Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/54/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne: L. zastúpená: JUDr. Ján Geleneky, advokát, so sídlom B. Němcovej 24, Košice proti žalovanému: C. v konaní o určenie, že žalovaný je povinný vypratať byt bez nároku na bytovú náhradu

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že skôr uložená povinnosť žalovanému rozsudkom Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. č. 31C/115/89-10 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. č. 31C/115/89-16 vypratať byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorý je zapísaný na Okresnom úrade V. pozostávajúci z 3 izieb s príslušenstvom, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXXX, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „., n i e j e viazaná na podmienku pridelenia, resp. zabezpečenia bytovej náhrady pre žalovaného.

II. Žalovaný je povinný v y p r a t a ť byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, zapísaný na I. pozostávajúci z 3 izieb s príslušenstvom, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXXX, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“ pod č. XXXX zastavané plochy a nádvoria a parcely č. XXXX zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXX a o d o v z d a ť ho žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.2.2016 domáhala voči žalovanému určenia, že vypratanie bytu v jej vlastníctve (č. XX, na X. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na F.i č. X v V. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu, a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcela registra „Z., /ďalej v texte uvádzaný ako „sporný byt“ v príslušnom gramatickom tvare/), nie je viazané na podmienku pridelenia, resp. zabezpečenia bytovej náhrady pre žalovaného, ako to vyplýva z rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 31C/115/89-10. Žalobkyňa sa ďalej domáhala uloženia povinnosti žalovanému „sporný byt“ vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a odovzdať ho k rukám žalobkyne. 2. Svoj nárok odôvodnila skutkovým tvrdením o tom, že k prideleniu náhradného bytu žalovanému nedošlo, že sporný byt žalovaný doteraz užíva so svojou rodinou a dobrovoľne sa odmieta z neho vysťahovať a odovzdať ho, a to aj napriek tomu, že za byt platí daň z nehnuteľnosti žalobkyňa, že žalovaný byt obýva bez nájomnej zmluvy, či inej dohody o užívaní, a že žalovaný má zabezpečené iné, vlastné bývanie. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyňa odôvodnila tým, že potrebuje riešiť svoju bytovú situáciu užívaním bytu, ktorého je vlastníčkou.

3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobkyňa navrhla vykonať dôkazy : Rozsudok Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 31C/115/89-10 zo dňa 22.3.1989, Doplňujúci Rozsudok Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 31C/115/89-16 zo dňa zo dňa 12.6.1989, listy vlastníctva číslo XXXXX, XXXXX a č. XXXXX, výzva pre žalovaného zo dňa 10.4.2013. 4. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 15.4.2016, vo svojom vyjadrení k žalobe (z 25.4.2016) žalovaný uplatnil procesnú námietku, prekážku litispendencie podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko na Okresnom súde Košice je v tej istej veci vedené iné konanie pod sp. zn. 17C/323/2015, kde síce prvostupňový súd rozhodol podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. zo dňa 4.12.1963 o zastavení konania z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci, žalobkyňa sa odvolala a verdikt vo veci ešte nepadol, pre ktorú navrhol toto konanie zastaviť. 5. Na tieto skutkové tvrdenia žalovaný navrhol vykonať dôkazy : Rozsudok Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 31C/115/89-10 zo dňa 22.3.1989, návrh na začatie konania zo dňa 26.6.2015 pod sp.zn.č. 17C/323/2015. 6. Právny zástupca žalobkyne sa k podaniu žalovaného vyjadril dňa 20.9.2016 tak, že konanie o žalobe o vypratanie bytu zo dňa 8.7.2015 bolo zastavené Uznesením Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 17C/323/2015-48 z dôvodu z dôvodu prekážky res iudicata a že o odvolaní žalobkyne rozhoduje Krajský súd v Košiciach. 7. Žalovaný dňa 27.9.2016 vo svojom písomnom podaní uviedol, že prekážkou pre vedenie konania je aj pôvodný verdikt Mestského súdu v Košiciach, kde súd vo veci právoplatne rozhodol a podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. zo dňa 4.12.1963 (res iudicata) je konanie v tej istej veci neprípustné. 8. Žalovaný ďalej dňa 9.1.2017 argumentoval, že vypratania bytu sa žalobkyňa domohla už v pôvodom a právoplatnom rozhodnutí Mestského súdu v Košiciach zo dňa 22.3.1989 s tým, že tento byt je povinný vypratať do 15 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia príslušného orgánu národného výboru o pridelení náhradného bytu a odovzdať do užívania maloletej navrhovateľke k rukám jej matky, pričom nič z pôvodného rozsudku sa dodnes nenaplnilo. Uviedol, že návrh neobsahuje ani zmienku o jeho práve na bývanie v predmetnom byte, ktorý užíval s rodičmi od roku 1969, takže o protiprávnosti obývania nemôže byť žiadna reč. Navrhol návrh zamietnuť, keďže o ňom už raz právoplatne rozhodnuté .

