Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/374/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu P. S., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Z. C. 8, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Namirom Alyasrym PhD., advokátska kancelária Nitra, Štúrova 43, proti žalovanému A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. C. XXX, zastúpeného splnomocnenou advokátkou Mgr. Nikoletou Oktavcovou, advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP 70/36, o zaplatenie 11.188 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/127/2010-392 zo dňa 8. 3. 2016, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania z r u š u j e .

II. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením určil trovy konania štátu na sumu 607,72 € (prvý výrok), upravil svoje účtovné oddelenie, aby bezodkladne po právoplatnosti tohto uznesenia preúčtovalo preddavok na znalecké dokazovanie vymožený od žalobcu vo výške 120,00 € na príjmový účet Okresného súdu Zvolen (druhý výrok), žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z uhradeného preddavku na znalecké dokazovanie nepriznal (výrok tretí) a žalovaného zaviazal nahradiť štátu trovy konania v sume 487,72 EUR na príjmový účet Okresného súdu Zvolen, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok štvrtý).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatenia sumy 11.188 EUR s príslušenstvom. Uznesením č. k. 6C/127/2010-313, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2014, súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil s tým, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo uzavretie dohody o urovnaní, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 11.000 €. Preto okresný súd na účely rozhodovania o trovách konania mal za to, že žalobca bol v konaní neúspešným len v nepatrnej časti. Ďalej konštatoval, že štát v priebehu konania vynaložil trovy v sume 607,72 €, pozostávajúce z uhradeného znalečného nekrytého preddavkami strán sporu, čo následne okresný súd vyjadril v prvom výroku odvolaním napadnutého uznesenia. Nakoľko po úhrade sumy 607,72 € súdnemu znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu došlo k vymoženiu časti neuhradeného preddavku v sume 120 € od žalobcu, okresný súd v poradí druhým výrokom preúčtoval tento vymožený preddavok na príjmový účet okresného súdu. Rozdiel medzi sumou 607,72 € a sumou 120 € predstavujúci trovy konania štátu, ktoré neboli dosiaľ štátu nahradené, okresný súd uložil nahradiť žalovanému, keď okrem skutočnosti, že žalovaný vzhľadom na výsledok konania (okolnosti jeho zastavenia) nebol v konaní úspešným (resp. mal úspech len v nepatrnej časti), nebolo u neho zistené splnenie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, okresný súd náhradu trov konania pozostávajúcich

z uhradeného preddavku na znalecké dokazovanie nepriznal s odôvodnením, že žalobca náhradu trov konania nežiadal.

3. Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania v sume 487,72 € napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný. Poukázal na to, že konanie sa skončilo uznesením okresného súdu č. k. 6C/127/2010-313 zo dňa 6. 2. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2014 a ktorým súd konanie zastavil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Zdôraznil, že ust. § 151 ods. 1 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho priadku (ďalej aj „O. s. p.“), ako aj ust. § 166 ods. 1 O. s. p. je nutné vykladať tak, že ak súd o trovách konania nerozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo tak, že o nich rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom mohol o trovách konania štátu rozhodnúť len v rozhodnutí, ktorým konanie skončil, a nie až po dvoch rokoch od právoplatného skončenia konania. Napadnutým uznesením tak okresný súd v rozpore so zákonom doplnil výrok právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené, aj o trovy štátu. Vzhľadom k uvedenému odvolateľ navrhol napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zrušiť.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 8. 3. 2016 a krajskému súdu bola vec predložená ako súdu odvolaciemu dňa 6. 10. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania v sume 487,72 € podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d/ zrušil. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd určil výšku trov konania štátu, výrok o trovách konania žalobcu a o preúčtovaní vymoženého preddavku na príjmový účet okresného súdu) zostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 .

8. O žalobe bolo rozhodnuté uznesením č. k. 6C/127/2010-313 zo dňa 6. 2. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2014, ktorým súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Výrok o náhrade trov konania štátu predmetné uznesenie neobsahuje. Odvolaním napadnutým výrokom vydaným dňa 8. 3. 2016, okresný súd na náhradu trov konania štátu zaviazal vzhľadom na výsledok konania žalovaného. Ten v podanom odvolaní namieta, že ust. § 151 ods. 1, 3 a § 166 ods. 1 O. s. p. je nutné vykladať tak, že ak súd o trovách konania nerozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo tak, že o nich rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom mohol o trovách konania štátu rozhodnúť len v rozhodnutí, ktorým konanie skončil, a nie až po dvoch rokoch od právoplatného skončenia konania. S uvedenou odvolacou argumentáciou žalovaného sa krajský súd stotožnil, a to z nasledovných dôvodov:

9. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania končeného rozhodnutia v prejednávanej veci i v čase vydania napadnutého uznesenia okresného súdu (Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 6. 2016) mal súd s poukazom na § 151 ods. 1 a 6 O. s. p. v občianskom súdnom konaní povinnosť rozhodnúť nie len o trovách konania účastníkov tohto konania (strán sporu), ale aj trovách konania štátu

s tým, že zatiaľ čo o trovách konania účastníkov (strán sporu) rozhodoval súd na návrh, o náhrade trov konania štátu bol povinný rozhodnúť aj ex officio. S poukazom na § 151 ods. 1 O. s. p. preto platilo, že v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, bol súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ods. 3 § 151 O. s.. p. za tam splnených podmienok. Ak konajúci súd napriek uvedenému o trovách štátu opomenul rozhodnúť, mohol o nich (na návrh i bez návrhu) rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, avšak len do času, kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudlo právoplatnosť (§ 166 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bolo konanie ukončené, o trovách štátu nerozhodol, nejedná sa o prípad uvedený v § 151 ods. 3 O. s. p. a o týchto trovách nerozhodol ani do právoplatnosti konečného rozhodnutia, je vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr osobitným uznesením (k uvedenému pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2015, sp. zn. 6 MCdo 15/2013, R 6/1969, či nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 672/03). Takýto postup by bol totiž v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v konečnom dôsledku by zasahoval do práva vlastniť majetok toho účastníka (strany sporu), komu by povinnosť nahradiť trovy konania štátu bola následne uložená. Nie je totiž možné pripustiť, aby mal štát, pokiaľ ide o náhradu vynaložených trov konania, výhodnejšie postavenie než ktorýkoľvek z účastníkov konania (strán sporu), ktorý sa mohol domáhať dodatočného stanovenia povinnosti k úhrade trov konania len v lehote podľa § 166 ods. 1 O. s. p., t. j. v lehote do 15 dní odkedy mu bolo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, doručené.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nutné konštatovať, že pokiaľ okresný súd v rozhodnutí, ktorým bolo konanie ukončené (uznesenie č. k. 6C/127/2010-313 zo dňa 6. 2. 2014) o trovách štátu nerozhodol, vo výroku tohto uznesenia ďalej nevyslovil, že o trovách rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (podľa § 151 ods. 3 O. s. p.), mohol o trovách štátu aj bez návrhu rozhodnúť len do času, tým toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Nakoľko však uznesenie č. k. 6C/127/2010-313 zo dňa 6. 2. 2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2014 a do tohto času o trovách konania štátu rozhodnuté nebolo, po tomto dátume už okresný súd nebol oprávnený s poukazom na § 148 O. s. p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 napadnutým výrokom uznesenia žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania štátu uložiť. Z týchto dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len výrok uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania podľa § 389 ods. 1 písm. d/ zrušiť.

11. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd určil výšku trov konania štátu, výrok o trovách konania žalobcu a o preúčtovaní vymoženého preddavku na príjmový účet okresného súdu) zostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 pripúšťa (§ 419 , v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa ods. 1 § 429 neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .