Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: SPRAVBYT, s.r.o., so sídlom Hurbanová 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: BARDBYT, s.r.o., so sídlom Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, IČO: 36 476 633, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 22.799,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2Cb/99/2013-163 zo dňa 30.10.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou tamojšiemu súdu dňa 5.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu 22.799,29 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania do zaplatenia a svoj nárok odôvodnil tým, že za obdobie rokov 2006-2010 poskytoval služby vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome H/3 na ulici G. XX a XX v J., kde správcom bol žalovaný, ktorý tieto služby neposkytoval.

3. Ďalej uviedol, že v danom prípade právnu vec posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca, ktorý v období od 1.7.2006 do 30.6.2010 nebol správcom bytového domu H/3 na ulici G. XX a XX v J. a poskytoval jednotlivým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome služby spojené s bývaním, namiesto žalovaného. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný nahradil to, čo za žalovaného plnil žalobca, aj keď podľa Zákona o bytoch, mal služby spojené s bývaním jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov poskytovať žalovaný. Žalobca zároveň žiadal aj vysporiadanie za obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2006, kedy vykonával správu v predmetnom bytovom dome, pričom pred skončením výkonu funkcie správcu nebolo finančne vysporiadané plnenie medzi ním a jednotlivými vlastníkmi, pretože ešte neskončil účtovný rok. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi účastníkmi nemohol nikdy vzniknúť platný obchodno - záväzkový vzťah, pretože v každom jednom okamihu môže byť správcom bytového domu iba jeden subjekt, nikdy nemôže nastať právna situácia, kedy správu bytového domu vykonávajú dvaja správcovia. V tomto prípade bol za obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2006 správcom bytového domu H/3 žalobca a zo obdobie od 1.7.2006 do 30.6.2010 správcom bytového domu H/3 žalovaný. Predmetom nároku sú však plnenia, ktoré boli poskytnuté fyzickým osobám - jednotlivým vlastníkom bytom p. C., D. - V., K., O.. Y. S. L. za obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2010, konkrétne plnenia zodpovedajúce skutočným nákladom (dodávka a poskytovanie služieb

spojených s dodávkou teplej a studenej vody, s vykurovaním), výkonom správy, prevádzkovým nákladom a MaRT (meracia a regulačná technika).

4. Žalobca nepožaduje poplatky odvádzané do fondu práv, ktorý je vlastníctvom predmetného bytového domu. Tieto vzťahy medzi žalobcom a vlastníkmi od 1.1.2006 do 30.6.2006 a medzi žalovaným a vlastníkmi od 1.7.2006 do 30.6.2010, sú však spotrebiteľskými vzťahmi, pretože správca vystupuje ako dodávateľ činností, ktoré má v predmete svojej podnikateľskej činnosti a jednotliví vlastníci vystupujú v týchto vzťahoch ako spotrebitelia. Spotrebiteľský vzťah je vzťahom občianskoprávnym a posudzuje sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Charakter tohto vzťahu sa nemení ani pri uplatňovaní bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu v tomto konaní, pretože žalobca si uplatňuje to, čo plnil za žalovaného v jeho spotrebiteľskom vzťahu s vlastníkmi bytov. Žalobca bol s vlastníkmi v období od 1.1.2006 do 30.6.2006 v spotrebiteľskom vzťahu a rovnako žalovaný bol v období od 1.7.2006 do 30.6.2010 s vlastníkmi v spotrebiteľskom vzťahu. Plnenia za služby spojené s bývaním sú však plneniami spotrebiteľov vo vzťahu k jeho správcovi. Z vykonaného dokazovania v konaniach 4C 4/2007 a 4C 231/2006 vyplýva, že vlastníci vždy plnili v súlade so zákonom č. 182/1993 Zb. svojmu správcovi. Súd prvej inštancie preto uviedol, že celý žalobný nárok je potrebné rozdeliť na dve obdobia, a to 1. obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2006, kedy vykonávala správu bytového domu H/3 žalobca a 2. obdobie od 1.7.2006 do 30.6.2010, kedy vykonával správu bytového domu H/3 žalovaný. V období od 1.1.2006 do 30.6.2006 vykonával správu bytového domu H/3 žalobca a akékoľvek preplatky, alebo nedoplatky v súvislosti s poskytovaním služieb vlastníkom bytov a nebytových priestorov daného bytového domu, si žalobca môže uplatňovať iba voči vlastníkom, pretože iba s nimi bol v platnom právnom vzťahu správca

