Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-184-2023.pdf
PDF · 112.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/184/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, B., toho času bytom D. X, B., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - E., toho času bytom D. X, B. a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - E., toho času bytom D. X, B., za účasti ustanoveného opatrovníka maloletého: Mgr. Matúš Kanis, advokát, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, v konaní na návrh Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava, o schválenie právneho úkonu, o odvolaní rodičov maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. mája 2023, č.k. 73P/69/2023-77, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie schválil právny úkon a to súhlas s trestným stíhaním G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - E., t. č. bytom D. X, B., otca maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, B., t. č. bytom D. X, B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona, ktorý dňa 31.01.2023 urobil v mene maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, B., t. č. bytom D. X, B., súdom ustanovený opatrovník Mgr. Matúš Kanis, advokát, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, podpísaním zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného v trestnom konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Odbor dopravných nehôd, pod ČVS:KRP-156/ ODN5-BA-2022, a podpísaním čestného vyhlásenia zo dňa 08.03.2023. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 8, § 9, § 27 ods. 1, § 30 Občianskeho zákonníka, §13 ods. 2, § 111 písm. i), § 119 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ako aj § 46 ods. 1, § 48 ods. 1,2 a § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Vecne dôvodil, že dňa 13.03.2023 bol súdu doručený návrh Okresnej prokuratúry Bratislava V na schválenie vyššie uvedeného právneho úkonu urobeného za maloleté dieťa súdom ustanoveným opatrovníkom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením KR PZ v Bratislave, KDI, ODN, ČVS:KRP-156/ODN5-BA-2022 zo dňa 08.08.2022 bolo podľa § 199 ods. 1 TP začaté trestné stíhanie a súčasne bolo podľa § 206 ods. 1 TP vznesené obvinenie otcovi maloletého A. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.08.2022, v čase okolo 12:50 hod. viedol po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, v stave vylučujúcom spôsobilosť, osobné motorové vozidlo v B. po A. H. v smere na D. I., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam,
poveternostným podmienkam stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho s vozidlom dostal šmyk a narazil do stĺpu verejného osvetlenia. Následkom nárazu došlo k zraneniu maloletých prepravovaných osôb a to maloletého A., ktorý sedel na zadnom sedadle v strede a počas jazdy nebol pripútaný bezpečnostným pásom a tiež D. J., ktorý bol pripútaný v detskej autosedačke, obaja maloletí spolucestujúci boli hliadkou PZ prevezení do NÚDCH Limbová 1, kde boli hospitalizovaní. Obvinený bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme, ktorý po prefuknutí v čase o 13:54 hod. dňa 08.08.2022 vykázal pozitívnu hodnotu 0,71 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu, pri vykonaní opakovanej dychovej skúšky s rovnakým prístrojom AlcoQuant 6020 Plus bola po prefuknutí obvineným dňa 08.08.2022 v čase o 14:14 hod. nameraná pozitívna hodnota 0.69 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu a teda vodič konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a svojím konaním spôsobil inému ublíženie na zdraví a spôsobil škodu, ktorá teda zjavne neprevyšuje hranicu škody väčšej v zmysle Trestného zákona. Zo znaleckého posudku č. 48/2022 zo dňa 16.12.2022, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, okrem iného vyplýva, že maloletý A. B. utrpel pri dopravnej nehode pomliaždenie čelovej oblasti hlavy vpravo, segmentovanú zlomeninu parasymfyzeálnej časti sánky bilaterálne, zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo, otras mozgu, zlomeninu diafýzy ramennej kosti vľavo a pomliaždenie hrudníkovej steny s minimálnou zónou pomliaždenia pľúc, pričom zlomenina diafýzy ramennej kosti vľavo má predpokladanú dobu liečenia 10 až 12 týždňov, teda zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletý A. B. utrpel ťažkú ujmu na zdraví, v dôsledku čoho prichádza do úvahy začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia G. B. aj za prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Dňa 08.09.2022 bola vypočutá matka maloletého A. ako poškodená, ktorá v zápisnici o výsluchu výslovne uviedla, že nedáva súhlas na začatie trestného stíhania, nakoľko je blízkou osobou obvineného. Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4Tp/136/2022 zo dňa 20.12.2022 bol maloletému ako poškodenému v trestnom konaní na výkon práv poškodeného ustanovený opatrovník - Mgr. Matúš Kanis, advokát (keďže spôsobilosť maloletého na právne úkony je pre nedostatok jeho veku obmedzená a rodičia ako zákonní zástupcovia jeho práva nemôžu vykonávať), ktorý bol dňa 31.01.2023 na KR PZ v Bratislave vypočutý v trestnej veci obvineného G. B., stíhaného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (ČVS:KRP-156/ODN5-BA-2022), pričom konajúc v mene maloletého uviedol, že ako poškodený si výslovne uplatňuje nárok na náhradu škody (v hodnote 10 535,70 eur) a že po preštudovaní spisového materiálu a zvážení závažnosti konania obvineného G. B. sa pripája k trestnému stíhaniu. Preto navrhovateľ žiadal, aby súd schválil právny úkon, ktorý za maloleté dieťa A. B. ako poškodeného vykonal súdom ustanovený opatrovník a ktorý spočíva v udelení súhlasu na začatie trestného stíhania otca maloletého pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona.