Posúdenie čiastkových skutkových tvrdení strán sporu a ich vyhodnotenie : 9. Súd sa v prvom rade zaoberal posúdením námietky žalovaného (zo dňa 25.4.2016) ohľadne prekážky litispendencie podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku pre prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. 17C/323/2015 na Okresnom súde Košice I. v tej istej veci. 10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 159 začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 13. Z platnej judikatúry vyplýva, že nedostatkom podmienky súdneho konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. je i prekážka začatého konania (litispendencia; § 83 O.s.p.), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodného účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekážka litispendencie môže byť odstránená napr. aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003).

14. V zmysle § 217 ods.1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 15. Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. č. 17C/323/2015 na Okresnom súde Košice I súd zistil, že je L. ako žalobkyňa si dňa 8.1.2015 uplatnila voči žalovanému (. nárok na vypratanie a odovzdanie 3 izbového bytu s príslušenstvom vo vlastníctve žalobkyne, nachádzajúci sa na ulici F. Toto konanie bolo Uznesením pod sp. zn. 17C/323/2015-48 zo dňa 1.12.2015 zastavené. Následne, uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol Uznesením pod sp. zn. č. 11Co/17/2016-72 dňa 25.4.2017 tak, že odvolacie konanie zastavil a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16.3.2017 vzala odvolanie celkom späť. 16. Je teda zrejmé, že na Okresnom súde Košice I boli začaté dve konania, prvé dňa 8.1.2015 pod sp.zn.č. 17C/323/2015 o vypratanie a odovzdanie sporného bytu a v poradí druhé, dňa 25.2.2016 pod sp.zn.č. 38C/54/2016 o určenie, že vypratanie sporného bytu nie je viazané na podmienku pridelenia, resp. zabezpečenia bytovej náhrady v zmysle rozsudku Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 31C/115/89-10 a súčasne aj o vypratanie a odovzdanie sporného bytu. Toto konanie teda v čase neskoršieho podania (38C/54/2016) predstavovalo procesnú prekážku konania - litispendenciu, ale len v časti uplatneného nároku, t.j. o vypratanie a odovzdanie sporného bytu. 17. To znamená, že hoci prekážka litispendencie vo vzťahu k časti uplatnenému nároku existovala v okamihu, kedy sa začalo konanie pod sp.zn.č. 38C/54/2016 (dňa 25.2.2016), pretože konanie 17C/323/2015, ktoré túto prekážku vytváralo, bolo rozhodnuté o zastavení konania 4.5.2017 (uznesením pod sp. zn. 17C/323/2015-48 zo dňa 1.12.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. č. 11Co/17/2016-72 zo dňa 25.4.2017), takže prekážka litispendencie odpadla skôr, než bolo v spore (38C/54/2016) právoplatne rozhodnuté, a teda, konanie 17C/323/2015 právoplatne zastavené, už nemôže brániť pokračovaniu v tomto konaní, pretože prekážka litispendencie už neexistuje. 18. Z uvedeného vyplýva záver, že v súčasnosti neexistuje prekážka litispendencie, ktorá by bránila súdu pokračovať v tomto spore. 19. V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP (za účinnosti ktorého bola žaloba podaná) žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 20. Podľa § 137 (za účinnosti ktorého súd rozhoduje) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 21. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. 22. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. 23. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti o naliehavom právnom záujme preukazujú existenciu naliehavého právneho záujmu v tomto spore v zmysle § 137 písm.c) CSP, nakoľko v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu v merite veci, sa jej právne postavenie vo vzťahu k žalovanému zmení tak, že takýmto určením vznikne žalovanému povinnosť vypratať byt bez zabezpečenia náhradného bytu.

