Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-293-2016.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/293/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu F. F., nar. X.X.XXXX, bytom E., E. 6, proti žalovanej B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Q. 5, zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Bajzova 2, o uhrádzanie nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 25 C 713/2015-128 zo 17.3.2010 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
N e p r i p ú š ť a zmenu petitu žaloby.
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudokom žalobu zamietol a ďalším výrokom vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania sa na základe žaloby B. F. viedol spor sp. zn. 25C 168/2014 o užívanie miestností v rodinnom dome v E. na ulici E., v k.ú. C., okres E. IV, obec E. - C., parc. č. XXXX, v ktorom žalovaný F. F. dňa XX.XX.XXXX vzniesol protinávrh, ktorým sa domáhal, aby B. F. bola zaviazaná uhrádzať mu dve tretiny nákladov spojených so spoločným užívaním a udržiavaním rodinného domu na E. X v E. od 1.4.2014 t.j. od nasťahovania do odsťahovania sa z rodinného domu. Podaním z 2.1.2015 spresnil protinávrh a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1.030 € na nákladoch spojených s užívaním a udržiavaním rodinného domu za čas od 23.3.2014 do 31.1.2015 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a uhrádzať mu náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti vo výške 103 € mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred. Náklady, ktoré spolu vyčíslil v sume 206 € pozostávajú zo sumy 89 € za plyn, 42,50 € elektrina, voda 40,10 €, Antik a Telekom 17,92 € a daň z nehnuteľnosti 16,51 € mesačne. Protinávrh žalovaného súd na samostatné konanie vylúčil rozsudkom 25C 168/2014-228 z 15.10.2015.
3. Súd ďalej konštatoval, že v odvolaní proti rozsudku 25C 168/2014-228 z 15.10.2015 F. F.iadal zaviazať B. F. za čas od 23.3.2014 do 28.2.2015 na nákladoch spojených s užívaním a udržiavaním vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti na zaplatenie sumy 904 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a od 1.11.2015 uložiť jej povinnosť platiť mu mesačne 133 € vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k jeho rukám z titulu nákladov spojených so spoločným užívaním a udržiavaním rodinného domu. Súd túto zmenu žaloby pripustil.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že sporové strany sú bývalými manželmi, medzi ktorými bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a teda ani nehnuteľnosť konkretizovaná v bode 2., ktorá je neskolaudovaná, nebolo vysporiadané. Právoplatne bolo manželstvo účastníkov rozvedené v decembri 2012. Po rozvode žalobkyňa s deťmi bývala v podnájme, ale pre finančné problémy (nevládala platiť podnájom) sa chcela vrátiť do nehnuteľnosti, čo jej žalovaný znemožnil. Žalovaná sa z tohto dôvodu domáhala užívania nehnuteľnosti súdnou cestou. Od apríla 2014 užíval nehnuteľnosť jej mladší syn (spoločný syn účastníkov konania), kľúče od nehnuteľnosti jej žalobca vydal až po nariadení predbežného opatrenia 27.9.2014 a za asistencie polície, kedy jej žalovaný od októbra 2014 umožnil spolu so starším synom užívať nehnuteľnosť. Súd reprodukoval výpoveď a prednesy žalobcu a žalovanej, ako aj svedkov A. S., priateľa žalovanej, Q. E., syna žalovanej, dokazovanie doplnil vyjadrením Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny z 5.1.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 27P 105/2015, z ktorého zistil, že žalovaná (matka maloletého F. F.) prichádza do domácnosti na E. ul. každé ráno, vypraví syna do školy, poupratuje, navarí, ďalej dokladmi o vyrubení dane za nehnuteľnosť a jej zaplatení žalobcom, platobnými dokladmi K., faktúrami za dodávku elektickej energie, vyúčtovaním vodární, plynární, z ktorých mu vyplynulo že tieto zaplatil žalobca.
