Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nt/4/2017

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.05.2017 v trestnej veci odsúdeného ZV. Trebišove, trvale bytom F., t. č. v ÚVTOS Ilava, pre zločin lúpeže podľa §188 ods. 1 Tr. zákona o návrhu odsúdeného na obnovu konania

rozhodol:

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného U. na obnovu konania Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/41/2015 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/41/2015 zo dňa 07.07.2015 tunajší súd uznal obžalovaného U. vinného zo zločinu lúpeže a podľa § 188 ods. 1, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, § 47 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný podal voči tomuto rozsudku odvolanie a Krajský súd Košice rozsudkom sp. zn. 7To/80/2015 zo dňa 21.10.2015 rozhodol, že vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu zrušuje vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku uložil obžalovanému U. podľa § 188 ods. 1, § 47 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 16.08.2016 podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného U. odmietol.

Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2017 žiadal o povolenie obnovy konania skončeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7T/41/2015, v odôvodnení žiadosti žiadal o vypočutie svedka S., ktorý bol prítomný pri trestnom čine. Doplnením návrhu na povolenie obnovy konania žiadal odsúdený prostredníctvom svojej obhajkyne vypočutie svedkov RO. Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.05.2017 vypočul týchto svedkov a z výsluchu svedkyne O. vyplynulo, že niekedy v roku 2004 sa nachádzala neďaleko autobusovej stanice v meste Trebišov pri budove mäsiarne, so svojim druhom S. hľadali veci po smetných košoch, videla, že pred autobusovou stanicou, kde sa nachádzajú lavičky a nástupištia stoja štyri osoby, a to odsúdený, JV. a poškodený, počula, ako U. si pýtal od poškodeného zápalky, nič iné sa nestalo, k žiadnym fyzickým útokom medzi nimi nedošlo a potom išli všetci domov. Neskôr iba počula, že osoby prítomné, ktoré videla, zobrali policajti. Svedkyňa tvrdila, že to čo uviedla, sa stalo niekedy v popoludňajších hodinách.

Z výsluchu svedka JO. v podstate vyplynuli tie isté skutočnosti. Odsúdený si mal od poškodeného iba pýtať zápalky, tvrdil, že k žiadnym fyzickým stretom medzi osobami nedošlo, svedok tvrdil, že odsúdeného a ďalšie osoby nevidel, iba ich počul, ale počul zreteľne, že odsúdený si pýtal od poškodeného zápalky, poznal ho po hlase, pretože už 14 rokov žili neďaleko seba. Podobne ako svedkyňa, aj tento svedok tvrdil, že to, čo počul, malo byť okolo 15tej až 16tej hodiny.

Odsúdený pri svojom výsluchu tvrdil, že týchto svedkov, a to RO. navrhoval vypočuť už v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Pokiaľ ide o meno W.de iba o prezývku, ale v skutočnosti ide o svedka JO. Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.

Súd na návrh odsúdeného v konaní o povolenie obnovy konania vypočul ním navrhovaných svedkov, ktorí uvádzali v podstate totožné skutočnosti, a to že sa nachádzali neďaleko autobusovej stanice v Trebišove, svedkyňa O. tvrdila, že videla odsúdeného a poškodeného, pričom tam boli ďalší svedkovia, a to S. Taktiež tvrdila, že nevidela žiaden fyzický útok odsúdeného na poškodeného, počula iba žiadosť odsúdeného, ktorý si pýtal od poškodeného zápalky. V podstate rovnako vypovedal aj S. ktorý ma byť v tom čase neďaleko miesta činu spoločne so svojou družkou O., ale tento na rozdiel od nej uvádzal, že uvedené osoby, teda odsúdeného, poškodeného, ďalšieho odsúdeného S. nevidel, iba počul slová odsúdeného U., ako si pýta zápalky od poškodeného, tak isto tvrdil ako svedkyňa, že žiadnu bitku nevidel. Obaja svedkovia tvrdili, že k tomuto malo dôjsť niekedy v roku 2014, pričom obaja zhodne a nepochybne tvrdili, že ku skutku malo dôjsť v popoludňajších hodinách, toto tvrdila svedkyňa, svedok konkretizoval aj čas a to okolo 15tej až 16tej hodiny.

Zo spisu 7T/41/2015 vyplýva a je nepochybné, že ku skutku došlo 04.06.2014 v čase okolo 01.00 hodine, teda v nočných hodinách, nie popoludní, ako to tvrdili teraz vypočutí svedkovia.

Odsúdený uviedol, že o týchto svedkoch sa dozvedel až neskôr, preto navrhol ich vypočutie, jeho obhajkyňa k tomu dodala, že v čase skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, respektíve nafetovaný, preto si na týchto svedkov nespomínal.

Trestné stíhanie voči odsúdenému v tejto veci začalo 04.06.2014 vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, do času, kedy odsúdený podal návrh na obnovu konania, uplynuli takmer 3 roky a z tohto časového hľadiska je súd názoru, že v tomto prípade nemôže ísť u O. o svedkov dôveryhodných, túto dôveryhodnosť spochybňujú samotní svedkovia, keď tvrdia, že ku skutku došlo v popoludňajších hodinách medzi 15tou a 16tou hodinou.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd je názoru, že v prípade oboch vypočutých svedkov nejde o dôkazy takej sily, ktoré by mohli mať vplyv na už vydané rozhodnutie o vine, tieto výpovede svedkov nemôžu viesť ani k záveru o nepomernosti uloženého trestu k závažnosti činu, preto vzhľadom k týmto skutočnostiam návrh na povolenie obnovy konania zamietol, pretože neboli zisteného skutočnosti ani dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali podmienky obnovy konania predpokladané v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Košice.