Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-405-2015.pdf
PDF · 109.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/405/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: C. K., R.. XX.XX.XXXX, D. F., Ž. XX, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93, o neplatnosť právneho úkonu vydanie bezdôvodného obohatenia 517,22 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu 7.10.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 517,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že ide o Zmluvu o poskytnutí Expres pôžičky č. XXXXXXX z 31.7.2006. Žiadosťou zo dňa 6.7.2006 požiadala žalovaného o poskytnutie pôžičky vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 Eur). Na základe žiadosti žalovaný schválil výšku pôžičky 20.000,- Sk s mesačnou splátkou 798,- Sk (26,48 Eur) s počtom splátok 48, avšak tento zmenený návrh jej nebol predložený na opätovný podpis. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom k dátumu podpisu zmluvy. Nakoľko právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon v zmysle ust. § 40 ods. 1 OZ, § 44 ods. 2 OZ a tiež zmluva neobsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. a/ ZoSÚ), RPMN (písm. g/ ZoSÚ), spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa žalovanému uhradila 1.181,09 Eur splátkami v celkovej výške 556,29 Eur a 624,80 Eur uhradila zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 31.1.2009. Po poskytnutí úveru 663,87 Eur sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 517,22 Eur. Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax súdov, ktoré vyhodnocujú konanie dodávateľov ako úmyselné vedúce k bezdôvodnému obohateniu, kde objektívna premlčacia doba je 10-ročná (rozsudok KS Prešov 7Co/84/2011, 3Co/41/2012, 2Co/9/2012, 5Co/134/2012 a rozsudok KS Žilina 9Co/648/2013).
2. Žalobkyňa predložila súdu prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 2.9.2015, v ktorom združenie vyhlásilo, že žalobkyňa ich kontaktovala v roku 2014 a dohodla si stretnutie v sídle združenia a keďže má viacero zmlúv, opakovane sa uskutočnili stretnutia. Posledné stretnutie sa uskutočnilo v mesiaci august 2015, kde sa konzultovali zmluvy od spoločnosti CFA - ich neplatnosť a bezdôvodné obohatenie.
3. Žalovaný v písomnom stanovisku doručenom súdu 10.12.2015 uviedol, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX z 31.7.2006 je dojednaná v súlade s platným právom, neodporuje dobrým mravom, neobsahuje ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky. Vo vzťahu, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti uviedol, že k zmluve bol určený splátkový kalendár, ktorý rozlišoval splátky v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ. Žalovaný tiež poukázal, že zmluva nemôže byť vyhlásená za neplatnú, nakoľko spotrebiteľovi na jej základe bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Údaj o RPMN sa v zmluve nachádza na druhej strane v bode 3, konkrétne 37,75 %. Z uvedeného dôvodu nie sú námietky žalobkyne opodstatnené. Ďalej žalovaný polemizuje s právnou úpravou obsiahnutou v Smernici 2008/48/ES v nadväznosti na právnu úpravu obsiahnutú v zák. č. 258/2001 Z.z.. Na pojednávaní dňa 6.12.2016 žalovaná strana rozšírila námietky proti žalobe o námietku premlčania, kde premlčacia lehota v zmysle ust. § 107 ods. 3 OZ uplynula tak v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej dobe a aplikácia 10-ročnej premlčacej doby je z pohľadu žalovaného nie možná, pričom odkázal na rozhodnutie NS SR 1Cdo/67/2011, podľa ktorého „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. To, kedy sa oprávnený dozvedel, teda dospel k záveru ako taký jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia a plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.“
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov Zmluvou o poskytnutí Expres pôžičky z 31.7.2006, prehľadom úhrad žalobkyňou, účelovou pôžičkou č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXXXX z 13.1.2009, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
5. Zmluvou zo dňa 31.7.2006 č. XXXXXXX požiadala žalobkyňa žalovaného o poskytnutie pôžičky vo výške 50.000,- Sk na dobu 4 rokov. Žalovaný schválil žalobkyni pôžičku 20.000,- Sk, ktorá mala byť splácaná v splátkach v počte 48, vo výške 798,- Sk. Podľa prehľadu splácania pôžičky žalovaná uhradila v splátkach sumu 556,29 Eur a sumu 624,80 Eur uhradila zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 13.1.2009, ktorá bola poskytnutá na úhradu troch pôžičiek pod evidenčným č. XXXXXXX zo dňa 28.7.2006, č. XXXXXXXX zo dňa 22.3.2006 a č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2007.
6. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že bola žiadať o pôžičku vo výške 50.000 („Sk“ poznámka súdu). Nedostala sumu 50.000, ale 20.000 („Sk“ poznámka súdu). Pôžičku splácala, ale nevšimla si, že v zmluve nie sú uvedené informácie o úroku a o tom čo preplatí. Splátky sa snažila uhrádzať. Od žalovaného čerpala dva úvery a jeden bol Triangel. Celé to začala riešiť jej dcéra keď sa zistilo, že zaplatila nejak veľa a že tam nebol údaj o RPMN. Na otázku súdu, či by údaju o RPMN rozumela uviedla, že asi nie.
7. Podľa § 43a ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 (ďalej „OZ“), (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. (3) Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
8. Podľa § 43c ods. 1,2 OZ, (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
9. Podľa § 44 ods. 1,2 OZ,
(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 40 ods. 1,2 OZ, (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
12. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
13. Podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20060701.html> obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20060701.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. (3) Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20060701.html>, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20060701.html>. (4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20060701.html> Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20060701.html> (7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20060701.html> musí si veriteľ počínať tak,
aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. (8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.
14. Je potrebné dať za pravdu žalobkyni, že pokiaľ malo dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, bolo potrebné, aby sa tento riadil zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy v platnej forme tak, ako to vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk, ktorá mala byť splácaná po dobu 4 rokov, avšak žalovaný žalobkyňou prednesený návrh neschválil, schválil pôžičku v sume 20.000,- Sk v splátkach 798,- Sk po dobu 48 mesiacov/splátok. Zo strany žalovaného sa jednalo o nový návrh v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ s poukázaním na to, že prijatý návrh obsahoval zmeny, čo v praxi vychádzajúc zo zákonného ustanovenia je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V rozhodnom období existoval právny predpis upravujúci režim spotrebiteľských zmlúv zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžadoval písomnú formu pre spotrebiteľské úvery. Okrem písomnej formy Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon v ust. § 4 ods. 2 vyžadoval podstatné náležitosti. Súd posúdil právny úkon z 31.7.2006 ako absolútne neplatný, ktorého konvalidácia nie je možná ani výkladom ustanovenia § 4 ods. 4 ZoSÚ, nakoľko žalovaný pôvodný návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy nechválil, tento modifikoval a žalovaným upravená verzia nebola akceptovaná v písomnej forme žalobkyňou.
15. Podľa § 451 OZ,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20060413.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20060413.html>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19. Ďalej bolo dôvodné zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k uplatnenému bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie uplatnené žalobkyňou predstavuje sumu uhradenú nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov, keď pri neplatnom právnom úkone - neplatnej zmluve si zmluvné strany majú vydať navzájom poskytnuté plnenia. Žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 1.181,09 Eur a žalovaný žalobkyni poskytol sumu 663,87 Eur rozdiel 517,22 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňa uhradila v splátkach sumu 556,29 Eur posledná splátka je podľa prehľadu uhradená dňa 20.11.2008. Doplatok 624,80 Eur bol uhradený na základe pôžičky poskytnutej žalovaným v rámci konsolidácie viacerých pôžičiek na základe zmluvy z 13.1.2009.
20. Podľa zistenia súdu žalobkyňa poslednú splátku uhradila ešte dňa 13.1.2009, pričom už v tom čase malo byť žalobkyni zrejmé, že zmluva nie je uzatvorená v súlade s platnou právnou úpravou, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon pre nezhodu prejavenej vôle medzi zmluvnými stranami a úver neobsahuje relevantný údaj o RPMN, teda žalobkyňa nemusela žalovanému uhradiť nič navyše len to, čo jej tento reálne poskytol. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia začala žalobkyni plynúť 14.1.2009 a uplynula 14.1.2011. V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a o jeho výške. Bez významu je, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a vysoké právne povedomie, nakoľko už dňa 13.1.2009 spoľahlivo vedela, o koľko predmetný úver preplatila. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Aj objektívna premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť dňa 14.1.2009, teda deň nasledujúci po úhrade poslednej splátky.
