Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-282-2016.pdf
PDF · 120.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/282/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Ing. Ľ. H., nar. X.XX.XXXX, XXX XX S. XXX, zastúpeného JUDr. Danou Čukylovou, advokátkou, Námestie slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o poistné plnenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 19C/63/2015-57 z 18.1.2016 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce rozsudkom č.k. 19C/63/2015-57 zo dňa 18.1.2016 rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 34.061,60 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 27.11.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 27.11.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 2032,03 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.
2.Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal poistného plnenia vo výške 34 061,69 € z poistky číslo XXXXXXXXXX a poistného plnenia vo výške 5000 € z poistky číslo XXXXXXXXXX, dôvodiac, že dňa 5.11.2013 uzavrel so žalovaným dve poistné zmluvy, so začiatkom poistenia 6.11.2013, ktorými si poistil rekreačnú chatu a zariadenie rekreačnej chaty s dojednanou poistnou sumou na chatu 34 094,69 € a zariadenie 5000 €. Potom ako dňa 27.2.2014 došlo k požiaru rekreačnej chaty a jej vnútorného zariadenia, bolo zistené, že došlo k vlámaniu neznámou osobou do rekreačného zariadenia a príčinou vzniku požiaru bola nedbalosť pri obsluhe elektrického dvojplatničkového variča neznámou osobou. Škodovou udalosťou došlo k úplnému zničeniu objektu poistenia( totálnej škode), žalobca škodovú udalosť ohlásil žalovanému, ktorého zástupca dňa 28.2.2014 vykonal ohliadku škodovej udalosti. Žalobca opakovane žiadal vyplatenie poistného plnenia a žalovaný listom zo dňa 10.11.2014 žalobcovi oznámil, že v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka pristúpil k odmietnutiu poistného plnenia z dôvodu, že objekt poistenia mal byť v zlom technickom stave, neudržiavaný a poistná suma uvedená v poistnej zmluve nezodpovedá hodnote poistenej veci. Listom zo dňa 20.11.2014 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX. Žalobca dôvodil, že pri uzatvorení poistných zmlúv pravdivo a úplne odpovedal na všetky otázky poistiteľa týkajúce sa poistenia a všetky pre poistenie podstatné odpovede žalovaný mal možnosť zistiť bezprostredne pri dojednávaní poistenia
resp. kedykoľvek po uzavretí poistných zmlúv. Vzhľadom na totálnu škodu, žalobca si uplatňoval poistné plnenie v dojednanej poistnej sume 5000 € za zariadenie a vo výške 34.061,69 € ako rozdiel medzi dojednanou poistnou sumou za chatu po odpočítaní spoluúčasti v sume 33 €. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý zotrval na odmietnutí poistného plnenia podľa § 802 ods. 2 OZ z dôvodu, že objekt poistenia bol v zlom technickom stave neudržiavaný a poistná suma uvedená v poistnej zmluve nezodpovedala hodnote poistenej veci, ktorý záver prijal na podklade nezávislého šetrenia poistnej udalosti cestou spoločnosti A3P s.r.o., preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 788 ods. 1,2, § 790 písm. a/, § 793 ods. 1, § 797 ods. 1,2,3, § 798, § 797 ods. 2, § 800 ods. 1, § 802 ods. 2, § 806 a § 517 ods. 2 Obč.zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi dňa 5.11.2013 došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv, predmetom ktorých bolo poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcu: chata na poistnú sumu 34 094,69 € pri spoluúčasti 33 € a zariadenie na sumu 5000 € bez spoluúčasti. V konaní nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti - požiaru dňa 27.2.2014. Spornou bola otázka, či žalobcovi patrí plnenie z oboch poistných zmlúv. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný bol v konaní nečinný, nenavrhoval žiadne dôkazy, podal iba vyjadrenie v duchu listu adresovaného aj žalobcovi , ktorým oznamoval, že odmietol poistné plnenie podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že objekt poistenia bol v zlom technickom stave, neudržiavaný a poistná suma nezodpovedá hodnote poistnej veci. Vychádzal pritom zo záverov nezávislého šetrenia poistnej udalosti spoločnosťou A3P s.r.o. Žalovaný nereagoval ani na výzvu súdu, aby preukázal, z akých okolností alebo skutočností vychádzal, že žalobca neposkytol pravdivé a potrebné informácie na uzavretie poistnej zmluvy alebo v čom žalovaného ako poistiteľa žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy zavádzal. Podľa názoru súdu prvej inštancie pre možnosť aplikácie ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné jednoznačne preukázať, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy vedome neposkytol pravdivé informácie o predmete poistenia a pre tieto nepravdivé informácie nemohol žalovaný zistiť skutočnosti podstatné pre uzavretie zmluvy. Táto povinnosť však zaťažuje poisťovateľa - teda žalovaného - a nie poisteného - teda žalobcu. Žalovaný v tomto smere žiadne dôkazy nenavrhol a podľa názoru prvoinštančného súdu ani správa spoločnosti A3P s.r.o. takéto informácie neposkytuje. Obsahuje iba popis stavu nehnuteľnosti v čase požiaru a konštatovanie o neudržiavaní a neužívaní nehnuteľnosti, či jej „dezolátnom stave“. Súd poukázal na to, že podľa rozhodnutia NS SR číslo 3 Cdo 45/2003 možnosť vyvodiť dôsledky uvedené v § 802 Občianskeho zákonníka a odmietnuť poistné plnenie je viazaná na dve dôležité podmienky, a to na požiadavku, aby povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na otázky poistiteľa bola porušená vedome a aby skutočnosť, ktorú poistiteľ nemohol pre nepravdivé a neúplné odpovede zistiť, bola podstatná pre uzavretie poistnej zmluvy a bola zároveň príčinou poistnej udalosti. Za poistnú udalosť treba pritom považovať skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 OZ). Takouto skutočnosťou je vznik náhodnej udalosti v zmluve bližšie označenej, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia, a škoda vzniknutá z tejto udalosti, a to aj v prípade, že vznikla až po zániku poistnej udalosti. Teda podmienkou odmietnutia poistného plnenia je, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti dozvedel, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pri dojednávaní poistenia nemohol zistiť (hoci aj ďalším šetrením) pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede, a že išlo o takú závažnú skutočnosť, ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná. Žalobca pri svojej výpovedi pred súdom uviedol, že odpovedal pravdivo na všetky otázky, ktoré mu položila osoba oprávnená uzavrieť poistnú zmluvu za žalovaného. Tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, či si pracovník žalovaného objekt poistenia obzrel. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že k vážnemu poškodeniu chaty došlo pri zákroku hasičov. Všetky tieto skutočnosti boli žalovanému známe, pretože odpis zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vykonaný výsluch žalobcu, bol žalovanému doručený. Podľa názoru súdu prvej inštancie podmienkou pre odmietnutie plnenia je reálna nemožnosť poistiteľa preveriť si predmet poistenia a musí vychádzať iba z údajov poskytovaných poisteným. Predmetom oboch poistných zmlúv bolo poistenie majetku žalobcu, teda hmotných vecí, preto žalovanému nič nebránilo vykonať ich ohliadku aj pri uzatvorení poistnej zmluvy, resp. aj po jej uzavretí. Ak sa žalovaný spoľahol iba na informácie poskytnuté žalobcom, nie je možné zodpovednosť v tomto smere preniesť iba na žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca pri uzatváraní zmluvy úmyselne uvádzal nepravdivé informácie, ktoré by mali vplyv na uzavretie zmluvy a jej obsah a v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy. Z prvotného šetrenia poistnej udalosti vykonanej dňa 28.2.2014 žalovaným nevyplýva, aby bola nehnuteľnosť popísaná ako neudržiavaná a v dezolátnom stave. V správe žalovaného je poškodenie majetku popísané tak, že požiar poškodil vnútorné obloženie stien a stropu ako aj tepelnú izoláciu. Poškodenie je priamym ohňom, teplom, zadymením, ako aj vodou použitou pri hasení. Vonkajšie drevené obloženie bez poškodenia ohňom. V správe sa ďalej uvádza, že priamo ohňom boli poškodené drevené okná vrátane výplní,
