Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-53-2017.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Csp/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v právnej veci žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, identifikačné číslo 04355211, právne zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová, advokátka v Malinove, Slnečná 765/3, s adresou na doručovanie písomností Bratislava, Pribinova 25 proti žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. XXX/XX, o zaplatenie 100 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 100 € spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 100 € od 07.03.2014 do zaplatenia a spolu so zmluvnou pokutou vo výške 12 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk požiadal o poskytnutie úveru vo výške 100,- €. Odoslaním žiadosti pri registrácii potvrdil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdil, že poskytnuté údaje sú úplné a pravdivé. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 436925 zo dňa 30.12.2013 poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 100 €, ktorý sa zaviazal splatiť v celkovej výške 128 € do 28 dní od poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou, čo prestavuje 28 €. Žalovaný neplnil dlh riadne a včas, dlh sa stal splatným 27.02.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru e-mailom, sms alebo písomne a požadovať vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných SMS správami alebo e-mailami. Na upomienky nereagoval, telefonicky sa ho nepodarilo skontaktovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ, teda vznikla povinnosť uhradiť 12 € za zaslané upomienky. Dňa 18.07.2014 bola zaslaná žalovanému výzva na úhradu dlhu. Žalovaný žiadnu platbu neuhradil. (2) Žalobca v žalobe ako dôkazy označil plnomocenstvo udelené JUDr. Korenecovej, výpis z obchodného registra, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úverov. (3) Súd žalobu doručil dňa 27.03.2017 žalovanému. Zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadril a žiadne prostriedky procesnej obrany nepoužil. (4) Súd vo veci rozhodol v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. (5) Súd sa oboznámil s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov a zistil z nich uvedený skutkový stav:
(6) Výpis z Obchodného registra na žalobcu: vyplýva z neho, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 852 453, ktorej pôvodná právna forma bola spoločnosť s ručením obmedzeným. (7) Zmluva o spotrebiteľskom úvere: vyplýva z nej, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 852 453, ako veriteľ poskytla žalovanému (označenému ako K. G., rodné číslo: XXXXXXXXXX, bydlisko: T. XXX, XXXXX G., Slovensko) úver vo výške 100 € splatný do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 128 €. Zmluva má podobu elektronického dokumentu. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Veriteľ sa zaviazal prostriedky z úveru poskytnúť do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. (8) Všeobecné podmienky poskytnutia úveru: vyplýva z nich, že právnym následkom omeškania dlžníka je povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú ako paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eurá za každú upomienku. Upomienka môže mať formu e-mailu, sms alebo písomnú formu. Celkový najvyšší počet upomienok vo všeobecných podmienkach ustanovený nie je (bod 18). (9) ej7ienky poskytnutia úverov. skom elené JUDr. úhradu dlhu. . tovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade so splátkou úveru e-mailSúd nevykonal ako dôkaz plnomocenstvo udelené JUDr. Korenecovej, pretože nepreukazuje žiadnu zo skutočností tvrdených žalobcom. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, pričom plnomocenstvo nemôže prispieť k náležitému objasneniu veci. (10) Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. (11) Podľa § 2 písm. a) až d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. (12) Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. (13) Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (14) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (15) Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (16) Podľa § 40 ods. 4 veta prvá OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. (17) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
(18) Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (19) Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. (20) Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. (21) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca tvrdí a žalovaný nepopiera, že dňa 30.12.2013 uzavreli zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom (respektíve v tom čase jeho právnym predchodcom MINIHOTOVOSŤ s.r.o.) ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi - spotrebiteľovi. Výška úveru bola dohodnutá na 100 € a splatnosť bola dohodnutá na 28 dní odo dňa poskytnutia úveru, pričom úver mal byť poskytnutý najneskôr do 2 pracovných dní od uzavretia zmluvy. Žalovaný prostriedky z úveru riadne a včas nevrátil. (22) Zmluva bola uzavretá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), povinná písomná forma sa teda považuje za zachovanú. (23) Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Preto sa považuje zmluva zo dňa 30.12.2013 za zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 OZ). (24) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého dochádza po vznesení námietky k nemožnosti priznať právo veriteľovi súdnym rozhodnutím. V prípade, ak ide v spore o uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliada na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva, aj bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.). Premlčacou dobou je časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, aby nemohli nastať účinky premlčania. Začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a v zásade (ak nejde o niektorú z osobitných premlčacích dôb) uplynie po troch rokoch odo dňa, kedy začala plynúť prvý raz. (25) Súd pri posúdení, kedy začala v právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným po prvýkrát plynúť premlčacia doba, vychádzal z nasledujúcich úvah. (26) Účastníci zmluvného vzťahu si v zmluve dohodli, že žalobca úver poskytne do 2 pracovných dní od uzavretia zmluvy a žalovaný ho splatí do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, kedy peniaze z úveru žalovanému skutočne poskytol. Preto súd vychádzal z toho, že ich poskytol v posledný deň dohodnutej lehoty (pretože takýto výklad je najviac na prospech žalovaného, ktorý je spotrebiteľom /§ 54 ods. 2 OZ/). Posledný deň lehoty na poskytnutie prostriedkov z úveru bol 02.01.2014. Splatnosť dlhu teda nastala najneskôr 30.01.2014 (28. deň po poskytnutí prostriedkov). Dňa 31.01.2014 si už právny predchodca žalobcu mohol uplatniť svoje právo na súde, pretože žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy v lehote splatnosti nesplnil. Preto premlčacia doba začala plynúť 31.01.2014. Dĺžka premlčacej doby je všeobecná - trojročná. Uplynula dňa 31.01.2017. (27) Žalobca žalobu podal podľa prezenčnej pečiatky súdu dňa 13.02.2017, teda až po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že v spore ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, súd na premlčanie v zmysle ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliadal ex officio. Preto súd podľa § 100 ods. 1 posledná veta žalobcovi uplatnené právo nepriznal a žalobu v celom rozsahu zamietol. (28) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (29) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (30) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, v rozsahu 100%. (31) O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.