Súd vykonal stranami sporu navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é podstatné skutkové tvrdenia považuje : 24. Tvrdenie žalobkyne o tom, že je vlastníčkou bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na F. ulici, vo vchode č. X v V., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX v podiele XXXX/XXXXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „. pod č. XXXX zastavané plochy a nádvoria a parcely č. XXXX zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXX, ktoré vyplýva zo zápisu v časM. pod poradovým č. XX na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie: Q.25. Ďalej tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný „sporný byt“ nepretržite užíva, čo vyplýva zo zhodného tvrdenia strán sporu a aj o tom, že žalovaný je výlučným vlastníkom dvoch bytov, ako to vyplýva zo zápisu v časti F., vrátane podielu priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX v podiele XXX/XXXXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ pod č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v podiele XXX/XXXXXX. 26. A rovnako toto tvrdenie žalobkyne vyplýva aj zo zápisu na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie: Q. mal súd tiež preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na ulici V. vo vchode č. XX v V., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX v podiele XXX/XXXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ pod č. XXX v podiele XXX/XXXXX. 27. Nesporné je tvrdenie strán sporu o tom, že v spore o povinnosti žalovaného vypratať, už bolo dňa 29.6.1989 právoplatne rozhodnuté Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach vydaného pod sp. zn. 31C/115/89-10 dňa 22.3.1989 v spojení s dopĺňacím rozsudkom pod sp. zn. 31C/115/89-16 zo dňa 12.6.1989, ktorým bol C. zaviazaný vypratať 3 - izbový družstevný byt, nachádzajúci sa v V. pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva do 15 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia príslušného orgánu národného výboru o pridelení náhradného bytu. Súčasne bol C. súdom zaviazaný predmetný byt odovzdať do užívania maloletej navrhovateľke k rukám jej matky. Z uvedeného vyplýva, že súd zaviazal terajšieho žalovaného vypratať sporný byt s odkladacou podmienkou „do 15 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia príslušného orgánu národného výboru o pridelení náhradného bytu“.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 28. Podľa § 179 ods.2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1989 do 28.3.1990) ak zomrie užívateľ družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, prechádza smrťou užívateľa jeho členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. 29. Podľa § 186 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1989 do 28.3.1990) užívateľ nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je pridelený primeraný náhradný byt. I bez pridelenia náhradného bytu je povinný sa z bytu vysťahovať, ak podľa zákona stačí poskytnúť náhradné ubytovanie alebo ak nie je potrebné poskytnúť ani náhradný byt ani náhradné ubytovanie. 30. Podľa § 48 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.12.1991) užívateľovi bytu, ktorý ho má vypratať na základe rozhodnutia súdu alebo miestneho národného výboru, a osobám, ktoré bývajú v takom byte popri užívateľovi bytu a príslušníkoch jeho domácnosti, musí sa prideliť náhradný byt, pokiaľ nestačí poskytnúť náhradné ubytovanie (§ 52) alebo nie je potrebné poskytnúť ani náhradný byt ani náhradné ubytovanie (§ 53). 31. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.12.1991) ďalej zapíše miestny národný výbor do miestneho zoznamu oddelene uchádzačov, ktorí majú vypratať svoj byt na základe rozhodnutia súdu alebo národného výboru. 32. Podľa § 712 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992) bytovými náhradami sú náhradný byt a náhradné ubytovanie. 33. Podľa § 712 ods.2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992) náhradným bytom je byt, ktorý podľa veľkosti a vybavenia zabezpečuje ľudsky dôstojné ubytovanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Ak sa nájomný pomer skončil výpoveďou prenajímateľa z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a), b), e) alebo f), má nájomca právo na náhradný byt, ktorý je podľa miestnych podmienok zásadne rovnocenný bytu, ktorý má vypratať (primeraný náhradný byt). Ak sa však nájomný pomer skončil výpoveďou prenajímateľa z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. c) alebo d), možno ako náhradný byt poskytnúť aj byt s menšou podlahovou plochou, nižšej kvality a menej vybavený, prípadne aj byt mimo obce, než je vypratávaný byt; ak nejde o rodinu s maloletými deťmi, možno v týchto prípadoch poskytnúť aj náhradné ubytovanie. 34. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. Z. (v znení účinnom od 25.3.1992) o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami) bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva. 35. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. Z. (v znení účinnom od 25.3.1992) o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami) obec zabezpečí bytovú náhradu vtedy, ak nájomný pomer skončil výpoveďou prenajímateľa z dôvodov, že a) prenajímateľ potrebuje byt v dome vo vlastníctve fyzickej osoby pre seba, manžela, svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov a doterajšiemu nájomcovi bol byt pridelený orgánom štátnej správy alebo obcou, b) verejný záujem vyžaduje s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nie je možné užívať alebo byt alebo dom vo vlastníctve obce vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom dlhší čas užívať,

c) nájomca alebo tí, ktorí s ním bývajú, hrubo porušujú dobré mravy v dome, d) nájomca hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu. 36. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. Z. (v znení účinnom od 25.3.1992) o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami) bytovú náhradu podľa odseku 2 môže zabezpečiť aj prenajímateľ. 37. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. Z. (v znení účinnom od 25.3.1992) o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami) zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt. 38. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. Z. (v znení účinnom od 25.3.1992) o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami) zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt. 39. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd dospel k právnemu z á v e r u : 40. Keďže predmetom tohto sporu je určenie, že súdom uložená povinnosť na vypratanie sporného bytu nemá byť viazaná na podmienku právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu národného výboru o pridelení náhradného bytu, tak súd sa zaoberal posúdením rozhodných skutočností pre rozhodnutie súdu v merite veci v roku 1989. 41. Súd preto skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok zmenu uloženej povinnosti odporcovi vypratať byt bez zabezpečenia bytovej náhrady, t.j. na zistenie, či neskôr, po právoplatnom rozhodnutí, ktorým bolo vypratanie sporného bytu viazané na zabezpečenie bytovej náhrady, nedošlo k zmene pomerov, ktoré by v súvislosti s výkonom práva vypratávaním sporného bytu, boli v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 42. Ako vyplýva z rozsudku Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. 31C/115/89-10 zo dňa 22.3.1989 a dopĺňacieho rozsudku pod sp. zn. 31C/115/89-16 zo dňa 12.6.1989 boli splnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 179 ods.2 Občianskeho zákonníka potom, ako bolo zistené, že po smrti poručiteľky Y. a na základe rozhodnutia SBD Košice I. o pridelení bytu žalobkyňa nadobudla členstvo v bytovom družstve a právo byt užívať a zároveň neprejavila vôľu previesť členské práva na žalovaného. Zároveň súd v tom čase z dôvodu, že žalovaný v tomto spornom byte býval dovtedy so svojou nebohou matkou, a po je smrti so svojou rodinou a zostalo mu právo na bývanie, určil, že vysťahovanie je viazané na podmienku pridelenia náhradného bytu. 43. Rozhodnutím Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. 