Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-65-2017.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/65/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. doc. M.. K. A., R.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX C., štátny občan SR, 2. prof. O.. Q. A., R.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX O. 1, Y. republika, štátny občan SR, 3. M.. M. A., O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. G. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, všetci právne zastúpení: advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: M.. M. A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 13XX/X, XXX XX C., občianka SR, o vydanie rozkazu na plnenie o strpenie užívania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 5C/82/2016-78 zo dňa 21.11.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
· Žalovaná je p o v i n n á strpieť užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie A. L., okres C., obec A. L., vedenom Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom, ako nebytová budova, evidenčné číslo XX, postavená na pozemku registra „C“, parcelné číslo XXX o výmere 95 m2 a pozemky registra „C“, parcelné číslo XXX o výmere 95 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX o výmere 381 m2, zastavané plochy a nádvoria:
žalobcom v 1. rade v mesiacoch február, jún a október, žalobcom v 2. rade v mesiacoch marec, júl a november, žalobcom v 3. rade v mesiacoch apríl, august a december
v každom kalendárnom roku až do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi V.. O.. Q. A., R.. a p o v i n n á strpieť výmenu zámkov na nehnuteľnosti žalobcami v zmysle rozhodnutia o užívaní spoločnej veci z dňa 15. 2. 2016 v Bratislave.
· P r i z n á v a žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 139 ods. 2, § 460 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov sú až do vysporiadania dedičstva, právoplatným uznesením súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva s tým, že pomer ich spoluvlastníckych podielov sa riadi pomerom dedičských podielov. Konštatoval, že predmetná nehnuteľnosť, ktorej bol vlastníkom poručiteľ patrí až do potvrdenia o rozhodnutí dedičstva do vlastníctva dedičov žalobcom v 1.až 3.rade a žalovanej v pomere ich vlastníckych podielov k pomeru ich dedičských podielov. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú je rozhodné stanovisko väčšiny, a toto stanovisko väčšiny je v zásade konečné. Hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa rozumie, tiež užívanie nehnuteľnosti. Každý má právo užívať spoločnú vec v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckeho podielu, ak to umožňujú existujúce pomery. Žalovaná vymenila zámky na všetkých prístupových vchodoch do nehnuteľnosti a neumožňuje žalobcom ju užívať. Žalobcovia predložili návrh na užívanie nehnuteľnosti všetkými dedičmi v rovnakom rozsahu. Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Žalobcovia dňa 15.02.2016 hlasovali v pomere hlasov 3:1 a rozhodli o užívaní spoločnej veci. Rozhodnutie oznámili žalovanej, ktorá ho neakceptovala a neumožnila prístup na nehnuteľnosť žalobcovi v 1. rade v mesiaci február, keď ju mal užívať, preto súd s poukazom na uvedené skutočnosti žalobe žalobcov vyhovel v celom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Ako odvolacie dôvody uviedla ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Z obsahu odvolania vyplýva, že súdu prvého stupňa vytýka predovšetkým nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože ten sa vôbec nezaoberal jej právnou argumentáciou a súčasne sa vôbec nevyporiadal s vecným a právnym návrhom žalobcov, pretože podľa nej ten spadá pod režim kreovania kolektívnej vôle účastníkov v zmysle § 43a a násl. s rozhodovaním spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia. Tí poukázali, že aj keď žalovaná uviedla ako odvolacie dôvody ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, v texte nedefinovala, v čom súd v tomto smere pochybil, teda v čom spočíva, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávne právneho posúdenie veci. Majú za to, že odôvodnenie rozsudku je dostatočné a tomu plne porozumeli. V prejednávanom prípade podľa nich nie je možné na vec aplikovať ustanovenia § 43a násl., ale iba ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
7. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).
8. Právnym postavením dedičov do skončenia dedičského konania sa zaoberá rozhodnutie publikované pod č. XX/XXXX Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom sa uvádza, že „dedičstvo sa podľa § 460 OZ nadobúda smrťou poručiteľa. Ak je dedičov viac, je tu medzi smrťou poručiteľa a právoplatnosťou rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva obdobie, kedy všetci dedičia sú len potencionálnymi nadobúdateľmi veci patriacich do dedičstva.“
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v zmysle vyššie uvedeného, preto je podľa odvolacieho súdu predčasné, a je navyše postavené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonom prepísaným spôsobom.
10. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená troma príčinami, a to nevykonaním relevantných navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením z vykonaných dôkazov alebo nedostatočnosťou doteraz zisteného stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je implikované aj v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Povinnosťou súdu je vždy dostatočným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Možno prisvedčiť žalovanej, že jej právnu argumentáciu súd iba mechanicky prevzal do svojho rozhodnutia (bod 3.), no dostatočným a rozumným spôsobom na ňu nereagoval v súlade s procesným právom v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom žalovanej, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná. To sa však nestalo.
12. K predčasnosti napadnuté rozsudku odvolací súd uvádza. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, sú až do právoplatného vyporiadania dedičstva, považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práva patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú; v konaní, v ktorom o tieto práva a povinnosti ide, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 77 CSP). Dedič má právo na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka k veci, hoci táto doposiaľ nebola predmetom konania o dedičstve. No ak nie je právoplatne skončené konanie o dedičstve, nie sú dané predpoklady pre rozhodnutie súdu vo veci o žalobe, ktorou sa žalobcovia, dedičia spoluvlastníckeho podielu voči žalovanej, spoludedičovi domáhajú sprístupnením a strpením užívania nehnuteľnosti; do úvahy tak potom by prichádzalo prerušenie konania do skončenia konania o dedičstve. (porovnaj 26 Cdo 744/2004 NS ČR).
13. Za daného stavu sa tak odvolaciemu súdu javí, že do meritórneho rozhodnutia vo veci samej by mohla byť dočasná spravodlivá úprava pomerov strán konania nastolená prostredníctvom procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pre ktorý zákon samozrejme vyžaduje podanie kvalifikovaného návrhu a splnenie podmienok.
14. Je potrebné dodať, že odvolací súd z obsahu spisu z pojednávania zo dňa 21.11.2016 zistil, že súd prvej inštancie najprv uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vykonal „oboznamovanie“ so spisovým materiálom, pripojenými listinnými dôkazmi predloženými stranami konania, úradným záznamom a výpoveďami strán konania. Následne verejne vyhlásil rozsudok. Takáto postup však odporuje ustanoveniu § 182 CSP, pretože najprv je potrebné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom vykonať a až následne dokazovanie uznesením vyhlásiť za skončené. Spôsob vykonania dôkazu listinou upravuje § 204 CSP. Vždy však musí byť vykonanie dôkazu listinou zaznamenané, a musí byť zrejmé, akú informáciu súd z listiny čerpal. V tomto prípade tak tomu nie je. Rovnako tak absentuje v zápisnici záznam o spôsobe oboznámenia sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 10C 322/2015. Takto je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie oprel svoje závery aj o dôkazy, ktoré neboli vykonané v súlade s § 204 CSP, a že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne použitie veci urobil z takto vadne vykonaných dôkazov, nebolo možné pri rozhodovaní použiť. Uvedené rovnako potom bráni vykonať dokazovanie na odvolacom súde postupom podľa § 384 CSP.
15. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
17. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).