Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-59-2016.pdf
PDF · 126.43 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.05.2017 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného T. T., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krivé obvinenie podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd
Obžalovaného T. T., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, trvale bytom X. - B. T., O. XXXXX/XXD,
o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv 18/15 zo dňa 26.04.2016, pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 02.05.2014 zaslal z Bratislavy na Okresnú prokuratúru vo Zvolene, okres Zvolen, kde bola doručená dňa 06.05.2014 písomnosť s názvom „Žiadosť o preverenie konania dole uvedených osôb a prípadne iných osôb a či toto konanie nie je trestným činom“ v úmysle privodiť trestné stíhanie Y.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, X. X. a P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, Z., nakoľko v tejto písomnosti uvádzal, že sa od osoby Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XXX, X., dozvedel, že Y.. C. S. po vzájomnej dohode s P. V. mali spoločne Y. T. vydierať v súvislosti s kúpou rodinného domu T. T. a to tak, že Y. T. mali povedať, že ak neupustí od kúpy rodinného domu, ktorého vlastníkom je T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., N... X. XXXX/X, tak ho z tejto chalupy do mesiaca dostanú, pričom na základe tohto podnetu vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ odboru kriminálnej polície Zvolen vykonal preverovanie týchto skutočností pre podozrenie zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona pod sp. zn. ČVS: ORP-439/2-VYS-ZV-2014, pričom v tejto veci bolo rozhodnuté dňa 12.06.2014 postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku a taktiež dňa 02.05.2014 obvinený T. T. zaslal z Bratislava na Slovenskú advokátsku komoru písomnosť „Sťažnosť na advokáta“, ktorá smerovala voči Y.. C. S., kde v tejto sťažnosti uvádzal, že Y.. C. S. bol najskôr jeho obhajcom, následne mu však ako jeho obhajca vypovedal plnú moc bez toho, aby mu prinavrátil všetky písomnosti a celú spisovú agendu, ďalej v tomto oznámení uvádza, že má informácie o tom, že Y.. C. S. začal zastupovať protistranu obvineného, čím sa mal ako advokát dostať do rozporu so záujmami svojich klientov tak minulých ako aj súčasných a v tejto sťažnosti taktiež poukazuje aj na skutočnosti ohľadom vyššie popísaného vydierania osoby Y. T. zo strany Y.. C. S. a P. V., čím takýmto konajím došlo zo strany obvineného T. T. k uvádzaniu nepravdivých údajov voči Y.. C. S. a P. V.,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, súd poškodených Y.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X., O. XX a P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., B. X, s ich nárokom na náhradu škody ich odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/18/15 dňa 26.04.2016 obžalobu na obvineného T. T., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutkov poprel. Vo svojej výpovedi nepoprel, že Slovenskej advokátskej komore ( ďalej len SAK ) i okresnej prokuratúre oznámil určité okolnosti, avšak týmto svojim konaním nemohol poškodenému Y.. S. spôsobiť nejakú ujmu, lebo tieto orgány sú uzatvorené, nie verejné. Poprel však spáchanie žalovaného trestného činu. Poukázal na neštandardný postup orgánov činných v trestnom konaní, keď sa ich pýta, či sa niekto dopustil trestného činu alebo nie. On sám nevie takéto okolnosti z tohto pohľadu posúdiť, prípadne preveriť. Vyjadril názor, že takýmto postupom potom OČTK dávajú ohromný signál páchateľom na protiprávne konanie, lebo potom verejnosť nebude oznamovať nejakú trestnú činnosť OČTK práve z možnej obavy pre ich trestné stíhanie, či už pre spáchanie prečinu podľa § 345 alebo podľa § 373 Tr. zákona. Naopak poukázal na to, že každý je povinný oznámiť spáchanie trestného činu. Ďalej vypovedal, že nikomu ďalšiemu neoznámil skutočnosti uvedené v jeho „Žiadosti“, či „Sťažnosti“. Pokiaľ OČTK vyvodili názor, že pán T. nepotvrdil jeho tvrdenia, podľa obvineného uvedené ešte neznamená, že sa to tak nestalo. Zotrval na tom, že to, čo mu uviedol pán T. a čo on ďalej posunul v „Sťažnosti“ adresovanej SAK, je pravdou. Tento svedok mu tieto skutočnosti hovoril so strachom, obavou, ktorú obvinený z jeho prejavu cítil. Na hlavnom pojednávaní poukázal na rozpory vo výpovediach tohto svedka s tým, že v prvej výpovedi uvádzal podrobnosti, no v ďalších si nespomenul ani na to, že ho oslovili dvaja muži, že sa stretol s poškodeným V.. Pokiaľ vo svojich podania použil slovo „vydieranie“, použil ho preto, že pán T. mu opisoval tieto skutočnosti so strachom a z tohto on vyvodil, či sa menované osoby nedopustili nejakého vydierania, pričom na zodpovedanie tejto jeho otázky požiadal okresnú prokuratúru, požiadal ju o preverenie týchto skutočností. Ten nátlak obžalovaných chápal v tom, že ho do mesiaca z nehnuteľnosti dostanú, ak ju kúpi, že je nehnuteľnosť zaťažená a podobne. V čase skutkov obžalovaný vylúčil, že by na nehnuteľnosti bola viazla nejaká ťarcha, čo napokon vyplýva aj z listu vlastníctva. Poukázal na jeho záporný vzťah s poškodenými, na početné prebiehajúce rôzne konania medzi nimi. V čase skutkov už bola podaná obžaloba na poškodeného pána V. za vydieranie a nebezpečné vyhrážanie vo vzťahu k jeho osobe. Do roku 2010 bol s pánom V. v priateľskom, rodinnom vzťahu, avšak v tomto roku 2010 si pán V. na neho vymyslel rozsiahlu trestnú činnosť, ktorá je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1T/76/2012. Doposiaľ nie je v nej právoplatne rozhodnuté. Poškodený pán Y.. S. od roku 2008, kedy ho spoznal, ho zastrešoval v právnej oblasti tak v súkromnej ako aj podnikateľskej sfére. Zastupoval ho aj v kauze s pánom V.. Niekedy v októbri 2010 mu Y.. S. vypovedal plnú moc na zastupovanie s formulkou, že došlo k narušeniu ich vzájomnej dôvery, o čom obžalovaný dovtedy žiadnu vedomosť nemal. Nikoho týmito podaniami nechcel obviniť s úmyslom niekoho trestne stíhať, len sa domáhal prešetrenia určitých okolností. Podotkol, že podal niekoľko podaní OČTK, tieto boli vyhodnocované, preverované, bolo začaté trestné stíhanie, viedlo sa trestné konanie, buď bola podaná obžaloba alebo došlo k zastaveniu trestného stíhania.
Svedok - poškodený P. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ide o výmysly obžalovaného, pokiaľ tvrdí, že pána T. vydieral s úmyslom poškodiť mu. Aj svedok poukázal na početné podania zo strany obžalovaného na jeho osobu rôznym orgánom. Svedok nepoprel stretnutie s pánom T., vypovedal, že sa stretli v penzióne Q vo Zvolene, že sa takto stretli len oni dvaja. V penzióne však boli i iní hostia. Pána T. skontaktoval on a to telefonicky. Pred týmto stretnutím pána T. osobne nepoznal, vnímal ho na rôznych spoločenských akciách, na ktorých sa však osobne nerozprávali. Nevedel na hlavnom pojednávaní uviesť, odkiaľ mal na pána T. telefónne číslo. Sedeli na terase penziónu, kde ho oboznámil s tým, že má vedomosť o tom, že jeho susedom je obžalovaný a upozornil ho na to, aby si dával pozor, aby nemal také problémy, aké má s obžalovaným on. Oboznámil pána T. s tým, že obžalovaný ho vydieral, že mu platil výpalné. Pán T. na uvedené nereagoval, odišiel. K osobe Y.. S. svedok vypovedal, že ho pozná, že tento pri jeho rozhovore s pánom T. prítomný nebol. Nevedel však uviesť, či v tomto čase bol alebo
nebol prítomný v priestoroch penziónu. Poprel, že by bol na pána T. vyvíjal nejaký nátlak, nevyhrážal sa mu. Ďalej vypovedal, že Y.. S.L. ho v čase skutkov ani v súčasnej dobe nezastupuje v žiadnej trestnej, ani občiansko-právnej veci. V súvislosti s týmto konaním obžalovaného, v súvislosti so všetkými ďalšími konaniami ohľadom jeho osoby a osoby obžalovaného, v súvislosti s určitými okolnosťami, ktoré sa ohľadom jeho osoby udiali ( napr. vybuchol mu servis, dom, početné trestné stíhania jeho osoby, osoby obžalovaného a podobne ), svedok zaznamenal vo svojej podnikateľskej činnosti úbytok zákazníkov. Tiež po meste Zvolen kolujú reči, že bol odsúdený na 7 alebo 8 alebo 12 rokov trestu odňatia slobody, že bol obmedzený na osobnej slobode väzbou a podobne. I jeho rodina sa ho pýtala a aj pýta, čo sa deje. Do doby, než začali konflikty s obžalovaným, žil určitým spoločenským životom, na rôzne podujatia bol pozývaný. To nemôže uviesť po spáchaní