31C/115/89-10 a 16 teda bola uložená povinnosť pre žalovaného sporný byt vypratať v lehote 15 dní, pričom splnenie tejto povinnosti bolo viazané na podmienku právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu národného výboru o pridelení náhradného bytu v zmysle § 186 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1989 do 28.3.1990). 44. Z uvedeného skutkového zistenia vyplýva, že žalovaný skutočne v zmysle § 186 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1989 do 28.3.1990) nemal povinnosť sa z bytu vysťahovať do času, dokiaľ mu nebude pridelený primeraný náhradný byt, a teda, zostalo mu v tomto spornom byte právo bývať, čo nie je zhodné s právom nájmu, nakoľko sú to dva rôzne právne inštitúty. 45. V tomto prípade žalovanému patrí takzvané právo bývania, ktoré je zvláštnym a nepomenovaným občianskoprávnym vzťahom trvajúcim od prechodu členských práv a užívať sporný družstevný byt na žalobkyňu od roku 1988 (rozsudkom Mestského súdu Košice I., sp.zn.č. Nc 775/88 zo dňa 27.4.1988) až do pridelenia náhradného bytu v zmysle § 179 ods.2 Obč. zákonníka (rozsudok Mestského súdu Košice I., sp.zn.č. 31C/115/89). 46. Základ a obsah práva bývania je určený obsahom a účelom hmotnoprávneho ustanovenia § 712c Obč. zákonníka a to zabezpečiť dočasnú potrebu bývania dovtedy, kým bude za byt poskytnutá bytová náhrada. Povinnosť vysťahovať sa z bytu je teda podmienená zabezpečením bytovej náhrady. To znamená, že kým nie je splnená táto podmienka, má ten, komu bola uložená povinnosť sa vysťahovať, právo v byte bývať (§ 712c ods. 1 Obč. zák.). Právny inštitút bytovej náhrady je v hmotnom práve upravený v rámci ustanovení o nájme bytu (§ 685 a nasl. Obč. zák.), predovšetkým v ustanovení § 712 a nasl. Obč. zák..

47. Pridelenie náhradného bytu sa vykonávalo spôsobom v zmysle § 6 a § 48 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, pričom v tomto prípade je nesporné, že národný výbor žalovanému náhradný byt nepridelil a teda, do času platnosti a účinnosti tohto zákona (31.12.1991) nedošlo k výkonu tohto rozhodnutia. 48. Nasledujúca právna úprava zákonom č. 40/1964 Z.z. v znení novely č. 501/1991 Z.z. (ktorý zrušil zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi) počítala s prideľovaním náhradných bytov pre nájomcov bytov za podmienok uvedených v § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak povinnosť uloženú pre „národný výbor“ tento zákon neriešil, čím sa toto rozhodnutie stálo nevykonateľným. 49. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 179 ods.1 Občianskeho zákonníka, ale ani z rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach (pod sp. zn. č. 31C/115/89-10, v spojení s Doplňujúcim Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. 31C/115/89-16) teda nevyplýva povinnosť pre žalobkyňu zabezpečiť pre žalovaného bytovú náhradu, ale táto povinnosť vyplývala v zmysle vtedajšej právnej úpravy (§ 48 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi) podmienenej spoločenským a politickým systémom v tom čase pre štátny orgán, ktorým bol príslušný orgán národného výboru. 50. Národné výbory boli v rokoch 1945-1990 orgánmi československej štátnej správy na úrovni obce, mesta, mestského obvodu, okresu, kraja, alebo zemi, ktoré vykonávali štátnu správu v troch smeroch: usmerňovali a vykonávali miestnu správu, vykonávali všeobecnú štátnu správu, pod ktorú spadalo školstvo, zdravotníctvo a ďalšie oblasti, vykonávali osobitnú štátnu správu, pod ktorú spadali sociálne zabezpečenie, dane a iné. Systém jednotnej miestnej verejnej správy v podobe národných výborov existoval na Slovensku do konca roka 1990. 51. V roku 1990 sa zákonom č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy zrušili národné výbory a vytvorili sa špecializované miestne orgány štátnej správy na úrovni okresov a obvodov, pričom však povinnosť rozhodnúť o pridelení náhradného bytu nebola na novovzniknuté orgány štátnej správy na úrovni okresov a obvodov delimitovaná. 