21. „Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného o vzniku bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, nepostačuje teda, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr.“ (napr. NS ČR 25Cdo/2581/98)
„Je však treba vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie, ako náhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a o osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, že už skôr mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na ktorých základe si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške.“ (NS ČR 30Cdo/2758/2006)
22. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna dvojročná a objektívna trojročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna desaťročná premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobkyňa vyplatila žalovanému úver, teda 13.1.2009. Platí, že subjektívna premlčiaca doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a v danom prípade by subjektívna premlčacia doba uplynula 14.1.2011, objektívna premlčacia doba 14.1.2012 a objektívna desaťročná premlčacia doba 14.1.2019. V danom prípade by bola zachovaná len premlčacia doba za predpokladu, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa, musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Úmysel (v zmysle ust. § 15 Tr. zák.) sa rozlišuje priamy alebo nepriamy, pričom o priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad že sa tak stane, bol s týmto uzrozumený. Takéto úmyselné konanie musí byť posudzované na každom jednotlivom, konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy. Pokiaľ sa žalovanému vyčíta, že ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom mal mať vedomosť o tom akým právnym predpisom je potrebné sa riadiť, mal tento poznať a mal ho dodržiavať, tak v tomto prípade aj žalobkyňa mala poznať zákony (zákonná fikcia
- neznalosť práva neospravedlňuje) a mohla vedieť, že úverová zmluva je neplatná a žalovanému má uhradiť len reálne vyplatenú sumu. Je nesporne pravdivým fakt, že nároky z bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom, a preto sa nežiada prístup súdu zohľadňujúci záujem slabšej strany, ale je potrebné zachovávať rovnosť strán. Súd preto neakceptoval tvrdenie žalobkyne, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela až v auguste 2015, pretože toto tvrdenie nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí od správania žalobkyne ako dotknutej osoby, ani od udelenia plnej moci advokáta, pre plynutie premlčacej doby sú rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov. O zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy sa žalobkyňa mohla dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť svoje práva. Súd je toho názoru, že v čase uzavretia zmluvy nemohol žalovaný predpokladať vývoj rozhodovacej činnosti súdov SR vychádzajúce z bohatej legislatívnej činnosti v záujme ochrany práv spotrebiteľov. V neposlednom rade doposiaľ je táto rozhodovacia činnosť veľmi rozmanitá. Nezriedka si súdne rozhodnutia súdov v
rámci Slovenskej republika a to tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov vzájomne dokonca odporujú. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/9/2012 posudzujúci úmyselné bezdôvodné obohatenie totožného žalovaného z dôvodu, „že ako nebankový subjekt mal dlhodobo v predmete činnosti poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov“ a napr. rozsudok KS Banská Bystrica 14Co/530/2015, 14Co/637/2015, 16Co/746/2015 obsahujúci zdôvodnenie, z ktorého vychádza aj súd v tomto konaní. „Na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly vyhlásené za neplatné, prípade úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje.“) Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný uplynutím tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty dňa 14.1.2011 subjektívnej aplikujúc premlčanie podľa Občianskeho zákonníka a žalobu v tejto časti zamietol pre nepreukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.
23. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia. Všeobecný argument ohľadom uzatvárania spotrebiteľských zmlúv i s inými spotrebiteľmi, ktoré neobsahovali obligatórne náležitosti, v dôsledku čoho sa zmluvy považujú za bezúročné a bez poplatkov je právne irelevantný vo vzťahu k preukázaniu existencie úmyslu žalovaného obohatiť sa. V tom čase platná právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch vyžadovala pre platnosť zmluvy splnenie prísnych obsahových náležitostí s cieľom ochrany spotrebiteľa, avšak žiaden právny predpis nestanovoval ako dôsledok absencie obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluvy, že dochádza „ex lege“ k predlženiu trojročnej objektívnej premlčacej doby na desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Zákon obsahoval sankciu v podobe, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že na uplatnenie nároku uplynula tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia lehota, pričom nárok sa premlčal v subjektívnej premlčacej lehote dňa 14.1.2011. Na aplikáciu objektívnej premlčacej desaťročnej lehoty súd nevidel relevanciu.
24. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa pomeru úspechu, keď neúspešná žalobkyňa je povinná nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.