- vlastník a žalobca si nemôže uplatňovať žiadny nárok voči žalovanému, ktorý v danom období správu tohto bytového domu nevykonával. Žalovaný sa preto za dané obdobie nemohol nijako na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť a preto nemôže byť za toto obdobie pasívne legitimovaným subjektom. Aj v prípade dôvodnosti nároku žalobcu v tejto časti by však bol celý nárok žalobcu za toto obdobie premlčaný pre uplynutie 3 ročnej objektívnej (najneskôr 1.7.2009), ale aj pre uplynutie 2 ročnej subjektívnej lehoty (najneskôr 1.7.2008). V období od 1.7.2006 do 30.6.2010 vykonával správu bytového domu žalovaný, a pokiaľ žalobca reálne poskytoval akékoľvek plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome namiesto žalovaného, mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobcu. V tomto prípade je ale potrebné zaoberať sa námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Súd prvej inštancie konštatoval, že na tento právny spor je potrebné aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku, keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah. Trojročná objektívna lehota by začala plynúť vždy v nasledujúci deň po poskytnutí služieb, a to pre prvý deň ich poskytovania dňa 1.7.2006 by začala plynúť dňa 2.7.2006 a uplynula by 2.7.2009. Pre posledný deň poskytovania služieb dňa 30.6.2010 (žalobca si uplatňuje nárok iba za mesiace 1-6/2010), by premlčacia doba začala plynúť dňa 1.7.2010 a uplynula by 1.7.2013. Žaloba bola na súde podaná dňa 5.6.2013, a teda v prípade, ak by pre účely tohto konania bola rozhodujúca iba objektívna doba premlčania, mohli by byť dôvodné plnenia iba za obdobie od 5.6.2010 do 30.6.2010. Nárok v prevyšujúcom rozsahu by súd musel pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietnuť. V tomto prípade je však potrebné zaoberať sa aj 2 ročnou subjektívnou lehotou na premlčanie. Žalobcovi bola preukázateľne dňa 22.12.2005 (konanie 4C 4/2007 - č. l. 4) doručená výpoveď zmluvy o výkone správy v bytovom dome H/3, konkrétne výpoveď z 21.12.2005, ktorá začala plynúť dňa 1.1.2006 a uplynula dňa 30.6.2006. Žalobca vedel viac, než 6 mesiacov pred uplynutím výpovednej doby, o takejto výpovedi, vedel aj o tom, že vlastníci bytov v bytovom dome H/3 uzavreli zmluvu o výkone správy so žalovaným, pretože to vyplývalo zo zápisnice, ktorá mu bola doručená, nenapadol jej neplatnosť na súde a už od nasledujúceho mesiaca júl 2006, kedy mu vlastníci prestali platiť preddavky za služby spojené s bývaním, mal vedomosť, že síce poskytuje služby, avšak nie je správcom a správcom je žalovaný. Jeho účelové tvrdenia o tom, že sa to dozvedel až právoplatnosťou rozsudku 4C 4/2007, nie sú právne relevantné, pretože v tomto konaní sa riešila otázka povinnosti žalobcu vydať žalovanému ako správcovi zostatok majetku vlastníkov bytov v bytovom dome H/3, a nie o určenie, kto je správcom bytového domu H/3.

5. Súd prvej inštancie taktiež podrobne uviedol k námietkam žalobcu, o aký právny vzťah sa medzi žalobcom a žalovaným jedná, o čom už bolo vyššie popísané. Uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený odplatnou zmluvou, ak to tvrdí žalobca, ale súd prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi konania nikdy žiadna zmluva nevznikla a nemohla vzniknúť, pretože výkon správy v bytovom dome mohol vykonávať vždy len jeden správca. Ďalej bližšie sa zaoberal námietkou žalobcu ohľadne premlčacej lehoty, bližšie špecifikoval námietku dobrých mravov zo strany žalovaného, ako i otázku založenia synalagmatických záväzkov.

6. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že súd v odôvodnení svojho rozsudku používa iba všeobecné formulácie, bez obsahu a prepojenia, k čomu došlo k porušeniu a nesprávnostiam a ide len o jednoduché konštatovanie preberajúce texty z doterajšej rozhodovacej činnosti iných senátov okresného súdu a takéto rozhodnutie považuje za svojvoľné a nepreskúmateľné. Uviedol, že na plynutie lehôt sa má použiť osobitná úprava správy bytov v domoch, pričom určenie skutočného správcu a jeho dopad sa viaže na právnu povinnosť vzájomne sa vysporiadať. Zároveň ale platí, že plnenie je dohodnuté tak, že je viazané na odovzdanie a prevzatie správy a pokiaľ nie je odovzdaná správa, všetky plnenia a úkony doterajšieho správcu sa považujú za oprávnené a zákonné. Ďalej poukázal, že súd sa vôbec nezaoberal okolnosťami a skutočnosťami ohľadne synalagmatického záväzku a jeho konštatovaním, že bolo právnou povinnosťou žalobcu správu v plnom rozsahu vykonávať až do právoplatného rozhodnutia o tom, kto je správcom. Ďalej poukázal, že nemohlo dôjsť k výpovedi zmluvy a taktiež súhlasu s novým správcom, pretože neboli splnené základné podmienky platnosti celého rokovania schôdze dňa 21.12.2005 v obytnom bloku H/3 v J. a preto nie je možné vôbec hovoriť o schôdzi vlastníkov a závery na nej prijaté sú v rozpore so zákonom. Má za to, že nedošlo a nemohlo dôjsť k zmene v osobe správcu. Taktiež tvrdil, že v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu a nepochybne ide o obchodnoprávny vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, čoho dôsledkom je posúdenie právneho vzťahu podľa noriem obchodného práva. Taktiež poukázal, že doposiaľ ku dňu podania odvolania, nie je správa odovzdaná ohľadne daného obytného bloku, a to napriek opakovaným pokusom o odovzdanie a vysporiadanie. Žiadal preto, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil na nové konanie a prejednanie, resp. rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

8. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že celý postup súdu bol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „O.s.p.“ zákon platný do 30.6.2016). Má za to, že súd správne zistil skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil, vykonal potrebné dôkazy a na tomto základe vydal aj zákonné rozhodnutie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje, i s jeho odôvodnením a právnou argumentáciou. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal rozhodujúce skutočnosti a z odvolania nie je ani zrejmé, z čoho odvodzuje nároky. V odvolaní sa zaoberal množstvom skutočností, ktoré sú pre konanie nepodstatné a tým zavádza súdy, predlžuje súdne konania a odvádza pozornosť účastníkov, pričom sa nevenuje rozhodujúcim skutočnostiam. Ďalej uviedol, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože dňom 30.6.2006 skončilo jeho oprávnenie konať za vlastníkov bytov a po tomto dátume konal iba sám za seba. Nároky uplatňované v tomto konaní sú v rozpore s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/4/2007. Ďalej uviedol, že žalobca konal úmyselne protiprávne, keď vedel o výpovedi zmluvy o výkone správy, vedel o skončení výkonu správy a napriek tomu konal, ako keby bol správca a žalobca tým porušil Zákon o bytoch, keď nepredložil vlastníkom bytov správu o svojej činnosti pred skončením správy. Odmietol odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vlastníkov bytov i správcovi a nevyúčtoval ku dňu skončenia správy, použitie fondu údržby a fondu plnení. Nesplnil si ani zákonnú povinnosť previesť zostatok majetku vlastníkov bytov na účtoch v banke na účet nového správcu, nezrušil zmluvy o zabezpečení dodávok jednotlivých médií do bytového domu a nepreviedol tieto zmluvy na nového správcu. Toto žalovaný považuje za protiprávne konanie žalobcu. Taktiež poukázal, že ak napáda schôdzu vlastníkov bytov z 21.12.2005, nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom spochybňovať a napádať schôdzu vlastníkov bytov, pretože toto právo patrí iba vlastníkom bytov. Žiaden z vlastníkov bytov však toto právo podať na súd žalobu nevyužil a tak toto právo zaniklo, a ani žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o výkone správy a žalobu o určenie, kto je správcom bytového domu podanú v roku 2013, vzal späť. Závery schôdze vlastníkov bytov z 21.12.2005 sú teda platné a záväzné, naviac potvrdené právoplatnými rozsudkami súdov. Uviedol, že žalovaný teda nie je v právnom vzťahu so žalobcom. Vlastníci bytov odmietli žalobcu ako správcu, vypovedali mu zmluvu o výkone správy, odmietli všetky ním zabezpečované plnenia, žaloba je neopodstatnená a na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Vlastníci bytov uhradili všetky platby za užívanie bytov na účet bytového domu zriadeného správcom a peniaze na tomto účet vlastnícky patria všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalobca sám bez zmeny právneho stavu k 30.6.2010, odovzdal bytový dom žalovanému čím uznal za správcovstvo od 1.7.2006. Taktiež poukázal, že všetci vlastníci bytov uznávajú za správcu bytového domu BARDBYT s.r..o., ktorý v celom rozsahu zabezpečuje všetky plnenia pre bytový dom a všetci vlastníci uhrádzajú platby na účty bytového domu. Žiadal preto, aby odvolací súd odvolanie

zamietol, rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

9. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol okrem iného, že v spornom období jediným účtom vlastníkov bol účet, ktorý spravoval žalobca a spoločnosť BARDBYT nemala až do roku 2015 zriadený osobitný účet pre vlastníkov obytného domu H/3, čo znamená, že vlastníci nemohli a nemali kde platiť svoje platby. Znamená to, že vlastníci bytov obytného bloku H/3 dobrovoľne a vedome prijímali poskytované služby a realizovali úkony s tým spojené z jediného účtu patriaceho vlastníkom bytov bloku H/3, ktorý spravoval žalobca, dobrovoľne umožnili vstup zamestnancov žalobcu do ich bytov a za účelom odpočtu meradiel, odpočtov tepla, TÚV a studenej vody a svojimi podpismi potvrdzovali každý rok, že tieto údaje, t. j. údaje na ich obchodné spoločnosti, sú správne odčítané a správne uvedené, osobne preberali vyúčtovanie od spoločnosti SPRAVBYT s.r.o., ktorá jediná spravovala účet vlastníkov bytov bloku H/3 a služby spojené s užívaním bytu a s dodávkou jednotlivých médií a služieb a zároveň prevzatie podpísali a súčasne voči vyúčtovaniu zo strany žalobcu nenamietali, ani nereklamovali nesprávnosti pri dodávke služieb. Trval na svojich ďalších vyjadreniach.

10. Aj k tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaní nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, schôdza vlastníkov bytov je iba vecou vlastníkov bytov a iba vlastník bytu v dome má právo sa obrátiť do 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania na schôdzi na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Vzhľadom na uvedené správca, či nesprávca, tretia osoba nemajú právo spochybňovať, namietať, preverovať vlastníkov veci vo veci schôdze vlastníkov bytov, ak sa deje opak, ide o zásah do vlastníckych práv pre porušenie Ústavy SR a zákona č. 182/1993 Zb.. Zmluva o výkone správy uzavretá medzi vlastníkmi bytov a novým správcom bytového domu je právnym vzťahom, do ktorého nemá právo zasahovať, alebo ho spochybňovať nesprávca, resp. tretia osoba.

11. Aj v ďalších svojich podaniach žalobca i žalovaní zotrvali na doposiaľ tvrdenom.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o základe veci, je vecne správne. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 381 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak s odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 21 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálnu aj na konania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p., ktoré súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i s prijatými skutkovými závermi aplikoval.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý správne uviedol, že použitie Obchodného zákonníka na tento právny spor, je vylúčené. Žalobca vykonával správu pre účely tohto konania od doby od 10.1.2006 do 30.6.2006 a žalovaný od 1.7.2006 do 30.6.2010. Žalobca požaduje to, čo plnil spotrebiteľovi (nájomcom a vlastníkom bytov) namiesto žalovaného, ktorý mal tomu istému spotrebiteľovi plniť podľa zákona. Zo spotrebiteľského právneho vzťahu však nemôže nijako vzniknúť obchodnoprávny vzťah a nemohlo dôjsť k situácii, aby žalobca a žalovaný spoločne vykonávali podnikateľskú činnosť v rovnakom období, a už vôbec nie vo vzájomnom podnikateľskom vzťahu.

17. Ak žalobca poskytoval služby spotrebiteľom v období od 1.7.2006 do 30.6.2010 namiesto žalovaného, nevykonával už svoju podnikateľskú činnosť v platnom právnom vzťahu so spotrebiteľmi, pretože preukázateľne už v tomto období nebol správcom. Ak žalobca plnil v čase, keď nebol správcom, nemohol sa na jeho úkor obohatiť žalovaný, ale len vlastníci bytov. Pretože žalobca plnil vlastníkom bytov, nie novému správcovi, nemôže byť v konaní úspešný ak bezdôvodné obohatenie požaduje od nového správcu. Pri posúdení otázky bezdôvodného obohatenia je dôležité to, kto sa obohatil na úkor žalobcu. V konaní bolo preukázané, že to nový správca nebol. Žalobca proti vlastníkom bytov si svoj nárok neuplatnil a žalobu proti ním nepodal.

18. Ani ostatné odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nemôžu privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom už na vyššiu právnu argumentáciu podanú súdom prvej inštancie, s ktorou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

19. Keďže súd prvej inštancie nerozhodoval o trovách konania, o nich nemohol rozhodnúť ani odvolací súd, a preto bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozhodnutia o trovách celého konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .