Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-44-2016.pdf
PDF · 104.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-15C/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v spore žalobcu: R. V., nar. X.X.XXXX, bytom S., Y. XXXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik, s.r.o. so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1A, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody 3.039,91 EUR, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.967,78 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti 72,13 EUR z a m i e t a .
Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15.2.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia 3.039,91 EUR titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX bolo uznesením ČVS: ORP-11/OEK-B5-2013 voči nemu vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. l ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť datovanú dňom X.X.XXXX. Táto sťažnosť bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 3Pv 75/14/1105-12 zo dňa 26.2.2014 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 13.3.2015 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V uznesením sp. zn. 3Pv 75/14/1105-38 trestné stíhanie voči nemu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil. Toto uznesenie sa stalo právoplatným dňa 27.3.2015. Na základe tohto uznesenia sa dňa X.X.XXXX obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán, ktorý koná v mene štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR postúpilo jeho žiadosť na vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Táto uvedenej žiadosti nevyhovela z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní postupovali v zákonných lehotách a posudzovali všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo, pričom tento úradný postup nemožno považovať za nesprávny úradný postup a tak v dôsledku toho nemohlo dôjsť k vzniku škody. Škoda mu vznikla vynaložením trov právneho zastúpenia v súvislosti s obhajobou v trestnom stíhaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a na náhradu tejto škody má nárok podľa § 18 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. K návrhu pripojil listinné dôkazy a to Uznesenie ČVS: ORP-11/OEK-B5-2013 zo dňa 28.1.2014, Sťažnosti zo dňa 3.2.2014, Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V č. 3Pv 75/14/1105-12 zo dňa 26.2.2014, Uznesenie č. 3Pv 75/14/1105-38 zo dňa 13.3.2015, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 3.6.2015, Stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa
3.8.2015, faktúru za advokátske úkony zo dňa 30.3.2015, príjmové pokladničné doklady zo dňa 3.2.2014 a 6.4.2015.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu podrobne opisuje priebeh vyšetrovania od vznesenie obvinenia žalobcovi dňa XX.X.XXXX až po uznesenie prokurátora zo dňa XX.X.XXXX, ktorým zastavil trestné stíhanie obvineného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z takto zisteného konania orgánov činných v trestnom konaní v danej trestnej veci nevyplýva žiaden nesprávny úradný postup vo veci voči obvinenému. V zmysle Trestného poriadku sú orgány činné v trestnom konaní oprávnené hodnotiť zistené skutočnosti vo veci, následne ich právne kvalifikovať, vo veci konať a rozhodnúť. Vyšetrovateľ PZ a prokurátor konali v zmysle právnych predpisov, keď v priebehu konania posudzovali všetky zistené skutočnosti vo veci, pričom sa vo svojom postupe nedopustili protiprávneho konania. Žalobca neuviedol, akým konkrétnym nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní mu bola spôsobená škoda, pričom len uviedol, že podával všetky dostupné opravné prostriedky, na ktoré sa v konaní neprihliadalo. Žalovaná s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko žalobca využil v konaní len jeden riadny opravný prostriedok a to sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, o ktorej bolo riadne a včas rozhodnuté. Iné opravné prostriedky vo veci nevyužil, podľa žalovanej mohol využiť aj ďalšie dozorové prostriedky v rámci prokuratúry. Keďže v konaní nemožno konštatovať žiaden nesprávny úradný postup, nemohlo v dôsledku riadneho postupu dôjsť k vzniku škody. Ani jeden z orgánov činných v trestnom konaní nevydal nezákonné rozhodnutie. Jednoducho došlo k situácii, ktorá sa v trestnom konaní bežne stáva, že trestné konanie bolo ukončené inak, než podaním obžaloby na obvineného, keďže vyšetrovaním bolo zistené, že skutok, ktorý sa obvinenému kládol za vinu nie je trestným činom a ani nebol daný dôvod na postúpenie veci (napr. na prejednanie priestupku). Z uvedených dôvodov žalovaná s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán prostredníctvom ich splnomocnených zástupcov, listinami pripojenými žalobcom a oboznámením Vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-11/0515- B5-2013 a zistil tento skutkový stav:
4. Uznesením OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-11/OEK-B5-2013 zo dňa 28.1.2014 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie voči žalobcovi R. V. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
5. Žalobca dňa 3.2.2014 podal voči uzneseniu ČVS: ORP-11/OEK-B5-2013 zo dňa 28.1.2014 sťažnosť.
6. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava uznesením 3Pv 75/14/1105-12 zo dňa 26.2.2014 zamietol.
7. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava uznesením 3Pv 75/14/1105-38 zo dňa 13.3.2015 trestné stíhanie obvineného R. V. stíhaného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona zastavil, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
8. Žalobca dňa 3.6.2015 podal na Ministerstvo vnútra SR Žiadosť o predbežné prerokovanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 3.039,91 EUR. Ministerstvo vnútra SR túto žiadosť dňa 9.6.2015 postúpilo Generálnej prokuratúre SR.
9. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 3.8.2015 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť je nedôvodná, škodu nespôsobila prokuratúra, čím nie sú splnené zákonné podmienky pre postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a preto GP SR jeho žiadosť neprerokuje.
10. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na návrhu tak, ako ho podal písomne a ako sa vyjadril k odmietavému stanovisku žalovaného k žalobe vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 19.9.2016. Voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie,
ktoré následne bolo rozhodnutím prokurátora zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté, nie je trestným činom. Toto zastavenie trestného stíhania má rovnaké účinky ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Platí, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovení § 1 až 6 zákona č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V danom prípade žalobca trestný čin nespáchal, začatím trestného stíhania utrpel ujmu, ktorá mu má byť nahradená. V súvislosti s trestným stíhaním mu vznikla škoda vo výške 3.039,61 EUR tým, že uhradil trovy právneho zastúpenia advokátovi, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní. Žalobca splnil všetky predpoklady pre náhradu škody, najmä podal opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia, požiadal príslušný orgán o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
11. Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom povereného zástupcu (prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V) takisto zotrval na odmietavom stanovisku k nároku žalobcu s poukazom na jej argumentáciu vyjadrenú v písomnom vyjadrení k návrhu. Podľa žalovanej v dôsledku zastavenia trestného stíhania voči žalobcovi nemožno považovať uznesenie o začatí trestného stíhania za nezákonné rozhodnutie iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Ak zákon č. 514/2003 Z.z. a gestor tohto zákona má ambíciu odškodňovať všetky takého prípady ako je tento, žalovaná je toho názoru, že štát nesie zodpovednosť za „výsledok trestného konania“, a nie za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup policajta, prokurátora a sudcu. Žalovaná namietala aj uplatnenú výšku škody vzhľadom na to, že nie je vyčíslená v súlade s § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a takto vyčíslená výška škody je v rozpore s ustanovením § 18 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. Osobitne namietala úkon zo dňa 30.5.2014 - sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP-411/1-VYS-B5-2014 zo dňa 21.5.2014, ktoré sa týka inej trestnej veci ako tej, v ktorej bolo trestné stíhanie zastavené.
12. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len cit.zák.) v § 1 písm. a) upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, podľa písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 cit. zák. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 cit. zák. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 4 cit. zák. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
Podľa § 18 ods. 1 cit zák. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa § 18 ods. 3 cit. zák. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vyhotovené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
13. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou, existuje teda bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú: porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy, § 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka). príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.
14. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú podmienky zodpovednosti štátu dané: a) Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania (alebo k oslobodeniu spod obžaloby), t.j. podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a je nutné toto uznesenie považovať za rozhodnutie spĺňajúce charakter uznesenia nezákonného podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., za ktoré patrí žalobcovi náhrada škody (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 64/2008, 4Cdo 183/2009 a 4M Cdo 15/2009). Uznesenie OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-11/OEK-B5-2013 zo dňa 28.1.2014, ktorým začal vyšetrovateľ trestné stíhanie voči žalobcovi R. V. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, sa v dôsledku rozhodnutia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava, ktorý uznesením 3Pv 75/14/1105-38 zo dňa 13.3.2015 trestné stíhanie obvineného Jána Kubuša zastavil, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, považuje za nezákonné rozhodnutie. Žalobca splnil podmienku pre priznanie nároku na náhradu škody aj v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca podal proti uzneseniu zo dňa 28.1.2014 sťažnosť, čím splnil svoju prevenčnú povinnosť, t.j. podaním riadneho opravného prostriedku dosiahnuť prieskum zákonnosti nezákonného rozhodnutia v čo najskoršom štádiu konania a tým zabrániť alebo znížiť rozsah škody. b) Žalobcovi vznikla škoda zaplatením trov právneho zastúpenia advokátovi, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní, v zmysle § 18 ods. 1 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob
určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Podľa § 1 ods. 2, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom. Ak nedôjde k dohode na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene. Právna pomoc bola žalobcovi poskytnutá na základe plnomocenstva udeleného dňa 3.2.2014. Advokát vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. XXX 14 zo dňa XX.X.XXXX odmenu v celkovej sume 3.039,91 EUR, podľa vyhlášky 655/2004 Zb. v platnom znení § 12 ods. 3 písm. c) za tieto úkony právnej pomoci: X.X.XXXX Prevzatie a príprava obhajoby 144,28 EUR (vrátane DPH) X.X.XXXX Sťažnosť proti uzneseniu 72,13 EUR X.X.XXXX Účasť na výsluchu obv. na OR PZ Čadca 288,55 EUR XX.X.XXXX Účasť pri výsluchu svedkov na ORPZ Bratislava V., Y. 144,28 EUR Náhrada cest. výdavkov Čadca - Ba 55,55 + 101,02 + 160,80 EUR XX.X.XXXX Sťažnosť proti uzneseniu 72,13 EUR XX.XX.XXXX Účasť pri výsluchu svedkov na KŘP Ústí nad Labem, ČR - Q., Q. 144,28 + 144,28 EUR Náhrada cest. výdavkov Čadca - Ústí n/L. 101,74 + 187,54 + 418,08 EUR XX.X.XXXX Účasť pri výsluchu svedka na OR PZ Bratislava T. A. 148,20 EUR Náhrada cest. výdavkov Čadca - Ba 47,89 +101,02 + 167,76 EUR XX.X.XXXX Preštudovanie vyšetr. spisu na ORPZ Bratislava 148,20 EUR Náhrada cest. výdavkov Čadca - Ba 45,37 +101,02 + 167,76 EUR
Paušálne náhrady v r. 2014 57,89 EUR Paušálne náhrady v r. 2015 20,14 EUR (položky v cestovných náhradách sú uvedené ako spotreba PHM, paušálna náhrada 0,183 €/km a náhrada za stratu času za každú polhodinu na ceste). Žalobca zaplatil vyfaktúrovanú odmenou advokátovi dňa X.X.XXXX - 500,- EUR a dňa X.X.XXXX - 2.539 EUR - ako vyplýva z príjmových pokladničných dokladov. Súd porovnaním vyfaktúrovaných úkonov s úkonmi vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-11/0515-B-2013, že advokát vykonal všetky úkony na mieste a v počte hodín, ako faktúroval, okrem úkonu dňa 30.5.2014, ktorý sa vo vyšetr. spise nenachádza. Žalobca na pojednávaní vysvetlil a doložil listinami, že išlo o sťažnosť, ktorú podal dňa 30.5.2014 proti uzneseniu vyšetrovateľa ORPZ Bratislava V ČVS: ORP-411/1- VYS-B5-2014, ktorým bol odmietnutý jeho podnet pre trestný čin krivého obvinenia na spoločnosť Cargo partner s.r.o. Súd úkon z 30.5.2014 nepovažoval za nevyhnutne vynaložený náklad v súvislosti so zastupovaním a preto z titulu trov právneho zastúpenia v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie ustálil škodu vo výške 2.967,78 EUR.
c) Súd skúmal i existenciu ďalšej podmienky na náhradu škody a to príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. V danej veci súd ustálil, že príčinná súvislosť je daná, nakoľko v prípade, že by vec bola dôkladne prešetrená a nebolo by vznesené voči navrhovateľovi obvinenie, nebola by škoda vznikla v súvislosti s vykonanými právnymi úkonmi advokáta žalobcu v trestnom konaní.
15. Žalobca v zmysle § 15 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žiadosť bola postúpená Generálnej prokuratúre SR dňa 9.6.2015, ktorá nárok žalobcu v liste zo dňa 3.8.2015 vyhodnotila ako nedôvodný. Žalobca sa na súde domáhal rovnakého nároku, ako sa domáhal v žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku(§ 16 ods. 4).
16. S poukazom na vykonané dokazovanie a splnenie podmienok žalobcu na náhradu škodu súd vyvodil záver, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Súd posúdil jeho návrh ako dôvodný vo výške 2.967,78 EUR, v tejto časti mu vyhovel a zaviazal žalovanú, ktorej zodpovednosť je preukázaná na zaplatenie tejto škody tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
17. V časti 72,13 EUR súd nepovažuje nárok vzniknutý v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, preto v tejto časti nárok žalobcu zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v prevažnej časti, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľa rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prevej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonania exekúcia podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.