vnútorné a vonkajšie dvere sú obhorené. Časť plechovej krytiny bola poškodená pri zásahu hasičov a bola odtrhnutá. Podľa názoru súdu prvej inštancie správa spoločnosti A3P s.r.o. túto okolnosť vôbec nezohľadňuje, keď konštatuje dezolátny stav nehnuteľnosti. Táto spoločnosť stav majetku popisuje tak, že vonkajšie drevené obklady sú dookola poškodené, dvere sú len provizórne na jednom závesnom pánte, na zemi sa nachádzajú porozhadzované paplóny, čo nasvedčuje tomu, že miestnosť už roky nikto nepoužíval, hneď pri vstupe sú viditeľné stopy po požiari, je viditeľné poškodenie povrchovej steny, avšak aj tu je vidieť, že priestory boli zanedbané a neudržiavané. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide o popis majetku zničeného požiarom, dymom ako aj zásahom hasičov. Názory spoločnosti A3P s.r.o. o neudržiavaní nehnuteľnosti a jej dezolátnom stave pred požiarom nie sú ničím podložené, pretože v správe nie je zohľadnený devastačný vplyv následkov požiaru a zásahu hasičov na majetku žalobcu. Z textu jej správy tiež vyplýva, že súčasťou bola aj fotodokumentácia budovy či kópia požiarnej správy. Tieto dokumenty však žalovaný do konania nepredložil. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka v prípade poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. V konaní bolo preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorá sa týkala poistenej veci, preto má poistený právo na plnenie dohodnuté v zmluve. Z predložených poistných zmlúv vyplýva, že žalobca má právo na dohodnuté poistné plnenie zo zmluvy číslo X XXXXXX XXX v sume 34 061,69 Eur po odrátaní spoluúčasti žalobcu (34 094,69 Eur dohodnutá poistná suma mínus 33,00 Eur spoluúčasť žalobcu podľa zmluvy) a zo zmluvy číslo X XXX XXX XXX v sume 5000,00 Eur bez spoluúčasti žalobcu. Žalovaný nepreukázal, že bol odôvodnený jeho postup podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka na odmietnutie poistného plnenia, preto ho súd zaviazal na plnenie v zmysle obidvoch poistných zmlúv v žalovaných sumách 34 061,69 Eur a 5000 Eur. Súd prvej inštancie v konaní takisto nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali odmietnuť poistné plnenie z uzavretých poistných zmlúv a žalovaný opak nepreukázal. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto súd prvej inštancie považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Z listu žalovaného zo dňa 10.11.2014 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti 10.11.2014, preto mu od tohto dňa plynula 15-dňová lehota na plnenie z poistnej zmluvy. Lehota uplynula 25.11.2014, preto je žalovaný od 26.11.2014 v omeškaní. Žalobca požadoval úroky z omeškania až do 27.11.2014. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5,05% je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 26.11.2014 predstavovala 0,05% zvýšená o 5 percentuálnych bodov. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 27.11.2014 do zaplatenia obidvoch žalovaných súm 34 061,69 Eur a 5000,00 Eur tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobca na pojednávaní opravil dátum v petite žaloby týkajúci sa dátumu, od ktorého požadujú úroky z omeškania, a to na 27.11.2014, pretože pri písaní navrhovaného výroku došlo k zjavnej chybe. Z textu žaloby je zrejmé, že žalobca požadoval úroky z omeškania po uplynutí 15-dňovej lehoty od ukončenia šetrenia škodovej udalosti, teda od 27.11.2014 a iba omylom pri písaní výroku je uvedený dátum 10.11.2014.
3.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 2032,03 Eur. Trovy právneho zastúpenia bol vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania 39 061,69 Eur podľa návrhu žalobcu, aj keď prichádzal do úvahy postup podľa § 13 ods. 3 vyhlášky. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri hodnote konania 39 061,69 Eur jeden úkon právnej služby v sume 499,57 Eur. Žalobcovi v zmysle § 13a vyhlášky patrí odmena za 4 úkony právnej služby po 499,57 Eur, a to za prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd a za účasť na pojednávaniach 11.11.2015 a 18.1.2016, spolu 1998,28 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál za 4 úkony právnej služby i vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 3 x 8,39 Eur v roku 2015 a 1 x 8,58 Eur v rok 2016, spolu 33,75 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 2032,03 Eur.