3. Matka maloletého vo vyjadrení k návrhu žiadala právny úkon neschváliť, lebo je to v rozpore so záujmami jej syna, ktorý je na oboch rodičov citovo naviazaný, je úplne zdravý a šťastný, zo zranení sa vyliečil a nemá žiadne trvalé následky, pričom v prípade schválenia právneho úkonu súdom by otcovi hrozil výrazne vyšší trest (5 rokov nepodmienečne) a jeho prípadný pobyt vo výkone trestu odňatia slobody by sťažil starostlivosť o maloletého a zároveň zvýšil riziko, že rodina príde o jediný príjem, keďže matka nie je aktuálne zamestnaná. Rovnako aj otec maloletého navrhol návrh zamietnuť. Opatrovník maloletého Mgr. Matúš Kanis v konaní uviedol, že s podaným návrhom súhlasí, keď pri právnom úkone, ktorý vykonal v mene maloletého vzal do úvahy i) rozsah zranení, ktoré boli spôsobené maloletému pri dopravnej nehode, ii) výšku nameraného alkoholu v krvi otca maloletého, iii) nezodpovedné správanie otca spočívajúce v tom, že maloletý nebol počas jazdy v motorovom vozidlu pripútaný bezpečnostným pásom, iv) druh a povahu trestu, ktorý hrozí otcovi v prípade jeho odsúdenia (podmienečné odsúdenie na trest odňatia slobody so skúšobnou dobou, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo). Kolízny opatrovník maloletého s podaným návrhom tiež súhlasil s tým, že považoval za potrebné vziať do úvahy aj to, že otec je jediným živiteľom rodiny, s maloletým má vytvorené kladné citové väzby a že nebolo jeho úmyslom ublížiť maloletému.
4. Súd mal listinnými dôkazmi preukázané navrhovateľom uvádzané skutočnosti a ďalej zistil, že maloletý A. B. je dieťa rodičov E. F. a G. B., ktorí nie sú manželmi, toho času žijú s maloletým v spoločnej domácnosti, otec je od 17.10.2022 živnostníkom, matka je aktuálne nezamestnaná a hľadá si prácu. Súd konštatoval, že osobám, ktoré nemôžu samostatne vykonávať právne úkony, či už sú to maloletí alebo osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, poskytuje štát zvýšenú ochranu tým, že všetky právne úkony urobené v ich mene ich zákonnými zástupcami, presahujúce rámec bežnej veci, podliehajú
schváleniu súdom. Súd musí takýto právny úkon preskúmať z hľadiska jeho súladu so zákonom a záujmom osoby, za ktorú bol právny úkon urobený. Schváliť ho môže len vtedy, keď má za preukázané, že takýto právny úkon je v záujme osoby, za ktorú bol urobený a neodporuje zákonu. Opatrovnícke konanie slúži na ochranu týchto osôb, ktoré sa z objektívnych dôvodov nemôžu chrániť sami. Ide o také konanie, pri ktorom sú zákonní zástupcovia (rodičia) maloletého spravidla vylúčení zo zastupovania maloletého pre konflikt záujmov, keďže pri rozhodovaní o (ne)schválení právneho úkonu, ktorý nie je bežnou záležitosťou, môže dôjsť k rozporu medzi záujmom rodičov a záujmom maloletého dieťaťa. Zákonné ustanovenia ustanovujú postup súdu, ktorý je potrebný na platnosť právnych úkonov, ktoré za maloleté dieťa urobí jeho súdom ustanovený zákonný zástupca v podobe opatrovníka s ohľadom na hmotnoprávne ustanovenia o spôsobilosti na právne úkony maloletých. V tejto súvislosti súd poukázal na judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej ak je poškodeným trestným činom maloleté dieťa páchateľa, na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s trestným stíhaním treba maloletému ustanoviť opatrovníka podľa § 48 ods. 2 TP. Uvedené vyjadrenie nemožno vyžadovať len od druhého rodiča maloletého, lebo by to bolo v rozpore s § 31 ods. 2 zákona o rodine. Úkon opatrovníka musí byť schválený opatrovníckym súdom (R 33/1992).
