Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/172/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobcu: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. S. XXX, O. proti žalovanému: UNION poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, o žalobe na obnovu konania, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súdu Bratislava II pod sp.zn. 11C/155/2003 o d m i e t a.

III. Súd žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2016 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/155/2003 podľa § 397 písm. d) a e) C.s.p.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že postupom tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/155/2003, v časti súdneho rozhodnutia o prípustnosti § 802 ods. 2 OZ, boli porušené jeho ľudské práva a základné princípy zakotvené v čl. 1 až 18 C.s.p. a taktiež niektoré judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“). Predmetom konania bolo konanie o § 802 ods. 1 OZ, a nie o § 802 ods. 2 OZ, o ktorom konal súd bez právneho titulu. Rozsudok je nepreukázateľný dôkazmi vo veci, ktoré by žalovaného oprávnili použiť § 802 ods. 2 na odmietnutie poistného plnenia žalobcovi, a preto sú preukázateľne porušené ľudské práva žalobcu vo veci. Nakoľko súd konal o veci, ktorá nebola predmetom konania, tak žalovaný nepredložil súdu dôkazy v zmysle § 802 ods. 2 OZ, súd si tieto ani nevyžiadal a neodôvodnil svoje konanie. Žalobca ďalej uviedol, že predkladá súdu nový dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nemohol predložiť, pretože iný súd dňa 18.10.2016 sp.zn. 15C/203/2004 vzťahujúci sa k tým istým úrazom rozhodol v prospech žalobcu. Žalovaný v konaní zatajil súdu dôkaz, a to skutočnosť, že pri poučení oklamal žalobcu, pričom žalobca tento dôkaz žiadal v konaní vykonať, ale súd ho žalovanému nenariadil predložiť. Žalovaný nezapísaním údajov o zdraví žalobcu do zdravotnej dokumentácie klienta porušil pri dojednaní poistnej zmluvy § 3 ods. 1 OZ, čl. 6 Listiny základných práv a slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalovaný nepredložil súdu v zmysle § 802 ods. 2 taký dôkaz, že údaj, ktorý sa dozvedel po poistnej udalosti bol podstatný a príčinou predmetných úrazov, pretože neexistuje. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/155/2003 nesprávnosť právneho výkladu § 802 ods. 2 OZ, a podľa § 397 písm. a), b), d) a e) C.s.p. dostatočne preukázal opodstatnenosť žaloby na obnovu konania, a to, že súd použil nesprávny právny výklad § 802 ods. 2 OZ, porušil viaceré judikáty ESĽP a žalovaný špekulatívne dojednáva poistné zmluvy tak, aby mohol okradnúť klienta o poistné plnenie.

3. Žalobca v žalobe zároveň navrhol prerušenie konania do skončenia konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky, a to z dôvodu podaného dovolania v konaní sp.zn. 13C/55/2012.

4. Súd zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/155/2003 súd dňa 27.04.2007 vydal rozsudok č.k. 11C/155/2003-209, ktorým návrh navrhovateľa G. Š.P. proti odporcovi Union poisťovňa, a.s., o platnosť poistnej zmluvy a o zaplatenie 16.406,09 € (494.250,- Sk), v celom rozsahu zamietol. Predmetný rozsudok navrhovateľ prevzal dňa 10.08.2007. Krajský súd v Bratislave rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11C/155/2003-209 zo dňa 27.04.2007 rozsudkom č.k. 2Co/51/08-257 zo dňa 25.03.2009 potvrdil. Rozhodnutie Krajského súdu bolo navrhovateľovi doručené dňa 21.05.2009, pričom týmto dňom rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11C/155/2003-209 zo dňa 27.04.2007 nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/51/2008-257 zo dňa 25.03.2009 právoplatnosť. Dňa 10.06.2009 podal navrhovateľ dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/51/2008-257 zo dňa 25.03.009, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 6Cdo/33/2010 zo dňa 24.03.2010 tak, že dovolanie odmietol ako neprípustné. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 22.04.2010.

5. Súd ďalej zistil, že rozsudok č.k. 11C/155/2003-209 zo dňa 27.04.2007 bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave ako súdom odvolacím, pričom ten sa stotožnil s odôvodnením tunajšieho súdu. Následne žalobca v pôvodnom konaní využil aj mimoriadny opravný prostriedok, t.j. dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/51/2008-257 zo dňa 25.03.009, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol ako neprípustné.

6. Podľa § 162 ods. 1 C.s.p., súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

7. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

8. Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

9. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak:

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

10. Podľa § 400 C.s.p., žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

12. Podľa § 403 ods. 2 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Podľa § 404 C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

14. Podľa § 405 C.s.p. odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

15. Podľa § 406 C.s.p. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

16. Podľa § 410 C.s.p., žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

17. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene.

18. Podľa § 413 ods. 2 C.s.p., ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

21. Žalobu na obnovu konania je možné podať iba z dôvodov taxatívne vymenovaných, nakoľko iba všeobecným pripustením žaloby na obnovu konania by prakticky stratila právna moc rozsudku, prípadne platobného rozkazu význam, keďže nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej istoty. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k odstráneniu nedostatkov skutkových zistení v právoplatných rozhodnutiach týkajúcich sa veci samej, pričom spoločným predpokladom pre uplatnenie nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov je, že ich navrhovateľ nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a že môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosťou v tomto zmysle slova, bude ktorákoľvek skutočnosť právne rozhodná a spôsobilá privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu, pričom je postačujúce, ak v spojení s ostatnými známymi skutočnosťami je na to spôsobilá. Avšak musí ísť o skutočnosti, ktoré nastali do doby vyhlásenia rozhodnutia, pretože iba na tieto okolnosti mohol súd prihliadať. Nová tvrdená skutočnosť musí byť spojená vždy s novým dôkazom, a pre posúdenie "novosti" skutočností alebo dôkazov je rozhodujúce, že ich účastník nemohol ešte včas uplatniť v pôvodnom konaní alebo v odvolaní, t.j. do okamžiku, kým mu neuplynula lehota na podanie odvolania.

22. Žalobca ako dôvody obnovy konania uvádza, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a) C.s.p.), možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. b) C.s.p.), Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením (§ 397 písm. d) C.s.p.) a je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné (§ 397 písm. e) C.s.p.).

23. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje, a to subjektívnej a objektívnej lehoty. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie takejto žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa. Z ustanovenia § 403 C.s.p. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> je jednoznačné, že ako subjektívna tak aj objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je lehotou prekluzívnou, na uplynutie ktorej prihliada súd z úradnej povinnosti, a jej nedodržanie má vždy za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania. Ak došlo k zániku týchto lehôt, žiadna sporová strana sa nemôže na súde úspešne dovolať svojho práva. V tejto súvislosti je potrebné tiež pripomenúť, že trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, z čoho je zrejmé, že najneskôr je možné podať žalobu na obnovu konania v posledný deň trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinný preukázať žalobca. V § 404 C.s.p. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sú ustanovené výnimky z objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, a to ak bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

24. V každom jednotlivom prípade musia byť zásadne zachované obidve lehoty, čiže musí dôjsť k podaniu návrhu na obnovu konania do troch mesiacov od kedy sa strana o existencii konkrétneho dôvodu dozvedela a zároveň nie neskôr než tri roky po právoplatnosti rozhodnutia, pričom odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustné.

25. Súd sa v prvom rade vysporiadal s podmienkou pre povolenie obnovy podľa § 403 C.s.p., teda či bola žaloba podaná pred uplynutím zákonných lehôt.

26. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala plynúť dňa 21.05.2009, t.j. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11C/155/2003-209 zo dňa 27.04.2007, čo znamená že objektívna lehota na podanie žaloby na súd uplynula (prepadla) dňa 21.05.2012, pričom odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustné. Ak však žalobca podal žalobu na obnovu konania na súd až dňa 03.11.2016, teda po viac ako siedmich rokoch od právoplatnosti predmetného rozsudku, nie je možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že žalobu podal po uplynutí objektívnej lehoty, a teda oneskorene, pričom tento záver možno prijať dokonca bez toho, aby súd skúmal dodržanie subjektívnej lehoty, pretože táto, ako už bolo uvedené vyššie, plynie len v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Niet potom žiadnych pochýb o tom, že žalobca lehotu na podanie žaloby na obnovu konania nedodržal.

27. Súd na záver k veci dodáva, že žalobca v žalobe uviedol skutočnosti, ktoré už boli prejednávané alebo mali byť prejednávané v pôvodnom konaní, avšak neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na obnovu konania. Ďalej zistil, že žalobca si nesprávne vyložil význam § 397 písm. d) a e) C.s.p., nakoľko v jeho prípade nebolo rozhodnuté rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva a rozsudok súdu prvého stupňa nie je ani v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie. Rozhodnutia súdov, na ktoré žalobca poukazoval, si sám svojvoľne aplikoval na prejednaný prípad, čo nie je možné akceptovať. Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno žalobu na obnovu konania podať výlučne za splnenia podmienok podľa ust. § 403 ods. 1 a v prípadoch uvedených pod písm. a), b) a c) ust. § 404 C.s.p., čo však nie je s poukazom na vyššie uvedené prípad prejednávanej veci.

28. V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že žalobca neuviedol skutočnosti, ktorými by deklaroval, že žaloba na obnovu konania bola zo strany žalobcu podaná v čas a rovnako súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť podanej žaloby. Povinnosť žalobu uviesť v rámci žaloby na obnovu konania okrem iného aj skutočnosti ktoré svedčia o tom, že žaloba na obnovu konania bola podaná včas vyplýva priamo z ustanovenia § 406 C.s.p., ktorý explicitne vymedzuje obligatórne náležitosti (všeobecné, osobitné), ktoré musia byť obsiahnuté v žalobe na obnovu konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto strany. Podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal splnenie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

29. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu na obnovu konania sp.zn. 11C/155/2003 odmietol, nakoľko žalobca podal žalobu na obnovu konania oneskorene (po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia voči ktorému smeruje), súd preto v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. uznesením túto žalobu odmietol.

30. Súd s poukazom na vyššie uvedené, a to na podanie žaloby na obnovu konania po zákonnej lehote a s poukazom na jej odmietnutie návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky považoval za bezpredmetný a tento návrh zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mal proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti v ktorej súd zamietol návrh na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej v súd odmietol žalobu na obnovu konania a rozhodol o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).