5. Po právnom posúdení sporu podľa ust. § 3, § 144, § 146 ods. 1, § 451, § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), súd uzavrel, že žalovaná mala sprístupnenú nehnuteľnosť dom na E. ul. v C. v E., za ktorú žalobca požaduje úhradu dvoch tretín nákladov, od rozvodu sporových strán následne až po nariadení predbežného opatrenia po 27.9.2014, pričom ju užívala len v rozsahu upratovania, zabezpečovania stravy - varenia, prípadne ohrevu stravy deťom. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal okolnosť, že by žalovaná v širšom rozsahu užívala nehnuteľnosť vrátane médií, teda aj internetu, televízie, za ktoré požadoval náhradu. Súd poukázal na výpoveď žalobcu v konaní Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 105/2015 o striedavú starostlivosť o mal. F. F., kde uviedol, že žalovaná má vstup do nehnuteľnosti, v noci sa však v nehnuteľnosti nezdržiava a sám nevie ako často sa zdržiava v nehnuteľnosti počas dňa. Napokon súd uzavrel, že za okolností, ktoré mu z dokazovania vyplynuli, t.j. že žalovanej nebolo zo strany žalobcu sprístupnené užívanie nehnuteľnosti (výpoveď svedka Q. E. - syna žalovanej a svedka A. S., priateľa žalovanej, výpoveď maloletého syna účastníkov konania pred kolíznym opatrovníkom v konaní o striedavej starostlivosti), že žalovaná nehnuteľnosť užíva len za účelom starostlivosti o svojho plnoletého syna a spoločného maloletého syna účastníkov konania, úhrada nákladov v rozsahu jednej tretiny vo vzťahu k žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi a žalobca ani nepreukázal taký rozsah užívania nehnuteľnosti, ktorý by odôvodňoval oprávnenosť úhrady nákladov v jednej tretine žalovanou. Súd konštatoval, že keď žalobca uplatnil náhradu nákladov v jednej tretine aj za užívanie nehnuteľnosti plnoletým synom žalovanej, v tejto časti nároku žalovaná nie je pasívne legitimovaná, nakoľko nárok titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti (teda nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti v rozsahu jednej tretiny za užívanie nehnuteľnosti plnoletým synom žalovanej), by si žalobca mohol uplatniť len vo vzťahu k tomuto plnoletému synovi žalovanej. Súd ďalej argumentoval, že elektrickú energiu vo väčšom rozsahu užíva sám žalobca, keďže vykonáva v garáži práce - opravy motorových vozidiel, kde využíva elektrickú energiu, ktorá nie je evidovaná samostatným elektromerom. Pokiaľ žalobca uplatnil voči žalovanej aj nárok na úhradu polovice zálohových platieb za médiá do budúcna, súd konštatoval, že žalovaná nie je v právnom vzťahu ohľadne dodávky médií so žalobcom, preto na úhradu týchto nákladov do budúcna žalobcovi voči žalovanej nevznikol právny nárok. Súd napokon na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej na úhradu nákladov, služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti v BSM účastníkov konania na Krátkej 6 v Košiciach je v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. O náhrade trov súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý navrhol zmeniť rozsudok a zaviazať žalovanú za čas od 23.3.2014 do 28.2.2015 na nákladoch spojených so spoločným užívaním a udržiavaním rodinného domu na E. ul. X v E. sumu 1.251,33 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Namietal, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, presvedčivý, je rozporuplný, a preto je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť bývalých manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec v BSM alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. V tomto konaní sa domáha len náhrady nákladov vynaložených z vlastných prostriedkov po zániku BSM na vec v BSM, pretože spoločná povinnosť uhrádzať náklady na ne trvá aj v prípade, keď bývalí manželia nevedú spoločnú domácnosť. Vytýkal súdu, že nebral do úvahy ním predložené listinné dôkazy o platbách, ktoré zaplatil v plnom rozsahu z vlastných finančných prostriedkov. Poukazoval na to, že žalovaná mala umožnený vstup do nehnuteľnosti a on nemohol vedieť, kedy a ako dlho sa počas jeho pracovnej doby od rána do 16.00 hod. žalovaná v nehnuteľnosti zdržiavala alebo sa mohla zdržiavať. Uviedol, že nikdy netvrdil, že by sa bol domáhal náhrady nákladov v 1/3 od syna žalovanej, len chcel, aby súd na túto skutočnosť prihliadol, keď si uplatňoval náhradu nákladov aspoň v 1/3. Namietal, že súd oprel svoj rozsudok o výpoveď svedkov, ktorí podľa jeho názoru nie sú nestranní, keďže ide o syna a priateľa žalovanej. Žalovanej nič nebránilo, aby na základe nariadeného predbežnéjho opatrenia zo 7.7.2014 v dome bývala
8. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 4.5.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil.
10. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom dopĺňa nasledovné:
15. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016.
16. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až 135 O.s.p.
18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
19. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O.s.p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako žalovanného privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.
22. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku.
23. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) môže dôjsť nielen procesným postupom súdu ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
24. Ani tento odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) nie je daný , pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
25. Rozsudok v danom prípade nie je možné vyhodnotiť ako nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol všetky skutočnosti požadované v § 157 ods. 2 O.s.p., pričom pri každej jednotlivej skutočnosti - skutkovom zistení stručne a jasne uviedol ako ku svojmu záveru dospel a ako jednotlivé dôkazy v súlade s § 132 až § 135 O.s.p. hodnotil. Rovnako súd prvej inštancie jednotlivé preukázané skutkové zistenia premietol do záverov o skutkovom stave veci - do tzv. skutkovej vety, na ktoré nadviazal právne posúdenie veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré sú vo vzájomnom súlade, pričom súd sa vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatneným nárokom a obranou proti uplatnenému nároku.
26. Žalobca sa v konaní na súde prvej inštancie domáhal od žalovanej za čas od 23.3.2014 do 28.2.2015 na nákladoch spojených s užívaním a udržiavaním vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti zaplatenia sumy 904 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a od 1.11.2015 platenia sumy 133 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k jeho rukám z titulu nákladov spojených so spoločným užívaním a udržiavaním rodinného domu. V odvolaní sa od žalovanej domáhal zaplatenia za čas od 23.3.2014 do 28.2.2015 na nákladoch spojených so spoločným užívaním a udržiavaním rodinného domu na Krátkej ul. 6 v Košiciach sumy 1.251,33 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa v odvolaní domáhal zmeny petitu.
27. Odvolací súd nepripustil žalobcom v odvolacom konaní navrhovanú zmenu žalobného petitu, pretože žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd vychádzal z výpovedí zaujatých svedkov a vyhodnotil ich v prospech žalovanej, dáva odvolací súd do pozornosti (zhodne so svojím rozsudkom 11Co 60/2016 z 8.2.2017, ktorým potvrdil rozsudok 25C 168/2014 o užívanie miestností v rodinnom dome v E. na ulici E. 6) znenie ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p. - § 191 CSP).
29. Súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
30. V prejednávanom spore bol žalobca (aj žalovaná) riadne súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.3.2016 vyzvaný, či nenavrhuje doplniť dokazovanie s poučením podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom sporové strany zhodne uviedli, že doplnenie dokazovania nenavrhujú. Súd prvej inštancie preto uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
31. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.
32. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
33. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom úspešnosti žaloby na zaplatenie nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti je preukázať, že žalovaná v rozhodnom období (od 23.3.2014 do 28.2.2015) skutočne nehnuteľnosť užívala.
34. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak sa teda teda žalobca domáha od žalovanej zaplatenia nákladov súvisiacich s užívaním domu na E. ul. 6 v C., teda vydania bezdôvodného obohatenia, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie toho, že žalovaná v rozhodnom období skutočne nehnuteľnosť užívala, v zmysle toho, že v nej bývala, a preto užívala a spotrebúvala všetky médiá bez platenia za ne, a takýmto spôsobom sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila.
35. Žalobca tieto skutočnosti v konaní pred súdom nepreukázal, preto správne súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním, t.j. z listinných dôkazov predložených žalobcom, ďalšími listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami svedkov navrhnutých žalovanou.
36. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná nie je v právnom vzťahu so žalobcom ohľadne dodávky médií, preto žalobca nemá právny nárok na úhradu polovice zálohových platieb od nej do budúcna. Okrem toho na tieto platby by mal žalobca právny nárok len v prípade, keby nehnuteľnosť aj fakticky užívala, čo ako je vyššie uvedené, preukázané nebolo.
37. K námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné atribúty, odvolací súd uvádza nasledovné: 38. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. ( ktorý bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a podľa ktorého súd postupoval), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
39. Preskúmaním sporu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď súd v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti ne/mal preukázané, z čoho vychádzal a ako vec skutkovo a právne posúdil. Odôvodneniu rozsudku nemožno vytknúť jeho nepreskúmateľnosť, nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, a preto ani nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.
40. Odvolací súd sa s v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené, preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
41. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaná bola síce úspešná, ale žiadne trovy jej nevznikli, preto jej odvolací súd sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.