Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/34/2017

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 10. mája 2017, prejednal odvolanie obžalovaného K. U., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 17.01.2017 sp.zn. 2T/93/2010 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. U. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný K. U. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22.1.2009 v čase asi o 23.15 hod., viedol autobus značky Mercedes Benz, ev.č. R. XXX P., po ceste III/0659 v obci Veľká Lehota tým spôsobom, že na rovnom úseku cesty za miestnou poštou nedodržal bezpečný bočný odstup od chodkyne K. C., nar. XX.X.XXXX, ktorá kráčala po pravej krajnici vozovky z jeho pohľadu a pravou prednou časťou autobusu ju zachytil, následkom čoho táto spadla na zem a utrpela zranenia otras mozgu I. stupňa, pomliaždeniny brucha ťažkého stupňa, zlomeninu obidvoch ramien lonovej kosti vľavo, zlomeninu sedacej kosti vľavo, zranenie močového mechúra, podkožný a podkosticový krvný výron v ľavej spánkovo záhlavnej oblasti, ktoré si vyžiadali dobu práceneschopnosti od 22.1.2009 do 1.1.2010. Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený s tým, že bola určená skúšobná doba na jeden rok. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko skutok nie je trestným činom. V dôvodoch odvolania poukázal na nezákonnosť postupu súdu prvého stupňa, ktoré jednotlivé alternatívy znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej dopravy nevyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por., resp. hodnotil ich, ale len v neprospech obžalovaného. Nebral dostatočne v úvahu tú skutočnosť, že aj podľa posledného posudku ústavu spoločnosti ZNALEX s.r.o. Zvolen nie je vylúčená obhajoba obžalovaného, že k stretu ním riadeného autobusu s poškodenou došlo zavinením práve poškodenej, keď vyvodil z vykonaného dokazovania dva závery, a to, že k tomuto stretu došlo v dôsledku nedodržania bezpečného odstupu autobusu od chodkyne na vozovke a súčasné bočné premiestnenie chodkyne do miesta zrážky, pričom chodkyňa mohla vytvoriť vodičovi náhlu prekážku alebo nebezpečenstvo, alebo ho svojím pohybom obmedzila. Druhou alternatívou ako príčiny nehody je, že vodič bez bočného odstupu od chodkyne neskoro reagoval na chodkyňu, ktorá sa bočne nepremiestnila (táto alternatíva je vraj málo pravdepodobná, lebo chodkyňa by sa musela pohybovať 1,3 m od pravého okraja vozovky, čo sama popiera). Podľa znaleckého posudku je technicky prijateľné, že chodkyňa urobila úkrok vľavo a vošla do koridoru pohybu autobusu Mercedes Benz alebo sa pohybovala priamo v koridore autobusu. Poukazuje opätovne na závery o možnosti zabránenia dopravnej nehody samotnou poškodeného ako chodkyňou, keby sa nebola pohybovala po pravej strane

vozovky, pritom aj bez dodržania dostatočného bočného odstupu by k zrážke s chodkyňou nedošlo, keby sa chodkyňa nebola pohla smerom do jazdnej dráhy obžalovaným riadeného autobusu. V ďalšom poukazuje na primárnu príčinu dopravnej nehody porušením ust. § 51 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Zb. zákonov o cestnej premávke. Keďže ide o rozpornú dôkaznú situáciu z hľadiska zavinenia zo strany obžalovaného, túto skutočnosť nemožno vyhodnotiť tak, ako okresný súd, a to v neprospech obžalovaného, ale práve v pochybnostiach o jeho vine rozhodnúť v jeho prospech, a to oslobodením obžalovaného spod obžaloby. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. V úvode treba konštatovať, že predmetná vec bola už raz prejednaná tak okresným súdom, ako krajským súdom, keď predchádzajúci rozsudok okresného súdu bol zrušený uznesením krajského súdu hlavne pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočné vysporiadanie sa s dôkazmi súdom prvého stupňa, keď v predmetnej veci boli predtým zabezpečené dva znalecké posudky znalcov z odboru cestnej dopravy, ktoré si navzájom odporovali z hľadiska obsahu, ale aj samotných záverov o príčinách vzniku dopravnej kolízie a následkov dopravnej nehody a predovšetkým zavinenia toho - ktorého účastníka cestnej premávky. Išlo o znalecké posudky, ktoré boli natoľko rozporné, že odvolací súd vyslovil názor, potrebu preskúmania týchto záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov a s prihliadnutím aj na dôkaznú situáciu a zabezpečené dôkazy pri prvotných úkonoch po dopravnej nehode, zložitosť prípadu z hľadiska posúdenia technických príčin dopravnej nehody, že je potrebné tieto rozpory odstrániť, a to prostredníctvom znaleckého posudku znaleckej organizácie. Po doplnení dokazovania v tomto smere a ďalším dokazovaním súd rozhodol napadnutým rozsudkom. Odvolací súd zistil, že boli vykonané vo veci všetky dostupné dôkazy, ktoré mohli prispieť k ustáleniu skutočného stavu veci, skutkových záverov a právneho posúdenia predmetného skutku. Vychádzajúc hlavne z presvedčivých záverov písomného vyhotovenia znaleckého posudku ústavu, resp. znaleckou organizáciou ZNALEX s.r.o. Zvolen, spolu pri konfrontácii so závermi znaleckého posudku znalca z odboru súdneho lekárstva, K.. D. G., o názor a zistenia z pohľadu zdravotníctva o príčinách vzniku dopravnej nehody, dospel odvolací súd, že práve tieto závery, berúc v úvahu aj alternatívu v neprospech poškodenej, resp. v prospech obžalovaného o zavinení dopravnej nehody z jej strany, že práve tieto objektívne dôkazy potvrdzujú vieryhodnosť výpovede poškodenej. Aj z hľadiska logických úvah samotného odvolacieho súdu v súvislosti s uvedenými závermi treba zdôrazniť, že nebola preukázaná obhajoba obžalovaného, resp. bola vyvrátená, že poškodená mala vkročiť do vozovky smerom ku stredu a teda do jazdnej dráhy autobusu riadeného obžalovaným, a tak mala vzniknúť príčina stretu chodkyne a autobusu. V prvom rade treba uviesť, že zjavne poškodená nebola otočená smerom ku stredu vozovky, akoby chcela prechádzať na druhú stranu, tu možno veriť hlavne znaleckému posudku K.. D. G. a potom iná alternatíva zodpovedá len tomu, čo vypovedala poškodená, resp. znalecký posudok organizácie ZNALEX v neprospech obžalovaného, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nepozornosť obžalovaného a zvlášť nedodržanie bočného odstupu od chodkyne, ktorá sa síce pohybovala po nesprávnej strane vozovky v rozpore s predpismi o cestnej premávke, ale táto skutočnosť nemala podstatný vplyv na zavinenie a vznik kolíznej situácie. Keby obžalovaný dodržal dostatočný bočný odstup od chodkyne, čo mu za každých okolností ukladá zákon bez ohľadu po ktorej časti vozovky sa iný účastník premávky pohybuje, zvlášť chodec, rozhodne by nebolo došlo k predmetnej kolízii a jej následkom. Vychádzajúc z týchto úvah a ostatných dôkazov, resp. ich hodnotenia aj súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku, odvolací súd má za nesporne preukázané zavinenie zo strany obžalovaného tak, ako ho ustálil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa a správne potom bolo jeho konanie aj právne kvalifikované. Pokiaľ ide o výrok o treste, súd prvého stupňa rozhodne nepochybil v neprospech obžalovaného, skôr možno uvažovať o pochybení v jeho prospech, pokiaľ mu nebol uložený trest zákazu činnosti aspoň na dolnej hranici trestnej sadzby bez ohľadu na časový odstup, kedy došlo k spáchaniu predmetného trestného činu, to však v neprospech obžalovaného odvolanie podané nebolo, a preto je toho názoru, s prihliadnutím na druhej strane aj na odstup času, že ide o výchovný trest v minimálnej, v podstate výmere prichádzajúcej v úvahu, s prihliadnutím na závažnosť následkov trestného činu na zdraví poškodenej, dĺžku liečby a následky v zmysle ustáleného skutkového stavu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, považuje rozsudok ako celok za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.