4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, dôvodiac, že súd prvého stupňa pochybil, keďže sa dostatočne neoboznámil s obsahom správy spoločnosti A3P, z ktorej vyplýva, že dezolátny stav nehnuteľnosti pred poistnou udalosťou konštatoval svedok - ohlasovateľ požiaru pán Kováč. Táto osoba mohla byť predvolaná ako svedok a taktiež mohol byť predvolaný samotný pán W., ktorý predmetnú správu vypracoval za účelom objasnenia
tam uvedených skutočností. Ďalej žalovaný má za to, že súd sa nevysporiadal s tým tvrdením žalobcu, že chatka má v skutočnosti výmeru 56 m2, avšak v poistnej zmluve žalobca uviedol, že má výmeru 49 m2. Rovnako súd nezohľadnil skutočnosť, že minimálne 2x sa niekto vlámal - neznámy páchateľ do objektu a žalobca túto skutočnosť nenahlásil na polícii, napriek tomu, že mu túto povinnosť ukladali Všeobecné poistné podmienky. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca zjavne nepravdivo uviedol, že poisťovaný objekt je trvalo obývaný viac ako 183 kalendárnych dní. Napokon žalovaný tvrdil, že sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou ohľadne výšky škody a neskúmal, aká bola zmluvná dohoda medzi žalobcom a žalovanou ohľadom výšky poskytnutého poistného plnenia v prípade, že dôjde k poistnej udalosti, pretože poistná suma uvedená v poistnej zmluve je stanovená len ako horná hranica poistného plnenia za jednu poistnú udalosť. V zmysle Všeobecných poistných podmienok s ktorými sa súd prvej inštancie vôbec neoboznámil a neprihliadol na ne, poistné plnenie sa poskytuje v časovej cene v čase vzniku poistnej udalosti, a to za tam uvedených presných podmienok. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žiaden právny predpis mu neukladá povinnosť preveriť si predmet poistenia a žalobcom uvádzané údaje pri uzatváraní poistnej zmluvy, naopak právny predpis ukladá povinnosť tomu, kto s poisťovňou uzatvára poistnú zmluvu, odpovedať pravdivo.
5. Žalobca k podanému odvolaniu vyjadril nesúhlasné stanovisko s tvrdeniami žalovaného, keď z obsahu záznamu prešetrovania poistnej udalosti spoločnosťou A3P s.r.o. jednoznačne vyplýva, že svedok Kováč neuvádzal žiadny dezolátny stav nehnuteľnosti pred poistnou udalosťou a dezolátny stav konštatuje iba pracovník spoločnosti A3P, ktorý poškodenú nehnuteľnosť videl až po niekoľkých týždňoch od poistnej udalosti, t.j. potom, čo ju zničil požiar a následne aj voda hasičov. Zároveň v dôsledku toho, že likvidátor poisťovne žalobcu upozornil, že s ničím nesmie hýbať do návštevy ďalšieho pracovníka poisťovne (ktorý prišiel až o mesiac) bolo zariadenie chaty rozkrádané. Zároveň žalobca trval na tom, že všetky podstatné údaje pri uzatváraní poistných zmlúv uviedol pravdivo a tvrdenie o vyššej výmere nehnuteľnosti je nepodstatnou obranou žalovaného, keďže takýto omyl v údaji je len na neprospech žalobcu.
6. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)
7.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
10. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (účinného od 1.7.2016).
11.Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.
12.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
13.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený tento odvolací dôvod, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
14.K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15.Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
16.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
18. Podľa ust. § 802 ods. 2 OZ ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
19. Poistná zmluva je dvojstranný úkon, pri ktorom má poistiteľ právo na poskytnutie plnenia v prípade poistnej udalosti a poistné má byť úmerné riziku, ktoré vznikne z poistnej udalosti. Preto poistiteľ musí zvážiť, aký rozsah poistného bude požadovať, resp., či vôbec poistnú zmluvu uzatvorí, preto zákon kladie dôraz na pravdivé a úplné odpovede poistníka, resp. poisteného na písomné otázky poistiteľa. Občiansky zákonník porušenie tejto povinnosti odpovedať pravdivo a úplne postihuje viacerými sankciami, a to jednak primeraným znížením plnenia, odstúpením od zmluvy a zároveň v citovanom ustanovení § 802 ods. 2 OZ je upravená možnosť odmietnutia plnenia, ktoré je súčasne spojené so zánikom poistenia. Táto sankcia - odmietnutie plniť zo zmluvy prichádza do úvahy až po vzniku poistnej udalosti v prípade, ak sa poistiteľ dozvie, že príčinou poistnej udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzatvorenie zmluvy podstatná. Jedná sa o dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom v prípade spornosti ich musí poistiteľ dokázať, t.j. dôkazné bremeno je na poistiteľovi (v tomto prípade žalovanom).
