Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/121/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v sporovej veci žalobcu: Jozef Skutka, Drevená 318, 029 44 Rabča, IČO: 34 840 605, zastúpený JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Anny 21, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Squamas, s.r.o., Šándorova 6, 821 03 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 352 507, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, takto

rozhodol:

I/ Súd u r č u j e, že na nehnuteľnosti stavba - sklad obilovín I, súp. č. XXXX, stojaca na parcele reg. C KN č. XXXX/XX, nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, k.ú. V., okres J., zapísanej v katastri nehnuteľností Q. úradu v J., katastrálny odbor, neviazne záložné právo v prospech žalovaného, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným dlžníkom a žalovaným ako záložným veriteľom.

II/ Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 30. 03. 2015 žiadal, aby súd určil, že na nehnuteľnosti stavba - sklad obilovín I, súp. č. XXXX, stojaca na parcele reg. C KN č. XXXX/XX, nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, k. ú. V., okres J., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Námestove, katastrálny odbor, neviazne záložné právo v prospech žalovaného, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným dlžníkom a žalovaným ako záložným veriteľom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že účastníci uzavreli dňa XX. XX. XXXX zmluvu o poskytnutí oprávnenia debetovať barterové konto, podľa ktorej žalovaný mal žalobcovi poskytnúť oprávnenie po dobu dvoch rokov debetovať jemu pridelené barterové konto v systéme odporcu vo výške 1 100 000,00 SKK. Účinnosť zmluvy skončila 03. 05. 2004. Žalobca však reálne nemal možnosť debetovať barterové konto už 19. 02. 2003, keďže vtedy skončila platnosť a účinnosť zmluvy o vstupe do systému LQZ č. 22000010 a žalobca len ako účastník systému LQZ by mal možnosť barterové konto debetovať. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, ktorá vznikne na základe zmluvy o poskytnutí debetovať barterové konto bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Za účelom zriadenia záložného práva žalobca a žalovaný podpísali dňa 10. 05. 2002 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá bola zapísaná v katastri nehnuteľností pod č. V 658/02. Predmetom záložného práva bola stavba - sklad obilovín I, súp.č. XXXX, stojaca na parcele reg. C KN č. XXXX/XX, .nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX (predtým č. XXXX), k. ú. V.. Žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie v zmysle zmluvy o poskytnutí debetovať barterové konto zo dna 03. 05. 2002 a platnosť a účinnosť zmluvy uplynula dňa 03. 05. 2004. Deň 03. 05. 2004 je zároveň aj dňom splatnosti debetu, v prípade, ak by bol debet poskytnutý. Deň 04. 05. 2004 je začiatok plynutia premlčania prípadného dlhu. Podľa § 397 je premlčacia lehota 4 ročná. Ak by existoval dlh, ktorý

by vznikol na základe zmluvy o poskytnutí oprávnenia debetovať barterové konto zo dňa 03. 05. 2002 došlo by najneskôr dňa 03. 05. 2008 k premlčaniu dlhu. Rovnako došlo k premlčaniu záložného práva, pričom toto sa premlčuje v rámci trojročnej premlčacej lehoty, ale nie skôr, než dôjde k premlčaniu samotnej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej slúži záložné právo. V danom prípade trojročná premlčacia doba záložného práva začala plynúť dňa 03. 05. 2004 a uplynula dňa 03. 05. 2007. Vzhľadom na to, že v tento deň ešte neuplynula štvorročná premlčacia doba predmetu zmluvy o poskytnutí oprávnenia debetovať barterové konto, záložné právo sa premlčalo najneskôr až dňa 03. 05. 2008. Teda je zrejmé, že v tento deň došlo k premlčaniu záložného práva, ktoré je predmetom tohto sporu. Žalobca upozornil žalovaného, že dlh neexistuje a že záložné právo je premlčané, na základe toho požiadal žalobca žalovaného o zrušenie záložného práva. Žalovaný odmieta výmaz záložného práva a trvá na tom, že dlh existuje. Účastníkmi zmluvy o poskytnutí oprávnenia debetovať barterové konto bola uzatvorená aj zmluva o záložnom práve. Podľa § 100 ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva, s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného teda vyplýva, že záložné právo, predmetom ktorého boli nehnuteľností vyššie opísané, sa nemohlo premlčať skôr, ako zabezpečená pohľadávka. Teda k premlčaniu mohlo dôjsť najskôr dňa 03. 05. 2008. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade došlo k premlčaniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a tým došlo aj k premlčaniu zabezpečovacieho práva, v danom prípade záložnej zmluvy, ktorou bola pôvodná pohľadávka zabezpečená. Teda odporca sa už nemôže domôcť ani vymoženia dlhu, ak by nejaký vznikol, ani výkonu záložného práva, pretože zo strany žalobcu došlo k uplatneniu k uplatneniu námietky premlčania. Žalobca osvedčuje naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ (pôvodne § 80 písm. c/ OSP) tým, že sa dôvodne dovoláva premlčania pohľadávky aj záložného práva a napriek tomu žalovaný naďalej robí úkony smerujúce k výkonu záložného práva Z dôvodu právnej istoty preto žiada určiť, že nehnuteľností nie sú zaťažené záložným právom, čím sleduje zabránenie budúcim možným sporom medzi účastníkmi a odstráni sa stav právnej neistoty žalobcu v tom, či jeho nehnuteľnosti sú naďalej zaťažené záložným právom. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že ich spoločnosť prechádza viacerými organizačnými zmenami, a preto nekonali vo veci vymáhania záväzku žalobcu ako ich klienta. V prílohe vyjadrenia predložil nepodpísaný a neparafovaný doklad označený ako výpis z konta klienta č. XXXX- XXXXXX za obdobie : XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX., ktorý je zo dňa XX. XX. XXXX., na ktorom prezentuje aktuálny záväzok žalobcu vo výške mínus 22.059,03 Eur. Zároveň žiadal súd nezaväzovať ho k náhrade trov konania a ohľadom na osobitný zreteľ, keď žalobca nijakým spôsobom nedokázal splatenie svojho záväzku. 3. V rámci konania žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, na jej skutkovom a právnom odôvodnení. 4. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil a to i napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný. Súd o žalovaného postupoval v súlade s ust. § 111 s odkazom na § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, keď predvolanie bolo adresované na poslednú adresu podľa OR a zásielka sa vrátila súdu s poznámkou doručovacej pošty, že nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote, čím súd považoval u žalovaného doručenie predvolania za vykázané. Žalovaný teda nevyužil možnosť pred súdom vyvrátiť tvrdenia žalobcu jednak v písomne podanej žalobe a jednak aj pred súdom v ústnom pojednávaní. 5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín doložených do spisu žalobcom a to : s návrhom z čl. X-X, s obsahom zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť zo dňa 10. 05. 2002 uzavretá medzi pôvodným žalobcom LQZ Slovakia, s.r.o. IČO 36 310 303 a žalovaným predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú označené v petite podanej žaloby a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. V. z čl. 6-9, s LV č. XXXX k.ú. V., na ktorom je zapísané vlastnícke právo k stavbe - sklad obilnín v celosti na žalobcu z čl. 10, s výpisom z OR na pôvodného žalobcu z čl. 17-19, plnomocenstvom z čl. 26, s vyjadrením pôvodného žalovaného k podanej žalobe z čl. 29-30, s výpisom z OR z čl. 43-44 a nasledujúcich., keď súd zisťuje, že došlo k zmene na strane žalovaného, keď s končenou platnosťou zápis svedčí v prospech terajšieho žalovaného tj. Squamas, s.r.o. z čl. 50-51, s obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 27. 03. 2017 z čl. 55-56, kde bola pripustená zmena žalovaného a s písomným vyhotovením uznesenia z čl. 58, s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu z čl. 55-60 a s prílohami tohto vyjadrenia z čl. 61-65, čo tvorí vlastne zmluva o vstupe do systému LQZ č. 2201000010 zo dňa 03. 05. 2002. 6. Podľa § 137 písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Ak je teda predmetom konania žaloba o určenie, či tu určitý vzťah alebo právo je alebo nie je, ustanovenie § 137 písm. c/ (pred 01. 07. 2016 § 80 písm. c/ OSP) vyžaduje sa pre úspešnosť takejto žaloby okrem vecnej dôvodnosti aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Otázkou naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je súd povinný zaoberať sa v každom štádiu konania a teda musí existovať aj v dobe vyhlásenia rozsudku. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je potrebné chápať stav, kedy by bez určujúceho rozhodnutia súdu bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny vzťah žalobcu, na ktorom je žalobca zúčastnený a ktorému je týmto rozhodnutím potrebné poskytnúť ochranu, lebo mu hrozí porušenie, alebo ak by sa žalobcovo právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.

9. Podľa § 261 ods. 1 táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 261 ods. 7 až 9 touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. (8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

11. Podľa § 269 ods. 2 účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

13. Podľa § 391 ods. 1 pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

14. Podľa § 397 ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

15. Podľa § 400 zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

16. Podľa § 151a záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa § 151b ods. 1 až 4 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

18. Podľa § 100 ods. 1, 2 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

19. Podľa § 185ods. 1 až 3 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

20. Podľa § 191 ods.1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods.1, 2 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa § 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

23. Podľa § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

24. S ohľadom na výsledky dokazovania a vyhodnotením vykonaných dôkazov predložených žalobcom pri nečinnosti žalovaného, ktorý v písomnom vyjadrení k podanej žalobe nenamietal premlčanie vznesené žalobcom , súd si osvojil tvrdenia žalobcu (§ 151 ods. 1 a dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený. Z toho dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel a stotožnil sa odôvodnením žalobcom uvedeným v podanej žalobe.

25. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalobca mal v tomto konaní plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 má teda nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.