52. Nová právna úprava zákonom č. 189/1992 Zb.Z. v § 5 ods. 1 (platná od 1.1.1992) už preniesla zodpovednosť zabezpečenia bytovej náhrady na osobu, v prospech ktorej sa byt vypratáva, z čoho vyplýva, že sa stratila kontinuita výkonu súdneho rozhodnutia z obdobia pred rokom 1990 vo veci bytovej náhrady. 53. V tomto prípade súd dospel k záveru, že po vynesení rozsudku Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. 31C/115/89-10 a 16 dňa 12.6.1989 nastala podstatná zmena pomerov v tom zmysle, že došlo k zmene právnej úpravy v systéme zabezpečovania bytovej náhrady (už nie rozhodnutím národného výboru, ale osobou, v prospech ktorej sa byt vypratáva) a teda rozsudok sa stal v tejto časti nevykonateľným, nakoľko tomu bráni prekážka v zmysle súdom uloženej povinnosti pre „národný výbor, ktorý mal právoplatne a vykonateľne rozhodnúť o bytovej náhrade v prospech žalovaného“, avšak po jeho zániku, jeho právny nástupca (okresný úrad) túto povinnosť nenadobudol. 54. V dôsledku tejto situácie, ktorú žalobkyňa nijako nezavinila, žalovaný od roku 1990 zneužíva svoje postavenie „oprávneného“ v zmysle rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. 31C/115/89-10 a 16 tým, že na výzvu, aby sporný byt dobrovoľne vypratal, argumentuje odkazom na toto nevykonateľné súdne rozhodnutie. 55. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19). 56. Preto v záujme nastolenia spravodlivosti a keďže je nesporne preukázané, že od posledného rozhodnutia o bytovej náhrade došlo k podstatnej zmene pomerov, z ktorých vychádzal súd v pôvodnom konaní v roku 1989 pri rozhodovaní o bytovej náhrade a to nielen v súvislosti so zmenou režimu prideľovania náhradných bytov, nakoľko podľa zákona o hospodárení s bytmi č.41/61 Z.z. túto povinnosť mal uloženú „národný výbor“, avšak podľa zákona č. 189/1992 Zb. Z. sa táto povinnosť preniesla na „toho, v prospech koho sa byt vypratáva“, ale napokon aj podstatnou zmenou pomerov na strane žalovaného, ktorý oproti roku 1989, kedy v tomto byte býval od svojho detstva, tento už v súčasnosti nie je v bytovej núdzi, ale naopak, má zabezpečené vlastné bývanie v podobe dvoch bytov v katastrálnom území Q., ktorých je výlučným vlastníkom, súd dospel k záveru, že výkon tohto práva (povinnosť zabezpečenia náhradného bytu pre žalovaného) je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.), preto uznal nárok žalobkyne v celom rozsahu za dôvodný a v I. výroku rozsudku určil, že vypratanie sporného bytu nie je ďalej viazané na podmienku pridelenia náhradného bytu žalovanému. 57. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného (zo dňa 9.1.2017) o tom, že žalobkyňa by sa mala domáhať už len vykonateľnosti pôvodného rozsudku z roku 1989, nakoľko práve tento postup v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože práve súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia vyprataním bytu nie je oprávnený konať vo veci zmeny pôvodného rozhodnutia ohľadne bytovej náhrady, takúto zmenu môže

vykonať len všeobecný súd na základe novej žaloby v tejto veci (ako to vyplýva aj z aplikačnej praxe súdov, viď ďalej). 58. Čo sa týka návrhu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala od žalovaného uloženia vypratania a odovzdania bytu, jedná sa o nárok vyplývajúci zo znenia ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. 59. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 60. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. 61. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 62. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. 63. Bytová náhrada má logickú a vecnú súvislosť s vyprataním bytu, a s ním predstavuje vec samu. Právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva, teda že ho môže predať, darovať, zameniť a pod. vyplýva z ustanovenia § 123 Obč. zák.. Právo osoby majúcej k bytu právo bývania však nie je dotknuté ani prevodom bytu do vlastníctva doterajšieho nájomcu, ani prevodom vlastníctva tohto bytu na tretie osoby. 64. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporného bytu, a že nie sú splnené podmienky na to, aby žalovanému patrilo právo na zabezpečenie náhradného ubytovania, ako aj z dôvodu, že je preukázané, že žalovaný má zabezpečenú možnosť bývania, nakoľko je výlučným vlastníkom dvoch bytov, tak nie je dôvod, aby sa žalovaný v spornom byte naďalej zdržiaval a mal tam uložené svoje veci, preto súd aj v tejto časti žaloby uznal nárok žalobkyne za dôvodný a zaviazal žalovaného, aby sporný byt vypratal a odovzdal ho žalobkyni tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto rozsudku. 65. Podľa § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 66. Žalovaný v spore namietal aj prekážku rozsúdenej veci v zmysle pôvodného rozhodnutia súdu Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. 31C/115/89-10 a 16 o zabezpečení náhradného ubytovania. 67. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009). 68. Záverom súd uvádza, že zákonná možnosť (určovacou žalobou) zmeny pôvodného súdneho rozhodnutia Mestského súdu v Košiciach pod sp. zn. 31C/115/89-10 a 16 po jeho právoplatnosti, v časti rozhodnutia ohľadne bytovej náhrady (ako to napokon vyplýva aj za ďalej uvádzanej judikatúry), vylučuje dôvodnosť námietky res judicata, ktorú si žalovaný v tomto spore vo svojom podaní uplatnil.

Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 69. Zánik práva na bytovú náhradu zmenou pomerov už súdna prax na Slovensku riešila, a tieto zmeny sa týkali podstatnej zmeny pomerov v porovnaní s pomermi, z ktorých vychádzal súd v základnom konaní pri rozhodovaní o bytovej náhrade. 70. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak bolo právoplatným rozhodnutím súdu zrušené právo osobného užívania bytu a užívateľovi bolo uložené vypratať ho po pridelení náhradného bytu a ak dôjde neskoršie k zmene pomerov, takže viazať vysťahovanie na pridelenie tejto náhrady za byt by bolo zneužívaním práv proti záujmom spoločnosti, alebo nebolo by v súlade s pravidlami spolužitia môže súd podľa § 80

písm.c) OSP určiť, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na pridelenie náhradného bytu (porovnaj R 25/1980). 71. Ďalej z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 1Co/320/2012 zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že v prípade, ak po právoplatnom skončení prebiehajúceho konania (o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a vypratanie bytu) vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zmenu rozhodnutia ohľadne bytovej náhrady, žalobcovi nič nebráni v možnosti domáhať sa osobitným návrhom zmeny súdneho rozhodnutia. 72. V tejto súvislosti už bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky prijaté novšie rozhodnutie č. R 45/2000, v zmysle ktorého, podľa § 80 písm. c/ OSP môže súd určiť, že skôr uložená povinnosť na vypratanie bytu nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, ak neskôr došlo (po rozhodnutí, ktorým bolo vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady viazané) k zmene pomerov, takže výkon tohto práva vypratávaním (trvanie na zabezpečení bytovej náhrady ako na podmienke vypratania) by bol v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). 73. Na podporu svojho stanoviska súd uvádza aj ďalšie rozhodnutie, podľa ktorého, jednou z okolností rozhodných pre určenie, že skôr uložená povinnosť k vyprataniu bytu nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, je i okolnosť, že sa vypratávaný vzdal bez vážnych dôvodov možnosti realizovať svoju potrebu bývania v dome, ktorého sa stal vlastníkom. (NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 2728/2004).

O trovách konania súd rozhodol : 74. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 75. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 76. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 77. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bola v spore v celom rozsahu úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).