20. V danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu predmetných poistných zmlúv a spornou nebola ani skutočnosť, že dňa 27.2.2014 došlo k požiaru rekreačného zariadenia, ako ani to, že listom zo dňa 10.11.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že odmieta plnenie
v súlade s ust. § 802 ods. 2 OZ, nakoľko objekt bol pred vznikom škody v zlom technickom stave, neudržiavaný a poistná suma uvedená v poistnej zmluve nezodpovedá hodnote poistenej veci. Odvolací súd má za to, že v tomto prípade neboli splnené základné podmienky za splnenia ktorých môže (je oprávnený) poistiteľ plnenie zo zmluvy odmietnuť, pretože z uvedenej listiny nevyplýva, že príčinou poistnej udalosti by bola skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzatvorenie zmluvy podstatná. Príčinou bola nedbalosť pri manipulácii s el. dvojplatničkou cudzou osobou po jej vlámaní sa do chaty. Zároveň odvolací súd poukazuje (obdobne ako súd prvej inštancie ) na nečinnosť žalovaného v konaní, ktorý potom ako mu bola doručená žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie nedoručil súdu žiadne písomné stanovisko, t.j. nevyjadril sa v súdom stanovenej lehote ani neoznámil, ktoré skutočnosti v žalobe považuje za sporné a ktoré nie, neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení . Ani následne sa nezúčastnil nariadeného pojednávania a v podaní ospravedlňujúcom svoju neúčasť iba uviedol, že zotrváva na svojom dovtedajšom stanovisku (uvedenom v samotnej žalobe) , t.j. že odmieta poistné plnenie v zmysle § 802 ods. 2 Obč. zákonníka z dôvodu, že objekt poistenia bol v zlom technickom stave, neudržiavaný a poistná suma uvedená v poistnej zmluve nezodpovedala hodnote poistenej veci, ktoré skutočnosti vyplynuli z nezávislého šetrenia poistnej udalosti cestou spoločnosti A3P s.r.o.. Rovnako ani neskôr -potom ako bolo pojednávanie odročené, žalovaný nereagoval na výzvu súdu (doručovanú spolu s predvolaním na ďalšie pojednávanie), aby preukázal z čoho vychádzal, z akých skutočností pri svojom závere, t.j., aby preukázal, na základe akých skutočností dospel k záveru, že je možná aplikácia ust. § 802 ods. 2 OZ a že žalobca neposkytol pravdivé a potrebné informácie, a opakovane sa nedostavil na pojednávanie (na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok).
21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie zásada vyhľadávacia. Účastník konania má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je pritom úzka väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak aj v danej veci mal žalovaný povinnosť bremena tvrdenia v tom, že žalobca sa dopustil konania ktoré napĺňa znaky uvedené v § 802 ods.2 OZ, t.j tvrdenia aké konkrétne vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede (pre uzavretie poistnej zmluvy podstatné) uviedol žalobca pri uzatváraní zmluvy , skutočnosti pre ktoré ich nepravdivosť žalovaný nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia , zároveň z čoho vyplýva, že sa jedná o skutočnosti v súvislosti s ktorými došlo ku poistnej udalosti a i.. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (pokiaľ o tvrdení existuje medzi účastníkmi spor) a žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať uvedené tvrdenia. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol.
22.K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa výšky priznaného poistného plnenia odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie nerozporoval výšku poistného plnenia, vždy poukazoval iba na odmietnutie poistného plnenia ako celku, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne túto výšku nepovažoval za spornú, a preto nebolo možné akceptovať námietka žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal Všeobecné poistné podmienky ani dohodu medzi zmluvnými stranami týkajúcu sa výšky poistného plnenia.
23.Napokon k vytýkanému nedostatku vzťahujúcemu sa na prípadnú možnosť doplnenia dokazovania výsluchom svedka Kováča a výsluchom svedka W., ktoré dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca takéto doplnenie dokazovania nenavrhoval a žalovaný tak ako to bolo vyššie uvedené bol v konaní nečinný( t.j. tiež vykonanie týchto dôkazov v konaní nenavrhol ), preto súd prvej inštancie nemal povinnosť tieto dôkazy vykonávať a nedošlo ich nevykonaním k žiadnemu pochybeniu.
24.Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa predchádzajúcich vlámaní do predmetnej chatky a tvrdenie, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť nahlásiť vlámania na polícii v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami, keďže táto skutočnosť, nemá vplyv na rozhodnutie o veci a sama osebe nie je spôsobilá privodiť možnosť odmietnutia poistného plnenia. Rovnako námietka
vzťahujúca sa na nesprávne uvedenie výmery chatky, nie je spôsobilá privodiť zmenu záverov o nesplnení podmienok pre možnosť odmietnutia poistného plnenia ,nakoľko v zmluve je uvedená menšia výmera aká je v skutočnosti, t.j. jedná sa o nesprávnosť (chybu) v prospech žalovaného (v neprospech žalobcu pokiaľ by táto výmera bola rozhodujúca pre určenie poistného plnenia).
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov a takýto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnému žalobcovi, ktorý si náhradu trov konania aj uplatnil.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).