skutku. Už nie je na akcie pozývaný, nestretáva sa s toľkými ľuďmi, než to bolo pred skutkom. Nevedel však uviesť rôzne podujatia, na ktoré pozvaný nebol. Rovnako na hlavnom pojednávaní odmietol uviesť svedkov, ktorí by tieto jeho tvrdenia potvrdili. Aj jeho manželka od istého času, po skutku, odmieta chodiť do mesta, zostáva doma. Jeho matka je už vo vyššom veku, tieto problémy nevníma, otec mu už zomrel. Potvrdil, že jeho vzťah s obžalovaným už od roku 2008 je nepriaznivý z dôvodu okolností, ktoré sú predmetom trestného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 1T/76/2012. Predtým boli priatelia, ich rodiny sa stretávali. Nevedel vysvetliť odkiaľ sa dozvedel, že pán T. je susedom obžalovaného, nevedel uviesť z akého dôvodu dňa 02. 05. 2014 sa rozhodol pána T. kontaktovať, keď jeho vzťah s obžalovaným už bol narušený od roku 2008. Potvrdil, že na tunajšom súde prebieha konanie pre trestný čin vydierania, nebezpečného vyhrážania asi od roku 2011 na jeho osobu. Svedkovi - poškodenému bola na hlavnom pojednávaní ( čl. 481 ) súdom uložená povinnosť na predloženie listín preukazujúcich stav zákazníkov pred skutkom, ktorý je predmetom tohto trestného konania a po jeho spáchaní. Svedok - poškodený na hlavnom pojednávaní predložil prehľad vyfakturovaných zákaziek za roky 2013 až 2016 vypracovaných účtovníčkou jeho spoločnosti pani T. ( čl. 494-503 ). Titulom nemajetkovej ujmy si poškodený na hlavnom pojednávaní uplatnil škodu vo výške 5.000,- Eur.
Svedok - poškodený Y.. C. S. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že s obžalovaným má od určitého času nepriateľský vzťah prameniaci z pomsty za to, že obžalovaného prestal právne zastupovať. S poškodeným sú kamaráti, stretávajú sa. Poukázal na početné oznámenia, ktoré obžalovaný voči jeho osobe učinil ( SAK, trestné oznámenia pre rôznu trestnú činnosť a podobne ). Vypovedal, že okolnosti okolo osoby pána T. sú vymyslené. Túto osobu v čase skutku osobne nepoznal, vedel o koho sa jedná a to z bilbordov, keďže pán T. kandidoval do VÚC. Nemal vedomosť o záujme pána T. kúpiť nehnuteľnosť od obžalovaného. Rovnako nemá vedomosť o prípadnom vydieraní tohto pána pánom V.. S poukazom na svoje pracovné zaradenie svedok vypovedal, že stretáva množstvo ľudí, na stretnutie s pánom T. si nespomenul. Túto možnosť nevylúčil. Poprel však, že by bol prítomný pri stretnutí pána T. s pánom V., pri ktorom predmetom ich rozhovoru mala byť nehnuteľnosť obžalovaného. Trestné oznámenia ( o vydieraní, o vražde, o korupcii a podobne ) podané obžalovaným svedka zasiahli tak, že sa musel neustále zúčastňovať výsluchov, z ktorého dôvodu nebolo možné, aby si plnil svoje pracovné povinnosti, musel požadovať o odročenie pojednávaní, stretnutí. Aj jeho kolegovia sa o týchto oznámeniach dozvedeli, nevedel uviesť odkiaľ, robili mu posmešky, že je vrah, vydierač a podobne. SAK musel podať vyjadrenie k veci, predkladať rôzne listiny. Od tejto doby svedok pociťuje úbytok klientov. SAK predmetnú „Sťažnosť“ podľa vedomostí svedka odmietla ako nedôvodnú. Predmetnú „Žiadosť“ i „Sťažnosť“ svedok označil medzi prvé podania zo strany obžalovaného na jeho osobu a už v tomto momente pociťoval úbytok klientov, ku ktorým sa ďalej pridružili ďalšie podania obžalovaného. Takýmto konaním obžalovaného dochádza k narušeniu jeho dôveryhodnosti vo vzťahu k osobám, ktoré s nimi prišli do styku ( policajti, prokurátori, sudcovia ). Nevedel nikoho označiť, kto mu z tohto dôvodu vypovedal plnú moc, resp. mu ju z tohto dôvodu neudelil. Rovnako svedok nevedel vo všeobecnej rodine kvantifikovať počet klientov majúcich pred skutkom a po ňom. Keby túto informáciu mal, uplatňoval by si v tomto trestnom konaní konkrétnu náhradu škody, on si však preto uplatňuje nemajetkovú ujmu. Potvrdil, že v súčasnej dobe je voči jeho osobe vedené SAK disciplinárne konanie pre ďalšie podania obžalovaným, tiež trestné stíhanie nesúvisiace s osobou obžalovaného. Podotkol, že aj keď obžalovaný takéto podania činí na orgány ako je SAK, okresná prokuratúra, súd, polícia a podobne, má k nim prístup viacero subjektov. Titulom nemajetkovej ujmy si poškodený na hlavnom pojednávaní uplatnil škodu vo výške 10.000,- Eur.
Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý aj Y. T.. Vypovedal, že obžalovaného pozná zo susedstva nehnuteľností na Ábelovej, majú korektný susedský vzťah. Poškodených nepozná. Na
hlavnom pojednávaní poukázal na učinené svoje výpovede v rámci prípravného konania, určite si to lepšie pamätal, vypovedal pravdu. Na hlavnom pojednávaní si vôbec na stretnutie s pánom V. nespomenul. Pamätal si len svoj záujem o dom obžalovaného. Vysvetlil, že je mimoriadne pracovne zaneprázdnený, podniká v štyroch krajinách, má viac než 200 zamestnancov, preto nepodstatné veci si neukladá do pamäti. Ohľadom domu obžalovaného si nespomenul na žiadny nátlak, vyhrážky na jeho osobu vyvíjaný, s vydieraním sa doposiaľ nestretol. Nespomenul si na žiadne stretnutie v penzióne Q. On len prejavil záujem o kúpu domu, ale nijako sa to ďalej nerozvinulo. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnice o skoršej výpovedi svedka v prípravnom konaní ( čl. 153-163 ), na obsah ktorých svedok uviedol, že takto vypovedal a vypovedal pravdu. Zo zápisnice ( čl. 153-156 zo dňa 17.03.2015 ) vyplýva, že sa stretol s pánom V. vo Zvolene v Q penzióne, kedy to nevedel pri výsluchu uviesť, ani to, či tam bola ešte iná osoba, ale upozornil ho pán V. na nevysporiadané veci okolo domu obžalovaného, aby si dal pozor. Z akého dôvodu, motívu takto pán V. konal, svedok vysvetliť nevedel. Tiež vypovedal, že následne sa stretol s obžalovaným, zmienil sa mu o tom, že na dome sú nejaké nevysporiadané veci. Nespomenul si, či mu uviedol, že sa stretol s pánom V. a ten mu o uvedenom povedal. Pán V. ho požiadal o stretnutie telefonicky s tým, že mu chce podať určitú informáciu ohľadom domu obžalovaného. Odkiaľ mal na neho telefónne číslo svedok uviesť nevedel. Podotkol, že číslo utajené nemá. Poprel, že by bol obžalovanému hovoril o stretnutí s pánom V. také skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. určite mu uvedené nehovoril so strachom, ani to, že ak kúpi od obžalovaného tento dom, že do mesiaca ho odtiaľ dostanú preč. Žiadny strach z pána V. nemal, a to tak pred stretnutím, ako aj po ňom. Žiadne takéto slová z úst pána V. nezazneli. Počas ich rozhovoru nepadli žiadne vyhrážky, nebol na svedka vyvíjaný žiadny nátlak. Svedok si len vypočul radu od pána V. a tým bola pre neho vec uzatvorená. Zápisnica zo dňa 18.03.2015 ( čl. 157-160 ) je úplne rovnakou kópiou výpovede svedka, akú svedok učinil v zápisnici zo dňa 17.03.2015 ( čl. 153-156 ). Dňa 24.02.2016 ( čl. 161-163 ) svedok vypovedal, že si na uvedené už pre odstup času vôbec nepamätá, žiadne relevantné skutočnosti neuviedol.
Na hlavnom pojednávaní sa súd ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi a to uznesením OR PZ Zvolen ( čl. 26-28 ) o odmietnutí veci lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania ohľadom podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť podozriví P.G. V. a Y.. C. S. vo vzťahu ku osobe Y. T., ďalej so „Sťažnosťou na advokáta“ od obžalovaného adresovanou SAK ( čl. 5-8 ), z ktorej vyplýva podanie sťažnosti obžalovaným na Y.. C. S. SAK ohľadom porušenia povinností advokáta vo vzťahu ku klientovi - obžalovanému, neodovzdaní mu spisovej agendy po ukončení právneho zastupovania, porušenie povinnosti mlčanlivosti zo strany advokáta s tým, že v závere tejto sťažnosti obžalovaný žiada prešetriť konanie Y.. S. a o písomné vyrozumenie o výsledku prešetrenia. Súd sa oboznámil aj s vypovedaním plnej moci ( čl. 11 ) zo dňa 07.10.2013 bez pripojenej doručenky od obžalovaného, s trestným oznámením P. V. na obžalovaného ( čl. 15 ), so zápisnicou o výsluchu Y. T. podľa § 196 ods. 2 Tr. poriadku zo dňa 11. 06. 2014 ( čl. 20 - 21 ), z ktorej vyplýva, že sa stretol s pánom V. ( ktorý sa mu takýmto menom predstavil ) spolu s jedným iným pánom a povedali mu, aby si dával pozor pri kúpe chalupy od obžalovaného, konkrétne, aby si preveril, či nie je niečím zaťažená, že išlo o slušný rozhovor, že títo dvaja páni sa mu nijako nevyhrážali, do ničoho ho nenútili, že toto ich upozornenie poňal ako radu, že pred týmto týchto dvoch pánov vôbec nepoznal. Aj so zápisnicami o výsluchu zo dňa 12.06.2014 ( čl. 22 a 24 ) P. V. a Y.. C. S. sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil, ďalej s rozhodnutím OR PZ Zvolen zo dňa 08.07.2014 ( čl. 30 ) o tom, že vec trestného oznámenia Y.. S. z prečinu podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona a z prečinu podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona sa odmieta, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania, so sťažnosťou Y.. S. voči tomuto rozhodnutiu o odmietnutí veci ( čl. 32 - 35 ), s rozhodnutím Okresnej prokuratúry Zvolen ( čl. 44 ) o zrušení napadnutého uznesenia a uložení vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s uznesením OR PZ Zvolen ( čl. 45 ) o odmietnutí veci trestného oznámenia P. V. pre podozrenie z prečinu podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania, so sťažnosťou P. V. voči tomuto rozhodnutiu ( čl. 46 ), s uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 05.11.2014 o zrušení napadnutého uznesenia a uložení vyšetrovateľovi vo veci znovu konať a rozhodnúť ( čl. 48-49 ), so zápisnicou o výsluchu Y. T. podľa § 196 ods. 2 Tr. poriadku zo dňa 09. 09. 2014 ( čl. 55 - 57 ), z ktorej rovnako vyplýva, že sa stretol s pánom V. spolu s jedným iným pánom a povedali mu, aby si dával pozor pri kúpe chalupy od obžalovaného, konkrétne, aby si preveril, či nie je niečím zaťažená, že išlo o slušný rozhovor, že títo dvaja páni sa mu nijako nevyhrážali, do ničoho ho nenútili, že toto ich upozornenie poňal ako radu, že pred týmto týchto dvoch pánov vôbec nepoznal, že následne o tomto stretnutí povedal obžalovanému. Súd sa ďalej oboznámil s uznesením OR PZ zo dňa 24.09.2014 o odmietnutí veci trestného oznámenia Y.. S. pre § 345 ods. 1 a pre § 373 ods. 1 Tr. zákona, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania osoby T. T.
( čl. 61-62 ), s opätovným uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen ( čl. 68-69 ) o zrušení napadnutého uznesenia a uložení vyšetrovateľovi vo veci znovu konať a rozhodnúť, opäť s ďalším uznesením OR PZ Zvolen zo dňa 10. 12. 2014 o odmietnutí veci trestného oznámenia P. V. pre § 345 ods. 1 Tr. zákona, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania osoby T. T. ( čl. 70-71 ), s opätovným uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen ( čl. 74 - 75 ) o zrušení napadnutého uznesenia a uložení vyšetrovateľovi vo veci znovu konať a rozhodnúť, s uzneseniami OR PZ Zvolen ( čl. 78, 79, 80, 89 ) o začatí trestného stíhania pre prečin podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona a o stíhaní obžalovaného pre tieto prečiny, s uznesením o spojení vecí ( čl. 98 ), so stanoviskom SAK zo dňa 12. 02. 2015 ( čl. 175-177 ), z ktorého vyplýva vybavenie sťažnosti obžalovaného na Y.. S. tak, že táto sťažnosť bola revíznou komisiou SAK vyhodnotená v celom rozsahu ako nedôvodná a v zmysle Disciplinárneho poriadku SAK bola odložená. Súd sa oboznámil na hlavnom pojednávaní aj s listinami ohľadom osoby obžalovaného a to so správou o povesti ( čl. 257, 258 ), so správou o priestupkoch ( čl. 259-263 ), z ktorej vyplývajú len viaceré priestupky na úseku dopravy, s odpisom z registra trestov ( čl. 504 ), z ktorého nevyplýva žiadny záznam o odsúdení obžalovaného, s obžalobou Okresnej prokuratúry sp. zn. 2Pv 70/2012 podanou na tunajší súd 20. 12. 2013, kde jedným z obžalovaných je P. V. pre spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a poškodeným je T. T., ( čl. 299 - 307), s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/76/2012 ( čl. 308 - 316 ), kde obžalovaným je aj T. T. a poškodeným P. V., so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu ( čl. 317-321 ), s opätovným rozhodnutím vo veci sp. zn. 1T/76/2012 Okresného súdu Banská Bystrica ( čl. 322-347 ), s opätovným zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu ( čl. 370-382 ), s uznesením NAKA ( čl. 383-385 ) o stíhaní obžalovaného zo zločinu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona a s trestným stíhaním obžalovaného pre zločin podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona ( čl. 390-391 ). Napokon sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinami predloženými P. V. ohľadom úbytku klientov za roky 2013 - 2016 ( čl. 494-503 ), z ktorých vyplýva len počet vyfakturovaných zákaziek.
Podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona, prečinu krivého obvinenia sa dopustí ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, prečinu ohovárania sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Pri trestnom čine podľa § 373 Tr. zákona, objektom je záujem na ochrane jednotlivca pred oznámením nepravdivého údaja o ňom, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, resp. spôsobiť ďalšie zákonom predpokladané následky. Objektívna stránka spočíva v oznámení nepravdivého údaja o inom, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Ide o alternatívne možné následky, musí ísť však o nepravdivý údaj a v trestnom konaní je nevyhnutné dokázať jeho nepravdivosť, navyše musí byť tento nepravdivý údaj spôsobilý vyvolať ďalej uvedené alternatívne následky, čo tiež musí byť v konaní dokázané. Pod nepravdivým údajom je potrebné rozumieť údaj, ktorý nezodpovedá skutočnosti.. Oznámenie môže byť realizované rôznou formou, napr. aj telefonicky, písomne a podobne a stačí, ak nepravdivý údaj oznámi páchateľ len jednej osobe odlišnej od ohováraného. Otázku značnej miery je nutné hodnotiť podľa okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na spoločenské postavenie dotknutej osoby, na jej charakterové a mravné vlastnosti, na povahu oznámeného údaja, okolnosti oznámenia, rozšírenie takej informácie a podobne. Nepostačuje akékoľvek ohrozenie, to znamená i v nízkej či obvyklej intenzite, ale musí ísť o ohrozenie zásadnejšieho charakteru. Poškodenie v zamestnaní, podnikaní treba chápať ako preradenie do nižšej pracovnej funkcie, výpoveď, stratu lukratívnejšej zákazky, úbytok zákazníkov a podobne. Poškodenie v rodinných vzťahoch znamená narušenie týchto vzťahov, rozvod manželstva, zhoršený vzťah s deťmi a podobne. Tento trestný čin je dokonaný oznámením nepravdivého údaja, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť iného u spoluobčanov alebo spôsobiť ďalšie zákonom predpokladané následky. Vyžaduje sa úmyselné zavinenie, páchateľ si musí byť vedomý, že údaj je nepravdivý, že jeho oznámením môže značnou mierou ohroziť vážnosť iného u spoluobčanov, či spôsobiť tie iné ďalšie zákonom predpokladané následky.
Pri trestnom čine podľa § 345 Tr. zákona sa vyžaduje rovnako úmyselné zavinenie. Nemusí byť uvedená pri samotnom obvinení osoby aj právna kvalifikácia údajného trestného činu, stačí, ak sú uvedené také skutkové okolnosti, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu niektorého trestného činu. Vyslovenie iba podozrenia obvineným, že konkrétna osoba mala niekoho vydierať, nemožno považovať za vedome lživé a teda krivé obvinenie bez náležitého prešetrenia.
Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.
Obžaloba kládla za vinu obžalovanému spáchanie žalovaných prečinov. Vykonaným dokazovaním najmä oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to podaniami obžalovaného SAK i Okresnej prokuratúre Zvolen, výpoveďami obžalovaného, svedkov - poškodených i svedka Y. T., mal súd za preukázané, že skutočne obžalovaný podal na Okresnú prokuratúru Zvolen podanie zo dňa 02. 05. 2014, označené ako: „Žiadosť o preverenie konania poškodených“, z obsahu ktorého vyplýva, že žiada prešetriť, či toto ich konanie nie je trestným činom. Ďalej z podania vyplýva, že obžalovaný v ňom popísal skutočnosti, ktoré sa dozvedel od pána T. a s poukazom na ne požiadal prokuratúru o posúdenie, či sa v danom prípade jedná alebo nejedná o nejaký trestný čin. Rovnako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný zaslal podanie označené ako: „Sťažnosť na advokáta“ zo dňa 02. 05. 2014 aj SAK, z obsahu ktorej vyplýva, že popísal určité skutočnosti odohrávajúce sa medzi ním a obhajcom, v tejto trestnej veci poškodeným Y.. S., tiež v tejto sťažnosti vyslovil podozrenie o vydieraní pána T. v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti patriacou obžalovanému. Vyslovil domnienku, že poškodený Y.. S. koná v rozpore s ustanoveniami zákona o advokácii, v rozpore s advokátskou etikou. Na záver požiadal SAK o prešetrenie uvedených skutočností a aby bol o výsledku prešetrenia písomne vyrozumený. Dokazovaním bolo preukázané aj to, že medzi obžalovaným a poškodenými existujú a to už dlhodobo nepriaznivé medziľudské vzťahy, ktoré si nevedia obvyklým, inak normálnym spôsobom navzájom vyriešiť, ale naopak, navzájom sa atakujú a to aj podávaním opakovaných rôznych sťažností či trestných oznámení.
V prvom rade si súd musel vyriešiť otázku, či tieto podania obžalovaného sú spôsobilé naplniť všetky znaky žalovaných prečinov, t.j. prečinu ohovárania a krivého obvinenia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Podľa názoru súdu, obžalovaný uvedené podania učinil tak, aby orgány činné v trestnom konaní i SAK v zmysle právomocí, ktoré im slovenský právny poriadok priznáva, vec prešetrili a rozhodli. Je možné prisvedčiť tvrdeniu obžalovaného, že podľa Trestného zákona, každý je povinný oznámiť spáchanie trestného činu za účelom jeho prešetrenia a spravodlivého potrestania. Je na orgánoch činných v trestnom konaní, aby takéto oznámenie prešetrili a vyslovili názor, či trestný čin spáchaný bol alebo nie a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodnili. Podľa názoru súdu obžalovaný len učinil takéto podanie, aby práve orgány činné v trestnom konaní posúdili, či sa o trestný čin v danom prípade jedná alebo nie. Z formulovaného podania obžalovaného nevyplýva úmyselné konanie oznámiť s určitosťou spáchanie konkrétneho trestného činu poškodenými. Trestný čin ohovárania je dokonaný oznámením nepravdivého údaja, pričom medzi konaním páchateľa a následkami musí byť príčinná súvislosť, ale to, či išlo o nepravdivý údaj, obžalovaný svojim podnetom požadoval prešetriť práve orgánmi činnými v trestnom konaní pokiaľ sa jedná o svedka pána T.. Je tiež potrebné uviesť, že z prvotných výpovedí tohto svedka, oboznámených na hlavnom pojednávaní ako listinných dôkazov, vyplynulo, že v spornom čase poznal obžalovaného, pána V. nepoznal, tento sa mu takto sám predstavil na ich stretnutí po predchádzajúcom telefonickom rozhovore. Ďalej z jeho výpovedí vyplynulo, že sa stretli traja, pán T., pán V. H. ešte jemu neznámy pán. Nemal vedomosť o tom, ako sa na neho nakontaktovali, odkiaľ vedeli, že chce od obžalovaného kúpiť nehnuteľnosť. V ďalších svojich výpovediach si už tento svedok s poukazom na odstup času i jeho mimoriadnu pracovnú zaneprázdnenosť na okolností tohto stretnutia nespomenul. Ako vec nepodstatnú ju zo svojej pamäti vyňal. Potvrdil však, že žiaden nátlak od poškodených na jeho osobu vyvíjaný nebol, nikto sa mu nevyhrážal, nevydieral ho. V tomto smere preto uznesením ( čl. 26 ) právoplatným 01. 07. 2014 OR PZ Zvolen odmietol vec podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť poškodení vo vzťahu k pánovi T., pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Súdu sa natíska otázka,
aký motív, dôvod mali na takéto stretnutie poškodení, keď vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými už boli v tomto čase dlhodobo rozvrátené.
Pri oboch trestných činoch je potrebné preukázať všetky znaky skutkových podstát. Podľa názoru súdu úmyselné konanie na žalovaných prečinoch nebolo v tomto konaní u obžalovaného preukázané a to práve s poukazom na to, že obžalovaný len požadoval prešetrenie konania poškodených, či už OČTK alebo prešetrením sťažnosti SAK. Nešlo o konkrétne oznámenie nepravdivých skutočností, naviac, o ktorých si v tom čase obžalovaný myslel, že sú pravdivé, lebo tak mu o nich povedal pán T., ale jednalo sa len o podnet na ich prešetrenie s poukazom, že každý je povinný oznámiť protiprávne konanie. Ak by to tak nebolo, potom každý, kto napríklad podáva sťažnosť i k rukám predsedu súdu, či na iný orgán a pokiaľ by táto sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná, mohla by sťažnosťou dotknutá osoba podať akýsi podnet OČTK, na základe ktorého by mohlo byť začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie napríklad aj pre prečin krivého obvinenia resp. ohovárania. Z uvedeného vyplýva, že nie každé podanie o prešetrenie určitých skutočností je nutné považovať ihneď za uvedenie nepravdivých údajov, či ohováranie. Okresná prokuratúra aj SAK sú orgánmi, do ktorých právomoci patrí práve takéto prešetrenie rôznych udávaných skutočností. Navyše v danom prípade podľa názoru súdu nebol splnený ani znak preukázania poškodenia v podnikaní u oboch poškodených, keďže títo samy na hlavnom pojednávaní vypovedali, že viacpočetné podania, sťažnosti obžalovaného na ich osoby, samotné trestné stíhania aj ich osôb, im spôsobili a spôsobujú určité škody v podnikaní, pričom ale presne nešpecifikovali ako, čím, v akom rozsahu boli na podnikaní poškodení. V tomto smere poškodený Y.. S. ničím úbytok klientov nepreukázal, rovnako poškodený V. len počas súdneho konania a na vyzvanie súdu doložil prehľad vyfakturovaných zákaziek, aj to nie kompletný, len prvú a poslednú stranu z každého fakturačného roka za obdobie od roku 2013 do roku 2016, z ktorého prehľadu iné skutočnosti nevyplývajú. Nie sú z nich viditeľné údaje o potencionálnych klientoch, ktorí by boli spoluprácu so spoločnosťou pána V. odmietli, resp. prerušili práve vplyvom okolností týkajúcich sa jeho osoby. Uvedené poškodení formulovali aj vo vzťahu k rodine, t.j. len vo všeobecnej rovine ( Y.. S. rodinu vôbec nespomenul a pán V. B.aopak uviedol, že jeho matka je už vo vyššom veku, tieto veci nechápe, otec mu zomrel a manželka vplyvom všetkých okolností okolo neho prestala chodievať do mesta, že už nie je pozývaný na rôzne spoločenské akcie, ktoré však nekonkretizoval, že na ktoré by pozvaný bol nebyť okolností okolo jeho osoby a konaní, v ktorých vystupuje na jednej či druhej strane ). Nie je možné v súčasnej dobe diferencovať, aká ujma v práci, v rodine, v spoločenskom živote a podobne bola u poškodených vyvolaná práve týmto konaním obžalovaného, ktoré je predmetom daného trestného konania.
S poukazom na hore uvedené dôvody súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania, prečinu krivého obvinenia, pretože podľa názoru súdu absentuje objektívna stránka daných skutkových podstát, konanie obžalovaného spočívajúce v oznámení nepravdivého údaja či lživého obvinenia iného v úmysle privodiť mu trestné stíhanie, pretože tieto skutočnosti, t.j. či sa jedná o pravdivý resp. nepravdivý údaj, obžalovaný práve požadoval prešetriť inštitútom vo forme „Žiadosti o preverenie konania poškodených“ a inštitútom „Sťažnosti na advokáta“ sa domáhal preverenia určitých skutočností ohľadom plnenia povinností advokáta v zmysle ustanovení Zákona o advokácii. Rovnako podľa názoru súdu u žalovaných skutkových podstát absentuje aj subjektívna stránka vo forme úmyselného zavinenia zo strany obžalovaného s odôvodnením uvedeným vyššie, keď požadoval len prešetrenie veci a jeho oboznámenie s výsledkom, vrátane následkov vyvolaných oznámením nepravdivého údaja, keď vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ku akým následkom u poškodených vplyvom konania obžalovaného došlo, títo sa vyjadrovali len vo všeobecnej rovine a vo vzťahu ku všetkým konaniam týkajúcich sa ich osôb. Preto postupom podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
O nároku poškodených P. V. i Y.. C. S. súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.