Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-230-2016.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/230/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14 proti žalovanému F. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., I. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému M.. A. W., zamestnancom Okresného súdu Košice-okolie, o zaplatenie 9.658,83 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.12.2015 č.k. 25C/51/2014-245 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.575,96 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z konkrétne vymedzených súm za konkrétne označené obdobia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti sumy 4.065,99 eur a v časti úroku vo výške 12,60% z istiny 8.515,30 eur za obdobie od 22.12.2010 do zaplatenia, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2.922,46 eur za obdobie od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 236,80 eur cestou Slovenskej pošty a.s.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 9.658,83 eur spolu s príslušenstvom, ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa 20.10.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0477312837, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.979,08 eur s ročnou úrokovou sadzbou 12,60% a žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 90 mesačných splátkach po 84,74 eur so splatnosťou prvej splátky 20.11.2006 a poslednej splátky 20.10.2014. Žalobca uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať splátky riadne a včas neplnil a z celkového úveru uhradil iba sumu 146,96 eur.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa 20.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere s takými podmienkami ako to žalobca uviedol vo svojej žalobe. Ďalej konštatoval, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2010 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi. O postúpení pohľadávky bol žalovaný upovedomený listom zo dňa 28.12.2010. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila súdu, že z jej strany do dňa postúpenia pohľadávky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru nedošlo. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj s poukazom na § 52 ods. 2 a 3, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 13.6.2014 uzavrel, že zmluva o úvere patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv. Preto v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmal ex offo tento právny vzťah a na základe toho dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Mal za to, že žalovaný preukázateľne porušil podmienky splácania úveru a z dlžných splátok uhradil iba čiastku 146,96 eur a keďže mal za to, že k odstúpeniu od zmluvy ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo a rovnako žalobca nepreukázal, aby k takýmto úkonom došlo z jeho strany po postúpení pohľadávky, vyvodil súd prvej inštancie záver, že nárok žalobcu považuje za premlčaný nad sumu 4.575,96 eur, t.j. 36 nepremlčaných splátok pred podaním žaloby na súd za obdobie od 20.5.2010 do podania žaloby, t.j. 3.5.2013 (tri roky) + 18 splátok do konečnej splatnosti úveru od 20.5.2013 do 20.10.2014. Vychádzajúc zo svojej povinnosti vyplývajúcej z § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie nároku ex offo a mal za to, že v dôsledku neho sú premlčané nároky žalobcu na zaplatenie dlžných splátok úveru za obdobie od 20.5.2009 do 20.5.2010 vo výške 1.016,88 eur spolu s príslušenstvom, ktoré splátky sa premlčali v trojročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti a žaloba bola na súd podaná dňa 3.5.2013 a preto mal za to, že nebolo možné žalobe vyhovieť v prevyšujúcej časti a preto v tejto časti žalobu zamietol. S poukazom na § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil konanie v rozsahu, v akom žalobca svoju žalobu zobral späť. Za obdobie omeškania priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9% ročne. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady čiastočného úspechu oboch účastníkov, ako aj o zodpovednosti žalobcu za trovy konania v rozsahu jeho späťvzatia účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku zmeniť a žalobcovi priznať sumu 1.016,88 eur z titulu istiny, ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.016,88 eur za obdobie od 22.12.2010 do zaplatenia a priznať mu náhradu trov konania. Alternatívne navrhoval rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch, v ktorých uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Tento dospel taktiež na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V odvolaní uviedol, že počas konania pred súdom prvej inštancie tomuto doručil svoje vyjadrenie zo dňa 24.11.2015, v ktorom sa podrobne zaoberal otázkou režimu úverovej zmluvy, ako aj otázkou premlčania. Za pochybenie súdu prvej inštancie považuje skutočnosť, že tento sa vo svojom rozsudku vôbec nevyporiadal s obsahom tohto jeho podania. Má za to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie uviesť a vysvetliť, prečo je právna argumentácia žalobcu nedôvodná, nevyhovujúca, resp. prečo je mylná. Ďalej mal vysvetliť súvis a vyporiadanie sa s právnymi závermi odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca v uvedenom podaní poukazoval. Samotná zmienka o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah je vo vzťahu k limitom stanoveným požiadavkami na rozhodovaciu činnosť nepodstatná, keďže v žalobcom uvádzaných prípadoch sa jednalo o obdobné vzťahy ako v tomto súdnom konaní. Iba uvádzaný znak spotrebiteľa nemôže byť spôsobilý viesť k inému rozhodnutiu bez ohľadu na to, že aj iné rozhodnutie musí byť v každom prípade náležite odôvodnené. Poukazoval v tomto smere na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré však bližšie nekonkretizoval. Poukázal na to, že v súvislosti s novelou OZ, vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. - zákonom o ochrane spotrebiteľa, poukazuje na skutočnosť, že tento zákon nadobudol účinnosť v časti týkajúcej sa § 52 ods. 2 OZ dňa 1.4.2015. S poukazom na jeho prechodné ustanovenia má za to, že tento predpis sa nemohol vzťahovať na právny vzťah, ktorý vznikol a práva, z ktorého si žalobca uplatnil ešte v čase, keď tento právny predpis ani neexistoval a o jeho prijatí sa ani neuvažovalo. Rozsudok považuje navyše za postihnutý vadou nepreskúmateľnosti a to z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia s poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom označené dôkazy postupom zodpovedajúcim § 132 O.s.p., vec aj správne právne posúdil z hľadiska právneho základu nároku žalobcu ako úverovej zmluvy podľa § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, vychádzajúc zo zásady, že na tento zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský sa vzťahuje aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Pri vyhodnocovaní premlčania nároku žalobcu sa však dopustil čiastočného nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ platnosť postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu neposudzoval v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Toto čiastočné nesprávne právne posúdenie však vyústilo do rozhodnutia v neprospech žalovaného a keďže tento odvolanie proti rozsudku nepodal, nemal odvolací súd priestor na odstránenie nesprávnosti tohto právneho posúdenia.
10. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok bolo potrebné otázku premlčania nároku žalobcu vyhodnocovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. V tomto smere odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, poukazujúc na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014, v ktorom tento zaujal názor, že ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Odvolací súd stotožňujúc sa s týmto právnym záverom považuje za právne bezvýznamnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej sa tento domáha posúdenia otázky premlčania podľa ustanovení Obchodného zákonníka a rovnako právne bezvýznamnou je aj jeho námietka, že uvedené ustanovenie sa nemôže vzťahovať na právny vzťah, ktorý vznikol pred nadobudnutím jeho účinnosti. Uvedené právne otázky totiž vyriešilo uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.
11. V súvislosti so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, v ktorom tento konštatoval, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila súdu, že z jej strany do dňa postúpenia pohľadávky nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Podľa tohto ustanovenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky, klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradí banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klient so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt ako banka, a to ani na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka o možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.
13. Súd prvej inštancie uvedené zákonné ustanovenie opomenul aplikovať na zmluvu o postúpení pohľadávky medzi predchodcom žalobcu a žalobcom. Toto pochybenie sa v danom prípade prejavilo v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu a keďže žalovaný odvolanie nepodal, nemal odvolací súd možnosť zasahovať do vyhovujúcej časti prvoinštančného rozsudku.
14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).