Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/264/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Gerflor SK s.r.o., so sídlom Soblahovská 6983/4A, Trenčín, IČO: 46 014 110, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom Vajanského 6, Trenčín, proti žalovanému Mgr. C. I., bytom B. XXXX/XX, N., právne zastúpenému JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, o zaplatenie 2.265,54 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2016, č. k. 13C/374/2013 - 137, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.265,54 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.265,54 € od 01.02.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 2.265,54 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenej kúpnej ceny. Žalovaný navrhol, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol.

3. Okresný súd Trenčín vo veci rozhodol prvým rozsudkom č.k. 13C/374/2013-56 zo dňa 14.05.2013, ktorým návrh v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že nemal v prejednávanom prípade za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a že by žalovaný objednal tovar pre seba. Súd mal aj za to, že zo strany žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu, keďže zhotoviteľ stavby žalovanému v rámci vyúčtovania zmluvy o dielo vyfakturoval aj dodanie podlahovej krytiny nad dohodnutý rozsah a žalovaný zhotoviteľovi stavby za dodanie podlahovej krytiny zaplatil. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu uznesením č.k. 5Co/618/2014-69 zo dňa 25.03.2015 podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie zamerané na ustálenia, medzi ktorými subjektmi došlo v danom prípade ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, na zistenie všetkých okolností, za ktorých a z koho strany došlo v danom prípade k objednaniu špecifikovaného druhu a množstva podlahovej krytiny, k úhrade ceny za objednaný tovar a k jeho prevzatiu.

4. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že kúpnu zmluvu na predaj tovaru podlahová krytina Gerflor Senso Lock 0355 4mm, 86,68 m2 za kúpnu cenu 2.323,20 € uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim. Z výpovede žalovaného a svedka C. V. vyplýva, že žalovaný oslovil e-mailom zo dňa 16.04.2012 svedka V. - v tom čase zamestnanca žalobcu s požiadavkou na zaslanie cenovej ponuky na kúpu podlahovej krytiny do rodinného domu, ktorý pre neho na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.07.2011 zhotovoval zhotoviteľ stavby. V tomto e-maily žalovaný svedkovi V. zaslal pôdorys rodinného domu s tým, že potrebuje 95 m2 podlahy. Z výpovede svedka V. vyplýva, že žalovaný bol viackrát na predajni žalobcu, v ktorej s manželkou vyberali druh a dekor podlahovej krytiny. Z výpovede svedka V. ďalej vyplýva, že pre žalovaného vyjednával u žalobcu čo najvýhodnejšiu cenu tovaru, pričom so žalovaným o kúpe tovaru komunikovali aj ústne. Z e-mailu žalovaného zo dňa 16.04.2012 vyplýva, že svedka V. oboznámil s tým, že cenovú ponuku potrebuje na odsúhlasenie zhotoviteľa stavby s tým, že ak cena prekročí limit 20€/m2, tak požiadal o rozdelenie faktúry na dve s tým, že jedna bude súladná s rozpočtovým limitom, ktorú si potom žalovaný započíta do ceny domu, a druhá bude zahŕňať doplatok, ktorý vyplatí zvlášť zo svojho. Z uvedeného znenia e-mailu žalovaného nevyplýva, že by mal namiesto žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu v časti neprevyšujúcej limit XX€/mX zhotoviteľ stavby, práve naopak, zo znenia tohto e-mailu vyplýva, že žalovaný si časť kúpnej ceny neprevyšujúcej limit 20€/m2 u zhotoviteľa stavby započíta do ceny stavby. Z e-mailu predloženého svedkyňou G. T. zo dňa 02.09.2012 vyplýva, že svedok V. oznámil žalovanému, že potrebuje 44 balíkov podlahovej krytiny, t.j. 86,68 m2, zároveň oznámil žalovanému cenu za m2 a výslednú cenu 2.323,- €. Zároveň oznámil žalovanému, že fakturáciu podlahu nie je možné rozdeliť na dve faktúry podľa jeho predstavy, ale je tovar možné fakturovať v dvoch faktúrach na rôzny počet m2 pri rovnakej cene za m2. Predmetný e-mail svedka V. súd posúdil v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka ako včasné vyhlásenie žalobcu o prijatí návrhu, pričom žalovaný prijatie tohto návrhu žiadny spôsobom nenamietal. Z obsahu tohto e- mailu a z výpovede svedka V. vyplýva, že tomuto e-mailu predchádzala ústna komunikácia žalovaného so svedkom V., v ktorej dojednávali druh, množstvo a cenu podlahovej krytiny pre žalovaného. Z výpovede svedkyne T. vyplýva, že po predložení e-mailu od svedka V. a po jeho ústnom pokyne spracovala dňa 07.09.2012 objednávku na vyskladnenie tovaru pre žalovaného. Podľa pokynu svedka V. vystavila dňa 07.09.2012 zhotoviteľovi stavby faktúru č. 201220208 splatnú 14.09.2012 v sume 2.265,54 € na podlahovú krytinu Gerflor Senso Lock 0355 4mm, 84,52876 m2. Z e-mailu svedkyne T. žalovanému zo dňa 07.09.2012 vyplýva, že mu zaslala v prílohe uvedenú faktúru s tým, že žalovaného požiadala o oznámenie účtovných údajov pre vystavenie druhej faktúry, ktorou bude fakturovať zvyšok tovaru. Následne dňa 09.10.2012 vyhotovila faktúru č. 201210057 splatnú ihneď v sume 57,66 €, ktorou žalovanému vyúčtovala podlahovú krytinu Gerflor Senso Lock 0355 4mm, 2,15124 m2, ktorú aj žalovaný uhradil. Práve skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi faktúru č. 201210057 je jednou z okolností svedčiacich o tom, že kúpnu zmluvu na predaj podlahovej krytiny uzavrel práve žalovaný so žalobcom. Z výpovede svedka V. súd zistil, že žalobca po tom, ako zistil, že faktúra č. 201220208 nebola uhradená a že bola vystavená na subjekt, ktorému nebol tovar dodaný a s ktorým žalobca nemal uzavretú rámcovú zmluvu, vystavil zhotoviteľovi stavby dobropis (faktúra č. 201220306 zo dňa 22.11.2012 splatná 29.11.2012 v sume -2.265,54 €) a vystavil žalovanému dňa 22.11.2012 faktúru č. 201220307 splatnú 02.12.2012 v sume 2.265,54 €, ktorou žalovanému fakturoval tovar, ktorý mu dodal a ktorý mu žalovaný neuhradil. Ohľadom dodania a prevzatia tovaru súd konštatoval, že z výpovede žalovaného, svedka V., z predávacieho protokolu a potvrdenia o prevzatí tovaru vyplýva, že žalovaný požiadal prepravcu o dodanie tovaru p. G. s tým, že tovar prevzal p. G. za spoločnosť PIVÁK - METAL, s.r.o., IČO 36 274 101 v mieste výstavby rodinného domu žalovaného, pričom p. G. a p. G. sú svokrovcami žalovaného. Súd tak konštatoval, že tovar za žalovaného prevzali ním ústne splnomocnené osoby. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dodaná podlahová krytina sa nachádza v rodinnom dome žalovaného a tento ju aj užíva. Z uvedených skutočností mal súd za preukázané splnenie povinnosti žalovaného ako kupujúceho prevziať tovar. Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že preposlal cenovú ponuku žalobcu zhotoviteľovi stavby s tým, aby kontaktoval žalobcu, avšak uvedené tvrdenie nijak nepreukázal. Žalobca a jeho zamestnanci popreli, že by boli v akomkoľvek kontakte so zhotoviteľom stavby, nikdy s ním nekomunikovali, neobchodovali, neboli v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu a akýkoľvek vzťah medzi žalobcom a zhotoviteľom stavby nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov. Skutočnosť, že žalobca vystavil zhotoviteľovi stavby faktúru č. 201220208 a tento ju nerozporoval, nezakladá záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a zhotoviteľom stavby. Faktúra je účtovný doklad a na jej základe bez platne uzavretej kúpnej zmluvy nevzniklo subjektom uvedeným v predmetnej faktúre žiadne právo ani povinnosť. Žalovaný ďalej poukazoval na faktúru č. 1201000070 vystavenú

zhotoviteľom stavby dňa 23.08.2012 splatnú 27.08.2012 v sume 13.817,04 €, ktorou zhotoviteľ stavby fakturoval žalovanému doplatok za podlahu v sume 937,05 € pričom tvrdil, že uvedený doplatok zahŕňa v súlade so zmluvou o dielo aj doplatok za cenu podlahy dodávanej žalobcom. Vzhľadom k tomu, že predmetná faktúra neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu položky doplatok za podlahu, pričom bola zhotoviteľom stavby vystavená žalovanému viac ako 2 týždne pred tým, ako svedkyňa J. vystavila faktúru od žalobcu zhotoviteľovi stavby a vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný zhotoviteľovi stavby odoslal cenovú ponuku žalobcu, na základe ktorej by zhotoviteľ stavby objednal podlahovú krytinu a žalovanému vypočítal doplatok, súd nemal za preukázané toto tvrdenie žalovaného. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu na dodanie tovaru 86,68 m2 podlahovej krytiny Gerflor Senso Lock 0355 4mm za kúpnu cenu 2.323,20 €, pričom žalovaný časť kúpnej ceny žalobcovi neuhradil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny vo výške 2.265,54 €. Nakoľko je žalovaný s jej úhradou v omeškaní, súd žalovaného v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v uplatňovanej výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 01.02.2013 do zaplatenia.

5. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu ako nedôvodný zamietne, a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že popiera a okresný súd uvedené uznal, že medzi žalobcom a zhotoviteľom neexistoval žiadny zmluvný vzťah. Uvedené tvrdenie je však v rozpore ako s prvou vystavenou faktúrou žalobcu zhotoviteľovi, tak i v tom, že samotný žalobca odosielal zhotoviteľovi znenie rámcovej kúpnej zmluvy, ktoré vyhotovoval samotný žalobca. Tieto dva dokumenty jednoznačne preukazujú obchodnoprávny vzťah. Rovnako sa v spise nachádza aj samotná objednávka, kde odberateľom tovaru je P. N. - STAVOMONT FERTIGHAUS, a táto je opatrená pečiatkou žalobcu. Má za to, že okresný súd nepostupoval správne, keď tieto listiny opomenul s tvrdením, že vzťah STAVOMONTU a žalobcu nie je ničím preukázaný. On dňa 26.7.2012 uzavrel zmluvu o dielo s P. N., P. Golian - STAVOMONT FERTIGHAUS, predmetom ktorej bola dodávka a montáž rodinného domu na kľuč, vrátane základovej dosky, pričom boli určené limity pre nákup jednotlivých tovarov. Dodanie tovaru zabezpečoval zhotoviteľ stavby. Žalovaný si v zmysle zmluvy plnil svoje povinnosti tým, že poskytol súčinnosť zhotoviteľovi pri výbere tovaru, ktorý mal byť zhotoviteľom dodaný. Od samého počiatku komunikoval žalovaný so žalobcom, pričom z komunikácie je evidentné, že nie sám žalovaný bude odberateľom tovaru, v podstate žiada cenovú ponuku a posledná mailová komunikácia, predložená svedkyňou na hlavnom pojednávaní, preukazuje vôľu žalobcu po opakovanej komunikácii so žalovaným a akceptácii toho, že tovar bude fakturovaný cez dve faktúry, jedna v rozsahu toho, čo už žalovaný zhotoviteľovi STAVOMONTU zaplatil za podlahu a druhá na žalovaného. Nikdy nerozporoval fakt, že časť faktúry, ktorá bola vystavená na neho ako fyzickú osobu, aj zaplatil. Po podrobnom preštudovaní všetkých komunikácii má za preukázané, že on nikdy nebol objednávateľom tovaru v rozsahu žalobného návrhu. Aj ústna zmluva je zmluvou a prejavom vôle účastníkov a vôľa žalobcu, žalovaného, ako aj zhotoviteľa STAVOMONTU, je preukázaná. Žalobca až po tom, ako mu nebola faktúra uhradená, túto zrušil, pričom faktúru zasielal na žalovaného, ktorý od počiatku neuznal existenciu zmluvného vzťahu medzi zhotoviteľom STAVOMONT a žalobcom, čo dokazuje aj úradný záznam, kde vyšetrovateľ potvrdzuje, že faktúra žalobcu je v účtovníctve evidovaná v knihe prijatých faktúr, a teda zhotoviteľ, keďže faktúru prijal a zaevidoval, a túto nikdy žalobcovi ako nedôvodnú nevracal, postupoval v súlade s dohodou medzi žalobcom a ním a svoj záväzok voči žalobcovi uznával. Je zrejmé, že ak by zhotoviteľ faktúru uhradil, k žiadnemu súdnemu sporu by nedošlo, z čoho rovnako nevyplýva, že žalobca nerozporoval dohodu a postup so zhotoviteľom. Takto začal konať až po tom, čo mu faktúra nebola uhradená. Okresný súd uvádza, že neexistuje objednávka medzi zhotoviteľom a žalobcom, ale rovnako neexistuje objednávka medzi žalovaným a žalobcom. Okrem žiadosti o cenovú ponuku žalovaný nikdy tovar uvádzaného rozsahu, ktorý je predmetom konania, neobjednával. Vyjadrenia žalobcu o tom, že vystavuje faktúru omylom, sú vyvrátené práve mailovými komunikáciami, kde posledná z 2.9.2012 od žalobcu žalovanému, a táto je konečným výsledkom jednania a zrozumiteľne poukazuje na to, že žalobca súhlasí a sám navrhuje spôsob, že už zaplatená časť zhotoviteľovi bude fakturovaná priamo jemu, a iba

zvyšná časť žalovanému. Žalovaný sám súhlasí s tým, že jedna faktúra bude zasielaná zhotoviteľovi a druhá za zvyšné metre štvorcové jemu. Ide teda o dva samostatné obchodné vzťahy a žalovaný si svoje záväzky v zmysle dohôd splnil. Svedkyňa T. potvrdila, na podklade čoho vystavovala faktúru, a teda, že to boli pokyny pána Fischera, a že tento ju inštruoval presne v zmysle mailu, teda, že ide o dva samostatné vzťahy. D. pán V. dodal kompletné fakturačné údaje na obidve faktúry. Svedkyňa uviedla aj to, že si nespomína, že by bolo bežné stornovanie už vystavených faktúr a postup spoločnosti bol taký, že na podklade objednávky sa tovar dodával, a následne fakturoval. Právna zástupkyňa žalobcu uvádzala na hlavnom pojednávaní, že keď žalobca zistil, že faktúra bola vystavená na osobu, ktorá nebola objednávateľom, túto faktúru stornoval, uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalobca vedel od počiatku a sám akceptoval písomnú a dával pokyny účtovníčke k tomu, prečo, komu a v akom rozsahu má faktúry vystaviť. On nemal dôvod objednávať podlahu, ak už mal túto zaplatenú u zhotoviteľa, podrobne popísané v zmluve o dielo. Mal iba záujem si vybrať v už zaplatenej cene podlahu, ktorá sa mu bude páčiť, čo je bežný, štandardný postup pri zhotoveniach domov alebo bytov na kľúč. Z výpovede p. V., ktorú si osvojil okresný súd je preukázané, že tento neuvádza pravdu, chráni alibisticky sám seba. Samotný V. nepovažuje mail od neho za objednávku a na otázku odpovedal, že si nie je istý, či neprišla od žalovaného ešte jedna objednávka, ktorú však žalobca nikdy nepredložil. Pán V. rovnako potvrdil, že občas sa stalo, že objednávka bola slovná. Má za to, že existovala práve takáto objednávka medzi žalobcom a zhotoviteľom, inak nedáva žiadnu logiku postup žalobcu pri vystavovaní faktúr a odosielaní tovaru. Následne uvádza svedok V.: ,,Pokyn na objednanie išiel určite od žalovaného, veď na základe čoho by sme objednali 90 m2 podlahy." Nie je ničím vyvrátené, že takýto pokyn išiel od zhotoviteľa. Poukazuje aj na fakt, že žalobca sa domáhal plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré nastať zo strany žalovaného nemohlo, tento podlahu riadne zaplatil zhotoviteľovi. Má za to, že listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako je posledná mailová komunikácia p. V., evidencia faktúry v účtovníctve STAVOMONT FERTIGHAUS, ako aj výsluch pani T. preukazujú, že on nikdy nebol objednávateľom tovaru, podlahy, ktorá je predmetom návrhu žalobcu. To, že vyvíjal aktivity, nasvedčuje iba tomu, že postupoval v zmysle zmluvy o dielo so zhotoviteľom a bol na takýto postup oprávnený. Logicky mal teda záujem vybrať si do svojho domu veci také, ktoré sa mu budú páčiť. Ani jedna mailová komunikácia nepreukazuje, že by bol objednávateľ on. Nie je pravdou, že takéto kroky vykonával bez súčinnosti zhotoviteľa. Uvedené potvrdil aj svedok C. Y. a opätovne sa odvolával na zmluvu o dielo, v zmysle ktorej takto postupovať mohol a podpisom tejto zmluvy dal zhotoviteľ k jeho postupu súhlas. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nie je pravdou tak ako uvádza žalovaný, že z vykonaného dokazovania vyplýva skutočnosť, že existuje právny vzťah medzi žalobcom a zhotoviteľom - P. N. - STAVOMONT FERTIGHAUS. Faktúry vystavené žalobcom sú len účtovnými dokladmi a boli vystavané na základe pokynu žalovaného. Vedenie účtovníctva a vystavovanie faktúr nemožno takýmto spôsobom stotožňovať právnymi nárokmi vyplývajúcimi z existujúceho právneho stavu. Samotný takýto pokyn (žiadosť) žalovaného a predloženie fakturačných údajov tretieho subjektu, s ktorým má iný zmluvný vzťah - zmluvu o dielo, nemôže založiť právny vzťah medzi žalobcom a zhotoviteľom P. N. - STAVOMONT FERTIGHAUS. Žalovaný vo svojom vyjadrení zakladá práve existenciu obchodnoprávneho vzťahu na vystavených faktúrach, ktoré ako bolo uvedené vyššie sú len dokladmi slúžiace na účely účtovníctva. Zaslanie samotnej objednávky nijak nepreukazuje uzatvorenie a vznik akéhokoľvek vzťahu, keďže ide len o návrh na zatvorenie zmluvy (offerta) a teda o predzmluvný vzťah. Žalovaný preto nemôže ani takýmto dokladom tvrdiť, že preukazuje existenciu zmluvného vzťahu naviac keď celú vec riešil od začiatku žalovaný osobne. Samotná existencia vzájomného vzťahu založená na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.7.2012, predmetom ktorej bola dodávka a montáž rodinného domu na kľúč, kde boli určené nejaké zmluvnými stranami dohodnuté limity na nákup jednotlivých tovarov nemôže a ani nijak nesúvisí so zmluvným vzťahom medzi ním a žalovaným a ani ho nemôže nijak modifikovať a už vôbec nemôže založiť zmluvný vzťah medzi ním a zhotoviteľom P. N. - STAVOMONT FERTIGHAUS. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo dostatočné preukázané, že objednávateľom tovaru bol žalovaný, preto nie je pravdou tak ako tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení, že neexistuje žiadna objednávka zo strany žalovaného, keďže zo vzájomnej mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným dostatočne vyplýva prejav vôle spočívajúci v uzatvorení zmluvy. Pokyny pána V. p. T. na vystavenie faktúr len preukazujú žalobcom tvrdenú a súdom prvej inštancie preukázanú skutočnosť, že išlo len o formálne vyhovovanie faktúr podľa žiadostí žalovaného ako jednej zmluvnej strany. Vedenie účtovníctva a následné stornovanie účtovného dokladu - faktúry podľa požiadaviek p. V. nemôžu preukazovať zmluvný vzťah žalobcu a zhotoviteľa P. N. - STAVOMONT FERTIGHAUS diela tak ako to uvádza žalovaný. Samotná úhrada akýchkoľvek finančných súm na základe zmluvy o dielo medzi žalovaným a zhotoviteľom P. N. - STAVOMONT FERTIGHAUS, nijako nesúvisí s dohodou medzi žalobcom a žalovaným, keďže ide o dva samostatné

zmluvné vzťahy. Žalovaným uvádzané skutočnosti, že žalovaný nemal dôvod objednávať podlahu možno preto považovať za účelové. Práve žalovaný aj vzhľadom na to, že sa poznal s obchodným zástupcom p. V. mal dôvod dohodnúť sa na kúpe práve u žalobcu. Žalovaný svoje tvrdenie o existencii zmluvy so zhotoviteľom opiera len o hypotézu, že existovala nejaká slovná objednávka od zhotoviteľa a to len na základe vyjadrenia p. V. ,,že si nie je istý, či neprišla od žalovaného ešte jedna objednávka". Je zrejmé, že ide len o opakované nepravdivé tvrdenie žalovaného za účelom vyhnúť sa plneniu. Žalovaný ďalej uvádza, že nie je ničím vyvrátené, že pokyn na objednanie 90 m2 podlahy išiel od zhotoviteľa, pričom p. V. jednoznačne potvrdil pokyn na objednanie od žalovaného. Táto skutočnosť bola teda aj týmto vyjadrením dostatočne preukázaná. Nie je povinnosťou žalobcu vyvracať tvrdenia uvádzané žalovaným, ale preukázať vykonaným dokazovaním žalobcom tvrdené skutočnosti. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že vykonaným dokazovaním žalovaný nikdy nebol objednávateľom tovaru, podlahy, ktorá je predmetom návrhu. Listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako je mailová komunikácia p. V. a výsluch p. T. a p. V. práve naopak preukazujú skutočnosť, že objednávateľom tovaru bol žalovaný a teda existenciu zmluvné vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Na základe vyššie uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 9. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. ( § 191 až 194 ). Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.265,54 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.265,54 € od 01.02.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že kúpnu zmluvu na predaj tovaru podlahová krytina Gerflor Senso Lock 0355 4mm, 86,68 m2 za kúpnu cenu 2.323,20 € uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, a to z výpovede žalovaného a svedka C. V. vyplýva, že žalovaný oslovil e-mailom zo dňa 16.04.2012 svedka V. - v tom čase zamestnanca žalobcu s požiadavkou na zaslanie cenovej ponuky na kúpu podlahovej krytiny do rodinného domu, ktorý pre neho na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.07.2011 zhotovoval zhotoviteľ stavby. V tomto e-maily žalovaný svedkovi V. zaslal pôdorys rodinného domu s tým, že potrebuje 95 m2 podlahy. Z výpovede svedka V. ďalej vyplýva, že žalovaný bol viackrát na predajni žalobcu, v ktorej s manželkou vyberali druh a dekor podlahovej krytiny. Rovnako z výpovede svedka V. vyplýva, že pre žalovaného vyjednával u žalobcu čo najvýhodnejšiu cenu tovaru, pričom so žalovaným o kúpe tovaru komunikovali aj ústne. Z e-mailu žalovaného zo dňa 16.04.2012 vyplýva, že svedka V. oboznámil s tým, že cenovú ponuku potrebuje na odsúhlasenie zhotoviteľa stavby s tým, že ak cena prekročí limit 20€/m2, tak požiadal o rozdelenie faktúry na dve s tým, že jedna bude súladná s rozpočtovým limitom, ktorú si potom žalovaný započíta do ceny domu, a druhá bude zahŕňať doplatok, ktorý vyplatí zvlášť zo svojho. Z uvedeného znenia e-mailu žalovaného ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by mal namiesto žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu v časti neprevyšujúcej limit 20€/m2 zhotoviteľ stavby, práve naopak, zo znenia tohto e-mailu vyplýva, že žalovaný si časť kúpnej ceny neprevyšujúcej limit 20€/m2 u zhotoviteľa stavby započíta do ceny stavby. Z e-mailu predloženého svedkyňou G. T. zo dňa 02.09.2012 vyplýva, že svedok V. oznámil žalovanému, že potrebuje 44 balíkov podlahovej krytiny, t.j. 86,68 m2, zároveň oznámil žalovanému cenu za m2 a výslednú cenu 2.323,- €. Zároveň oznámil žalovanému, že fakturáciu podlahy nie je možné rozdeliť na dve faktúry podľa jeho predstavy, ale je tovar možné fakturovať v dvoch faktúrach na rôzny počet m2 pri rovnakej cene za m2. Predmetný e-mail svedka V. súd prvej inštancie správne posúdil v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho

zákonníka ako včasné vyhlásenie žalobcu o prijatí návrhu, pričom žalovaný prijatie tohto návrhu žiadny spôsobom nenamietal. Z obsahu tohto e-mailu a z výpovede svedka V. aj podľa odvolacieho súdu vyplýva, že tomuto e-mailu predchádzala ústna komunikácia žalovaného so svedkom V., v ktorej dojednávali druh, množstvo a cenu podlahovej krytiny pre žalovaného. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, a to z výpovede svedkyne T. vyplýva, že po predložení e-mailu od svedka V. a po jeho ústnom pokyne spracovala dňa 07.09.2012 objednávku na vyskladnenie tovaru pre žalovaného. Podľa pokynu svedka V. vystavila dňa 07.09.2012 zhotoviteľovi stavby faktúru č. 201220208 splatnú 14.09.2012 v sume 2.265,54 € na podlahovú krytinu Gerflor Senso Lock 0355 4mm, 84,52876 m2. Z e-mailu svedkyne T. žalovanému zo dňa 07.09.2012 vyplýva, že mu zaslala v prílohe uvedenú faktúru s tým, že žalovaného požiadala o oznámenie účtovných údajov pre vystavenie druhej faktúry, ktorou bude fakturovať zvyšok tovaru. Následne dňa 09.10.2012 vyhotovila faktúru č. 201210057 splatnú ihneď v sume 57,66 €, ktorou žalovanému vyúčtovala podlahovú krytinu Gerflor Senso Lock 0355 4mm, 2,15124 m2, ktorú aj žalovaný uhradil. Práve skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi faktúru č. 201210057 je aj podľa odvolacieho súdu jednou z okolností svedčiacich o tom, že kúpnu zmluvu na predaj podlahovej krytiny uzavrel práve žalovaný so žalobcom. Ďalej bolo z výpovede svedka Fischera preukázané, že žalobca po tom, ako zistil, že faktúra č. 201220208 nebola uhradená a že bola vystavená na subjekt, ktorému nebol tovar dodaný a s ktorým žalobca nemal uzavretú rámcovú zmluvu, vystavil zhotoviteľovi stavby dobropis (faktúra č. 201220306 zo dňa 22.11.2012 splatná 29.11.2012 v sume -2.265,54 €) a vystavil žalovanému dňa 22.11.2012 faktúru č. 201220307 splatnú 02.12.2012 v sume 2.265,54 €, ktorou žalovanému fakturoval tovar, ktorý mu dodal a ktorý mu žalovaný neuhradil. Ohľadom dodania a prevzatia tovaru súd prvej inštancie správne konštatoval, že z výpovede žalovaného, svedka Fischera, z predávacieho protokolu a potvrdenia o prevzatí tovaru vyplýva, že žalovaný požiadal prepravcu o dodanie tovaru p. Pivákovej s tým, že tovar prevzal p. Pivák za spoločnosť PIVÁK - METAL, s.r.o., IČO 36 274 101 v mieste výstavby rodinného domu žalovaného, pričom p. Piváková a p. Pivák sú svokrovcami žalovaného. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že tovar za žalovaného prevzali ním ústne splnomocnené osoby. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dodaná podlahová krytina sa nachádza v rodinnom dome žalovaného a tento ju aj užíva. Z uvedených skutočností mal aj odvolací súd za preukázané splnenie povinnosti žalovaného ako kupujúceho prevziať tovar. Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že preposlal cenovú ponuku žalobcu zhotoviteľovi stavby s tým, aby kontaktoval žalobcu, avšak uvedené tvrdenie nijak nepreukázal. Žalobca a jeho zamestnanci popreli, že by boli v akomkoľvek kontakte so zhotoviteľom stavby, nikdy s ním nekomunikovali, neobchodovali, neboli v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu a akýkoľvek vzťah medzi žalobcom a zhotoviteľom stavby ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov. Skutočnosť, že žalobca vystavil zhotoviteľovi stavby faktúru č. 201220208 a tento ju nerozporoval, nezakladá ani podľa odvolacieho záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a zhotoviteľom stavby. Faktúra je účtovný doklad a na jej základe bez platne uzavretej kúpnej zmluvy nevzniklo subjektom uvedeným v predmetnej faktúre žiadne právo ani povinnosť. Žalovaný ďalej poukazoval na faktúru č. 1201000070 vystavenú zhotoviteľom stavby dňa 23.08.2012 splatnú 27.08.2012 v sume 13.817,04 €, ktorou zhotoviteľ stavby fakturoval žalovanému doplatok za podlahu v sume 937,05 € pričom tvrdil, že uvedený doplatok zahŕňa v súlade so zmluvou o dielo aj doplatok za cenu podlahy dodávanej žalobcom. Vzhľadom k tomu, že predmetná faktúra neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu položky doplatok za podlahu, pričom bola zhotoviteľom stavby vystavená žalovanému viac ako 2 týždne pred tým, ako svedkyňa vystavila faktúru od žalobcu zhotoviteľovi stavby a vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný zhotoviteľovi stavby odoslal cenovú ponuku žalobcu, na základe ktorej by zhotoviteľ stavby objednal podlahovú krytinu a žalovanému vypočítal doplatok, ani odvolací súd nemal za preukázané toto tvrdenie žalovaného. Čo sa týka námietky žalovaného, že medzi žalobcom a zhotoviteľom existoval zmluvný vzťah, nakoľko to vyplýva z prvej vystavenej faktúry žalobcu zhotoviteľovi, ako i zo skutočnosti, že samotný žalobca odosielal zhotoviteľovi znenie rámcovej kúpnej zmluvy, a tieto dva dokumenty jednoznačne preukazujú obchodnoprávny vzťah a rovnako sa v spise nachádza aj samotná objednávka, kde odberateľom tovaru je Ľubomír Golian - STAVOMONT FERTIGHAUS, odvolací súd túto námietku nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, faktúry vystavené žalobcom sú len účtovnými dokladmi, boli vystavané na základe pokynu žalovaného, pričom vedenie účtovníctva a vystavovanie faktúr nemožno takýmto spôsobom stotožňovať s právnymi nárokmi vyplývajúcimi z existujúceho právneho stavu. Samotný takýto pokyn (žiadosť) žalovaného a predloženie fakturačných údajov tretieho subjektu, s ktorým má iný zmluvný vzťah - zmluvu o dielo, nemôže založiť právny vzťah medzi žalobcom a zhotoviteľom. Rovnako zaslanie samotnej objednávky, ktorá nebola datovaná a nebola dodávateľom ani odberateľom podpísaná, nijak nepreukazuje uzatvorenie a vznik akéhokoľvek vzťahu, keďže ide len o návrh na zatvorenie zmluvy a teda o predzmluvný vzťah. Žalovaný preto nemôže ani takýmto dokladom

tvrdiť, že preukazuje existenciu zmluvného vzťahu naviac keď celú vec riešil od začiatku žalovaný osobne. Rovnako Rámcová zmluva, ktorú mali uzavrieť žalobca ako predávajúci a zhotoviteľ stavby ako kupujúci, a jej predmetom mala byť dodávka výrobkov predávajúceho podľa jeho platného ponukového listu a cenníku platného pre dané obdobie vo vybranom sortimente a množstve uplatnenom kupujúcim v objednávke, nie je datovaná ani podpísaná žiadnou zo zmluvných strán. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že žalobca so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu na dodanie tovaru 86,68 m2 podlahovej krytiny Gerflor Senso Lock 0355 4mm za kúpnu cenu 2.323,20 €, pričom žalovaný časť kúpnej ceny žalobcovi neuhradil, preto ho súd prvej inštancie správne zaviazal na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny vo výške 2.265,54 €. Nakoľko je žalovaný s jej úhradou v omeškaní, súd prvej inštancie rovnako správne žalovaného v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v uplatňovanej výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 01.02.2013 do zaplatenia. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .