Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-135-1992.pdf
PDF · 166.76 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/135/1992
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcov: 1. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - S., N. č. 3, 2. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - S., N. č. 3, adresa na doručovanie: W. č. XXX, XXX XX, obaja zastúpení: advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovaným: 1. O.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, T., 2. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, T., 3. O.. C. C., bytom W. X, T. T., 4. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.. X, T., všetci zastúpení: advokátom JUDr. Romanom Hošovským, Mikulášska 1/A, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a o protižalobe žalovaných na odstránenie, resp. prikázanie stavby do vlastníctva a vyplatenie 13.286,46 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov zamieta.
II. Súd prikazuje rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres Senec, obec Bernolákovo, kat. úz. Bernolákovo do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 4. rade, každému v 1, za náhradu vo výške 6.100,- Eur, ktorú sú žalovaní v 1. až 4. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovia sú povinní do 30 dní vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere 581 m2, ktorý je určený geometrickým plánom vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. 244-241-509/87.
IV. Žalobcovia sú povinní do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť :
- elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku O.. S. Q. č. 46/2006 z 28.11.2006 uloženú v parc. č. XXXX/XX vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X,
- suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 znaleckého posudku O.. S. Q. č. 46/2006 z 28.11.2006 nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/XX,
- kurín špecifikovaný bod bodom XXX na str. 8 znaleckého posudku O.. S. Q. č. 46/2006 z 28.11.2006 .
V. Súd vzájomnú žalobu žalovaných zamieta.
VI. Súd nepriznáva žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.02.2012 žalobu zamietol a prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu, postavenú na parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres Senec, obec Bernolákovo, kat. úz. Bernolákovo do podielového spoluvlastníctva odporcom v 1. až 4. rade v podiele 1, každému zo spoluvlastníkov za náhradu vo výške 9.000,- Eur, ktorú sú žalovaní v 1. až 4. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 1. rade 3.506,80 Eur, žalovanej v 2. rade 1.042,90 Eur, žalovanej v 3. rade 347,70 Eur a žalovanému v 4. rade 347,70 Eur, ďalej povinnosť do 30 dní vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere 581 m2, ktorý je určený geometrickým plánom (ďalej len GP), vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. 244-241-509/87. Žalobcom uložil tiež povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku O.. S. Q. č. 46/2006 z 28.11.2006, uloženú na parc. č. XXXX/XX, vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X; suchý záchod špecifikovaný pod bodom 234 na str. 8 toho istého znaleckého posudku, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XX a kurín špecifikovaný pod bodom 235 na str. 8 rovnakého znaleckého posudku. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou domáhali určenia, že sú výluční vlastníci parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 843 m2, zapísanej na LV č. XXXX a časti pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX o výmere 581 m2, vymedzenej GP č. 244-241-509/87. Alternatívne sa domáhali, aby súd určil, že sú výlučnými vlastníkmi rozostavanej záhradnej chaty postavenej na parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a na časti parc. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a zároveň žiadali, aby súd v ich prospech určil vecné bremeno, zaťažujúce vlastníkov uvedených pozemkov.
3. V žalobe poukazovali na to, že v roku 1987 sa dohodli s D. H., manželom žalovanej v 2. rade a právnym predchodcom žalovaných v 1., 3. a 4. rade, ako aj jeho manželkou, žalovanou v 2. rade, na kúpe nehnuteľnosti v k. ú. Bernolákovo, vyznačenej v pripojenom GP ako parc. č. XXXX/XXX, pričom táto parcela bola vytvorená z časti parc. č. XXXX/XX vo výmere 581 m2 a z časti parc. ev. pod č. XXXX/X vo výmere 843 m2. D. H. v tom čase jednal i v mene žalovaných v 1. - 4. rade a došlo k dohode o odpredaji pozemku za sumu 65.000,- Kčs. Táto suma bola D. H. vyplatená dňa 14.08.1987. Po vyplatení kúpnej ceny sa žalobcovia a D. H. dohodli, že vstúpia do užívania nehnuteľností a postavia si na nich záhradnú chatku. Až pri spisovaní kúpnej zmluvy došlo k zisteniu, že manželia H. a E. E. nie sú výluční vlastníci nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom kúpy, nakoľko E. E. nemala vysporiadané spoluvlastníctvo, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Spoluvlastníctvo E. E. bolo následne vysporiadané v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava - vidiek pod č. 9C/112/1990. Dňa 05.09.1988 zomrel D. H. a dedičstvo po ňom bolo prejednané v konaní D 1823/88 Štátnym notárstvom Bratislava-vidiek. Po vysporiadaní spoluvlastníctva E. E. a po vysporiadaní dedičstva po D. H. však nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď nadobúdatelia si uplatnili ďalšie finančné nároky, v dôsledku čoho nedošlo medzi nimi k dohode. Žalobcovia právne zdôvodňovali vznik vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom ust. § 135b Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) tzv. spracovaním, keď pozemok podstatným spôsobom zhodnotili, a to výstavbou záhradnej chatky, ako i výsadbou trvalých porastov. Alternatívny návrh na určenie, že sú vlastníkmi postavenej záhradnej chaty, opierali o ust. § 135c ods. 3 OZ a v tejto súvislosti žiadali i zriadiť vecné bremeno k pozemkom, na ktorých postavili nehnuteľnosť a ktoré sú predmetom tohto sporu.
4. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 12.08.1992 žiadali žalobu zamietnuť. Nepopierali, že D. H. v roku 1987 rokoval so žalobcami o možnosti odpredať im pozemok v Bernolákove a v tejto súvislosti prijal od žalobcov v auguste 1987 i zálohu na kúpnu cenu vo výške 65.000,- Kčs. V súvislosti s odpredajom pozemkov bol dňa 25.11.1987 vytvorený GP č. 244-241-509/87, na základe ktorého malo dôjsť k odpredaju pozemkov. Uvedeným GP malo dôjsť k vytvoreniu parc. č. XXXX/XXX, ktorá sa mala skladať z časti parc. č. XXXX/X a z časti parc. č. XXXX/XX. V roku 1987 však D. H. st. nebol výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X, pretože túto s ním vlastnila R. T., rod. E. a E. E.. Rovnako nebol výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/XX, kde bola spoluvlastníčkou i jeho manželka E. H.. Preto D. H. nemohol platne uzavrieť zmluvu o odpredaji uvedených pozemkov a k žiadnej písomnej zmluve ani nedošlo. Ďalej vo vyjadrení poukazovali na to, že žalobcom nikdy nedali súhlas, aby si na uvedenom pozemku postavili chatu, a pretože žalobcovia nie sú vlastníci sporných pozemkov a tieto užívajú, tak ich listom zo dňa 18.07.1991 vyzvali, aby ich vypratali k 01.10.1991. Záverom poukázali na to, že navrhovatelia v súčasnosti užívajú pozemok, ktorý je vedený v evidencii nehnuteľností ako parc. č. XXXX/XX a zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovanej v 1. rade a čiastočne užívajú pozemok parc. č. XXXX/XX, ktorý je zapísaný na LV XXXX, kde sú spoluvlastníci všetci žalovaní. Poukazovali i na to, že stavba bola založená i bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia.
5. K alternatívnemu návrhu žalobcov uviedli, že nikdy nepopierali, že títo sú výlučnými vlastníkmi stavby postavenej na ich pozemku. Za danej situácie však nie je možné postupovať podľa ust. § 135c OZ, pretože i v prípade, ak by bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov ako vlastníkov stavby, toto by mohlo byť zriadené iba v rozsahu zastavanej plochy, pričom by túto stavbu nebolo účelné využívať, nakoľko táto je postavená ako stavba poľnohospodárska a účelová a viaže sa na využívanie pozemku, ktorý však nie je vo vlastníctve žalobcov a nie je možné ani vo vzťahu k nemu zriadiť vecné bremeno za účelom jeho poľnohospodárskeho vyžívania.
6. V podaní zo dňa 12.08.1992 žalovaní vzniesli protinávrh, aby súd uložil žalobcom povinnosť odstrániť na ich náklady postavenú stavbu na spornom pozemku a zároveň aby ich zaviazal na vypratanie sporných pozemkov. Žalovaní v priebehu konania viackrát menili svoj protinávrh, pričom na základe posledných zmien, ktoré boli i pripustené rozhodnutiami súdu V2-8C 135/1992, zo dňa 06.03.2009, v spojení s uznesením V2-8C 138/1992, zo dňa 01.12.2011, žiadali súd uložiť žalobcom povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanej v 1. rade 9.382,- Eur, žalovanej v 2. rade 2.790,09 Eur, žalovanej v 3. rade a žalovanému v 4. rade každému po 930,03 Eur. Ďalej žiadali uložiť žalobcom povinnosť vypratať a vydať nimi užívané pozemky v katastri obce Bernolákovo, a to žalovanej v 1. rade parc. č. XXXX/XX záhradu vo výmere 880 m2 zapísanú na LV č. XXXX; žalovanej v 2. rade v rozsahu 1 žalovaným v 1. rade, 3. rade a 4. rade v rozsahu každému po 1/6 z parc. č. XXXX/XX záhrady vo výmere 1 969 m2, zapísanej na LV č. XXXX časť vo výmere 581 m2, ktorá zodpovedá GP vyhotovenému 25.11.1987 pod č. 244-241-509/87 dielu 2. Ďalej žiadali uložiť žalobcom povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť účelovú poľnohospodársku stavbu postavenú na parc. č. XXXX/X,X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Bernolákovo a parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Bernolákovo. Okrem toho žiadali, aby súd uložil žalobcom povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť elektrickú prípojku, špecifikovanú pod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku O.. S. Q. č. 46/2006 z 28.11.2006, uloženú na parc. č. XXXX/XX, vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X; suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 uvedeného znaleckého posudku, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/XX a kurín špecifikovaný bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku. Alternatívne k bodu 3 žalovaní žiadali, aby súd prikázal každému zo žalovaných v 1 do vlastníctva za náhradu poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú žalobcami v katastri obce Bernolákovo na parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a na parc. č. XXXX/ XX, zapísanej na LV č. XXXX. Pod bodom 1 protinávrhu žalovaní žiadajú priznať peňažnú náhradu v súvislosti s neoprávneným užívaním pozemku za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011, pričom rozsah náhrady žiadajú priznať v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou ÚEOS Komercia a.s. č. 122/2011. Vypratania a odstránenia stavieb sa domáhajú v zmysle ust. § 126 OZ a ust. § 135c OZ, ktorými odôvodňujú i alternatívny návrh k bodu 3.
7. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia dňa 14.08.1987 po predchádzajúcej dohode s D. H. vstúpili do užívania sporných nehnuteľností, ktoré boli v tom čase vyznačené GP č. 344-241-509/87. V tom čase išlo o časť parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX a časť parc. č. XXXX/X. D. H. im prisľúbil, že uvedené pozemky im odpredá za sumu 65.000,- Kčs. Táto suma mu bola navrhovateľmi poukázaná dňa 14.08.1987. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobcovia v rokoch 1987-1988 postavili na spornom pozemku poľnohospodársku účelovú stavbu, ktorá je presne špecifikovaná v znaleckom posudku O.. S. Q. č. 12/2010. Ďalej mal súd za preukázané, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by sa žalobcovia stali vlastníkmi citovaných pozemkov. Napriek ústnej dohode žalobcov s D. H., ktorej bola účastná i jeho manželka E. H. a E. E. (ďalšie spoluvlastníčky), nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko bolo zistené, že uvedený pozemok čiastočne vlastní i R. T.. Spoluvlastníctvo R. T. a E. E. k pozemku parc. č. XXXX/X bolo zrušené až uznesením Okresného súdu Bratislava-vidiek zo dňa 30.10.1989 sp.zn. 10C/138/1988.
8. Súd nemal v konaní za preukázané, že by počas svojho života D. H., ktorý bol hlavným iniciátorom odpredaja sporných pozemkov žalobcom a ktorý prevzal i kúpnu cenu, relevantným spôsobom bránil žalobcom vo výstavbe záhradnej chaty. Tvrdenia žalobcov v tomto smere sú v rozpore s tvrdením žalovaných, ktorí vypovedali ako strany sporu. Žalobcovia vypovedali, že D. H. a ostatní odporcovia súhlasili s výstavbou záhradnej chaty, pričom odporcovia túto skutočnosť popierali, keď vo svojich výpovediach tvrdili, že upozorňovali navrhovateľov, aby nestavali záhradnú chatu, dokiaľ nebude pozemok písomne vysporiadaný. Súd v tejto súvislosti za podstatné a hodnoverné posudzoval výpovede svedkov pán M., ale najmä svedka pán U.. Svedok O.. I. M., brat žalobcov, vo svojej výpovedi uviedol, že je susedom na spornom pozemku, pričom sa poznal so žalovanými a i on doporučil žalobcom kúpu tohto pozemku. Bol prítomný pri odovzdávaní peňazí D. H., ktorý sa v tejto súvislosti vyjadril, že po zaplatení ceny si žalobcovia môžu na pozemku robiť, čo uznajú za vhodné. Žalobcovia po vyplatení kúpnej ceny začali ihneď s výkopovými prácami na stavbu chaty. Svedok nemá vedomosť, že by D. H. akýmkoľvek spôsobom počas výstavby chaty tejto výstavbe bránil. Uviedol, že má vedomosť, že žalovaní až niekedy v roku 1991 upozornili žalobcov, že pozemok je ich. J. U., priateľ žalobcov uviedol, že v priebehu výstavby asi 12 krát bol na spornom pozemku a bol pomáhať žalobcom pri výstavbe chaty, pričom pán H. ani nikto zo žalovaných nebol upozorniť žalobcov na nezákonnosť stavby. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobcovia počas užívania vysadili na pozemku trvalé porasty.
9. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi pozemku, právne zdôvodňovali svoj nárok ust. § 135b OZ, a to, že ich vlastníctvo vzniklo spracovaním pozemku, keď na tomto pozemku vysadili trvalé porasty, resp. postavili záhradnú chatu. Ako bolo už vyššie uvedené, žalobcovia vstúpili do užívania nehnuteľností a ich úprav v roku 1987, pričom záhradnú chatu postavili v priebehu rokov 1987-1988, kedy vysadili na pozemku aj porasty. Otázku možného vzniku vlastníckeho práva žalobcov k pozemku jeho spracovaním posúdil súd prvého stupňa podľa ust. § 135b ods. 1 OZ a ust. § 868 OZ. V súvislosti s touto otázkou súd poukázal na to, že vznik vlastníckeho práva predstavuje vznik právneho vzťahu a ak malo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva do 01.01.1992, tak je nevyhnutné aplikovať ustanovenia platné v tomto čase, pričom právne ustanovenie, na ktoré sa žalobcovia odvolávali, v tomto čase neplatilo. Pokiaľ by takéto ustanovenie aj platilo, tak nie je aplikovateľné na pozemok ako taký. Pozemok spracovaním nie je možné premeniť na inú vec. Vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej spracovaním je možný iba výnimočne, a to v prípade stavby, avšak iba v tom prípade, ak spracovaniu stavby došlo v takom rozsahu, že prakticky pôvodná stavba zanikne a na jej miestne vznikne nová stavba. Vo vzťahu k pozemku takáto situácia nemôže nastať. Naviac, aj z pohľadu účelu využívania, pozemok tak pred jeho úpravou ako i po úpravách vykonaných žalobcami, mal charakter poľnohospodárskeho pozemku. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcov v tejto časti zamietol. Ďalej žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi stavby, ktorá je predmetom tohto konania a zároveň, aby súd určil a zriadil vecné bremeno zaťažujúce pozemok vymedzený v GP ako parc. č. XXXX/XXX, ktorý mali pôvodne kúpiť od žalovaných, a to podľa ust. § 135c ods. 3 OZ. Túto otázku súd posúdil podľa ust. § 135c ods. 1, 2 a 3, ust. § 221 ods. 1 a § 868 OZ. Vzhľadom na citované uznesenia súd posudzoval, či sa v danom prípade jedná o neoprávnenú stavbu na základe právnych predpisov účinných v čase vzniku stavby, teda na základe právnych predpisov platných v r. 1988, kedy stavba vznikla. Stavba bola postavená na dvoch pozemkoch, a to na pozemku v tom čase vedenom ako parc. č. XXXX/X a pozemku parc. č. XXXX/XX, pričom stavba bola postavená cca v jednej polovici na jednom pozemku a v druhej polovici na pozemku druhom. Toto mal súd za preukázané zo znaleckého posudku O.. O. O. č.l. 51, ako i GP z 18.11.1987, na základe ktorého malo dôjsť k zriadeniu parc. č. XXXX/XXX, ktorá mala byť predmetom kúpy. V konaní súd nemal za preukázané, že všetci vlastníci pozemku, na ktorom bola stavba zriadená, tento pozemok dali do užívania žalobcom za účelom zriadenia stavby. O tom, že uvedený pozemok žalobcovia užívajú, vôbec nevedela spoluvlastníčka tohto pozemku R. T..
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia vstúpili do užívania iba na základe súhlasu D. H., ktorý však nebol výlučným vlastníkom sporných pozemkov, a teda nemohol s týmito pozemkami sám výlučne disponovať, ani nemohol sám rozhodnúť o eventuálnom zriadení stavby na tomto pozemku. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil, že pokiaľ žalobcovia na tomto pozemku vybudovali stavbu bez toho, že by s vlastníkmi pozemkov mali uzavretú dohodu o užívaní, obsahom ktorej by bolo i právo zriadenia stavby, ide o stavbu neoprávnenú v zmysle ust. § 221 OZ, preto po 01.01.1992 v zmysle prechodných ustanovení súd aplikoval na neoprávnenú stavbu ust. § 135c OZ. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že sú vlastníkmi stavby, ktorú v rokoch 1987-1988 na sporných pozemkoch postavili, tak súd pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu na takomto určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. ich návrh zamietol. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby z titulu jej zhotovenia, túto skutočnosť žiadna zo strán sporu nepoprela. Z uvedeného dôvodu pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu na takomto určení súd v tejto časti žalobu zamietol.
11. Ďalej súd posudzoval práva k takto zriadenej neoprávnenej stavbe i na základe protinávrhu žalovaných, ktorí žiadali odstrániť, resp. ju alternatívne žiadali prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných v podieloch 1 každému spoluvlastníkovi. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno k sporným pozemkom, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, tak súd poukazuje na to, že žalobcovia užívajú pozemok o výmere 1461 m2, pričom sa jedná o pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako záhrada, na tomto pozemku sú vysadené trvalé porasty. Neoprávnená stavba z tejto výmery predstavuje cca 43 m2. Pokiaľ by teda mal súd zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, jednalo by sa o časť pozemku cca 43 m2 + do úvahy by prichádzala prístupová cesta k tomuto pozemku. Vychádzajúc však z charakteru stavby, ktorá je deklarovaná ako poľnohospodárska účelová stavba, tak jej využitie predpokladá i užívanie poľnohospodárskej pôdy. Súd však nie je oprávnený zriadiť vecné bremeno v zmysle ust. § 135c ods. 3 na väčší rozsah, ktorý je nevyhnutný na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Pokiaľ by teda súd zriadil vecné bremeno, nemohol by ho zriadiť v rozsahu, v akom sa ho domáhajú žalobcovia, ale iba v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Takéto zriadenie vecného bremena by však bolo neúčelné, nakoľko stavbu by nebolo možné hospodársky využívať na ten účel, na ktorý bola zriadená a to v súvislosti s obrábaním poľnohospodárskej pôdy. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcov zamietol.
12. K protinávrhu žalovaných ohľadne priznania náhrady za užívanie sporných pozemkov súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia so súhlasom vtedajšieho spoluvlastníka k pozemkom t.č. zapísaným ako parc. č. XXXX/ XX vo výmere 880 m2 a časť pozemku parc. XXXX/XX v rozsahu 581 m2, tieto užívali od augusta 1987 do 01.10.1991 so súhlasom pôvodného spoluvlastníka D. H. a užívali ich i po jeho smrti. Ostatní spoluvlastníci vrátane právnych nástupcov po D. H. žalobcov vyzvali písomne, aby k 01.10.1991 uvedené pozemky uvoľnili. V tomto smere i žalovaní podali protinávrh doručený dňa 22.05.1998, ktorým žiadali, aby súd nariadil žalobcom uvedené pozemky vypratať. Súčasne v protinávrhu žiadali, aby súd zaviazal žalobcov titulom platenia úhrady za užívanie pozemkov, a to od 01.10.1991 do 01.06.1998, k zaplateniu sumy celkovo v hodnote 19.480,- Sk (243,50 Eur). V súvislosti s uplatňovanými peňažnými náhradami zo strany žalovaných z titulu užívania pozemku žalobcami, títo dňa 03.04.2007 vzniesli námietku z premlčania vo vzťahu k uplatňovaným nárokom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastníkmi sporných pozemkov sú žalovaní. Rovnako mal preukázané, že tieto pozemky užívajú žalobcovia ako záhradu od augusta 1987, pričom rozsah užívania mal preukázaný znaleckým posudkom O.. O. (čl. 51 spisu), v spojení s GP zo dňa 25.11.1987, ako i LV č. XXXX. Žalobcovia užívajú pozemky vo výmere 1461 m2 (parc. č. XXXX/XX má výmeru 880 m2 a časť parc. č. XXXX/XX má výmeru 581 m2). V priebehu užívania na týchto pozemkoch tu vysadili trvalé porasty, postavili stavbu a vedľajšie stavby popísané v znaleckých posudkoch, ktoré boli pre účely tohto konania vypracované. Pokiaľ teda žalobcovia užívali pozemky bez súhlasu vlastníkov pozemkov za situácie, keď vlastníci pozemku žiadali žalobcov o vypratanie týchto pozemkov, tak možno konštatovať, že žalobcovia užívajú pozemky bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa vychádzal z ust. §§ 123, § 126 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods. 1 OZ. Uviedol, že užívaním pozemkov bez právneho dôvodu vzniklo žalobcom bezdôvodné obohatenie, a to na úkor vlastníkov pozemkov. Toto bezdôvodné obohatenie nie je možné vydať, a preto žalovaným vznikol nárok na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady zodpovedá cene nájmu za sporné pozemky. V danom prípade výšku peňažnej náhrady mal súd za preukázanú zo znaleckého posudku znaleckej organizácie ÚEOS - komercia a.s. č. 122/2011. V znaleckom posudku bola vyčíslená náhrada za neoprávnené užívanie pozemku, rovnajúca sa cene nájmu pozemku v prípade, že by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a to za obdobie od 01.10.1991 do 31.03.2011 v sume 13.286,46 Eur.
13. Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia, súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatnenú žalobcami (§ 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 OZ) prihliadol na dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu. Navrhovatelia nemali riadne uzavretú kúpnu zmluvu a nemali ani riadne dohodnutý nájomný vzťah, tak bezprostredne po výzve na vypratanie pozemkov k 01.10.1991 museli vedieť, že tieto užívajú bez právneho dôvodu, ako i to, na úkor koho tieto pozemky užívajú, teda na úkor koho získavajú bezdôvodné obohatenie. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že podali žalobu na určenie vlastníckeho práva, keď žiadali určiť vlastnícke právo k sporným pozemkom, resp. právo vecného bremena konštitutívnym súdnym rozhodnutím, ktoré by malo účinky až nadobudnutím právoplatnosti v prípade ich úspechu v konaní. Súd teda po zohľadnení námietky premlčania a prihliadnutí na výšku stanovenú znaleckým posudkom, priznal peňažnú náhradu spolu vo výške 5.245,11 eur, pričom v rozsudku presne špecifikuje uvedenú sumu.
14. Ďalej sa súd zaoberal protinávrhom žalovaných vo vzťahu k stavbe. Pri rozhodovaní v tejto súvislosti súd prihliadal najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla. Prihliadal na rozsah zastavaného pozemku, ako i k tomu, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Do úvahy zobral súd i ďalšie skutočnosti, napr. či vlastník pozemku právnym spôsobom zakročil proti stavbe, či vedel, že na uvedenom pozemku dochádza k stavbe. Po vyplatení kúpnej ceny žalobcovia postavili na pozemku stavbu, pričom zo strany vtedajších vlastníkov pozemku neboli robené žiadne právne kroky proti tejto stavbe, a to napriek tomu, že žalovaní majú postavenú nehnuteľnosť v bezprostrednom susedstve sporných pozemkov a museli vedieť, že dochádza k výstavbe. Proti stavbe zakročili až v roku 1991, keď táto bola už prakticky hotová a keď vyzvali žalobcov jednak na odstránenie stavby a jednak na vypratanie pozemku. Vzhľadom na súčasný charakter pozemku ako aj účel stavby, podľa názoru súdu nie je účelné túto odstrániť, nakoľko táto môže slúžiť svojmu účelu. Súd v tejto súvislosti prihliadol i na okolnosti, za ktorých bola stavba postavená, a preto v zmysle ust. § 135c ods. 2 OZ prikázal stavbu do vlastníctva žalovaných podľa ich alternatívneho petitu žaloby. Pre účely zistenia primeranej náhrady súd nariadil vo veci viacero znaleckých posudkov, pričom za relevantný pre rozhodovanie vo veci považoval znalecký posudok č. 12/2010, vypracovaný znalcom O.. S. Q.. Na základe záverov tohto posudku uložil žalovaným, aby uhradili žalobcom sumu 9.000,- Eur, a to v súlade s ust. § 135c ods. 2 OZ, ako primeranú náhradu za stavbu, ktorú súd žalovaným prikázal do vlastníctva.
15. Súd vykonanou ohliadkou nehnuteľností zistil, že drobné stavby nie sú súčasťou poľnohospodárskej účelovej stavby a nejedná sa ani o stavby v zmysle stavebného zákona, nakoľko nie sú spojené so zemou pevnými základmi. Vzhľadom na návrh žalovaných ako vlastníkov pozemku, ktorí žiadali tieto drobné stavby odstrániť, súd aj s prihliadnutím na ich kvalitu vyhotovenia, ako i možnosť hospodárskeho využitia týchto stavieb, nariadil ich odstránenie, resp. vypratanie pozemku v tejto časti, a to v súlade s ust. § 126 OZ, keď uviedol, že pre rozhodovanie súdu je podstatný skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, to znamená, stav k 11.02.2012. Vzhľadom na to, že hodnota stavby bola posudzovaná ku dňu 21.04.2010 a vzhľadom i na námietku odporcov, že je potrebné zohľadniť zníženie hodnoty stavby ku dňu vyhlásenia rozsudku, súd toto vykonal na základe vlastnej úvahy. Právny zástupca odporcov v tejto súvislosti nenavrhol vykonanie nového znaleckého dokazovania. Žiadal, aby súd zohľadnil eventuálne znehodnotenie stavby vzhľadom na plynutie času a toto na základe vlastnej úvahy zohľadnil v rozhodnutí. Súd po zohľadnení tejto skutočnosti a ustálil hodnotu stavby ku dňu vyhlásenia rozsudku sumou 9.000,- Eur.
16. Vzhľadom na podané odvolanie odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok a obsahu spisu dospel k záveru, že odvolania strán sporu sú dôvodné, keď súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § l57 ods. 2 v tom čase platného a účinného O.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Preto rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ust. § 157 O.s.p., je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že navrhovatelia sa na základe ust. § 135b ods. 1 OZ (spracovaním pozemkov), nemohli stať vlastníkmi sporných pozemkov. Ostatnými možnými dôvodmi nadobudnutia pozemkov do vlastníctva žalobcov sa však v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal, hoci občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Táto zásada znamená, že účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Súd na základe toho potom skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.
18. V danom prípade odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie najmä to, že sa v rozsudku nevysporiadal s viacerými skutočnosťami a argumentáciou žalobcov v priebehu konania ohľadne nadobudnutia vlastníctva k sporným pozemkom, resp. ohľadne posúdenia otázky oprávneného užívania pozemkov (dobromyseľnosť užívateľov), na ktoré poukazujú aj vo svojom odvolaní. V odôvodnení rozsudku súd nevysvetlil, či a aký význam má pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov a nárokov žalovaných, uplatnených viacnásobne meneným, resp. dopĺňaným protinávrhom tá skutočnosť, že žalobcovia nehnuteľnosti nerušene užívali cca tri roky, že žalovaní neurobili počas uvedeného obdobia žiadne právne kroky k tomu, aby žalobcom zabránili užívať pozemky, realizovať na nich výsadbu a vybudovať na pozemkoch, ktoré považovali a považujú za svoje vlastníctvo, stavbu. Nevysporiadal sa ani s Dotazníkom a čestným vyhlásením z 10.02.1988, a ani s listom žalovaných adresovaným žalobcom z 18.07.1991, a to z hľadiska, či tento list smeroval k vypovedaniu práva žalobcov užívať sporné pozemky. Súd v odôvodnení svojho rozsudku napriek tomu, že na str. 11 ods. 2 uvádza, že pri rozhodovaní prihliadal na viaceré skutočnosti, neuviedol, akými právnymi úvahami sa pri tom riadil. Preto odvolací súd takto odôvodnený rozsudok považuje za nepresvedčivý a nepreskúmateľný, keďže z neho nie je zrejmé, ktoré skutkové zistenia súd považoval pre rozhodnutie vo veci za podstatné a k akým právnym záverom na základe nich dospel.
19. Ďalej ako nepreskúmateľnú vyhodnotil aj tú časť rozsudku, ktorá sa týka uplatneného nároku žalovaných na finančnú náhradu za užívanie ich pozemkov žalobcami, keďže okresný súd presne neuviedol, kedy a aké nároky odporcovia uplatnili a ktorých z nich sa dotkla žalobcami vznesená námietka premlčania. V tomto smere odvolací súd poukázal na odvolacie námietky žalovaných.
20. Za pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd považuje aj tú skutočnosť, že ak zamietol návrh žalobcov na určenie ich vlastníctva k sporným pozemkom, tak sa nevysporiadal aj s otázkou posúdenia poskytnutého plnenia žalobcami D. H. vo výške 65.000,- Kčs, ktorú mu podľa ich tvrdenia poskytli ako kúpnu cenu za sporné pozemky, a to napriek tomu, že žalobcovia vo svojom protinávrhu navrhli kompenzáciu tejto sumy s ich uplatnenými nárokmi. Odvolací súd vyhodnotil za dôvodnú aj námietku žalovaných, týkajúcu sa tej skutočnosti, že súčasne s prikázaním rozostavenej poľnohospodárskej účelovej stavby nerozhodol aj o povinnosti žalobcov danú nehnuteľnosť vypratať.
21. Ďalšiu námietku uvedenú v odvolaní žalovaných, že súd nerozhodol ani o vlastníctve a vyprataní vedľajších stavieb, a vlastníctve k porastom, v tomto smere odvolací súd ich odvolaciu námietku vyhodnotil len ako čiastočne dôvodnú, keďže v 5 výroku rozsudku bola žalobcom uložená povinnosť odstrániť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku elektrickú prípojku, suchý záchod a kurín. Súd prvej inštancie však nerozhodol o povinnosti žalobcov vypratať sporné pozemky likvidáciou (odstránením) vysadených porastov, prípadne prikázať tieto porasty do vlastníctva odporcov za náhradu.
22. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov ohľadne záveru súdu, že títo nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že sú vlastníkmi predmetných pozemkov, túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko uvedené konštatovanie súdu sa týkalo existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníctva k stavbe postavenej na sporných pozemkoch, keď otázka nebola medzi sporovými stranami sporná.
23. Úlohou súdu prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 226 O.s.p. v tom čase platného a účinného procesného predpisu), bolo vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na preukázanie tvrdení strán sporu a na ich základe posúdiť podľa právnej úpravy platnej a účinnej v rozhodnom období a rozhodnúť o všetkých vzájomných nárokoch strán sporu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
24. Žalobcovia na pojednávaní dňa 12.05.2016 uviedli, že rokovali s pánom D. H. a urobili ohliadku pozemkov ešte predtým, než mu 14.08.1987 odovzdali dohodnutú kúpnu cenu 65.000,- Kčs, čo nikto nespochybňoval a sám predávajúci im dal súhlas na výstavbu podpivničenej chaty. Okrem toho je nesporné, že pán H. ktorý žil v Bernolákove, ani pani E. a pani T., nemali žiadne námietky k jej výstavbe.
Upozornili súd na skutočnosť, že od odovzdania kúpnej ceny dňa 14.08.1987, ktorý predchádzal spísaniu oficiálnych tlačív dotazníka a čestného vyhlásenia dňa 10.02.1988, uplynul značný časový úsek, z ktorého je zrejmé, že predávajúci manželia H. nemali žiadne námietky k prevodu nehnuteľnosti a tieto neboli vznesené ani zo strany ONV Bratislava - vidiek. Vyjadrili presvedčenie, že spracovaním tohto dotazníku došlo k evidencii tohto právneho úkonu aj na samotnom ONV, ktorý sa k predaju vyjadroval dňa 01.08.1988, kedy na pozemku stavba už stála, k tomuto stavu nemal nikto žiadne výhrady. Pri odovzdaní kúpnej ceny do rúk pána H. žalobcovia konali v dobrej viere, boli dobromyseľní v tom, že im predávaná nehnuteľnosť celá patrí. Až po 10.02.1988 došlo k zisteniu, že pani T. nemala vysporiadané právne vzťahy, k vysporiadaniu došlo až 23.12.1989 súdnou cestou. Napriek tomu, že dňa 05.09.1988 zomrel pán D. H., čo viedlo k súdnemu sporu, všetci žalovaní v čase vyplatenia kúpnej ceny, t.j. 14.08.1987, videli, že je na pozemku vykopaná hlboká jama na zriadenie pivnice a postavenie murovanej záhradnej chaty a neprotestovali proti tomu.
25. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že zaplatili manželom H. za predmetný pozemok sumu 65.000,- Kčs po dohode. Bol vypracovaný geometrický plán, stanovená hranica pozemku, začali na stavbe stavať, starať sa o záhradu a nasadili tam vinič. Medzitým však zomrel pán H., ktorý mal zabezpečiť prepis na štátnom notárstve a prepis sa nedokončil. Do dedičského konania po ňom vstúpila manželka, ktorá bola ich pôvodnou predávajúcou a ich tri deti. V čase kúpy nemali potuchy o tom, že spoluvlastníčkou pozemkov je aj pani T., a preto bola veľmi zaskočená, keď ju listom v roku 1991 vyzvala, aby opustila užívanie pozemku. Dedičia po pánovi H., jeho dcéra O.. H. si dala vypracovať nový znalecký posudok, podľa ktorého polovica stavby bola na pozemku pani T.. Spolu s kúpnou cenou a daňou za pozemok obci, to bolo dokopy v danom čase asi 100.000,- Kčs, čo boli v danej dobe ohromné peniaze, za to má teraz len súdny spor a žiadnu možnosť užívania, keďže predmetná záhradná chata za dobu trvania súdneho sporu úplne schátrala.
26. Žalovaní uviedli, že v roku 1988 platil právny vzťah podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka, keď k prevodu nehnuteľnosti bolo potrebné disponovať písomnou zmluvou a zároveň registráciou na štátnom notárstve. Je nesporné a v konaní preukázané, že so žiadnym z týchto právnych úkonov žalobcovia nedisponujú. Naopak, aj pani T. ako spoluvlastníčka pozemkov výslovne nesúhlasila s predajom, a preto odvolací súd potvrdil právny názor okresného súdu, že žalobcovia sa na základe ustanovenia § 135 b) ods. 1 Občianskeho zákonníka spracovaním pozemkov nemohli stať vlastníkmi sporných pozemkov. Ako ďalšia možnosť nadobudnutia vlastníctva by teoreticky prichádzala do úvahy len možnosť nadobudnutia vydržaním, ale túto možnosť vydržať pozemok v tom čase platný a účinný Občiansky zákonník v roku 1988 vôbec nepoznal, keď bolo možné vydržať len vlastnícke právo k stavbe; ale i za tohto predpokladu dobromyseľnosť žalobcov skončila dňa 18.07.1991, kedy dostali tzv. výpoveď z nájmu; od roku 1992 je tento spor na súde, preto je nesporné, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstatnej podmienky vydržania - 10 rokov nepretržitej dobromyseľnej držby. V otázke posúdenia premlčania nárokov si podaním zo dňa 12.08.1992 uplatnili náhradu za užívanie pozemkov a podľa nich by mal súd vychádzať z tohto dátumu. Vzhľadom na uplynulý čas žiadal o zaktualizovanie ceny predmetnej záhradnej chaty.
27. Súd preto opätovne nechal vyhotoviť znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty v rozostavanej poľnohospodárskej účelovej stavby na parcele číslo XXXX/XX na LV č. XXXX a na parcele číslo XXXX/XX na LV č. XXXX s príslušenstvom, v katastrálnom území Bernolákovo, okres Senec, podľa záverov ktorého je všeobecná hodnota záhradkárskej chaty s príslušenstvom 6.100,- Eur, záhradkárska chata v sume XXXX,XX Eur, vŕtaná studňa s ručným čerpadlom v sume 141,75 Eur, elektrická prípojka v sume 69,95 Eur.
28. Zo záverečného vyjadrenia žalobcov, doručenej súdu 02.03.2017, vyplýva, že žalobcovia sú presvedčení, že 14.08.1987 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorú mal predávajúci C. registrovať na štátnom notárstve, a k tomu vykonával všetky potrebné aktivity ako presné zameranie pozemku, v rovnaký deň aj prevzal kúpnu cenu 65.000,- Kčs. Realizácia stavby trvala od roku 1987 do polovice roka 1988, (aj podľa znaleckého posudku stavba trvala približne rok), sa realizovala so súhlasom predávajúceho D. H., ktorý žalobcom povedal, že si na uvedenom pozemku môžu robiť, čo chcú, ako i za predpokladu súhlasu ostatných žalovaných, ktorí realizáciu stavby videli a počas jej výstavby nikdy proti nej žiadnym spôsobom neprotestovali. Po ukončení konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 9C 112/1990, kedy pani T. vyriešila spoluvlastníctvo pani E. k pozemku, a po smrti pána H. dňa 05.09.1988, právni nástupcovia v rámci dedičského konania vstúpili do jeho predtým uzavretého záväzku, sa aj napriek ich sľubom, že bude podpísaná nová kúpna zmluva za rovnakých podmienok, sa začali správať neočakávane inak a tento svoj záväzok svojvoľne modifikovať. Dňa 15.10.1991 oznámili žalovaní žalobcov za nepovolenú stavbu, kvôli čomu boli žalobcovia nútení podať na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Otáznym zostáva, prečo protesty voči dohodnutým podmienkam kúpnej zmluvy začali až o 4 roky neskôr po uzavretí kúpnej zmluvy. Vzhľadom na zdĺhavé súdne konanie trvajúce 25 rokov hodnota nehnuteľnosti, ktorú žalobcovia nemohli užívať a vzhľadom na predmet súdneho sporu nechceli do nej ďalej investovať, výrazne klesla, a preto žalobcovia prišli o svoje finančné prostriedky a od podania žaloby sa trvalo nachádzajú v právnej neistote.
29. Žalovaní vo svojom záverečnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 24.02.2017, žiadali žalobu zamietnuť, keď vykonaným dokazovaním sa podľa nich potvrdilo, že žalobcovia v roku 1987 rokovali len s jedným zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, nebola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve ani kúpna zmluva. Vyhotovenie dotazníka, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú, nie je právny úkon, ale podklad pre rozhodnutie štátneho notárstva o registrácii kúpnej zmluvy, čo bol podľa vtedajšej právnej úpravy jediný spôsob pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Z dôvodu, že s predajom dotknutých pozemkov nesúhlasila spoluvlastníčka R. T., nemohli byť žalobcovia dobromyseľní v tom, či im dotknuté pozemky patria, nemohli ich nadobudnúť ani vydržaním jednak z dôvodu, že v roku 1987 Občiansky zákonník neumožňoval vydržať pozemok ako predmet súkromného vlastníctva, okrem toho do 18.07.1991, kedy boli žalobcovia vyzvaní na vypratanie a vydanie pozemkov, neuplynula ani 10 - ročná vydržacia lehota. Nie je možné ani určiť vlastníctvo žalobcov k predmetnej stavbe a zriadiť vecné bremeno k pozemkom, keď v takomto prípade pre užívanie stavby je potrebná len minimálne nevyhnutná plocha, ktorá by sa viazala s užívaním všetkých dotknutých pozemkov. Preto vecné bremeno práva užívania časti pozemkov pre prechod k stavbe bez užívania poľnohospodárskej pôdy nie je aktuálne. Žalovaní, hoci na začiatku žiadali zbúranie a odstránenie stavby, vzhľadom na dĺžku súdneho konania z dôvodu jeho ukončenia sú spokojní aj s prikázaním stavby za náhradu v zmysle záverov znaleckého posudku, hoci predmetnú stavbu nevyužijú a budú mať len ďalšie náklady spojené s jej zbúraním, pretože v susedstve majú rodinné domy. Zároveň zdôraznili, že žalobcovia sa nedomáhali ekvivalentu za zaplatených 65.000,- Kčs, ktorú v roku 1987 zaplatil D. H., preto o tomto nároku nemôže súd rozhodovať. Upresnenie nárokov za užívanie pozemkov žalovaní uviedli vo vyjadrení - protižalobe zo dňa 12.08.1992. Vo výroku rozsudku o likvidácii porastov, respektíve ich prikázaní za náhradu žalovaní zdôraznili, že podľa ich názoru sú trvalé porasty (stromy, kríky), nachádzajúce sa na pozemku, súčasťou pozemku, patria vlastníkovi pozemku, teda nie je potrebné o nich rozhodovať. Okrem toho žalobcovia procesne predpísaným spôsobom neuplatnili voči nim nárok na zaplatenie za nimi vysadené porasty, a aj v takomto prípade by mohli úspešne namietať, že dňa 18.07.1991 po výzve na vydanie pozemku už žalobcovia nemajú nárok na porasty vysadené po tomto dni a porasty vysadené pred týmto dátumom sú už bezcenné alebo neexistujú.
30. Ako konštatoval odvolací súd, súd v otázke vlastníctva predmetu sporu došiel k správnemu právnemu názoru, že žalobcovia sa na základe ust. § 135b ods. 1) OZ (spracovaním pozemkov), nemohli stať vlastníkmi sporných pozemkov. Súd sa preto zaoberal ďalšími možnými spôsobmi nadobudnutia pozemkov do vlastníctva žalobcov. Do úvahy by v danom prípade prichádzalo vydržanie vlastníckeho práva. V rozhodnom období, t. j. od 01.04.1983 do 31.12.1991, keď kúpna zmluva bola podpísaná 14.08.1987 a došlo aj k odovzdaniu kúpnej ceny, platil v otázke vydržania právny režim novely Občianskeho zákonníka číslo 131/1982 Zb., účinnej od 01.04.1983, kde v § 135a) OZ bolo vydržanie oproti predchádzajúcej právnej úprave zúžené len na fyzické osoby - občanov a nevzťahovalo sa na právnické osoby - organizácie. Vydržanie sa týkalo vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a bolo z neho vylúčené nadobudnutie vlastníctva k veciam socialistického vlastníctva alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Vydržacia doba bola stanovená na 3 roky pre hnuteľné veci a na 10 rokov pre nehnuteľné veci. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali byť občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, pretože vlastníctvo k nim nadobudol štát a občan nadobudol len právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Takto však nebolo možné nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Do plynutia vydržacej doby sa opätovne mohla započítať doba držby právneho predchodcu, a to aj v prípade, ak išlo o držbu vykonávanú pred 01.04.1983, teda v čase, keď vydržanie nebolo možné, ale k uplynutiu vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr jeden rok po účinnosti zákona číslo 131/1982 Zb., t. j. 01.04.1984.
31. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (prechodné ust. k úpravám účinným od 01.01.1992) pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
32. V danom prípade podľa súdu neprichádza do úvahy vydržanie vlastníckeho práva k sporným pozemkom, pretože zákonnými predpokladmi inštitútu vydržania, ktorá musí byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby, sú predmet vydržania, subjekty vydržania, oprávnená držba, vydržacia doba. V danom prípade absentuje oprávnenosť držby, predpokladom ktorej je súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, prípadne že nikomu nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Pre úspešné vydržanie je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. V danom prípade boli dňa 18.07.1991 žalobcovia vyzvaní na vydanie pozemku, a preto od 14.08.1987 do 18.07.1991 neuplynula vydržacia doba 10 rokov nevyhnutná pre splnenie predpokladu dobromyseľnosti žalobcov, že im dané pozemky patria. Rovnako aj samotná existencia súdneho sporu, ktorou vyvolala práve výzva zo dňa 18.07.1991, nesporne svedčí o existencii pochybností o vlastníckom práve žalobcov k sporným pozemkom a o nutnosti usporiadať vzťahy medzi stranami sporu cestu súdu. Aj samotný nesúhlas s predajom pozemkov jednej zo spoluvlastníčok p. R. T. ktorá nebola ani účastníčkou kúpnej zmluvy, ani konania o súhlas ONV s prevodom, keď jej podpis absentuje aj v Dotazníku a čestnom vyhlásení zo dňa 01.02.1988, rovnako vylučuje možnosť pripustenia dobromyseľnosti držby žalobcov.
33. V otázke posúdenia Dotazníka a Čestného vyhlásenia zo dňa 01.02.1988 (č.l. 79) súd vychádzal z právneho režimu nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku v období od 01.04.1964 do 31.12.1992, keď v tom čase platný a účinný Občiansky zákonník podľa ustanovenia § 134 ods. 1 ustanovil, že k zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, pričom vlastníctvo sa prevádzalo až registráciou zmluvy. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahovalo na vtedajšie osobné vlastníctvo. V zmysle ustanovenia § 4 zákona číslo 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností bola síce stanovená povinnosť viesť evidenciu nehnuteľností v súlade so skutočným stavom, ako i povinnosť orgánov a organizácií predkladať za týmto účelom v stanovenej lehote na zápis potrebné listiny, ale takéto zápisy vlastníctva do evidencie nehnuteľnosti nemali konštitutívny účinok. Stav vyznačený v evidencii nehnuteľností slúžil ako podklad pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach a prihliadalo naň i štátne notárstvo v registračnom konaní. Vo vzťahu k prevodu vlastníctva budovy a poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku sa zachovala potreba súhlasu okresného národného výboru v rozsahu danom ustanovením § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bol Dotazník a čestné vyhlásenie zo dňa 01.02.1988 len jedným zo zákonom stanovených predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva v roku 1988, keď hoci žalobcovia disponovali súhlasom vtedajšieho ONV s prevodom pozemku, chýbala im druhá podstatná zložka právne perfektného prevodu vlastníckeho práva podľa zákonných predpisov platných a účinných v rozhodnom období, a to registrácia štátnym notárstvom. Vzhľadom ku skutočnosti, že predávajúci D. H. zomrel dňa 05.09.1988, a podľa zhodných tvrdení žalobcov práve on zastrešoval prevod pozemkov, nechal vypracovať kvôli registrácii štátnym notárstvom geometrický plán, nebol prevod náležite dokončený. Nehnuteľnosti boli po jeho smrti predmetom dedičského konania a neskôr aj tohto súdneho sporu. 34. Súd žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcov, ktorí žiadali určiť, že sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, označenej ako parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 843 m2, na liste vlastníctva číslo XXXX, časť parcely číslo XXXX/XX - záhrady o výmere 581 m2, obe sa nachádzajúce v katastrálnom území Bernolákovo, obec Bernolákovo, okres Senec, vedenej na katastrálnom úrade Bratislava správa katastra Senec alebo aby alternatívne, že sú vlastníkmi poľnohospodárskej stavby, záhradnej chatky, stavby na parcele číslo XXXX/XX na LV č. XXXX a na parcele číslo XXXX/XX na LV č. XXXX s príslušenstvom, v katastrálnom území Bernolákovo, okres Senec, a zároveň by bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov, zaťažujúce žalovaných v 1. až 4. rade v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom číslo 244 - 241 - 509/87, zodpovedajúcom novovytvorenej parcele číslo XXXX/XXX, keď náhrada za takto zriadené vecné bremeno predstavuje sumu 65.000,- Kčs, ktorá bola vyplatená 14.08.1987; zamietol z vyššie uvedených dôvodov. Jednak sa stotožnuje so závermi rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13.02.2012, potvrdenej aj v odvolacom konaní, že - výstavbou záhradnej chaty nemohlo dôjsť k spracovaniu pozemkov, ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva, ale rovnako k nim nedošlo aj jediným ďalším možným spôsobom, a to vydržaním, čo súd vysvetlil v ods. 32. Nedostatkom nadobudnutia a prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou sa súd venuje v ods. 33 odôvodnenia rozsudku. Ani alternatívny petit žaloby neprichádza do úvahy, keď užívanie rozostavanej poľnohospodárskej chaty bez užívania poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalovaných nemá zmysel a ani oporu v zákone, keďže ide o stavbu na cudzom pozemku, keď podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Vzhľadom na súhlasné stanovisko žalovaných, ktorí síce spočiatku žiadali odstránenie stavby, ale neskôr za účelom ukončenia súdneho sporu súhlasili s postupom podľa ust. § § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí; súd prikázal rozostavanú poľnohospodársku účelovú stavbu postavenú na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX - okres Senec, obec Bernolákovo, kat. úz. Bernolákovo do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 4. rade, každému v 1, a zaviazal ich zaplatením náhrady vo výške 6.100,- Eur, v zmysle záverov znaleckého posudku č. 6/2016 O.. H. U., PhD. Vzhľadom na súhlas a účelnosť využitia stavby vlastníkmi pozemku súd ani nemohol postupovať podľa ďalšej možnosti - ust. § § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka (súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe); keď užívanie záhradnej chatky bez užívania záhrady samotnej nemá objektívne žiadny zmysel a je aj v zmysle zákone v poradí až treťou, poslednou prípustnou možnosťou.
35. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia vstúpili do užívania iba na základe súhlasu p. D. H., ktorý však nebol výlučným vlastníkom sporných pozemkov, a teda nemohol s týmito pozemkami sám výlučne disponovať, ani nemohol sám rozhodnúť o zriadení stavby na tomto pozemku.
36. Ďalej súd posudzoval práva k takto zriadenej neoprávnenej stavbe i na základe alternatívneho petitu žaloby, keď žalobcovia žiadali, aby súd zriadil v zmysle ust. § 135c na ťarchu vlastníkov pozemku vecné bremeno, ktoré by im umožnilo užívať ich zriadenú stavbu. Súd v zmysle protinávrhu posúdil i alternatívny návrh odporcov, ktorí žiadali stavbu odstrániť, resp. žiadali alternatívne prikázať stavbu do podielového spoluvlastníctva odporcov v podieloch 1 každému spoluvlastníkovi. v tejto súvislosti poukazuje súd na to, že žalobcovia užívajú pozemok o výmere 1461 m2, pričom sa jedná o pozemok evidovaný v katastre nehnuteľností ako záhrada, na tomto pozemku sú vysadené trvalé porasty vinič, ako i ďalšie trvalé porasty ovocné stromy a pod. Neoprávnená stavba z tejto výmery predstavuje cca 43 m2. Pokiaľ by teda mal súd zriadiť vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, jednalo by sa o časť pozemku cca 43 m2 + do úvahy by prichádzala prístupová cesta k tomuto pozemku. Vychádzajúc však z charakteru stavby, ktorá je deklarovaná ako poľnohospodárska účelová stavba, tak jej využitie predpokladá i užívanie poľnohospodárskej pôdy. Súd však nie je oprávnený zriadiť vecné bremeno v zmysle ust. § 135c ods. 3 na väčší rozsah, ktorý je nevyhnutný na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Pokiaľ by teda súd zriadil vecné bremeno, tak súd by ho nemohol zriadiť v rozsahu, v akom sa ho domáhajú navrhovatelia, ale iba v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Takéto zriadenie vecného bremena by však bolo neúčelné, nakoľko stavbu by nebolo možné hospodársky využívať na ten účel, na ktorý bola zriadená a to v súvislosti s obrábaním poľnohospodárskej pôdy. Z týchto dôvodov súd aj alternatívny petit žaloby zamietol.
37. Pri rozhodovaní v tejto súvislosti sa súd riadi úvahami a prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla. Prihliada na rozsah zastavaného pozemku, ako i k tomu či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd prihliada i k ďalším dôvodom napr. k tomu, či vlastník pozemku právnym spôsobom zakročil proti stavbe, či vedel, že na uvedenom pozemku dochádza k stavbe. Ako už bolo vyššie uvedené a ako je popísané i v znaleckých posudkoch, neoprávnená stavba predstavuje stavbu poľnohospodársky účelovú, ktorá stojí na pozemku o rozlohe cca 1500 m2, ktorý slúži na poľnohospodársku malovýrobu. Súd prihliadol i na okolností, za ktorých ku stavbe došlo, keď navrhovatelia vyplatili kúpnu cenu za pozemok p. H., ktorý organizoval predaj pozemku. Po vyplatení kúpnej ceny navrhovatelia postavili na pozemku stavbu, pričom zo strany vtedy vlastníkov pozemku neboli robené žiadne právne kroky proti tejto stavbe a to napriek tomu, že žalovaní majú postavenú nehnuteľnosť v bezprostrednom susedstve sporných pozemkov a museli vedieť, že dochádza k výstavbe. Proti stavbe zakročili až v r. 1991, keď táto bola už prakticky hotová a keď vyzvali žalobcov na jednak odstránenie stavby a jednak vypratanie pozemku. Vzhľadom na súčasný charakter pozemku ako aj účel stavby podľa názoru súdu nie je účelné túto odstrániť, nakoľko táto môže slúžiť svojmu účelu. Súd v tejto súvislosti prihliadol i na okolnosti, za ktorých bola stavba postavená. Súd preto v zmysle cit. ust. § 135c ods. 2 prikázal stavbu do vlastníctva žalovaným v podiele každému po 1/4 v zmysle ich protižaloby.
38. Súd podľa zásady nemo plus iuris nerozhodoval o zaplatení sumy 65.000,- Kčs, prijatie ktorej žalovaní síce nerozporovali, ale žalobcovia si tento nárok v konaní neuplatnili, preto súd nemohol postupovať nad rozsah petitu žaloby.
39. Keďže zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva, žalobcov zaviazal vypratať parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX a časť pozemku parc. č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX vo výmere 581 m2, ktorý je určený geometrickým plánom vyhotoveným dňa 25.11.1987 bývalým národným podnikom Geodézia Bratislava č. 244-241-509/87 a do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť :
- elektrickú prípojku špecifikovanú bod bodom 232 na str. 7 znaleckého posudku O.. S. Q. č. 46/2006 z 28.11.2006 uloženú v parc. č. XXXX/XX vedúcu od susedného pozemku parc. č. XXXX/X,
- suchý záchod špecifikovaný bod bodom 234 na str. 8 znaleckého posudku O.. S. Q. č. 46/2006 z 28.11.2006 nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/XX,
- kurín špecifikovaný bod bodom 235 na str. 8 znaleckého posudku O.. S. Q. č. 46/2006 z 28.11.2006.
40. Súd nerozhodoval o odstránení trvalých porastov (kríky, stromy), vysadených na pozemku, ani o ich prípadnej náhrade, keďže ani jedna zo strán sporu to neuviedla v žalobe ani protižalobe. Súd konštatuje, že stromy a kríky sú súčasťou pozemku a patria ich vlastníkom, za ktorých súd určil žalovaných.
41. Súd zamietol vzájomnú žalobu o zaplatenie náhrady za užívanie pozemku z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia sporné pozemky užívali, ornú pôdu obhospodarovali, brali z nich úžitky, naopak, aj podľa fotografií a záverov ostatného znaleckého posudku č. 6/2016 O.. H. U., H., bolo naopak znalcom zistené (č.l. 915) zanedbanie údržby počas dlhodobého sporu o vyporiadanie vlastníckych vzťahov od roku 1992, ktoré má za následok značné poškodenie stavby, každým rokom znižujúce technickú hodnotu stavbu z dôvody jej veku, technického stavu, predpokladanej životnosti a užívania stavby a tým je každým rokom nižšia všeobecná hodnota stavby. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalobcovia predmetné pozemky užívali, keď naopak, títo preukázateľne neužívali ani záhradnú chatu, a preto ich nárok na zaplatenie primeranej náhrady za užívanie pozemkov zamietol. Ak by súd tento nárok svojím rozhodnutím založil, bolo by tak podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi a na strane žalovaných by vzniklo bezdôvodné obohatenie, keď predmetné pozemky sú predmetom súdneho sporu a žiadna z jeho strán do jeho právoplatného skončenia nie je v stave právnej istoty, komu vlastnícke právo k nehnuteľnosti prináleží.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.