5. Súd dôvodil, že v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých neprináleží súdu posudzovať a hodnotiť vinu či nevinu obvineného v trestnom konaní ani hodnotiť dôkazy vo vzťahu k spáchanému skutku, to patrí do výlučnej pôsobnosti súdu v trestnom konaní. V tomto konkrétnom konaní súd skúmal len záujem maloletého A. B. vo vzťahu k predmetnému právnemu úkonu - súhlasu s trestným stíhaním jeho otca za trestný čin ublíženia na zdraví. Súd zdôraznil, že prvoradý je záujem maloletého dieťaťa, pričom je potrebné rozlišovať medzi záujmom maloletých detí a trestnoprávnou zodpovednosťou jeho rodičov. V prejednávanej veci po oboznámení sa obsahom spisového materiálu vrátane vyjadrení účastníkov konania dospel súd po zrelej úvahe k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na schválenie uvedeného právneho úkonu, keďže ten bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi a je v záujme maloletého. Súd mal za to, že riadne vyšetrenie skutku, na základe ktorého je otec maloletého trestne stíhaný (zatiaľ len pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky) a pri ktorom zároveň došlo k ublíženiu na zdraví maloletého (podľa znaleckého posudku až k ťažkej ujme na zdraví maloletého), je v záujme maloletého, jeho bezpečnosti a ochrany; inak povedané je v záujme maloletého, aby orgány činné v trestnom konaní zistili, na základe akých konkrétnych skutkových okolností došlo hoc neúmyselným, ale prinajmenšom veľmi nezodpovedným konaním otca maloletého (ktoré spočíva v tom, že v stave vylučujúcom spôsobilosť, teda pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo a zároveň porušil predpisy na zabezpečenie bezpečnosti maloletého A. počas jazdy v motorovom vozidle tým, že ho nepripútal bezpečnostným pásom) k poškodeniu zdravia maloletého. Je prirodzené, že rodinu udalosť výrazne zasiahla, čo má vplyv na prežívanie rodičov, ktorým následné prešetrenie záležitosti spôsobí napätie a nepohodu, avšak s prihliadnutím na predmet tohto konania súd považuje tieto argumenty za irelevantné a na argumenty rodičov, že ide jednorazové zlyhanie, že o maloletého sa riadne starajú, že maloletý je zdravý a nemá žiadne trvalé následky, ako aj na ďalšie okolnosti súvisiace s budúcnosťou maloletého súd neprihliadal, keďže všetky tieto argumenty môžu byť uplatnené v trestnom konaní. V uvedených súvislostiach súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 287/2018 zo dňa 09.10.2018 v obdobnej veci. Preto podanému návrhu vyhovel, zároveň o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia. Otec mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia je nelogické, lebo záujmy prokuratúry a všeobecne celospoločenské záujmy sú súdom prezentované ako najdôležitejšie záujmy konkrétneho dieťaťa a skutočne konkrétne záujmy dieťaťa súd označil za irelevantné a poukázal, že tieto argumenty môžu byť uplatnené v trestnom konaní. V konečnom dôsledku tak súd vec chybne právne posúdil a rozhodol v neprospech dieťaťa. Otec uviedol, že každá vec je individuálna a je potrebné prihliadať na okolnosti a pomery v rodine maloletého a na širšie súvislosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania. Týmto sa súd dôsledne neriadil a aplikoval všeobecnú floskulu, že pre bezpečnosť a ochranu maloletého je potrebné zisťovať skutkové okolnosti. V danej veci však nič také nie je potrebné, nakoľko všetko otec veľmi podrobne vysvetlil a je to zadokumentované. Otec sa ku všetkému priznal, skutok hlboko ľutuje a žiadal prokurátora o čo najskoršie uzavretie veci, najlepšie dohodou o vine a treste. Otec napokon uviedol, že sa o syna stará ako najlepšie vie a neskutočne ľutuje bolesť, ktorú mu spôsobil. Netreba pochybovať o tom, že sa z toho poučil a očakáva trest, avšak nie taký, aby jeho syn (v zastúpení) trval na prísnejšej trestnej kvalifikácii, čo najprísnejšom treste a na vymáhaní vysokého finančného zadosťučinenia.
7. Matka tiež v podanom odvolaní namietala, že súd nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa, súd dospel k chybnému posudzovaniu záujmov maloletého, ktoré ani riadne nevymenoval alebo bagatelizoval v porovnaní so záujmami prokuratúry a so všeobecným záujmom na vyšetrovaní trestnej veci a ochranou pred páchateľmi. V danej veci nie je súhlas maloletého potrebný na ochranu dieťaťa, ani na riadne vyšetrenie veci orgánmi činnými v trestnom konaní, lebo ako prokurátor, tak i ustanovený opatrovník, ale aj ostatní účastníci konania vedia presne ako a prečo ku skutku prišlo a vyšetrovanie je prakticky dávno ukončené, pričom podľa verejných vyjadrení na zasadnutí by nikto ani nenavrhoval nepodmienečný trest odňatia slobody. V každom prípade tieto záujmy neprevyšujú prirodzené záujmy dieťaťa na celistvej rodine, na lepšom príjme domácnosti a na vzťahoch s otcom a matkou, ktoré by nepochybne mohli byť narušené aj ekonomickou náročnosťou dlhších súdnych konaní, ako aj výkonom trestu odňatia slobody, ktorý by reálne mohol nastať, lebo následné rozhodnutie trestného súdu v otázke trestu pre otca nie je viazané názorom prokurátora a zákon stanovuje sadzbu do 5 rokov. Pokiaľ má prokuratúra a súd skutočný záujem na ochrane záujmov dieťaťa, treba neschváliť udelený súhlas, čím sa umožní orgánom činným v trestnom konaní ukončiť zbytočné prieťahy a ukončiť vec z trestnoprávneho hľadiska len pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona so sadzbou troch rokov, kde je menej pravdepodobné ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody a budú rýchlejšie naplnené požiadavky prokuratúry, ako aj individuálnej prevencie.
8. Okresný prokurátor považoval obe odvolania za nedôvodné a navrhol ich zamietnuť. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, ktorého zistenie bolo pre účely tohto konania zabezpečené vykonaním dostatočného dokazovania a vec bola i správne právne posúdená. Argumenty uvádzané matkou a otcom v podaných odvolaniach nie sú podľa názoru prokuratúry dôvodom na zmenu alebo zrušenie predmetného rozhodnutia. Prokuratúra sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že riadne vyšetrenie skutku, na základe ktorého je otec maloletého trestne stíhaný a pri ktorom zároveň došlo k ťažkej ujme na zdraví maloletého, je v záujme maloletého A., jeho bezpečnosti a ochrany o to viac, že prokurátor hodnotí konanie otca ako absolútne nezodpovedné a je iba súhrou náhod, že nedošlo k fatálnym následkom na živote a zdraví maloletého. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie ako vecne správne.
9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré prezentoval na pojednávaní dňa 10.05.2023 a zároveň súhlasí s rozsudkom okresného súdu, ktorý rozhodol o schválení právneho úkonu.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým schválil právny úkony spočívajúci v udelení súhlasu v mene maloletého dieťaťa na trestné stíhanie otca maloletého, ktorý dňa 08.08.2022 ako vodič motorového vozidla po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v stave vylučujúcom spôsobilosť narazil s motorovým vozidlom do stĺpu verejného osvetlenia, čím spôsobil maloletému, ktorý sa v rozhodnom čase nachádzal v motorovom vozidle, ťažkú ujmu na zdraví.
12. Podľa § 119 CMP, právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
14. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, odvolacou argumentáciou rodičov i obsahom celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného návrhu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 CSP) a ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky a otca maloletého nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vzhľadom k odvolacím námietkam sa žiada doplniť iba nasledovné:
15. Odvolacia argumentácia oboch rodičov v podstate spochybňovala správnosť vyhodnotenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v danej veci.
16. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
17. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Odvolací súd pripomína, že podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Zároveň z citovaného ustanovenia vyplýva, že rodičia sú pri výkone ich rodičovských práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa, pričom najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 5 Zákona o rodine vyžaduje, aby sa pri jeho určovaní a posudzovaní zohľadňovalo aj bezpečie dieťaťa a jeho bezpečnostná situácia, ktoré patrí medzi jedno z najvýznamnejších kritérií posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Istota bezpečia je základnou ľudskou potrebou a jej ohrozenie či porušenie negatívne ovplyvňuje telesný, duševný aj citový vývin dieťaťa, narušuje podmienky na rozvoj schopností dieťaťa a v neposlednom rade môže ovplyvňovať rozvoj vzťahových väzieb s rodičmi, súrodencami a blízkymi osobami, preto neistota bezpečia a bezpečnosti dieťaťa ohrozuje aj ďalšie atribúty najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 5 Zákona o rodine. Práve rodičia sú tie osoby, ktoré majú dôsledne dohliadať na bezpečie a bezpečnosť svojho dieťaťa, pretože samé to nedokáže. Podľa opisu skutku, ktorého sa dopustil otec maloletého dňa 08.08.2022 je zrejmé, že ako rodič si nielenže nesplnil svoju povinnosť chrániť maloleté dieťa, ale svojim nezodpovedným a bezohľadným konaním sa dopustil skutku, ktorým dieťa vyslovene ohrozil na živote a bolo šťastím, že maloletý skončil „len“ s ťažkým ublížením na zdraví, z ktorého sa vyliečil. Matka v odvolaní vytýkala súdu, že tento pri rozhodovaní bagatelizoval záujmy maloletého, s čím sa však odvolací súd rozhodne stotožniť nemohol, práve naopak, z postoja matky i otca je zrejmé, že obaja rodičia bagatelizujú závažnosť konania otca maloletého, ktoré mohlo stáť ich syna život, alebo mu mohol poškodením zdravia spôsobiť doživotné následky. Pokiaľ rodičia poukazujú na záujem maloletého A. na celistvej rodine, na lepšom príjme domácnosti a na vzťahoch s otcom a matkou, ktoré by mohli byť narušené ekonomickou náročnosťou dlhších súdnych konaní, prípadne výkonom trestu odňatia slobody a podobne, ide samozrejme o záujmy maloletého dieťaťa, ktoré súd musel brať na zreteľ, zároveň však musel zvažovať, ktorým z práv a záujmov maloletého dieťaťa musí poskytnúť prvoradú ochranu a záver súdu je v tomto jednoznačný. Treba si uvedomiť, že najvýznamnejším právom fyzickej osoby, ktoré garantuje štát prostredníctvom svojich ústavných právnych noriem, je právo na život a zdravie, resp. právo na ochranu života a zdravia, práve zdravie sa u nás chápe ako jedna zo základných a najdôležitejších životných hodnôt. Súd nemôže uprednostniť právo dieťaťa na celistvej rodine a ekonomickom dostatku pred právom dieťaťa na výchove v bezpečnom prostredí kde dieťa nie je ohrozené na živote a zdraví, a pod ochranou rodičov, ktorí si v plnej miere uvedomujú zodpovednosť, ktorá na nich i v tomto smere spočíva. Je preto namieste, aby v prípade, že pri ochrane dieťaťa rodič takto závažne zlyhá, zasiahol štát, ktorý má na ochrane maloletých detí verejný záujem a aby prijal všetky do úvahy prichádzajúce opatrenia na to, aby zamedzil podobnému zlyhaniu rodiča v budúcnosti. V prípade, ako je prejednávaná vec, vzhľadom na okolnosti tohto veľmi nezodpovedného skutku (pri ktorom si otec pod vplyvom alkoholu sadol za volant spolu s maloletým synom, ktorý nebol počas jazdy v motorovom vozidlu pripútaný bezpečnostným pásom) i vzhľadom na rozsah zranení, ktoré boli spôsobené maloletému pri dopravnej nehode, preto nie je namieste ustupovať od prísnejšieho postupu
voči rodičovi len z dôvodu, že rodič oľutoval a dieťa sa z ujmy zotavilo. Práve podrobné vyšetrenie skutku v trestnom konaní a prevzatie celej zodpovednosti rodiča za takýto skutok môže byť zárukou toho, že nielen skutok tomuto podobný, ale ani žiadne iné konanie, ktorým by maloletý syn mohol byť zo strany jeho otca ohrozený, sa nezopakuje, pričom niet dôvodu domnievať sa, že by trestné stíhanie mohlo mať negatívny dopad na citové väzby medzi otcom a maloletým, keďže je celkom zrejmé, že syn na tomto vinu nenesie žiadnu (i súhlas s trestným stíhaním neudeľuje priamo maloletý syn ale jeho súdom ustanovený opatrovník) a nepodmienečný trest odňatia slobody reálne nehrozí. Zároveň uplatnený nárok na náhradu škody v hodnote 10 535,70 eur vzhľadom na jeho výšku nie je spôsobilý viesť k existenčnému ohrozeniu rodiny a v prípade jej priznania táto suma aspoň čiastočne odškodní maloletého za utrpenú ujmu.
19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
20. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52, § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).