Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/149/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu: Obec Liptovský Ján, so sídlom Jána Kalinčiaka 39, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 315486, právne zast. JUDr. Eva Kukuricášová, advokátka, Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 213 789, proti žalovanému : P.. B.. P. K., B. B., P.R. XX, XXX XX C. C., P.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Ivan Heger, Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 53.378,90 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 08. 09. 2014 domáhal od žalovaného uhradenia sumy 53.378,90 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo na zhotovenie dokumentácie stavby podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 20. 04. 2006. Predmetnou zmluvou sa žalovaný zaviazal vyhotoviť projektovú dokumentáciu stavby „Bytový dom 16 b.j. Liptovský Ján“ a to v rozsahu projektu pre realizáciu stavby. Žalovaný v zmluvne dohodnutom termíne projektovú dokumentáciu vypracoval a odovzdal žalobcovi. Stavba bola realizovaná v období roku 2005 - 2007. Žalobca na základe vypracovanej projektovej dokumentácie zo strany žalovaného realizoval výstavbu diela, pričom v článku VII. bod 7.2 sa žalovaný zaviazal k zodpovednosti za vady vzniknuté pri realizácii diela podľa spracovaného projektu a v bode 7.6 sa zodpovednosťou rozumela zodpovednosť za realizáciu prác podľa vadnej dokumentácie, alebo vadných pokynov zhotoviteľa objednávateľovi a to v rozsahu preukázaných vzniknutých nákladov z tohto titulu. Žalobca skolaudoval predmetnú stavbu v zmysle rozhodnutia Obecného úradu Demänovská Dolina dňa 04. 07. 2007 č. jednania SÚ - 207/2007-KR, ktorú následne odovzdal do nájmu. V priebehu zimného obdobia roku 2008 sa na diele prejavili závady, spočívajúce v premŕzaní a vlhnutí stien jednotlivých bytových jednotiek a dochádzalo k poškodzovaniu zariadenia a vybavenia týchto bytov. Nájomníci jednotlivých bytov sa sťažovali žalobcovi ako vlastníkovi bytov na uvedené problémy. Uvedené sa prejavilo aj vyššou spotrebou elektrickej energie, potrebnej na vykurovanie týchto bytov. Žalobca sťažnosti riešil, keď vyzval žalovaného na odstránenie závad, pričom po opakovaných sťažnostiach a pretrvávajúcich závadách sa žalobca rozhodol požiadať o vypracovanie tepelnotechnického posúdenia stavebných konštrukcií stavby - bytový dom 16 bytových jednotiek Liptovský Ján a to prof. P.. P. L. S.. a prof. P.. C. C. S.. Obidvaja odborníci vypracovali tepelnotechnický posudok v mesiaci jún 2012, pričom navrhli riešenie, zateplenie celej budovy. Na stretnutí žalobcu a žalovaného dňa 23. 07. 2012 bol žalovanému predložený tepelnotechnický posudok na preštudovanie a predloženie svojho stanoviska, ktoré potom následne žalobca zaslal spracovateľom posudku. Tí zotrvali na svojom pôvodnom stanovisku. Žalobca dal preto odstrániť vady treťou osobou, ku ktorej žalovaný vypracoval projektovú dokumentáciu na dodatočné zateplenie obvodového plášťa budovy a to bezodplatne. Podľa tohto projektu bolo potom prevedené i zateplenie budovy. Po zateplení budovy dňa 02. 01. 2012 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Stavebného úradu pod č.

SocÚPO-2416-2013, ktorým bolo následne povolené užívanie zateplenej stavby. Zateplenie realizoval dodávateľ J.M.H. s.r.o. Liptovský Hrádok, pričom celkové náklady na dodatočné zateplenie obvodového plášťa budovy boli žalobcovi fakturované touto spoločnosťou vo výške 53.378,90 Eur. Po dodatočnom zateplení boli vytýkané závady odstránené a budova je do súčasnosti plne funkčná. Žalobca mal preto, že žalovaný nedodržal svoj záväzok vypracovať projektovú dokumentáciu na výstavbu bytového domu 16 bytových jednotiek Liptovský Ján bez vád, ktoré boli odstránené až zateplením budovy, pričom mal za to, že z dôvodu vypracovania projektovej dokumentácie na dodatočné zateplenie stavby na vlastné náklady uznal i svoju zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie. Tvrdil, že tepelnotechnickým posudkom a následne samotnou realizáciou zateplenia sa preukázalo, že prvotnou príčinou vzniknutých problémov boli nesprávne navrhnuté konštrukčné prvky. Keďže porušil svoju povinnosť v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, je povinný žalobcovi nahradiť škodu tým spôsobenú, ktorú si uplatnil žalobca voči žalovanému vo výške 53.378,90 Eur. Za porušenie zmluvného záväzku považoval nevhodnosť navrhnutej projektovej dokumentácie v časti styk obvodovej steny a strechy, ktorú považoval za vadu diela, čím vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody, ako aj právo zo zodpovednosti za vadné plnenie. Odstránením vád stavby, vyplývajúcich z vadného projektu vznikli žalobcovi náklady, ktoré považuje za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka. Táto pozostáva zo skutočnej škody za vynaložené dodatočné nevyhnutné náklady na odstránenie vád stavby, ktorá bola realizovaná podľa jeho vadného projektu. Na svoje tvrdenia žalobca pripojil zmluvu o dielo medzi žalobcom a žalovaným, opakovanú sťažnosť na odstránenie závad vrátane fotodokumentácie, tepelnotechnický posudok, zápisnicu z rokovania zo dňa 27. 07. 2012, stanovisko žalovaného zo dňa 03. 08. 2012, stanovisko spracovateľov posudku zo dňa 24. 09. 2012, rozhodnutie stavebného úradu o užívaní stavby po zateplení, zmluvu o dielo s dodávateľom prác J.M.H. s.r.o., Liptovský Hrádok vrátane dodatku č. 1,a faktúrami, špecifikovanými v žalobe, mandátnu zmluvu - stavebný dozor, zápisnicu z odovzdania a prevzatia stavby.

2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 03. 11. 2014, v ktorom poukázal, že nie je mu zrejmé, ktorú povinnosť žalovaný porušil, keďže mal za to, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v súlade so zmluvou o dielo zo dňa 20. 04. 2006. Záruku za vykonané práce si strany sporu dohodli v zmluve o dielo v trvaní 3 roky odo dňa odovzdania projektovej dokumentácie. Poukázal, že v zmysle § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, kedy bola povinnosť porušená, ak nie pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava, pričom platí všeobecná premlčacia doba 4 roky. Žalovaný tvrdil, že dielo bolo zhotovené a odovzdané dňa 19. 05. 2006, z ktorého dôvodu záručná doba uplynula v máji 2009 a práva z porušenia povinnosti mohli byť uplatnené najneskôr v máji 2010. Po týchto termínoch sa nároky premlčali. Žalovaný preto tvrdil, že akékoľvek nároky z vád projektovej dokumentácie, vypracovanej na základe zmluvy o dielo zo dňa 20. 04. 2006 sú už po uplynutí premlčacej doby a vzniesol námietku premlčania aj voči uplatnenému nároku zo strany žalobcu. Nemal za preukázané predpoklady priznania nároku na náhradu škody a to porušenie právnej povinnosti, ani súvislosť medzi vznikom škody a údajným porušením právnej povinnosti žalovaného. Takisto vzniesol námietky ohľadne výšky škody, keďže žalobca pristúpil k zatepleniu celej stavby, čím bola stavba výrazne zhodnotená. V prípade uplatnenia práva na náhradu škody toto malo byť uplatnené pred uplynutím 4 ročnej premlčacej doby, inak žalobca musel počítať s tým, že žalovaný vznesie námietku premlčania. Žalobca sa o škode pri náležitej starostlivosti mal, mohol a zároveň aj dozvedel už v zimnom období 2007/2008, kedy sa na stavbe objavili vady po prvýkrát. Už v roku 2007 sa žalobca obrátil na žalovaného a neskôr aj listom zo dňa 15.07.2008, z ktorého je zjavné, že žalobca za zodpovedného za škody od počiatku považoval žalovaného. Uvedené závady sa zároveň prejednávali na viacerých rokovaniach v nasledujúcom období, okrem iného aj na rokovaní dňa 20. 01. 2009, z ktorého je zjavné, že o vadách žalobca už vedel. Žalovaný mal preto za to, že pre posúdenie nároku, uplatneného žalobou nie je určujúce, kedy si dal žalobca vypracovať tepelnotechnický posudok, na základe ktorého tvrdil, že na odstránenie vád bude nutné zrealizovať zateplenie stavby, pričom náklady zateplenia si uplatňuje ako škodu. To, že žalobca si dal tepelnotechnický posudok vypracovať až v roku 2012, t. j. 5 rokov po objavení vád, nekonal s náležitou starostlivosťou a toto konanie nemôže byť posudzované v neprospech žalovaného. Takýto posudok si mohol nechal vypracovať už v roku 2007, resp. začiatkom roku 2008. Ohľadne plynutia lehoty na náhradu škody poukázal na komentár Obchodného zákonníka Moravčíková a kolektív, 2. aktualizované vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008, strana 842, ako i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3Cob/193/2013, ako i rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Obdo/10/2010. Keďže mal za to, že žalobca si uplatnil nárok po uplynutí premlčacej doby, vzniesol námietku premlčania nároku a žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vykonal dokazovanie najskôr ohľadne včasnosti podania žaloby zo strany žalobcu. Medzi stranami nebolo sporné a súd z predloženej zmluvy o dielo na zhotovenie projektovej dokumentácie stavby, uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 20. 04. 2006 zistil, že predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa t. j. žalovaného, že zhotoví pre objednávateľa ako žalobcu v tomto konaní dielo v rozsahu a za podmienok dojednaných v tejto zmluve a odovzdá ho objednávateľovi. Zároveň sa dohodli na záväzku objednávateľa, ktorý poskytne zhotoviteľovi potrebné podklady a oznámi svoje požiadavky na obsah a formu diela a zhotovené dielo prevezme a zaplatí zaň zhotovenú cenu, dohodnutú v zmluve. V zmluve si strany obsah a rozsah diela dohodli v článku III., spôsob spracovania predmetu zmluvy v článku IV. , čas a miesto plnenia v článku V., v zmysle ktorého malo byť dielo odovzdané do 19. 05. 2006. V článku VI. si dohodli cenu prác a platobné podmienky, v článku VII. zodpovednosť za vady a v článku VIII. ďalšie všeobecné dojednania. Žalovaný v zmysle zmluvy dielo vykonal do dohodnutého termínu, z ktorej skutočnosti ako nespornej súd vychádzal. Žalobca v konaní doložil i rozhodnutie Obecného úradu Demänovská dolina zo dňa 04. 07. 2007 na žiadosť súdu, ktorý úrad vydal rozhodnutie pre stavebníka Obec Liptovský Ján ohľadne povolenia užívania stavby 16 bytových jednotiek bytový dom, v ktorom období neboli zistené také nedostatky, ktoré by bránili riadnemu užívaniu stavby. Na základe verejnej súťaže predmetný dom podľa projektu žalovaného zhotovovala spoločnosť Stavoindustria Liptovský Mikuláš a.s. Liptovský Mikuláš v zmysle zmluvy o dielo č. 05/LM/2005 zo dňa 28. 02. 2005 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 28. 02. 2005 a dodatku č. 2 rovnako zo dňa 28. 02. 2005. Žalobca po kolaudácii tvrdil, že prenechal bytové jednotky do nájmu. V priebehu prvého zimného obdobia, t. j. roku 2008 sa podľa jeho tvrdenia prejavili závady, spočívajúce v premŕzaní a vlhnutí stien jednotlivých bytových jednotiek, následkom čoho dochádzalo k poškodzovaniu zariadenia a vybavenia týchto bytov. Svedčí o tom i záznam z rokovania na Obecnom úrade v Liptovskom Jáne dňa 14. 12. 2007, ktorého sa zúčastnili starosta obce Liptovský Ján, stavebný dozor P..H., projektant P.. B.. K., dodávateľ stavebných prác Stavoindustria a.s. Liptovský Mikuláš a za obyvateľov 16 bytových jednotiek P..D., na ktorom sa prijali riešenia problému premŕzania miestností nad vchodmi.

4. O vzniknutých vadách svedčí i podanie žalobcu, adresované Stavoindustrii a.s. Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 11. 2007, ktorým žalobca reklamoval vážne vlhnutie obvodového muriva v miestnostiach kuchýň, nachádzajúcich sa nad vstupom. Zhotoviteľ stavebných prác reagoval na uvedenú reklamáciu dňa 27. 11. 2007, v ktorom konštatoval, že stavebné práce boli vykonané v súlade s požiadavkami projektu, príslušných noriem a technologických predpisov. Priebeh stavebných prác bol kontrolovaný stavebným dozorom bez jeho zjavných vážnych pripomienok, zaznamenaných v stavebnom denníku a nezodpovedá ako zhotoviteľ za vady spôsobené použitím podkladov, prevzatých od objednávateľa. Citované závady podľa Stavoindustrie a.s. Liptovský Mikuláš súviseli aj s detailmi, zasielanými v prílohe č. 2/1, č. 2/2 a č. 2/3, ako i spôsobom užívania bytov. Z tohto dôvodu reklamáciu žalobcu zhotoviteľ neuznal. K reklamácii zo dňa 13. 11. 2007 zároveň spoločnosť Stavoindustria a.s. Liptovský Mikuláš uviedla, že v odovzdávacom protokole Strešné výlezy neboli uplatnené ako zjavné nedostatky- vady, z ktorého dôvodu reklamáciu neuznáva. Zároveň doporučil realizovať strešný poklop v súlade s STN 73 3610-klampiarske práce stavebné, obrázok 95 v zmysle prílohy, ktorú obci zaslali. O závadách svedčí i zaslanie súpisu závad na bytovom objekte žalobcom Stavoindustrii a.s. Liptovský Mikuláš zo dňa 05. 05. 2008 spolu so stanoviskom projektanta k poruchám stavby, prejednaných na rokovaní dňa 14. 12. 2007. Žalobca listom zo dňa 15. 07. 2008 vyzýval žalovaného na zaslanie technického riešenia do zateplenia bytového domu vzhľadom na vzniknuté závady, riešené v zimnom období roku 2007/2008, aby mohli byť závady pred novou zimnou sezónou včas odstránené. Rovnako zástupcovia žalobcu, žalovaný a zástupca zhotoviteľa stavebných prác na predmetnej stavbe sa zišli na stretnutí dňa 20. 01. 2009, na základe ktorého mal žalovaný posúdiť rozvody elektroinštalácie s možnosťou riešenia výmeny, prípadne doplnenia vykurovacích telies. Na stretnutí dňa 20. 01. 2009, medzi ktorými bol i žalobca a žalovaný, žalovaný ako projektant predložil nový projekt možnosti preinštalácie konvektorov v 16 bytovej jednotke. Žalobca v konaní tvrdil, že na základe tohto riešenia po uplynutí vykurovacej sezóny zistil, že závady neboli týmto riešením odstránené a byty premŕzali i naďalej. Svedčia o tom ďalšie zápisy o odstraňovaní závad v podkrovných miestnostiach v bytovom dome č. XXX a to dňa 23. 11. 2011, v zmysle ktorého mal žalovaný vypracovať návrh riešenia zateplenia, ako i zápis zo dňa 12. 12. 2011, kde sa dohodlo, že vlhnutie v miestnostiach bude odstránené doizolovaním z exteriérových strán štítov podľa priloženej dokumentácie zo strany žalovaného a bol navrhnutý spôsob riešenia rosenia strešných okien. Dňa 02. 03. 2012 obyvatelia 16 bytovej jednotky za prítomnosti žalobcu a žalovaného sa dohodli na prepočítaní tepelnotechnického prepočtu budovy a následného vykonania zateplenia celej bytovky.

Žalobca sa preto rozhodol o vypracovanie odborného posudku, o ktorý požiadal prof. P..P. L. a prof. P.. C. C., ktorí podali tepelnotechnický posudok, ktorý je ako dôkaz založený v súdnom spise čl. 78 a nasl. Tento bol predložený žalovanému na zaujatie stanoviska v zmysle zápisnice z rokovania zo dňa 23. 07. 2012, ku ktorému žalovaný podal stanovisko, podaním zo dňa 03. 08. 2012. V ňom uviedol, že z predmetného tepelnotechnického posúdenia nevyplýva potreba celkového zateplenia objektu. Spracovatelia odborného posudku s týmto postupom nesúhlasili a trvali na zateplení celej budovy v zmysle podania zo dňa 27. 09. 2012 (čl. 9 súdneho spisu). Žalovaný po dohode so žalobcom vypracoval projektovú dokumentáciu na dodatočné zateplenie obvodového plášťa budovy bezodplatne, na základe ktorej potom bola prevedená realizácia zateplenia budovy a to spoločnosťou J.M.H. s.r.o. Liptovský Hrádok, pričom celkové náklady na dodatočné zateplenie plášťa budovy boli žalobcovi fakturované vo výške 53.378,90 Eur. Tieto následne si uplatnil predmetnou žalobou voči žalovanému žalobca ako nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka. Žalovaný počas celého konania namietal včasnosť podania žaloby, keďže v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 20. 04. 2006 medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá trojročná záruka od odovzdania projektovej dokumentácie a táto lehota uplynula 19. 05. 2009. Práva z porušenia povinnosti mohli byť podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnené najneskôr 19. 05. 2010. Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania, keďže žalobca podal žalobu až 08. 09. 2014.

5. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

6. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

7. Podľa § 393 ods. 1 , 2 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

8. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

9. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

10. Na základe vyššie uvádzaných skutočností a tvrdení strán mal súd v zmysle zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným uzavretej dňa 20. 04. 2006 za preukázané a medzi stranami to nebolo sporné, že dielo bolo odovzdané včas, t. j. ku dňu 19. 05. 2006. Záručná doba na predmet diela, dohodnutá v zmluve o dielo zo dňa 20. 04. 2006 uplynula dňa 19. 05. 2009 a práva z porušenia povinnosti mohli byť uplatnené žalobcom voči žalovanému najneskôr dňa 19. 05. 2010. Žalobca uplatnil svoj nárok dňa 08. 09. 2014. Pre posúdenie, odkedy začína premlčacia doba na náhradu škody plynúť, je rozhodujúci deň, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Žalobca sa o škode pri náležitej starostlivosti mal, mohol a teda i dozvedel už v zimnom období 2007/2008, kedy sa podľa tvrdenia žalobcu objavili vady po prvýkrát, o čom svedčí reklamácia vád žalobcu voči zhotoviteľovi stavebných prác na diele Stavoindustrii a.s. Liptovský Mikuláš v zmysle podania zo dňa 23. 11. 2007, ku ktorému sa zhotoviteľ stavebných prác vyjadril, že nie je osobou zodpovednou za vady. Tieto následne boli prejednávané na stretnutí dňa 14. 12. 2007, kde bol prítomný i žalovaný ako zhotoviteľ projektovej dokumentácie, na základe ktorej zhotoviteľ stavebných prác vykonal dielo pre žalobcu. Už v danom období sa riešila vada vlhnutie obvodového muriva v miestnostiach kuchýň, nachádzajúcich sa nad vstupom, pričom k ďalším reklamáciám došlo dňa 05.05.2008, keď meraniami bolo preukázané, že vznikajú tepelné mosty v obvodovom murive nad vchodmi, z ktorého dôvodu bolo nutné riešiť otázku zateplenia vonkajšej steny bytového domu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný odstraňoval vady projektovej dokumentácie tým, že na ich odstránenie ponúkal riešenia, ktoré sa následne zrealizovali a ktoré sa prejavili ako neúčinné. Uvedené závady sa prejednávali na niekoľkých rokovaniach i v nasledujúcom období, o čom svedčí i zápis z rokovania z 20.01.2009, z ktorého je zjavné, že o vadách žalobca vedel. Súd sa preto stotožnil s tvrdeniami žalovaného o tom, že žalobca pri zachovaní náležitej starostlivosti mohol a mal konať už počas rokov 2007 a 2008 a to po prvýkrát a po zistené neúčinných riešení, navrhovaných žalovaným, najneskôr po uplynutí vykurovacej sezóny 2009/2010, kedy bolo

vyhodnotené opätovne navrhnuté riešenie zo strany žalovaného za nedostatočné. Až na stretnutí dňa 23. 11. 2011 sa riešila možnosť odstránenia týchto závad zateplením budovy, z ktorého dôvodu žalovaný vypracoval návrh riešenia, zateplenia kritických miest. Dňa 12. 12. 2011 žalovaný tento návrh riešenia predložil, avšak vzhľadom na stratu dôvery, či i toto riešenie prinesie požadovaný 100 % efekt, sa rozhodol žalobca v roku 2012 zadať vypracovanie tepelnotechnického posúdenia stavebných konštrukcií a budovy odborníkom. Je všeobecne známe, že vykurovacia sezóna v zmysle zákona končí ku dňu 31.05. príslušného roku, z ktorého dôvodu vykurovacia sezóna 2009/2010 skončila dňa 31.05.2010 a preto i zákonná premlčacia lehota 4 roky na uplatnenie tohto práva prostredníctvom súdu uplynula dňa 31.05.2014. Žalobca svoj nárok na náhradu škody však uplatnil až dňa 08.09.2014, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty. Súd pritom konštatuje, že ide o najneskoršiu lehotu, v ktorej mohol žalobca uplatniť svoj nárok voči žalovanému na náhradu škody, keďže súd má za to, že tak mohol učiniť už v skoršom období tak, ako už súd uviedol (vykurovacia sezóna 2007/2008). Keďže žalovaný v zmysle ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniesol námietku premlčania tohto nároku, mal súd za to, že táto hmotnoprávna námietka, vznesená žalovaným je dôvodná a preto sa súd ďalej už nezaoberal splnením všetkých predpokladov pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody. Súd žalobu pre premlčanie nároku z vyššie uvádzaných dôvodov zamietol.

11. Súd vzhľadom k tomu, že žalobca mal vedomosť o tom, kto je zodpovedný za škodu a o tom, že škoda vznikla sa dozvedel v lehotách vyššie uvádzaných súdom, preto súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu o plynutí premlčacej lehoty až vypracovaním tepelnotechnického posudku, na základe ktorého tvrdil, že na odstránenie vád bolo nutné zrealizovať zateplenie stavby, ktoré náklady zateplenia si uplatňoval ako škodu v tomto konaní. Súd pritom poukazuje, že žalovaný aj tak považoval za dostatočné len čiastočné zateplenie budovy v kritických bodoch, resp. vrchného podlažia budovy, ktoré žalobca neakceptoval. Súd preto i z tohto dôvodu považoval tvrdenia žalobcu za neopodstatnené.

12. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 tak , že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalovaného súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.