Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-237-2016.pdf
PDF · 151.53 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-41C/237/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, B., zastúpený JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: L.. L. B., nar. X.X.XXXX, bytom B.M. 4, XXX XX L. Jahodníky, zastúpená splnomocneným zástupcom T.. U. U., bytom S. XXXXX/XX, XXX XX L., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2016 žiadal určiť, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností kat. územia Grunt okres Košice II, obec Košice - Sídlisko KVP, zapísaných na LV č. 1364, a to bytu č. XX na X.psochodí bytového domu č. súpisné 1107 na ulici R. v B., ktorý je postavený na parcele č. 3527 - zastavané plochy o výmere 372 m2 v 1 a 1-ice priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo 1107 v dome č. XX na R. ulici v B. a pozemku parcely č. XXXX - zastavané plochy o výmere 372 m2, čo je zapísané doteraz na LV č. 1364 pod B33 na mene B. L. rod. B. v podiele 312/10000-in (k pozemku) a v 1-ici (k bytu).
2. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou uzavrel dňa 26.4.2003, ktoré Okresný súd Košice II. rozsudkom sp.zn. 27P 320/2013 zo dňa 23.5.2014, právoplatným 1.7.2014 rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril mal. Adama L. do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a upravil styk otca s mal. J.. Ešte pred uzavretím manželstva nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2002 nehnuteľnosť popísanú v bode 1 tohto rozhodnutia, ktorej vklad bol povolený 22.2.2002 pod č. V 240/2002. Po uzavretí manželstva žalovanej daroval ako svojej manželke 1-icu z celku nehnuteľnosti. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo z toho dôvodu, že matka žalovanej ho už krátko po uzavretí manželstva vyzvala, aby na žalovanú previedol svoj spoluvlastnícky podiel, pretože sú manželmi, a tak by to malo byť. A keďže bol veľmi šťastný, žalovanú mal úprimne rád, uzavrel darovaciu zmluvu. Neskôr sa vzťahy so žalovanou ako manželkou zhoršili, ktorá zmenila svoje správanie nielen voči nemu, ale aj voči ich synovi, voči jeho rodičom. Zmena správania nastala ešte pred rozvodom manželstva a správanie žalovanej považuje za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalovaná správanie používala ako štít útokov voči nemu, začala ovplyvňovať syna, aby vzťah k otcovi úplne ochladol a aby ho prestal mať rád. Vplyv žalovanej spôsobil, že mal. J. sa začal správať zmätene, robil a hovoril len to, čo ho žalovaná naučila a to, či si priala. Zo správania mal. J. zistil, že dieťa je veľmi nešťastné, pretože má rado oboch rodičov, ale žalovaná svojim prístupom a tým že mu bránila v jeho prirodzenom prejave spôsobilo, že mal. bol nešťastný. Z týchto dôvodov žiadal o pomoc pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, aby ich ako rodičov riešili, aby žalovanej zabránili maloletého psychicky týrať. Žalovaná totiž všetky ich problémy
riešila prostredníctvom v tom čase sedemročného syna, ktorý bol z jej postupu nešťastný. Napriek jeho snahám žalovaná pokračovala vo svojom správaní, naďalej psychicky „týrala“ ich syna, ktorý začal mať problémy so zmenou priezviska. Žalovaná sa totiž vyjadrila, že chce aby došlo u maloletého k zmene priezviska, aby sa nevolal L., ale aby sa vola B.. Mal. J. nemohol na tieto okolnosti prísť sám, musel tam byť vplyv matky, ktorá postupom času začala aj osobne na neho útočiť, čo bolo aj dôvodom rozvodu manželstva. Správanie žalovanej voči osobe žalobcu a ich syna považuje žalobca za hrubé porušenie dobrých mravov. Psychicky žalovaná vydierala ich syna, snažila sa v ňom potlačiť akýkoľvek vzťah voči otcovi, ale aj voči rodičom. Pred mal. J. žalovaná žalobcu ponižovala, vulgárne mu nadávala, nazývala ho hanlivo. Takéto správanie pokračovalo aj po tom, čo boli na pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí. Maloletý J. sa postupom času začal báť a to žalobkyne. Plakal a žalovaná si vynucovala, aby sa tak správal, ako si to ona praje. Ponižovala aj syna a tým spôsobila, že jeho bezproblémové a pokojné detstvo bolo narušené. Správanie žalovanej spôsobovalo nielen žalobcovi, ale aj ich synovi psychickú ujmu a trápenie, pretože toto správanie trvá od roku 2012 do roku 2015. Išlo o opakované pretrvávajúce konanie, ktoré spočívalo jednak v ovplyvňovaní ich mal. syna, a to v negatívnom smere voči žalobcovi a jednak v obmedzenej komunikácii so žalovanou, jej slovné útoky na osobu žalobcu, ponižovanie pred dieťaťom, vulgárne nadávky, osočovanie. Aj po právoplatnosti rozvodu ich manželstva medzi nimi pretrvávajú nezhody. Žalovaná voči žalobcovi prechováva až do súčasnosti nadradenosť , dominantnosť, len to je pravda, čo ona povie, nepripustí žiadne kompromisy a to, čo ona povie, je vždy pravda a tak sa to musí realizovať. Nerešpektuje názor žalobcu. Cíti, že mal. Adam jej ovplyvňovaním a správaním pred rozvodom a počas rozvodu manželstva má následky, je značne precitlivený, je zakríknutý a pred matkou sa obáva prejaviť svoj vlastný názor a vôľu. Niekoľkokrát sa vyjadril, že by chcel zostať u neho a že matky sa bojí.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne písomne nevyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 7.12.2016. Navrhla žalobu zamietnuť. Podľa žalovanej nie sú žiadne právne dôvody na odstúpenie od darovacej zmluvy.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice II č.k. 27P/320/2013, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Martin č.k. 20P/7/2015, ako aj oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Darovacou zmluvou uzavretou 31.10.2003, ktorej vklad bol povolený dňa 15.12.2003 Správou katastra Košice II pod č. V-3330/2003, žalobca ako darca previedol na žalovanú ako obdarovanú spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1364 - čiastočný v kat. území Grunt, a to 3-izbového bytu č.16 na 8. nadzemnom podlaží, vchod č. 23 bytového domu č.súp. 1107 na ul. R. v B. včítane spoluvlastníckeho podielu vo výške 312/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu vo výške 312/10000 na pozemku parc.č. XXXX/000, zast. plocha o výmere 372 m2 k.ú. Grunt, na ktorom je dom postavený (č.l. 11-12).
6. Výzvou zo dňa 25.6.2014 označenou ako „Odstúpenie od darovacej zmluvy zo dňa 31.10.2003“ vyzval žalovanú na vrátenie daru , a to podielu 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1364 kat.územia Grunt z dôvodu správania sa žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, vo vzťahu k jeho rodičom, ale najmä voči ich synovi J.. Správanie sa žalovanej voči J. považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko maloletého psychicky vydierala, snažila sa v ňom potlačiť akýkoľvek vzťah voči žalobcovi a tiež aj voči jeho rodičom, žalobcu pred maloletým ponižovala, vulgárne mu nadávala a nazývala ho hanlivo. Podľa žalobcu svoje správanie žalovaná nezmenila ani po pohovore s pracovníčkou ÚPSVaR, maloletého trápila, začal sa žalovanej báť, v dôsledku čoho plače, robí a správa sa tak,ako si to praje žalovaná. Ponižovanie syna, ktorému žalovaná vzala pokojné detstvo, radosť zo života viedlo žalobcu k tomu úkonu (č.l. 15-16).
7. Výzva na vrátenie daru (odstúpenie od darovacej zmluvy zo dňa 31.10.2003) zo dňa 25.6.2014 bola žalovanej doručená (fotokópia podacieho lístku na čl. 16).
8. Z čiastočných výpisov z Listu vlastníctva č. 1364 kat.územia Grunt súd zistil, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to bytu č. 16 na 8. poschodí vo vchode č. 23 súp. č. 1107 n a parc.č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku v podiele 312/10000, každý v podiele 1. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva u žalobcu je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V-240/2002 zo dňa 22.2.2002. Titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva u žalovanej je Darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V-3330/2003 zo dňa 15.12.2003 (č.l. 13,14).
9. Z výpovede žalobcu súd zistil, že nasledujúci deň po uzavretí manželstva mu bola položená otázka: Čo s bytom? Zo strany manželky a bývalej svokry bol tlačený k tomu, aby jednu polovicu bytu daroval manželke. Pritom byt mal ešte pred uzavretím manželstva v osobnom vlastníctve. Ešte keď zháňal byt, jeho bývalá manželka s nim chodila a radila mu , ktorý byt kúpi. Po tomto incidente na druhý deň po svadbe sa spýtal svokry, kde boli doteraz a prečo nikto neprišiel a neponúkol variant, že prispeje polovicou na kúpu bytu Po svadbe sa rodičia stretli so svokrovcami, avšak debata o tom nepadla. Nastalo ťažké obdobie, musel sa rozhodnúť, čo ďalej, či udrží rodinu alebo to bude spieť k rozvodu. Rozhodol sa, že chce zachrániť rodinu a časom uvidí, ako ďalej. Asi po roku pod nepriaznivými nátlakmi polovičku bytu daroval manželke. V roku 2000 sa situácia v rodine začala zhoršovať. Doma pomáhal so všetkým, okrem varenia. Bolo mu vyčítané, že je zle umytý riad, že sú omrvinky na stole, že je zle povysávané a to všetko sa odohrávalo pred synom. Denné hádky boli na základe ničoho, doma bola dusná atmosféra. Keď niečo chcel zjesť alebo si niečo pýtal, tak bol označovaný napr. za kyselinu, čo sa dialo pred očami syna. Hádky manželky boli permanentné. Tie sa zvyšovali do takej miery, že chlapec po večeroch začal plakať, nevedel čo sa deje. Hádky riešil s tým, že odišiel z domu a synovi povedal: „J., nechcem aby bol tu doma krik, radšej idem preč“. Na čo bolo znova zle a pred synom bol označovaný, že je jeden kurevník a ide za nejakými k...... a synovi vysvetľovala, aký je otec. V tom čase mal syn 6-7 rokov. Situáciu riešil tým, že spával veľakrát v aute, pretože nemal kam ísť. Bol problém, keď napríklad zmýval. Tak zobral mop, ktorým zmýval, a bolo mu vynadané do hoväda, prečo si nekľakne a nezmýva pokolenačky. Na to jej povedal: „Druhý by ti tú handru hodil do hlavy a jednoducho by sa s tebou nebavil“. Snažil sa a za to takáto neúcta pred vlastným synom, čo ho veľmi trápilo. Veľakrát sa stávalo, že syn a exmanželka sa zatvorili do spálne. Keď bol so synom, tak len vtedy, keď mal voľno, pretože pracuje na zmeny. Poukázal aj na neúctu voči jeho rodičom, ktorí pre vnuka urobili všetko, strašne rád ich navštevoval a bolo mu zakázané tam chodiť. Stále bola výhovorka, prečo nie , prečo sa nedá ísť dole ku rodičom, ktorí bývali v tej istej bráne o poschodie nižšie. Manželka považovala starých rodičov za chorých, keď dedo chodil po štvornožky po obývačke a babka sa s vnukom hrala na indiána. Jeho mama nikdy J. nekočíkovala, lebo jej to nebolo dovolené. Aby manželka bola spokojná, musel robiť to, čo chcela ona. Pral, skladal prádlo do komínkov a keď prišla z práce, zase dostal vyžrať, že to nepoukladal do skrine a že na to nebol schopný. Popral záclony. Poumýval riady a večer zobrala hrniec a keď zistila, že je na ňom trocha špiny, tak bola hádka, že je grambľoš a debil, že nevie poriadne umyť hrniec. Nezhody videl aj vo výžive a výchove Adama. Považoval za nemožné, aby matka nedeľu riešila tým, že pôjde do McDonaldu. Dodnes syn nezje zeleninu, lebo mu matka povedala, aby to nejedol. Syn má 11 rokov, zeleninu jesť nechce, je naučený na rýchle občerstvenie. Polovičku bytu daroval kvôli tomu, že budú žiť ako jedná slušná normálna rodina, že obidvaja budú ťahať za jeden koniec a syna budú vychovávať ako najlepšie vedia. Nejako sa to zvrtlo, pripadal si ako nejaký sluha, ktorý robí všetko čo môže, okrem toho varenia. K nim nikto nechodil. Všetci kamaráti a priatelia s ktorými vyrastal, boli zlí, tí ich nesmeli navštevovať a tak veľa priateľov a známych nemá. Zo začiatku boli nezhody len medzi nimi dvoma, ale ku koncu svedkom bol J., jednoducho plač, otec bol na druhej koľaji automaticky, čo povedala mama, to bola pravda, mal pocit, že J. sa ho doslova bál, lebo mama povedala, že otec je zlý, otec je toto, otec je hajzel, otec je sviňa. Všetky nadávky boli používané pred J.oma dieťa uvažuje svojim rozumom a je zmanipulovateľné. Taktiež medzi nimi došlo k dvom fyzických útokom, kedy ho žalovaná doslova poškriabala nechtami, má o tom lekárske správy.
10. Žalovaná v rámci účastníckej výpovede uviedla, že s predmetom a obsahom žaloby nesúhlasí, ani s vyjadreniami smerované voči jej osobe. Príbeh, ktorý tu odznel, je vymyslený, prifarbený. Žalovaná prehlásila, že nikdy nemala voči bývalému manželovi pred synom žiadne vulgárne hysterické záchvaty a scény a už vôbec mu nenadávala za to, že sa chcel najesť. V živote nepoužila slová, na ktoré poukázal žalobca. Za úplne absurdné považuje údajné príkazy, ako má chodiť po kolenách alebo akým spôsobom má niečo robiť. Nemyslí si, že urobila nejaký veľký prehrešok, že boli párkrát v McDonalde a rozhodne to nebolo súčasťou každého nedeľného obeda, pretože normálnu stravu varila a to, že boli párkrát v McDonalde, nemyslí si, že je to nejaká ujma pre dieťa. S ľuďmi nemá problém vychádzať ani komunikovať a dokonca s ľuďmi s ktorými sa spriatelila, má lepšie vzťahy ako jej bývalý manžel. Žalobca mal neustále s niekým konflikty, dokonca aj s ľuďmi, ktorých sa snažil v čase rozvodu ovplyvňovať a ktorých nejakým spôsobom presviedčal o tom, aká je zlá a nebezpečná, ktorí s nim prerušili kontakt. Odmietla tiež akékoľvek vyjadrenia, že by žalobcu niekedy bila. Nedala mu ani facku, žiadne bitky ani žiadne kopance nikdy z jej strany voči bývalému manželovi neprebehli, neboli a ani sa neudiali. Čo sa
týka sťahovania, príprava na odchod alebo sťahovanie prebiehali dlhodobejšie. V byte mala krabice, do ktorých dávala synove veci, svoje veci. Nebolo to teda zo dňa na deň, že sa zbalila a odišla, ale prebiehalo to počas niekoľkých dní. Žalobca vedel, kde odchádzajú, vedel , že sa sťahujú, vedel kde bude jeho dieťa. Čo sa týka stretávania žalobcu s maloletým, bývalý manžel nebol absolútne prístupný k nejakej dohode, dokonca niekoľkokrát trval na tom, aby na deviatu hodinu ráno v Košiciach boli, čo pre ňu bolo dosť komplikované, aby so synom do Košíc na tú deviatu prišla, ráno museli vycestovať o štvrtej ráno. Doteraz sa snažila stále, pokiaľ ide o stretávanie otca so synom, vyjsť mu v ústrety, nebránila mu, prispôsobila sa jeho časom, jeho zmenám a tomu, čo aktuálne jej povie alebo žiada. K vzťahom ku rodičom žalobcu uviedla, že žalobca bol jedináčik a jeho matka bola na neho fixovaná. Všetko čo urobil, bolo dobré. Do rodiny nikdy nebola prijatá. Napriek týmto okolnostiam sa vždy snažila správať slušne. Absolútne odmieta, že by bola neúctivá, neslušná, drzá. Dokonca aj keď mali problémy, syn mohol ku nim vždy chodiť, aj sama k nim chodila. Veľakrát keď prišli z Martina, odniesla im mäso, koláče a bežné veci, s ktorými sa s nimi podelila. Dieťaťu nezakazovala chodiť k nim a už vôbec to nemuseli robiť potajomky. Bolo to práve opačne. Svokrovci boli tí, ktorí s nimi niekoľkokrát prerušili kontakty a väzby, niekoľkokrát ich ignorovali , nerozprávali sa ani so svojim synom, boli v tom obdobia aj jedného roka, kedy si nevedeli prísť na meno, aj žalobca mal na nich zlosť a nechodil k nim. A keď bola tehotná so synom, celý ten čas ju svokrovci ignorovali, nerozprávali sa s ňou, svokra keď ju stretla na ulici, ani sa jej neodzdravila, aj do pôrodnice ju viezol kamarát a nie svokor na aute alebo niekto blízky. Nikdy nerobila niečo, čo by sa priečilo dobrým mravom vo vzťahu ku svokrovcom, manželovi či synovi. Dokonca aj pred rozvodom, kedy sa vzájomne odcudzili, so s ňou nestretávali, nekontaktovali sa, nerozprávali, preto nemôže byť ani reč o nejakom kontakte, rozhovore. Keďže sa celá žaloba týka dobrých mravov a ich spochybňovania zo strany žalovanej, uviedla, že dlhý čas odkladali druhé dieťa s obavami a so strachom, keďže so synom mali vážne zdravotné problémy. Po nejakom čase sa dohodli, že budú mať druhé dieťa. Potom sa pohádali na niečom nepodstatnom. Zostala tehotná, išla za manželom mu to povedať, a ten je oznámil, že za takýchto okolností musí ísť na potrat. Keď mu oznámila, že to jednoducho neurobí, lebo sa to priečilo jej prežívaniu a prístupu k životu, mal absolútne tvrdý postoj k tomu a trval na tom. Povedala si, že dieťa si nechá, že sa o neho bude starať sama, no po nejakom čase začala mať zdravotné problémy a o dieťa prišla. Zo strany žalobcu nebola žiadna ľútosť, nepodporil ju v tom, nedal jej najavo, že mu je to ľúto a o mesiac po tom ako sa vrátila z nemocnice, žalobca podal návrh na rozvod. To je len na dokreslenie morálky žalobcu. K dôvodom, prečo na začiatku manželstva žalovanej podaroval nehnuteľnosť, uviedla, že žalobca pred svadbou istý čas začal pýtať od matky žalovanej peniaze, že koľko dá peňazí na byt. Opakovalo sa to viackrát, kedy ju opakovane vyzýval a potom krátko po svadbe matka žalovanej povedala, že prispeje keď bude byt spoločný. Bývalý manžel nekúpil byt v hotovosti, v starých peniazoch dal za byt sumu 200.000 Sk .Zvyšok sumy bol zaúverovaný a ten úver splácali spoločne za trvania manželstva. Žalobca nesúhlasil s tým, čo mama navrhla, že prispeje, keď bude byt spoločný, aby sa to ošetrilo aj právne. Potom manžel prišiel s tým, že sa chce rozvádzať. Po nejakom čase sa rozhodol a povedal jej, nech sa vráti, že tú polovicu jej daruje, nikto ho do toho nenútil. Bolo to jeho rozhodnutie, a potom jej mama previedla na účet tých 200.000 Sk, čo vie aj zdokladovať. Na účet jej previedla raz sumu 155.000 Sk a druhýkrát 50.000 Sk. Túto finančnú čiastku vie zdokladovať pretože peniaze boli prevedené na jej účet. Ďalšie peniaze, ktoré od mamy dostala darom na ruku, nevie zdokladovať. Zdôraznila, že žalobca zaplatil na začiatku sumu v hotovosti a zvyšok išlo na úver, ktorý splácali spoločne. Tak isto zarábala, chodila do práce a dosť veľkým spôsobom jej pomohla mama a jej rodina, keďže stále jej dávala nejaké finančné prostriedky, aby jej pomohla a tie investovala do spoločnej domácnosti a do bytu. Na otázku , či bol syn svedkom toho, ako sa hádali a hrubo si nadávali, žalovaná uviedla, že pred rozvodom sa situácia dramatizovala a nedorozumenia sa vyskytli, preto sa rozviedli, ale nebolo to určite tak, ako to povedal žalobca. Žiadne vulgárne nadávky nepoužívala a syna sa snažila uchrániť, aby zažil čo najmenej takýchto stresujúcich situácií. Keď sa vyskytol nejaký konflikt, snažila sa to riešiť mimo dieťa, i keď nehovorí, že žiadnu časť toho dieťa nezažilo. Svojho bývalého manžela nikdy fyzicky nenapadla. Mala v tom čase 50 kg a manžel mal 130 kg. Ani ho nepoškrabala.
11. Zo svedeckej výpovede N. L. - otca žalobcu súd zistil, že býva na R. XX v B. na 7. poschodí, syn s nevestou bývali na 8.poschodí. Uviedol, že v manželstve syna s nevestou boli nezhody. Čím viac sa blížilo k rozvodu, bolo to častejšie a horšie. Dokonca tam bolo aj fyzické napadnutie zo strany ex nevesty a tým pádom trpel chlapec, ich syn, čo im bolo ľúto, ale do syna a nevesty sa nikdy nemiešali, ani nechceli. Syn sa mu viackrát zveril, keď bol doma nepokoj. Viackrát prespával v aute. Matku nechcel zaťažovať, lebo bola vážne chorá. Nevesta sa k synovi správala povýšenecky, že je niečo viacej ako
syn. Syn ku nim často chodil dole, porozprával, čo doma robil - domáce práce, pral, okná umýval, smeti vynášal. S manželkou na mali taký názor, že syn je utláčaný. V tomto vzťahu bola dominantná synova manželka. Stresy a nadávky, ktoré tam padali, určite dobre na psychický stav malého nevplývali. Keď bol vnuk väčší, aj on povedal, že sa hádali, ale do detailov nikdy nešli. S nevestou problém nemal, vychádzali spolu. Ale čo sa mu nepáčilo bolo to, že vo vzťahu k manželke bol chladný vzťah medzi nimi a má za to, že nevesta ako mladšia sa mohla trošku prispôsobiť. Pokiaľ ide o majetkové pomery, nepáčilo sa mu, že „toto kúpila mamka mne...“. Pokiaľ mamka kúpila, kúpila im. A čo sa týka bytu, keď sa išiel kupovať byt a keď dvaja chcú žiť spolu, mali sa dohodnúť napríklad na kúpe bytu, čo sa týka financií a nie hneď po svadbe si nárokovať na polovičku a v snahe udržať manželstvo a lepšie vzťahy syn to prepísal na manželku. Keďže bývali na siedmom, syn s nevestou na ôsmom pod sebou, všetky hádky počuli, keď nevesta synovi nadávala do debilov, dementných, negatívnych (to bolo pred rozvodom).
12. Vo svedeckej výpovedi matka žalovanej pani J. B. uviedla, že sa hambí za to, že bola taká naivná a dala dcére peniaze na byt. Bolo asi pol až tri štvrte roka pred svadbou, kedy ju bývalý zať vyzval, že koľko prispeje na byt. Ani na prvú , ani na druhú výzvu nereagovala. Na tretiu výzvu poslal dcéru, ale tak isto na ňu nereagovala. Potom bola svadba a dva týždne po svadbe prišli na oslavu jej brata. Cítila, že už je ten čas, sú zobratí, že im prispeje na byt. Pýtala sa zaťa, koľko stál byt, koľko je splatených, koľko je na dlžobe, ale žalobca na nič nevedel odpovedať Zať sa odobral, že musí telefonovať a keď sa vrátil, povedal, že sa rozvádza. Bola z toho zaskočená, lebo to bolo dva týždne po svadbe. Potom tie peniaze poslala, čo je zrejmé z výpisov. Mohol povedať, že peniaze nechce, že si byt bude splácať sám. Ale chamtivosť, peniaze ho donútili, aby tie peniaze od nej dostal a byt prepísal. A po rozvode dostala k nahliadnutiu darovaciu zmluvu, kde zistila, že byt bol odkúpený 8.2.2002, čím má za to, že od počiatku išiel do toho so zámerom, že ich oklame. Na otázku, prečo sa mal byt prepísať na žalovanú uviedla, že byt bol zaúverovaný a splácali ho spoločne.
13. Zo svedeckej výpovede svedkyne p.L. C. vyplynulo, že je sesternicou po nebohej mame žalobcu. Uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra na Poliklinike Sever a asi raz do mesiaca chodila navštevovať matku žalobcu, ktorá bola ich pacientkou a nosila jej recepty. So žalovanou v kontakte nebola a do domácnosti žalobcu a žalovanej nechodievala. Raz, keď bola na návšteve u sesternici, bolo to okolo 20.00 hodine, počula hádku. Väčšinou sedeli so sesternicou v kuchyni. Ženský hlas, zrejme to bola pani L., nadával do hlupákov, debilov a potom detský hlas. A ešte raz, bolo to pri inej návšteve, kedy prišiel žalobca k rodičom rozrušený, len s otcom niečo v izbe preberali. A keď bola so sesternicou, tak jej povedala, že nevidí nijako dobre do manželstvo, že sú tam často hádky, aj vtedy, keď prišiel večer, boli po hádke. Len od sesternice vie, čo sa týka domácich prác, že väčšinou sa žalobca staral o domácnosť. Povedala jej, že keby nebývala v jednom bloku, tak by jej to nevadilo, ale že by z času na čas nešla vysypať smetie alebo poupratovať a na to, že chodil na zmeny, málo oddychoval. Väčšinou trávil čas v domácnosti a pri výchove svojho syna. Sesternica jej tiež povedala, že pani L. dosť obmedzuje styk so starými rodičmi aj napriek tomu, že J. sa tam dobre cíti v spoločnosti starého otca a starej matky. Starých rodičov mohol navštevovať s ťažkosťami. Ďalej vie o tom, že vzťahy medzi nevestou a svokrou neboli dostatočné, aj keď ich finančne podporovali. Nebohá pani L. bola nevysporiadaná s tým, že žiadna úcta, vďaka. Hlavne kvôli vnukovi sa nechcela do manželstva miešať, aby sa manželstvo udržalo (zápisnica z pojednávania zo dňa 105.2017, str. 7-10).
14. K svedeckej výpovedi pani L. C. reagovala žalovaná, ktorá uviedla, že tak ako tu bolo povedané, s pani svedkyňou sa nestretávali, poznali sa, ale nijako sa nekontaktovali, ani nezažili nejaké spoločné situácie, ktoré by mohli svedčiť o tom, že by sa bola správala povýšenecky alebo čokoľvek obmedzovala svojmu manželovi. Všetko ide o informácie , ktoré mala od niekoho iného, nezažila konkrétne žiadnu situáciu, ktorá by vypovedala o niečom vážnom, čo tu bolo spomínané a už vôbec nie o nejakej finančnej situácii, pretože tie veci sa pred ňou neriešili. A už sa nepochválila svedkyňa, že pokiaľ podľa jej sesternice (teda podľa jej bývalej svokry) bola tá zlá, nepochválila sa, že matka nekomunikovala so synom aj rok. Z jej pohľadu bezdôvodne, pretože nič dramatické sa neudialo. Jednoducho nebola v takom kontakte, aby vedela posúdiť ich vzťah , ich správanie (zápisnica z pojednávania zo dňa 10.5.2017, str. 10).
15. K svedeckej výpovedi pani L. C. i k reakcii žalovanej reagoval žalobca, ktorý uviedol , že je pravdou, jeho mama v podstate bola nahnevaná na nevestu. Udialo sa to hneď po svadbe, bolo to kvôli tomu bytu,
kedy sa žiadala polovička formou darovacej zmluvy. A vtedy viazla komunikácia medzi jeho manželkou a matkou. On s matkou komunikoval (zápisnica z pojednávania zo dňa 10.5.2017, str. 10).
16. Na pojednávaní dňa 10.5.2017 žalobca svoju výpoveď doplnil a uviedol : „Chcem reagovať na zápisnicu z minulého pojednávania zo 1.3.2017. Ja som nikdy netvrdil, že návšteva rýchleho občerstvenia je hrubým porušením dobrých mravov, ale vydobytie si svojich záujmov na úkor plaču a strachu vlastného dieťaťa, používanie dieťaťa ako nástroj proti otcovi, ktorý ho má rád a radšej povolí v hádkach a odíde, nepovažujem za správnu výchovu a už vôbec nie za dobré mravy. Za dobré mravy taktiež nepovažujem osočovanie a nadávanie na otca matkou pred dieťaťom, povyšovanie, fyzické napádanie a dokazovanie si, že je niečo viacej ako otec. Úcta k rodičom a správna výchova je len časť dobrej výchovy, ktorá sa v tomto prípade nedodržala. A čo sa týka financií, o ktorých sme rozprávali, pokiaľ ide aj o svokru ohľadom kúpy bytu, zmluvu s Prvou stavebnou sporiteľňou som uzavrel 9.9.1999, byt som zakúpil do osobného vlastníctva 20.2.2002 a manželstvo bolo uzavreté 26.4.2003. Počas manželstva sme splatili Prvej stavebnej sporiteľni 191.620 Sk. Tým chcem povedať, že žiadne peniaze na kúpu bytu som nepýtal, pretože ten zvyšok peňazí som nadobudol od rodičov, ktorí mi neskutočne pomohli a nám pocit, že moja ex svokra nemá šajnu, čo sa v našej rodine ohľadom výchovy dialo, už len z toho dôvodu, že manželka sa asi nepochválila napadnutím, ktoré bolo dvakrát a svokra bývalá sa vyjadrila, že jeden týždeň som išiel na kontrolu s ľavou a druhý týždeň s pravou rukou, pritom to boli dve nezávislé napadnutia. Pokiaľ by som od svokry pýtal peniaze, ako to ona tvrdila, bolo by sa to urobilo darovacou zmluvou, ona navrhla darovaciu zmluvu, určite by bolo v darovacej zmluve zakomponovaná aj výška, koľko mi dala peňazí. Mne nedala žiadne peniaze“.
17. Na návrh povereného zástupcu žalovanej doplniť dokazovanie súd vyžiadal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodinu Košice správu ohľadom evidencie komunikácie žalobcu a ÚPSVaR Košice vo veci nevhodného správania sa matky k mal. dieťaťu počas rozvodového konania a následne, na ktoré nevhodné správanie sa matky vo vzťahu k maloletému mal žalobca upozorniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Taktiež poverený zástupca žalovanej navrhol doplniť dokazovanie oboznámením s obsahom časti spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 20P/7/2015 - správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
18. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 9.5.2017 úrad súdu oznámil, že spisová dokumentácia mal. J.a L. nar. 19.11.2006, dieťa matky Mgr. L. B. a otca D. Mullera, bola v septembri 2015 odstúpená na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine. Dôvodom odstúpenia spisovej dokumentácie bola zmena bydliska matky, ktorí z B. odišla žiť na adresu B.M. č. 3, L.. Od uvedeného obdobia bol úradom vykonaný telefonicky kontakt s otcom a to dňa 22.7.2016 za účelom žiadosti o prešetrenie pomerov na strane otca, o ktoré ich dožiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Otec v uvedenom čase neuviedol informácie o nevhodnom správaní matky k maloletému, ani sa nezmienil o psychickom týraní. V prípade takéhoto, čo i len telefonického udania, by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o tomto bezodkladne informoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin za účelom vykonania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Okrem vyššie uvedeného úrad neeviduje žiadnu telefonickú ani písomnú komunikáciu otca s úradom.
19. Z obsahu spisu Okresného súdu v Martine č.k. 20P/7/2005 vo veci mal. J.a Mullera nar. 19.11.2206 súd zistil, že predmetným návrhom sa žalovaná (matka mal. J.a) domáhala voči žalobcovi zvýšenia výživného na sumu 250 eur mesačne, z ktorej suma 220 eur mesačne je určená na bežné výživné počnúc dňom 1.10.2004 a suma 30 eur mesačne je určená na tvorbu úspor. Zároveň žiadala upraviť spôsob odovzdávania maloletého otcovi v súvislosti s úpravou styku otca s mal. dieťaťom, čím by sa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II. č.k. 27P/20/2013-37 zo dňa 23.5.2014.
20. Okresný súd v Martine rozsudkom č. 20P/7/2015-241 zo dňa 30.1.2017 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej otca (žalobcu) zaviazal prispievať na výživu mal. J.a nar. 19.11.2006, zvýšeným výživným vo výške 180 eur mesačne od 1.1.20017 s tým, že bežné výživné vo výške 150 eur mesačne sa otec zaväzuje uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukým matky a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 30 eur mesačne sa otec zaväzuje uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého, ktorý v jeho prospech v lehote 3 dní zriadi matka a číslo účtu a názov peňažného ústavu oznámi v tejto lehote otcovi. Zároveň zaviazal otca zaplatiť dlžené výživné vo výške 30 eur za obdobie od 1.1.20017 do 31.1.20174 do 28.2.2017 na osobitný účet maloletého. Zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku
od soboty od 9.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny nepretržite, cez letné prázdniny každý kalendárny rok od 10.7. od 9.00 hodiny do 17.7. do 18.00 hodiny a od 10.8. od 9.00 hodiny do 17.8. do 18.00 hodiny nepretržite, cez zimné prázdniny každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hodiny do 26.12. do 15.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 15.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 15.00 hodiny nepretržite, cez jarné prázdniny každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hodiny do predposledného dňa prázdnin do 1 dopl5.00 hodiny nepretržite, cez Veľkú noc každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 15.00 hodiny nepretržite s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku ho matke dieťaťa odovzdá v mieste bydliska dieťaťa, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II. čk. 27P/320/2013-37 zo dňa 23.5.2014 vo výroku o úprave výživného a styku otca s maloletým.
21. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 21.7.2016, ktorá je súčasťou spisu Okresného súdu v Martine ku č.k. 20P/7/2015 vo veci mal. J.a Műllera, nar. 19.11.2006, vyplýva, že ÚPSVaR Martin, oddelenie SPODaSK požiadal ÚPSVaR Košice o prešetrenie pomerov na strane otca. V správe z prešetrenia pomerov je uvedené, že v čase spoločného manželského a rodinného života žila rodila v 3-izbovom byte na u. R. č.XX, B.. Byt je vkusne a účelne zariadený, v čase rozvodu bol vo vlastníctve oboch rodičov a nakoľko ešte medzi rodičmi nedošlo k majetkovému vysporiadaniu, vlastníkmi uvedeného bytu sú obidvaja rodičia. Otec dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti U.S.Steel Košice. So synom sa potom, čo sa s nám matka presťahovala do Martina, spočiatku stretával podľa úpravy styku uvedenej v rozsudku. Nakoľko má však otec zmenovú pracovnú dobu, bol ochotný sa s matkou dohodnúť na úprave styku. Styk sa začal realizovať formou, že dieťa trávilo u otca tri dni v mesiaci, spravidla od piatku do nedele, pričom aj napriek tomu, že má matka povinnosť odovzdať dieťa otcovi, otec v tomto urobil ústupok a to tak, že matka dieťa otcovi do Košíc priniesla, otec dieťa po skončení styku odviezol matke do Martina. Táto forma prišla otcovi ako pre oboch výhodná. Uviedol však, že táto dohoda medzi nimi fungovala veľmi krátko. Podľa jeho názoru sa matka nevie zmieriť s tým, že on podal návrh na rozvod a preto všetky dohody, ktoré sa mu zdajú byť spravodlivé pre oboch a hlavne v prospech a v záujme ich spoločného syna, začne matka s odstupom času meniť resp. vôbec nedodržiavať a tak sa stalo, že otec syna nevidel od marca 2016. Teraz mal však syna na letné prázdniny, pričom styk sa realizoval tak, ako je to uvedené v rozsudku. Maloletý J. sa v starostlivosti otca nachádzal od 10.7. do 17.7.2016. Čo sa týka návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, otec takýto návrh doposiaľ nedostal, preto sa k nemu nevyjadril. Ďalej uviedol, že na Okresnom súde Martin prebieha konanie o úprave styku, pričom on už bol na súde vypočutý a trvá na svojich výpovediach. Je ochotný sa s matkou dieťaťa dohodnúť. Nakoľko jeho pracovná doba mu neumožňuje byť so synom v presne určených termínoch, bol by rád, keby sa mohol so synom stretávať počas bežného roka tri dni v mesiaci s tým, že čas, ktoré dni by to mohli byť podľa jeho pracovných povinností byť, by matke vedel vždy v predstihu dvoch týždňov oznámiť. Čo sa týka ostatných dní, prázdnin a sviatkov, uvítal by aj rozšírenejší styk so synom. Matka maloletého p.L. B. pracuje v súkromnej materskej škole Lienka Martin. Jej mesačný príjem je 500 eur. Na spoločnú domácnosť prispieva matke sumou 300 eur, v čom je zahrnutý nájom a náklady na stravu. Od otca maloletého poberá výživné vo výške 150 eur. Matka sa rozhodla podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia z toho dôvodu, že nakoľko sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého, nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby maloletého odovzdávala v domácnosti v Košiciach. Uviedla, že v žiadnom prípade otcovi v stretávaní nebráni. Syn by bol veľmi rád, keby sa s otcom mohol stretávať aj častejšie. Každý druhý víkend je pripravená so synom vycestovať, keď otec napíše, že si syna neprevezme, tak do Košíc nevycestujú. Otec však kvôli pracovným povinnostiam nevyužíva možnosť stretávania sa o synom, tak ako je uvedené v aktuálnom rozsudku OS Košice sp.zn. 27P/320/2013. Maloletý J. L. nar. XX.XX.XXXX, od septembra 2016 začne navštevovať 4.ročník Základne školy ,ul. T., L.. Veľmi ho mrzí, že sa s ním otec nestretáva každý druhý víkend, tak ako je uvedené v rozsudku. Tento rok sa s otcom stretol iba trikrát, počas zimných a jarných prázdnin a teraz bol s otcom tretíkrát od 10.7.2016 do 17.7.2016. Uviedol, že mama ho zanáša k otcovi do Košíc, chodia ráno vlakom a vstávajú okolo 4.00 hodiny alebo 5.00 hodiny, podľa toho ktorým rýchlikom cestujú. Vyjadril sa, že otcovi povedal, že by s ním chcel byť častejšie, ale otec vždy povie, že to musí povedať najprv mame. Maloletý sa vyjadril, že nepochopil, čo otec tým chcel povedať. Myslí si, že otec je pracovne vyťažený a preto si pre neho nechodí častejšie. Keď je maloletý u otca, tak chodia na turistiku, na kúpalisko. Keď je v Košiciach , tak sa stretáva aj s dedom, u ktorého niekedy prespí (spis OS Martin č.k. 20P/7/2015).
22. Z Potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Košiciach - Sídlisko KVP č. P.U. 368/ KVP-2014 zo dňa 4.4.2014 vyplýva, že D. L. , bytom B., R. XX, urobil ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (č.l. 6)
23. Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach, traumatologického oddelenia zo dňa 4.4.2014 vyplýva, že pacient D. Muller je v rozvodovom konaní, manželka ho napadla a začala ho škriabať prstami. Obj. prítomné škrabance v oblasti drieku vľavo, v oblasti predlaktia vľavo a v oblasti ramena vľavo. Iné povrchové poranenia brucha, drieku a panvy: odrenina. Liečba: lok. Ošetrenie, H2O2, Betadien, skontrolovať Alteanu u svojho lekára (č.l. 6).
24. Z Potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Košiciach Sídlisko KVP č. P.Ú 378/OPP/ KVP.2014 zo dňa 8.4.2014 vyplýva, že D. L. urobil ústne oznámenie o priestupu proti občianskemu spolunažívaniu (č.l. 7).
25. Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach, traumatologického oddelenia zo dňa 8.4.2014 vyplýva, že pacient D. L. - manželka mu poškriabala pravú hornú končatinu, je v rozvodovom konaní. V strednej 1/3 pr. Ramena prítomné plošné exkoriácie s hematómom, exkoriácie aj v oblasti predlaktia, periféria bez NV porúch, hybnosť plná. Liečba + odporúčanie : toiletta, hlásenie pre políciu vypísané, kontrola p.p.(č.l.7).
26. Rozhodnutím č. OU-KE-OVVS2-2014/017728,017729 zo dňa 19.9.2014 Okresný úrad Košice konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu , ktorého sa mala dopustiť L.. L. B., nar. X.X.XXXX, tým, že dňa 4.4.2014 v čase okolo 14.50 hod. mala v byte v bytovom dome na ul. R. XX v B., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov, fyzicky napadnúť oznamovateľa Richarda L. tým spôsobom, že ho mala chytiť za ľavú ruku a následne ho mala svojimi nechtami poškriabať po ľavej ruke a ľavom boku, čím mu mala podľa lekárskej správ zo dňa 4.4.2014 spôsobiť zranenia, a to odreniny v oblasti drieku, predlaktia a ramena vľavo, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, podľa § 76 ods. l písm. c) priestupkového zákona, zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané a taktiež zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť Mgr. L. B., nar. X.X.XXXX tým, že dňa 8.4.2014 v čase okolo 17.30 hod. mala v byte v bytovom dome na ul. R. XX v B., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov, vynadať oznamovateľovi D. L. slovami cit.: „hajzel, sviňa, klamár, debil“, načo ho mala fyzicky napadnúť tým spôsobom, že ho mala škriabať a štípať po jeho rukách , čím mu mala podľa lekárskej správy zo dňa 8.4.2014 spôsobiť zranenia a to odreniny na ramene a predlaktí vpravo, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že tak oznamovateľ D. L. výslovne uviedol, že si neželá, aby bol v prejednávanej veci ako svedok dopočutý ich maloletý osemročný syn J. L., nakoľko nechce, aby bol opätovne traumatizovaný prejedávanými udalosťami, ako aj z dôvodu, že si musí zvyknúť na nové prostredie, nakoľko sa po rozvode s obvinenou odsťahoval do Martina. Taktiež aj obvinená L.. L. B. výslovne uviedla, že si neželá, aby k prejednávaným veciam ako svedok bol vypočúvaný jej maloletý osemročný syn a to vzhľadom na jeho vek a na skutočnosť že prejednávané skutočnosti majú negatívny vplyv na jeho osobu (č.l. 38-40).
27. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení :
28. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. K zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému, a to doručením prejavu vôle darcu obdarovanému. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva. Zákonom nie sú definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Podľa ustálenej súdnej praxe hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Pri hodnotení správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy
a hodnotiť aj správanie sa darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov) ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.
29. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak ne na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníctva k predmetu daru v dôsledku odvolania darovania je daný tým, že predmetom daru boli nehnuteľnosti a žalobca potrebuje titul pre zmenu zápisu vlastníctva k premetu daru v katastri nehnuteľnosti.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd darovacou zmluvou a výpisom z LV č. 1364 kat. územia Grunt preukázané, že žalobca ako darca a žalovaná ako obdarovaná platne uzavreli dňa 31.10.2003 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu 1 bytu č. 16 na 8.poschodí vchod č. 23 bytového domu č,súp. 1107 na R. ulici v Košiciach včítane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku v podiele 312/10000. Vklad vlastníckeho práva bol povolený príslušnou správou katastra dňa 15.12.2003 pod č. V-3330/2003. V dôsledku uvedeného sa účastníci stali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý v podiele 1. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanej vrátenia daru listom zo dňa 25.6.2014 z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov žalovanou ako obdarovanou voči žalobcovi a spoločnému synovi J. z dôvodov uvedených v žalobe , ktoré v zmysle výzvy na vrátenie daru spočívali v tom, že maloletého žalovaná psychicky vydierala, snažila s v ňom potlačiť akýkoľvek vzťah voči žalobcovi a tiež aj voči jeho rodičom, žalobcu pred maloletým ponižovala, vulgárne mu nadávala a nazývalo ho hanlivo. Žalobca uvádzal, že komunikoval s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, že jeho syn je týraný a to svojou matkou, teda žalovanou. Uviedol to jednak v žalobnom návrhu, jednak v odstúpení od darovacej zmluvy zo dňa 25.6.2014, ako aj vo svojej účastníckej výpovedi. Na základe návrhu žalovanej súd vykonal dokazovanie a vyžiadal správy od Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Košice a Martin za účelom potvrdenia komunikácie s Úradom práce , sociálnych vecí a rodiny ohľadom nevhodného správania sa žalovanej vo vzťahu ku maloletému. Zároveň vyžiadal z Okresného súdu Martin opatrovanecký spis sp.zn. 20P/7/2015 vo veci mal. J.a L., nar. XX.XX.XXXX. Z predložených správ je zrejmé, že Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice neeviduje žiadnu telefonickú ani písomnú komunikáciu otca s úradom ohľadom nevhodného správania sa matky k maloletému. Spis maloletého bol z dôvodu zmeny bydliska matky, ktorá z Košíc odišla žiť do Martina, odstúpený v septembri 2015 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny do Martina. Od uvedeného obdobia bol úradom v Košiciach vykonaný telefonický kontakt s otcom, a to dňa 22.7.2016 za účelom žiadosti o prešetrenie pomerov na strane otca, o ktoré dožiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Otec v uvedenom čase neuviedol informácie o nevhodnom správaní matky k maloletému, ani sa nezmienil o psychickom týraní. Úrad uviedol, že v prípade takéhoto, čo i len telefonického udania, by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o tomto bezodkladne informoval Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny v Martine za účelom vykonania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Taktiež oboznámením sa s pripojeným opatrovaneckým spisom Okresného súdu v Martine č.k. 20P/7/2015, súčasťou ktorého sú správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin (s obsahom ktorých oboznámil súd strany sporu na pojednávaní) nevyplýva komunikácia žalobcu s ÚPSVaR Košice alebo ÚPSVaR Martin ohľadom nevhodného správania sa matky k maloletému resp. psychického týrania maloletého matkou. Svoje tvrdenia ohľadom nevhodného správania sa matky k maloletému obsiahnuté v žalobe, vo výzve zo dňa 25.6.2014 na vrátenie daru, ako aj v účastníckej výpovede, tak žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal.
31. K tomu, aby žalobca bol úspešný v spore, musel preukázať splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok k zániku darovacieho vzťahu v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, a to doručenie prejavu vôle darcu obdarovanému. Nie je sporné, že žalobca výzvou zo dňa 25.6.2014 označenou ako „Odstúpenie od darovacej zmluvy zo dňa 31.10.2003 vyzval žalovanú na vrátenie daru, čím žalobca preukázal splnenie v poradí druhej podmienky úspešného vrátenia daru.
Súd v konaní však nemal preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej. Žalobcom navrhnutí svedkovia (otec žalobcu a pani L. C.) neboli priamymi svedkami hrubého porušenia dobrých mravov, o nevhodnom správaní sa žalovanej sa dozvedeli len od žalobcu a z rozprávania matky žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že kontaktoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o nevhodnom správaní sa matky vo vzťahu k maloletému synovi čo sa týka psychického týrania, sa nepotvrdili. Ani z účastníckej výpovede žalobcu či už v rozvodovom konaní alebo v opatrovaneckej veci mal. J.a L. vedenej na Okresnom súde v Martine č. k. 20P/7/2015 nevyplýva skutočnosť, že by žalobca nejakým poukázal na nevhodné správanie sa žalovanej vo vzťahu k maloletému synovi, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode súhlasil, taktiež bola uzavretá rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo strany otca na maloletého a úprava styku otca s maloletým dieťaťom, ktorú súd schválil. Žalovaná nebráni styku otca s maloletým, maloletý má obidvoch rodičov rád a ako z vyjadrenia maloletého vyplýva, maloletý by uvítal aj častejší styk s otcom. Taktiež nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej, čo sa týka ublíženia na zdraví žalobcu v dôsledku napadnutia žalovanou v zmysle lekárskych správ zo dňa 4.4.2004 a 8.4.2014, keďže ako z prešetrenia priestupku vyplynulo, skutok ktorý žalovaná mala spáchať, preukázaný nebol. K prešetreniu skutku ani nedošlo, keďže žalobca i žalovaná si výslovne neželali, aby ako svedok bol vypočutý ich maloletý syn J.. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadom hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej vo vzťahu ku žalobcovi a ich synovi (okrem výsluchu svedka - otca žalobcu a svedkyne L. C.) nenavrhol. Je nesporné, že medzi stranami došlo k hádkam a nedorozumeniam, dôkazom čoho je skutočnosť, že bol žalobcom podaný návrh na rozvod manželstva a manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Avšak v danom prípade skutočnosť, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo počas trvania manželstva a skutočnosť, že manželia sa rozviedli, nemožno posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka nutných v prípade úspešného domáhania sa vrátenia daru, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní v celom rozsahu úspešná.
33. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP ).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.