Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_29Cb-116-2012.pdf
PDF · 307.02 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: MAX- beton, s.r.o., Cesta na Klanec 63/A, Bratislava, IČO: 36 751 367, zastúpeného JUDr. Petrom Kövesim, advokátom, Medená 12, Bratislava, proti žalovanému: PODLAHY RK, s. r. o., Rybničná 40, Bratislava, IČO: 36 417 475, zastúpeného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, o zaplatenie 22 133,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.07.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 22 133,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 15.01.2012 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že strany sporu dňa 02.12.2011 podpísali záväznú objednávku č. 1972011, čím medzi nimi došlo k uzavretiu obchodného vzťahu podliehajúcemu ustanoveniam Obchodného zákonníka. Predmetom záväznej objednávky bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému betónové zmesi na stavbu „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ na Nádražnej ulici v Ivanke pri Dunaji. Dodaním uvedeného tovaru a poskytnutím dopravy, vykládky a nakládky si žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo záväznej objednávky, čím žalovanému vznikol záväzok zaplatiť za dodaný tovar a poskytnuté služby dohodnutú cenu v sume 22 133,40 eura s DPH. Žalobca žalovanému vystavil faktúru s dobou splatnosti 14 dní, pričom žalovaný predmetnú sumu za dodaný tovar nezaplatil.
3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 50Rob 369/2012-51 zo dňa 21.08.2012, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že k nezaplateniu ceny vyplávajúcej zo záväznej objednávky č. 1972001 došlo na základe toho, že žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z objednávky, pretože dodal žalovanému nekvalitnú betónovú zmes, čím žalovanému spôsobil značnú škodu, keďže po vytvrdnutí betónu došlo k takému porušeniu celistvosti a jednotnosti betónovej podlahy, že žalovaný podlahu nemohol riadne odovzdať svojmu zákazníkovi. Žalovaný tieto vady riadne reklamoval žalobcovi a uplatnil si nároky z vád listom zo dňa 18.01.2012.
4. Žalobca k veci ďalej uviedol, že medzi stranami sa uskutočnilo niekoľko osobných aj písomných rokovaní, pričom v dôsledku snahy žalovaného vyhnúť sa zaplateniu za žalobcom dodané betónové zmesi sa žalobca obrátil na spoločnosť QUALIFORM SLOVAKIA s.r.o. so žiadosťou o vypracovanie odborného posudku. Zo záverov odborného posudku č. 02/12/OP vyplývalo, že povrch betónovej
podlahy vykazoval vady, pričom tie bolo možné zaradiť do skupiny závad funkčných, ovplyvňujúcich a znižujúcich úžitkové vlastnosti a životnosť podlahy ako celku. Za hlavnú príčinu vzniku uvedených porúch predmetný odborný posudok, ako aj stanovisko k znaleckému posudku TSTUS spoločnosti QUALIFORM SLOVAKIA s.r.o. považovali nesprávny technologický postup pri vlastnej realizácii vsypovej vrstvy na podkladovú betónovú vrstvu, pričom za túto časť realizácie betónovej podlahy zodpovedal žalovaný. Podľa žalobcu dôkazom, že žalovaný si bol vedomý svojej zodpovednosti za vady diela, ktoré realizoval, bol jeho list zo dňa 04.07.2012 adresovaný objednávateľovi (L. - C.), ktorým žalovaný objednávateľovi oznámil nemožnosť vykonania opráv podlahy a ponúkol objednávateľovi zľavu z ceny podlahy vo výške 35 131,28 eura, čím podľa žalobcu žalovaný uznal svoju zodpovednosť za predmetné vady podlahy ako aj to, že vady boli spôsobené nesprávnym technologickým postupom žalovaného. Žalobca však uviedol, že v prípade, ak by aj pripustil, že dodal žalovanému iný tovar ako bol objednaný, žalovaný bol povinný postupovať v zmysle ust. § 428 Obchodného zákonníka a uplatniť vadu spočívajúcu v dodaní iného tovaru ihneď ako ju zistil alebo ako ju pri vynaložení odbornej starostlivosti mal zistiť, pričom žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, čoho dôsledkom žalobca namietol nesplnenie notifikačnej povinnosti žalovaného, čo malo za následok premlčanie práva žalovaného na priznanie nárokov z vadného plnenia v súdnom konaní. Žalobca ešte uviedol, že materiál, ktorý mal byť dodaný žalovanému, bol v objednávke označený ako betónová zmes C 25/30, pričom takýto tovar bol žalovanému aj dodaný. Až po takmer dvoch mesiacoch žalovaný reklamoval dodanie betónovej zmesi s inou prímesou ako tou, ktorú si vyžiadal v objednávke. Prímes bola uvedená priamo v dodacom liste, a teda bolo už pri preberaní zrejmé, že išlo o betónovú zmes s touto prímesou, a preto mal žalovaný túto dodávku reklamovať bez zbytočného odkladu, teda do 8 dní, čo však neurobil a porušil tým svoju notifikačnú povinnosť, čím došlo k premlčaniu jeho práva. Na podlahe neskôr vznikli vady, avšak v dôsledku nesprávneho technologického postupu, ktorý navrhovateľ nezavinil a ktorý spočíval okrem iného aj v použití vsypov po záruke v nesprávne zvolených teplotách a ďalších porušeniach technologického postupu, pričom prísada Pozzolith 90 od výrobcu BASF sa bežne používa ako plastifikátor pre betonáže obdobných podlahových konštrukcií.
5. Žalovaný k veci samej ešte uviedol, že žalovaný v objednávke jasne špecifikoval, že mal záujem o betónovú zmes C 25/30 s plastifikátorom na báze SNF, pričom ako vyplynulo z dodacích listov a z vyjadrení žalobcu, táto požiadavka žalovaného nebola splnená, keďže žalobca dodal betónovú zmes s inou prísadou, a to Pozzolith 90. Podľa žalovaného práve táto prísada spôsobila vady podlahy. Odkázal na znalecký posudok, podľa ktorého prísada použitá v betónovej zmesi bola základným predpokladom pre vznik vád podlahy. Žalovaný uviedol, že vady u žalobcu reklamoval ústne a bezodkladne, keďže výrobný riaditeľ žalovaného p. F. telefonoval s konateľom žalobcu p. Ďurišom a neskôr sa aj stretli, avšak písomná reklamácia bola zaslaná až dňa 18. 01. 2012. Žalovaný uviedol, že spočiatku nebola jasná príčina vád, keďže pri betóne je možné posúdiť, či dosahuje požadované parametre až po 28 dňoch. Preto nemohol byť betón reklamovaný skôr, pričom konečnú príčinu vád určil až znalecký posudok, a teda až od tohto momentu začala plynúť lehota na reklamáciu výrobku. Žalovaný uviedol, že ide o skrytú vadu betónu, ktorú pri dodaní nemohol odhaliť, pričom na námietku premlčania vznesenú žalobcom nemožno prihliadať, keďže podľa ust. § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka sa premlčania nemôže dovolať predávajúci, ak musel vedieť o tom, že dodáva tovar v rozpore so zmluvou.
6. Žalovaný počas konania navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal tretej osobe
- L., s miestom podnikania Terchovská 206, 900 28 Zálesie, IČO: 11 835 397, odstraňovať, opravovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom zasahovať do podlahy výrobnej haly v Ivanke pri Dunaji, ktorú preňho na základe objednávky zo dňa 05.12.2011 zhotovil žalovaný a súčasne žiadal, aby súd predbežným opatrením uložil povinnosť tretej osobe - L. zabezpečiť, aby uvedené obmedzenia rešpektovali všetky tretie osoby, ktoré vstúpia do výrobnej haly v Ivanke pri Dunaji, ktorej podlahu na základe objednávky zo dňa 05.12.2011 zhotovil žalovaný, to všetko až do vykonania znaleckého dokazovania, ktoré za účelom zistenia príčin vád podlahy nariadi súd.
7. Súd však uznesením č.k. 29Cb 116/2012-201 zo dňa 10. 06. 2013 návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalovaný neosvedčil žiadny svoj hmotnoprávny nárok, ktorému by mal súd poskytnúť aspoň predbežnú ochranu, keďže predmetom tohto konania nebolo zistenie vád podlahy výrobnej haly resp. otázka, či tieto vady spôsobili prísady použitého betónu tak, ako to tvrdil žalovaný, ale predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie peňažnej sumy titulom nezaplatených faktúr za dodané betónové zmesi. Žalovaný sa v predmetnom konaní len bránil tým, že predmetnú sumu za dodaný tovar žalobcovi nezaplatil z dôvodu
nekvalitne dodanej betónovej zmesi, čo však bolo predmetnom dokazovania, pričom dôkazné bremeno jednoznačne spočívalo na žalovanom. Súd uvedený návrh zamietol z dôvodu neosvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa mala poskytnúť predbežná ochrana, ako aj z dôvodu, že nariadením navrhovaného predbežné opatrenia by sa neprimerane, nevhodne a nedôvodne zasiahlo do práv tretej osoby, ktorá nebola stranou sporu predmetného súdneho konania a súčasne nebola splnená ani zákonná podmienka, že nariadenie povinnosti (obmedzenia) tretej osobe možno od nej spravodlivo žiadať.
8. Žalobca k veci ešte uviedol, že zo záverov znaleckého posudku č. 08/2004 vyplývalo, že použitie prísady Pozzolith 90 nemožno označiť za priamu príčinu vzniku vád, jej aplikácia však mohla viesť k odlišnému správaniu sa betónu, na ktoré nemusel byť realizátor podlahy pripravený. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou a z jej predmetu činnosti je zrejmé, že sa zaoberá činnosťami akými sú výroba stavebných prvkov z betónu, výroba transportného betónu, výroba a liatie betónových a liatych priemyselných podláh. Z týchto činností je evidentné, že žalovaný má odborné vedomosti, prostredníctvom ktorých pri vynaložení odbornej starostlivosti musel vedieť, čo mu predávajúci dodáva, aká prísada je použitá a aké vlastnosti bude mať betónová zmes, ktorej súčasťou je Pozzolith 90. Túto zmes žalovaný prijal a použil, v dôsledku čoho mal následne prispôsobiť technologický postup určený na vyhotovenie betónu. Žalovaný je odborne zdatným subjektom, ktorý sa profesionálne zaoberá výrobou betónových podláh. Ako takýto subjekt musí byť pripravený na zvolenie vhodného technologického postupu pre správanie sa betónu vyrábaného zo známeho zloženia betónovej zmesi. Bolo len v jeho kompetencii zvoliť si vhodný technologický postup pre spracovanie dodaného tovaru a vyhotovenie podlahovej konštrukcie. Žalovaný od začiatku vedel, že pracuje s prísadou Pozzolith 90, a teda bolo jeho povinnosťou zvoliť vhodnú teplotu na tuhnutie betónu, zvýšiť intenzitu vibrovania, čím by zamedzil výskytu časti vzduchu v betóne, zvoliť vhodný začiatok aplikácie vsypov, zvoliť vhodnú intenzitu hladenia a kropenia betónu, zvoliť vhodný tzv. otvorený čas, počas ktorého sa mal vsyp aplikovať s ohľadom na prijatú plastifikačnú prísadu a vytvoriť podmienky eliminujúce zimné obdobie, ktoré majú vždy negatívny vplyv na výrobky z betónu. Ďalej zo záverov znaleckého posudku vyplývalo, že zásadný vplyv na kvalitu podlahy a výskyt porúch malo nedodržanie technologického postupu pri realizácii vsypov do zatvrdnutého povrchu a dodatočné vlhčenie betónu pred realizáciou vsypu. Z toho je možné vyvodiť právny záver, že v zmysle ust. § 560 Obchodného zákonníka za vady diela zodpovedá žalovaný. Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej by sa žalovaný mohol zbaviť len v prípade, ak by preukázal, že tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom, teda L. Betónové zmesi však neboli dodané žalobcom, ale treťou osobou. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa odvolával na objednávku zo dňa 02.12.2011, prostredníctvom ktorej si mal objednať tovar a trvať na dodaní betónovej zmesi s prísadou na báze SNF. V súdnom konaní však bolo preukázané, že táto objednávka bola podpísaná až dňa 28.12.2011, teda po dodaní tovaru. Z mailovej komunikácie vyplývalo, že prvá objednávka zo dňa 02.12.2011 bola žalovanému vrátená z dôvodu nesprávneho uvedenia parametrov, rovnako aj opravená objednávka zo dňa 05.12.2011 bola žalovanému vrátená. Až v poradí tretia objednávka vyhotovená po dodaní tovaru a podpísaná dňa 28.12.2011 obsahovala správne označenie parametra XC2. K jej dodatočnému vyhotoveniu a podpísaniu so spätným dátumom došlo na žiadosť žalovaného, ktorý túto skutočnosť zdôvodnil potrebou existencie dokladu pre účtovníctvo. Predmetná skutočnosť bola potvrdená svedkom J.. Táto skutočnosť preukazuje to, že medzi stranami v čase dodania tovaru nebol založený vzťah takou zmluvou alebo objednávkou, ktorá by zaväzovala žalobcu k dodaniu prísady na báze SNF. Z toho dôvodu argumentácia o vynútenej prísade na báze SNF je bez právneho významu, pričom žalobca betón s takouto zmesou nikdy nevyrábal. Prísada Pozzolith 90 je na báze LS a nie na báze PCE, ktorú si žalovaný vyhradil v spornej objednávke. Zo znaleckého posudku navyše vyplývalo, že cement je v objednávke špecifikovaný neúplne a nepresne, označenie nezodpovedá príslušnej STN 197 - 1 + A1:2007. Z toho je možné vyvodiť, že medzi stranami sporu došlo pri vystavovaní objednávky v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka k absolútne neplatnému právnemu úkonu. Keďže absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nie je možné prihliadnuť na objednávku ako na prejav vôle, ktorý by mal zaväzovať žalobcu k dodaniu plastifikátora na báze SNF. Žalobca uviedol, že pokiaľ nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva platí, že podľa ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade nedostatku určenia akosti alebo vyhotovenia tovaru v zmluve by o faktickú vadu tovaru išlo len pokiaľ akosť, resp. vyhotovenie tovaru nezodpovedajú kritériu funkčného podľa ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dodávky betónovej zmesi na zhotovenie predmetnej podlahy boli realizované v zmysle STN EN 206-1, na výrobok betón STN EN 206-1C 25/30 CX2(SK)-CI0, 1 Dmax S3 je v zmysle zákona o stavebných výrobkoch vydaný certifikát vnútropodnikovej kontroly SK 12-ZVS-0347 zo dňa 07.03.2011. Uvedený druh betónu je vyrábaný na základe počiatočnej skúšky typu s použitím plastifikačnej prísady Pozzolith 90 od spoločnosti BASF.
Uvedený typ prísady používa žalobca do betónu už 4 roky a za celé uvedené obdobie mu nie sú známe žiadne negatívne účinky, vady ani reklamácie súvisiace s použitím tejto uvedenej prísady. Je teda zrejmé, že medzi stranami neexistovala zmluva, v ktorej by bol určený účel, na ktorý má byť tovar použitý. V takom prípade platí, že žalobca bol povinný dodať žalovanému tovar, ktorý sa spravidla používa. Pozzolith 90 sa bežne používa ako prísada betónových zmesí a tie sa bežne používajú na výrobu podláh. Z toho pohľadu dodávka tovaru dodaná žalovanému v dňoch 07. až 09.12.2011 zodpovedá kritériám funkčného vymedzenia, na základe čoho nie je možné dodanie betónovej zmesi s plastifikátorom Pozzolith 90 vyvodzovať ako vznik faktickej vady. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mal k dispozícii dodací list už dňa 07.12. 2011, na ktorom bolo jasne vyznačené, že žalobca dodal betón s prísadou Pozzolith 90. Následne v každom ďalšom dodacom liste bola táto informácia uvedená. Pokiaľ mal žalovaný výhrady k tejto prísade, mal postupovať podľa ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka a bez zbytočného odkladu po tom, čo vadu zistil (teda po dni 07.12.2011 do 8 dní) podať predávajúcemu správu o vade tovaru. Žalovaný však zaslal žalobcovi reklamáciu až dňa 20.01.2012, čo nemožno považovať za splnenie lehoty bez zbytočného odkladu, nakoľko išlo o vadu, ktorú mohol zistiť pri prevzatí tovaru, ktorého súčasťou bolo odovzdanie dodacieho listu. Žalovaný teda pri vynaložení odbornej starostlivosti takúto vadu mohol zistiť ihneď pri preberaní tovaru resp. pri prevzatí dodacieho listu, z ktorého bola použitá prísada zrejmá. Žalobca taktiež uviedol, že pokiaľ žalovaný videl na dodacích listoch použitie zmesi Pozzolith 90 a dodávku nevrátil žalobcovi, ale naopak ju spracoval, nie je možné mu priznať vznik vád, pretože použitie tejto zmesi nereklamoval v lehote 8 dní. Ak žalobca poskytol zľavu, nemôže byť zaviazaný na odstránenie vád. Medzi tým, ako boli objednávky vracané, prebiehali medzi stranami sporu rokovania, na ktorých sa hovorilo o použití zmesi Pozzolith 90, čo žalovaný nenamietal. Titulom svojho záverečného vyjadrenia žalobca uviedol, že v konaní preukázal, že betónová zmes bola riadne a včas žalobcom dodaná, a preto má žalobca právo na zaplatenie jej ceny. Ohľadom obrany žalovaného na použitie nesprávneho plastifikátora poukázal žalobca na ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje absolútnu neplatnosť úkonu pre úplnú nemožnosť konania vzhľadom k tomu, že žalovaný si objednal plastifikátor, ktorý žalobca nevyrába, a preto bolo takéto plnenie nemožné. Objednávka, na ktorú sa odvoláva žalovaný je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože sa týkala nemožného plnenia žalobcu ohľadom objednaného plastifikátora a bola nesprávne špecifikovaná ohľadne samotnej betónovej zmesi, na základe čoho bola niekoľkokrát žalobcom vrátená a bola žalovanému odovzdaná až po dodaní betónovej zmesi. Vzhľadom na uvedené poukázal žalobca na ust. § 420 Obchodného zákonníka. V konaní bolo preukázané, že použitý plastifikátor je certifikovaný a bežne používaný a sám osebe nespôsobuje vady betónovej podlahy, čo vo svojej výpovedi potvrdili aj svedkovia. Žalobca dodal obvykle používanú betónovú zmes, ktorá bola na daný účel vhodná, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia predvolaní žalovaným, ktorí uviedli, že teploty v interiéri, v ktorom bola podlaha položená boli v poriadku, preto nemohli spôsobiť vady podlahy. Zo znaleckého posudku vyplývalo, že žalovaný nesprávne použil technologický postup, takže vady podlahy zavinil žalovaný. Žalobca poukázal na ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka ohľadom nároku žalovaného na náhradu škody a s ohľadom na znenie tohto ustanovenia považoval obranu žalovaného za účelovú.
9. Žalovaný k veci ešte uviedol, že predmetný znalecký posudok potvrdzuje jeho vyjadrenia, keďže základnou príčinou všetkých vád bolo použitie zlej plastifikačnej prísady, ktorá bola použitá v rozpore s objednávkou a zmluvou. Žalovaný uviedol, že oba znalecké posudky označili za základný predpoklad vád, resp. prvotnú chybu použitie plastifikátora na báze ligninosulfonátu, t.j. Pozzolithu 90. Oba posudky však uvádzajú, že tu boli aj ďalšie príčiny a použitie plastifikátora je len jednou z nich. Použitie nevhodného plastifikátora je ale jednoznačným porušením zmluvy a ako jediné v rade príčin má znaky protiprávneho konania. Práve vďaka nevhodnému plastifikátoru sa totiž choval betón inak ako žalovaný očakával. Je síce pravdou, že sa betónovalo v zimných mesiacoch, no to nie je problém. V zmysle STN 13 670-1 totiž betonáži pri teplote 0 až 25 stupňov nič nebráni. Žiadne protiprávne konanie zo strany žalovaného tu teda nebolo. Ak sa betón v dôsledku nevhodného plastifikátora správal pri nižšej teplote inak, je to zodpovednosťou žalobcu. Hoci nízka intenzita vibrovania poukazuje na zodpovednosť žalovaného, žalovaný s týmto nesúhlasil. Žalovaný bol taktiež presvedčený, že vsyp aplikoval správne a včas. Túto skutočnosť preukazujú vyjadrenia svedkov A. a Y.. Ak by bol vsyp aplikovaný neskoro, nedal by sa do betónu všetok zapracovať. Obaja svedkovia však potvrdili, že množstvo použitého vsypu zodpovedalo pôvodným výpočtom. Ak by však súd dospel k inému záveru, plastifikátor spôsobil, že sa betón dostal do stavu, kedy mohol vsyp prijať skôr. Aj hladenie a kropenie bolo totiž výlučne reakciou na žalobcom zavinené neštandardné správanie sa betónu. Za kvalitu betónu je zodpovedný jeho výrobca, teda žalobca a je jeho povinnosťou prijať také opatrenia, aby bol betón aj napriek nízkej teplote vhodný na použitie. Žalovaný uviedol, že ak k vlhčeniu došlo, tak jedine pri hladení a po aplikácii
vsypu. To, že betón sa pred aplikáciou vsypu nekropil, potvrdzuje svedecká výpoveď Y. a L.. Žalovaný uviedol, že pri výrobe betónu je odborne zdatnou osobou predovšetkým žalobca. Hlavnou činnosťou žalovaného je výroba podláh, samotným betónom sa zaoberá podstatne menej aj napriek tomu, že jeden z jeho predmetov podnikania je výroba betónu. Betón nikdy žalovaný nevyrábal. Žalovaný uviedol, že objednávka určila len bázu plastifikátora s tým, že voľba konkrétneho výrobku pripadla na navrhovateľa (ust. § 327 Obchodného zákonníka). Žalovaný pritom použil v betonárskej praxi bežné a všeobecne používané skratky. Námietka žalobcu, že žalovaný vedel, že pracuje s plastifikátorom Pozzolith 90 je preto neopodstatnená. Rozhodujúcou je len dobrá viera žalovaného, že dodaný plastifikátor je v poriadku. Druh a báza plastifikátora je totiž pri betonáži, pokiaľ nie je výslovne uvedená v dodacom liste, nezistiteľná. Ak by žalovaný skutočnú bázu plastifikátora Pozzolith 90 poznal, betón by bol odmietol. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že objednávka bola podpísaná až dodatočne. To však neznamená, že na jej základe uzavretá zmluva nie je platná. Dodanie betónu nevyžaduje písomnú formu, podpísaná objednávka je len dôkazom toho, čo sa dohodlo ešte skôr neformálne (telefonicky, mailom a pod.). Z dokazovania vyplynulo, že objednávka bola žalobcovi zasielaná viackrát ešte pred samotnou betonážou. Dochádzalo v nej síce k zmenám, ale jednalo sa len o odstránenie nepresností. Všetky zmeny boli robené na popud žalobcu a netýkali sa plastifikátora. Údaj o plastifikátore žalobca nikdy nenamietal. Konanie žalobcu preto možno vyložiť ako súhlas s tým, čo bolo ohľadom plastifikátora uvedené v objednávke. Žalobcove tvrdenia, že nerozumel označeniu plastifikátora, nie sú podľa žalovaného pravdivé. Ak nemal žalobca problém poukazovať na chyby v iných údajoch, je podľa žalovaného ťažko uveriteľné, že by nerozpoznal typ požadovaného plastifikátora. Výklad žalobcu o absolútnej neplatnosti objednávky je ústavne nekonformný, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom zo dňa 03.07.2008 pod sp. zn. I ÚS 242/07, podľa ktorého je povinnosťou súdu uprednostniť ten výklad, ktorý zmluvu robí platnou. Až po vypracovaní znaleckého posudku od TSÚS sa dalo bezpečne tvrdiť, že vadný bol práve betón. Až dovtedy sa pracovalo s verziou o nevhodnom vsype. Žalovaný mohol vadu zistiť jedine vtedy, keby bol údaj o báze plastifikátora v dodacom liste uvedený. Keďže to tak nebolo, je vhodné aplikovať ust. § 428 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka a vychádzať z toho, že reklamácia bola urobená včas. Reklamovaná vada bola totiž vadou skrytou a bolo ju možné objaviť len po vynaložení odbornej starostlivosti. V zmysle ust. § 379 Obchodného zákonníka sa okrem skutočnej škody nahrádza aj ušlý zisk. Žalovaný musel v dôsledku vád podlahy poskytnúť jej koncovému užívateľovi zľavu z ceny vo výške 100 %, pričom náklady na jej opravu túto zľavu ešte prevyšujú. Vzhľadom na znehodnotenie betónu nesprávnym plastifikátorom a jeho úplnú nevhodnosť na zamýšľaný účel sa žalovaný domnieval, že cena vadného betónu predstavuje sumu 0,- eur. Žalovaný ešte uviedol, že požadoval použitie určitého plastifikátora, ktorý však nebol na potrebnej báze dodaný, pričom žalobca túto objednávku pripomienkoval, ale nikdy nenamietal použitie konkrétneho plastifikátora. Bolo zrejmé, že podlaha je nepoužiteľná a má vady, čo konštatovali aj znalecké posudky, na základe čoho žalovaný poskytoval zľavu investorovi až do výšky 35 000,- eura, pričom o túto sumu sa žalovanému znížil príjem. Príčinná súvislosť je uvedená v znaleckých posudkoch, ktoré zhodne uvádzali, že plastifikátor bol použitý na nesprávnej báze. V konaní nebol predložený dôkaz, ktorý by hovoril o tom, že by žalovaný niečo zanedbal alebo porušil, pričom žalovaný urobil reklamáciu hneď po tom, ako zistil vady betónu vzhľadom na jeho špecifický charakter. Žalovaný ešte uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal betón s určitou bázou plastifikátora. Nežiadal konkrétny výrobok, žiadal len stanovenú bázu. Túto povinnosť žalobca porušil a dodal plastifikátor na inej báze. A hoci mal k údajom v objednávke betónu viacero odborných pripomienok, k špecifikácii plastifikátora žiadne výhrady nemal. Bez ohľadu na formuláciu objednávky bolo ale jasné, že Pozzolith 90 ako plastifikátor dodaný nemal byť. Žalobca neporušil len zmluvu, ale aj zákon, konkrétne ust. § 420 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý káže dodávať tovar tak, aby bol použiteľný na stanovený účel. V zimných podmienkach predmetnej betonáže sa ale predmetný plastifikátor používať nemá. Bolo preukázané, že žalobca nepoznal označenie bázy svojho plastifikátora. Dodaný betón bol použitý na zhotovenie podlahy, ktorej povrch sa niekoľko hodín po vybetónovaní delaminoval a podlaha sa znehodnotila, nakoľko s pánom M. nedošlo k dohode na materiálovom a technologickom riešení opravy, žalovaný mu navrhol zľavu z ceny vo výške 35 131,80 eura, čím žalovanému vznikol výpadok príjmov. Ak by žalovaný túto zľavu neposkytol a podlahu by opravil sám, stálo by to prinajmenšom toľko, koľko samotná podlaha. Na rozdiel od zhotovenia novej podlahy, pri oprave sa vyžaduje omnoho vyššia presnosť, čo je technologicky a finančne omnoho náročnejšie ako betonáž novej podlahy so vsypom. To, že problémy spôsobil plastifikátor, dokázali nezávisle od seba dva znalecké posudky. Sú medzi nimi rozdiely, no oba za prvotnú príčinu označujú plastifikátor, pričom ich závery potvrdzuje aj odborná literatúra. Definitívnu reklamáciou bolo možné urobiť až po vykonaní znaleckého posudku. Titulom svojho záverečného žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca nemal na sklade objednaný plastifikátor, ktorý vo svojej praxi nepoužíval, nemôže byť považovaná za absolútnu
nemožnosť jeho plnenia, nakoľko si takýto plastifikátor mohol zabezpečiť. V tomto zmysle sa pod absolútnou nemožnosťou plnenia rozumie nemožnosť plnenia na základe fyzikálnej nemožnosti, teda že sa nedá zabezpečiť. K neplatnosti objednávky uviedol, že je pravdou, že bola konateľom žalobcu podpísaná neskôr, avšak táto písomná objednávka verne potvrdzuje ústne dohody uzavreté medzi stranami sporu, inak by ju konateľ žalobcu nepodpísal. K reklamácii vád žalovaný uviedol, že bola uplatnená včas, nakoľko zo zápisov v stavebnom denníku je zrejmé, že dňa 14.12.2011 bol konateľ žalobcu na stavbe, pričom v tento deň sa podlaha rozoberala, takže v tento deň mal konateľ žalobcu vedomosť o reálnom stave podlahy. Práve tvrdenie protistrany ohľadom použitia ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka by nemala zastrieť povahu veci, ktorá je taká, že žalovaný utrpel ujmu, preto svoju obranu formuloval tak, ako ju v konaní uvádzal, pričom sa domnieval, že oba nároky žalovaného, teda nárok na náhradu škody alebo zľavu obstoja vzhľadom na skutkový stav veci.
10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu a svedkov C., E., L., J., Y., Z., H., K. a A., ako aj listinnými dôkazmi (ich prečítaním), a to: záväznou objednávkou č. 1972011, faktúrou č. 110101287, dodacími listami č. 3146, č. 3088, č. 3116, č. 3175, č. 3093, č. 3113, č. 3101, č. 3114, č. 3090, č. 3103, č. 3091, č. 3132, č. 3095, č. 3136, č. 3108, č. 3102, č. 3096, č. 3098, č. 3148, č. 3152, č. 3128, č. 3154, č. 3097, č. 3107, č. 3144, č. 3159, č. 3162, č. 3153, č. 3139, č. 3134, č. 3104, č. 3133, č. 3119, č. 3092, č. 3089, č. 3100, č. 3111, č. 3112, č. 3131, č. 3117, č. 3142, č. 3094, č. 3151, č. 3155, č. 3163, č. 3150, č. 3157, č. 3161, č. 3174, č. 3168, č. 3122, č. 3170, č. 3126, č. 3125, č. 3130, č. 3129, č. 3137, č. 3135, č. 3121, č. 3104, č. 3171, č. 3169 a č. 3143, listom žalovaného adresovanom objednávateľovi L. zo dňa 04. 07. 2012, vyjadrením spoločnosti BASF zo dňa 01.02.2012, odborným posudkom č. 02/12/OP a jeho prílohami, stanoviskom č. 10-15/12 TSUS zo dňa 25.08.2012, znaleckým posudkom č. 10-05/2012 a jeho prílohami, reklamáciou žalovaného adresovanou žalobcovi zo dňa 18.01.2012 a dňa 20.01.2012, listom žalovaného adresovanom žalobcovi zo dňa 12.03.2012, poskytnutím zľavy z ceny diela žalovaným objednávateľovi zo dňa 17.09.2012, faktúrou č. 120200001, znaleckým úkonom č. 10-07/2013, mailovou komunikáciou strán sporu zo dňa 13.12.2011, mailom zo dňa 24.01.2012 a jeho prílohami, fotokópiami objednávok zo dňa 02.12.2011, úryvkom z publikácie Betónové priemyslové podlahy, znaleckým posudkom č. 08/2014 a jeho prílohami, dodacími protokolmi č. 29210 a 29344, vyjadrením k reklamácii zo dňa 23.04.2014, vyjadrením k prevedeniu podlahy zo dňa 02.03.2014, odborným článkom Betón pri extrémnych zimných a letných teplotách, stavebným denníkom, objednávkou spoločnosti LADCE Betón, s.r.o., dodacími listami LADCE Betón, s.r.o., technickými listami prísad Stachement NN a Stachement 781, reklamáciou pre LADCE Betón, s.r.o., súhlasom spoločnosti LADCE Betón, s.r.o. s žalovaným navrhovanou opravou, faktúrami č. 140100057 a č. 120200001 a sprievodným listom pre A., vyjadrením k spôsobu sanácie priemyselnej podlahy od TSUS, odborným článkom z www.betonracio.sk <http://www.betonracio.sk>, cenovými ponukami spol. DaXtav s.r.o. a spol. Priemyselné podlahy, s.r.o., výpisom obchodných registrov spoločností strán sporu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, na základe čoho zistil skutkový stav veci a za použitia ust. § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka, § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 266 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 345 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka, § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 377 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 378 Obchodného zákonníka, § 379 Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 411 Obchodného zákonníka, § 420 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 424 Obchodného zákonníka, § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 425 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 427 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, § 428 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 436 ods. 1, 2 a 4 Obchodného zákonníka, § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka, § 439 ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka, § 440 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 447 Obchodného zákonníka, § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 34 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 43 Občianskeho zákonníka, § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcu rozsudkom č.k. 29Cb 116/2012-503 zo dňa 01.06.2015 ako nedôvodnú zamietol.
11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe dodacích listov zo dňa 07.12.2011, dňa 08.12.2011 a dňa 09.12.2011 mal preukázané a považoval za nesporné, že žalobca dodal žalovanému v uvedených dňoch betón, ktorý žalovaný použil na vyhotovenie podlahy na stavbe „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ na Nádražnej ulici v Ivanke pri Dunaji. Súd mal z výpovede svedka
Z., konateľa žalobcu Vladimíra Ďuriša a svedka J. (výkonný riaditeľ žalovaného) preukázané, že dodaniu predmetného betónu predchádzala telefonická komunikácia medzi Y. a J.. Nesporné bolo aj to, že následne bola žalovaným vyhotovená záväzná objednávka č. 1972011 (ďalej len „objednávka“), datovaná ku dňu 02.12.2011, pričom bolo taktiež nesporné, že táto objednávka bola žalobcom podpísaná až dňa 28.12.2011, teda až po dodaní predmetného betónu, keďže žalobca odmietol podpísať predmetnú objednávku dňa 02.12.2011 a dňa 05.12.2011 z dôvodu chybne uvedeného označenia betónu. V zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný telefonickým rozhovorom so žalobcom a následnou písomnou objednávkou prejavil vôľu uzavrieť so žalobcom zmluvu, predmetom ktorej mal byť záväzok žalobcu dodať žalovanému betón a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za žalobcom dodaný betón. Keďže podpísaniu predmetnej objednávky žalobcom predchádzalo samotné dodanie betónu, súd toto dodanie betónu považoval v zmysle ust. § 43c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 275 ods. 5 Obchodného zákonníka za včasné konanie žalobcu, z ktorého bolo možné vyvodiť súhlas žalobcu s návrhom žalovaného na uzavretie zmluvy, a teda okamih dodania betónu žalobcom žalovanému treba považovať za okamih uzavretia ústnej zmluvy medzi stranami sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že pri uzatváraní tejto zmluvy obe strany sporu vystupovali ako podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a keďže s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa tento ich zmluvný záväzok týkal ich podnikateľskej činnosti, sa na predmetný zmluvný záväzok strán sporu v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, a na ktorých úpravu sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na obsah zmluvného vzťahu strán sporu sa na jeho úpravu použili ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna kúpna zmluva z zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.
12. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo veci samej ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že na žalovaným vyhotovenej podlahe sa vyskytli vady (jej odlupovanie), pričom za účelom zistenia príčin týchto vád žalovaný mailom zo dňa 13.12.2011 dopytoval žalobcu na zloženie dodaného betónu. Ten pri uvedení receptúry betónu označil ako prísadu (plastifikátor) Pozzolith 90 od spoločnosti BASF, ktorá bola ako prísada taktiež uvedená na všetkých dodacích listoch. Súd mal zo svedeckej výpovede L. a správy spoločnosti KEMA stavebné materiály, s.r.o., ktorá dodala na predmetnú stavbu vsypy, ktoré žalovaný zapracoval do podlahy preukázané, že tá dňa 15.12.2011 uskutočnila ohliadku predmetnej podlahy za účelom zistenia príčiny odlupovania podlahy. Zo správy tejto spoločnosti zo dňa 16.01.2012 vyplývalo, že na betón bol použitý klasický plastifikátor (prísada) Pozzolith 90, ktorý je na báze lignínu. Následne mal súd preukázané, že žalovaný dňa 18.01.2012 reklamoval žalobcovi dodanie predmetného betónu z dôvodu, že žalovaný požadoval, s odkázaním na znenie objednávky, dodanie betónu s plastifikátorom (prísadou) na báze SNF (sulfonované naftalenformaldehydové kondenzáty viď č.l. 241 spisu - publikácia Betónové priemyselné podlahy), pričom žalobcom dodaný plastifikátor Pozzolith 90 bol na báze LS (soli alebo deriváty ligninsulfonanov viď č.l. 241 spisu - publikácia Betónové priemyselné podlahy). Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporné aj to, že pred vystavením písomnej objednávky žalovaného prebehli medzi stranami sporu aj ústne rokovania, pričom obsah týchto rokovaní sa ukázal ako sporný, keďže na jednej strane konateľ žalobcu Y. tvrdil, že žalovanému uviedol, že používa prísady buď na báze PCE alebo na báze lignosulfonami (čiže Pozzolith 90), pričom prísadu Pozzolith 90 mal žalovanému aj odporučiť, avšak žalovaný tvrdil, že obsah ústnych rokovaní mal byť špecifikovaný v písomnej objednávke žalovaného. Žalobca svoje tvrdenie preukázal svedeckou výpoveďou Z., ktorý mal byť v čase ústnych rokovaní (telefonického hovoru Y. a J.) v kancelárii Y., pričom súd túto výpoveď hodnotil ako nedôkaznú, keďže svedok počul tieto informácie len sprostredkovane od Y. a z telefonického rozhovoru ako jeho neúčastník nemohol presne zachytiť jeho obsah, a teda s určitosťou potvrdiť, čo bolo obsahom ústnych rokovaní Vladimíra Ďuriša a J. ohľadom dodania betónu. Žalovaný svoje tvrdenia o špecifikácii ústnych rokovaní písomnou objednávkou potvrdil práve touto písomnou objednávkou zo dňa 02.12.2011, kde ako prísadu označil plastifikátor na báze SNF (nie na báze PCE). Taktiež bolo nesporné, že žalobca v tejto objednávke namietal chyby v označení betónu a z tohto dôvodu písomnú objednávku nepodpísal pred dodaním betónu, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca pred dodaním betónu namietal nesprávne označenú prísadu, pričom jeho tvrdenie vyslovené počas súdneho konania, že označeniu „na báze SNF“ nerozumel a že si myslel, že je to označenie pre plastifikátor na báze lignosulfitátu súd považoval za špekulačné, keďže žalobca ako výrobca betónu musel vedieť, čo skratka SNF znamená, keďže v praxi sú bežne zaužívané označenia báz prísad ako LS, PC, SNF alebo SMF (viď odborný článok Betónové priemyselné podlahy, článok doc. A. - Prísady
do betónu alebo objednávka odporcu č. 1822014), pričom ak mu takéto označenie bolo nejasné, mal to namietať tak, ako namietal nejasné, resp. chybné označenie betónu na predmetnej objednávke. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie nemohol stotožniť s argumentom žalobcu, že takáto objednávka predstavuje absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže podľa súdu objednávka vo vzťahu k uvedenej prísade (čiže k dohode o akosti/vlastnosti betónu) predstavovala právny úkon, ktorý bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia, keďže v celom procese dodania betónu žalobca označenie prísady nenamietal ako neurčité alebo nezrozumiteľné a netvrdil, že dodanie betónu s takouto prísadu by bolo pre neho nemožné a svoje neskoršie tvrdenia o nemožnosti takéhoto plnenia uvedené počas súdneho konania žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi vznikla v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť dodať betón s prímesou na báze SNF (sulfonované naftalenformaldehydové kondenzáty), teda žalovaný určil časť vlastnosti/akosti dodaného betónu podľa druhu, pričom žalobca takto označený druh prísady v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nenamietal. Z dodacích listov mal súd preukázané, že žalobca dodal žalovanému betón s plastifikátorom Pozzolith 90 bez uvedenia druhu bázy, pričom neskôr sa stalo zrejmým, že Pozzolith 90 je plastifikátor na báze LS. Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako predávajúci porušil svoju povinnosť v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže dodal tovar inej akosti/vlastnosti (nedodal betón s plastifikátorom na báze SNF, ale na báze LS) ako žalovaný požadoval, čo malo za následok, že tovar mal v zmysle ust. § 422 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka vady, pričom tieto vady mal tovar už v čase jeho dodania, a preto žalobca ako predávajúci v zmysle ust. § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedá za takúto vadu, aj keď sa stala zjavnou až po dodaní tovaru, pričom nebol daný ani jeden z liberačných dôvodov v zmysle ust. § 423 a 424 Obchodného zákonníka, keďže žalobca nepoužil pri výrobe tovaru veci, ktoré mu odovzdal žalovaný a keďže sa vada tovaru týkala jeho vlastnosti/akosti, ktorú mal tovar mať a nemal, pričom aj keby súd vadu neposúdil ako vadu vlastnosti/akosti, nebolo zo strany žalobcu, ktorý znášal dôkazné bremeno pri preukazovaní liberačných dôvodov preukázané, že by žalovaný o vadách v čase uzavretia zmluvy (teda v čase dodania betónu) vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, nakoľko v dodacích listoch bol plastifikátor uvedený bez označenia druhu bázy.
13. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nakoľko žalobca v súdnom konaní namietol v zmysle ust. 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť oznámiť vady tovaru včas, súd musel v zmysle ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka skúmať, či môže alebo nemôže žalovanému priznať právo z vád tovaru, a teda či žalovaný podal žalobcovi správu o vadách (reklamáciu) bez zbytočného odkladu (čo je 8 dní) po tom, ako žalovaný (a) vady zistil, alebo (b) pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke tovaru, alebo (c) vady mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti považoval za nesporné, že krátko po tom, ako bol betón dodaný na stavbu a zapracovaný do podlahy, podlaha začala vykazovať vady. Za tým účelom žalovaný dňa 13.12.2011 požiadal žalobcu o poskytnutie informácií o špecifikácii betónu, pričom nebol žalovanému poskytnutý údaj o báze plastifikátora. Následne dňa 15.12.2011 spoločnosť KEMA, ktorá dodala na stavbu vsypy, vykonala ohliadku a z jej odborného posudku vyhotoveného dňa 16.01.2012 sa stalo zrejmým, že žalobcom dodaný betón obsahoval plastifikátor na inej báze ako požadoval žalovaný, pričom hneď dňa 18.01.2012 žalovaný notifikoval žalobcovi vyššie uvedenú vadu tovaru. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že žalovaný oznámil žalobcovi vady tovaru dva dni po tom, ako ich zistil po vynaložením odbornej starostlivosti (dopyt žalobcu zo dňa 13.12.2011, vykonanie odbornej skúšky spoločnosťou KEMA zo dňa 15.12.2011), pričom ani pri prevzatí tovaru žalovaný nepochybil, resp. nemožno konštatovať, že by nekonal s odbornou starostlivosťou, avšak vadu takéhoto druhu nemohol zistiť prezretím dodaného betónu a nebolo možné ju zistiť ani z údajov uvedených v dodacom liste. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie si žalovaný svoju notifikačnú povinnosť v zmysle ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil bez zbytočného odkladu potom, ako vadu betónu zistil, keďže vadu dodaného betónu oznámil žalobcovi dva dni po tom, ako ju zistil, pričom zároveň platí, že vadu nemohol zistiť pri prevzatí betónu a zistil ju až po vynaložení odbornej starostlivosti. Na základe uvedeného mohol súd žalovanému priznať právo z vád tovaru.
14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo záverov znaleckého posudku č. 08/2014 vyplývalo, že hoci použitie prísady Pozzolith 90 nemožno označiť za priamu príčinu vzniku vád podlahy, avšak použitie tejto prísady všeobecne môže viesť (1) k ovplyvneniu priebehu tuhnutia tvrdnutia betónu, v dôsledku čoho sa oddiali začiatok aplikácie a skráti vhodný čas na spracovanie vsypu, (2) k odlišnému správaniu sa betónu,
na ktoré nemusel byť žalovaný ako realizátor podlahy pripravený, čo mohlo ovplyvniť technologický postup realizácie podlahy, pričom nedodržanie technologického postupu môže mať zásadný vplyv na kvalitu podlahy, resp. výskyt vád, pretože ak sa vsyp aplikuje neskoro, nedôjde k dokonalému prepojeniu dvoch vrstiev, následkom môže byť lokálne alebo celoplošne porušenie povrchovej vrstvy. Zo záverov znaleckého posudku č. 10-05/2012 vyplývalo, že plastifikátor Pozzolith 90 s najväčšou pravdepodobnosťou nemožno jednoznačne označiť ako výlučnú príčinu delaminácie. Jeho prítomnosť v betóne však vytvorila základe predpoklady pre synergický efekt viacerých činiteľov spôsobujúcich až skutkovú vadu podlahy. Z odborného článku Betónové priemyselné podlahy vyplývalo, že prímesy na báze LS (čo je aj Pozzolith 90) retardujú dobu tuhnutia a tvrdnutia, preto je výhodné ich používať pri vysokých teplotách pri letných betonážach a je veľmi nevýhodné ich používať pri nízkych teplotách pod 10 stupňov Celzia. Môže nastať situácia, kedy plocha betónu začne tvrdnúť po dlhšej dobe v podstate naraz v krátkom čase a nestačí sa potom včas celá plocha zažehliť. Z uvedených záverov znaleckých posudkov bolo podľa súdu prvej inštancie jednoznačné, že dodaný betón s inou prímesou ako požadoval žalovaný nebol priamou a výlučnou príčinou odlupovania podlahy, ale zároveň možno konštatovať, že táto prímes mala za následok iné správanie sa betónu, čo potvrdil aj odborný článok, pričom na takéto správanie nebol žalovaný pripravený a neočakával ho, kvôli čomu nezvolil úplne najvhodnejší technologický postup spracovania vsypov do podlahy, resp. žalovaným zvolený technologický postup aplikácie vsypov zodpovedal predpokladu dodania betónu s prímesou na báze SNF, čo sa však nestalo. Možno teda pracovať s tézami, že ak by bol žalovanému dodaný betón so správnou prímesou, nemuseli vady na podlahe vzniknúť, keďže by sa betón správal tak, ako žalovaný očakával, resp. ak by mal žalovaný vedomosť o báze predmetnej prímesy, mohol prispôsobiť svoj technologický postup, resp. mohol neprevziať dodaný tovar, nakoľko by vedel, že nezodpovedá jeho požiadavkám a zvolenému technologickému postupu, a tým pádom nemusel investorovi poskytovať 100 % zľavu z ceny diela (vyhotovovanej podlahy) v sume 35 131,80 eura, keďže ten opravu podlahy ako nárok z vád diela odmietol. Preto súd považoval dodanie vadného betónu za základnú a podstatnú príčinu odlupovania podlahy.
15. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný si ako obranu proti nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný betón uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny za dodaný betón, resp. nárok náhradu škody, v oboch prípadoch do výšky kúpnej ceny, t.j. v sume 22 133,40 eura. Keďže tento nárok vyplýval tak z podstatného, ako aj nepodstatného porušenia zmluvy, súd prvej inštancie neskúmal, či dodaním vadného betónu bola porušená kúpna zmluva žalobcom podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Podľa ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu, pričom v zmysle ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka ak uspokojenie, ktoré môže kupujúci dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád (podľa ust. § 436 alebo 437 Obchodného zákonníka), teda napr. zľavou z kúpnej ceny, nemôže ho následne dosiahnuť ešte uplatnením aj nároku z iného právneho dôvodu, napr. z titulu práva na náhradu škody. Súd preto najskôr skúmal dôvodnosť nároku žalovaného na zľavu z kúpnej ceny v plnej výške. Nárok na zľavu z kúpnej ceny podľa ust. § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť plnenie. Súd prvej inštancie túto zľavu z kúpnej ceny považoval za primeranú a správnu, nakoľko žalobcom dodaný betón nemal pre žalovaného v konečnom dôsledku žiadnu hodnotu, keďže nespĺňal požadovanú kvalitu, od čoho sa odvíjal celý rad ďalších skutočností, ktoré vyústili do straty nároku žalovaného na cenu diela v plnej výške, ktorá prevyšovala nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny o takmer 13 000,- eura. Rovnaké dôsledky pre žalobcu by malo aj to, keby si žalovaný uplatnil ako nárok z vád tovaru dodanie náhradného tovaru za vadný tovar. Tiež by žalobca nedostal zaplatenú plnú kúpnu cenu za jednu dodávku betónu. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný uplatnením nároku na zľavu z kúpnej ceny dosiahol uspokojenie, a preto súd už jeho nárok na náhradu škody ďalej neskúmal. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nároku žalovaného na zľavu z kúpnej ceny za žalobcom dodaný betón vo výške ceny dodaného betónu, nakoľko žalobca dodal žalovanému v zmysle ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka vadný tovar, čím porušil v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka svoju povinnosť dodať tovar v akosti/vlastnosti ako určovala kúpna zmluva, čo malo za následok výskyt takých vád na podlahe, ktoré boli ťažko odstrániteľné a ktorých náklady na odstránenie prevyšovali hodnotu ceny samotnej podlahy (diela) a aj cenu za žalobcom dodaný betón.
16. Žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, v ktorom uviedol, že podstatnou skutočnosťou v procese objednávania a dodania betónu sa stalo preukázanie toho, či sa žalobca a
žalovaný dohodli na dodaní betónu s plastifikátorom, resp. prísadou Pozzolith 90 alebo plastifikátor na báze SNF. Uviedol, že najprv prebiehali ústne resp. telefonické rokovania medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný dňa 02.12.2011 vystavil písomnú objednávku, ktorej nesprávnosť žalobca namietal, avšak z iného dôvodu než toho, že v objednávke bolo uvedené, že sa má dodať betón s plastifikátorom na báze SNF, túto objednávku preto žalobca nepodpísal. Žalovaný dňa 05.12.2011 vystavil ďalšiu písomnú objednávku, ktorej nesprávnosť žalobca namietal avšak z iného dôvodu, než toho, že v objednávke bolo uvedené, že sa má dodať betón s plastifikátorom na báze SNF. Túto objednávku preto žalobca taktiež nepodpísal. Dňa 07. až 09.12.2011 bol dodaný betón s plastifikátorom Pozzolith 90, pričom z dodacích listov bolo zrejmé zloženie betónu, teda že sa dodáva betón Pozzolith 90. Dňa 28.12.2011 teda po dodaní betónu žalovaný zaslal žalobcovi ďalšiu objednávku. Z uvedeného priebehu objednávania a dodávania betónu je teda zrejmé, že dodaním betónu neexistovala platná objednávka, ktorá by bola podpísaná žalobcom, hoci pre platnosť objednávky sa nesporne jeho podpis vyžaduje. Žalobca uviedol, že ak by dodal žalovanému betónovú zmes, tak ako si ju v skutočnosti žalovaný objednal, išlo by v podstate o absolútne nevhodnú zmes, ktorá by sa v daných podmienkach nedala ani použiť. Tento jeho názor podporovalo aj stanovisko svedka A., ktorý na pojednávaní dňa 29.10.2014 k predloženým objednávkam uviedol, že sú nepresne uvedené doplňujúce požiadavky najmä druh cementu, čo môže mať fatálny dopad na kvalitu cementu. Podľa názoru žalobcu je nespochybniteľné, že žalobca dodal žalovanému tovar-betón s prísadou Pozzolith 90, ktorý žalovaný pri preberaní nijak nenamietol, betónovú zmes prijal a spracoval. Žalobca k záveru súdu akým vyhodnotil svedeckú výpoveď Z. nesúhlasil, pričom uviedol, že Z. minimálne musel jasne počuť vyjadrenia konateľa žalobcu a s jeho vyjadrením mu bol zrejmý obsah telefonického rozhovoru a teda bezprostredne musel počuť, že žalobca žalovanému odporučil prísadu Pozzolith 90. Rovnako považuje za potrebné uviesť, že rozhovor o ponuke prísady Pozzolith 90 zo strany žalobcu žalovanému bol logickým dôsledkom toho, že žalobca prísady na báze SNF nikdy nevyrábal a ani nevyrába, teda od samotného počiatku bolo zrejmé, že betónovú zmes s prísadou vyrobenou na báze SNF žalovanému nemôže ani dodať. K tejto súvislosti zdôraznil a mal za preukázané, že konateľ žalobcu minimálne telefonicky odporučil prísadu Pozzolith 90. Žalobca nepodpísal dve písomné objednávky pred dodaním betónu a následne žalobca dodal žalovanému betón s prísadou Pozzolith 90, pričom žalovaný tento tovar bez námietok prevzal. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemohol porušiť žiadnu svoju povinnosť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel na ktorý sa takýto tovar spravidla používa“. Za daných okolností pokiaľ neexistovala platná objednávka a keď konateľ žalobcu preukázateľne odporučil betón s prísadou Pozzolith 90, je nutné aplikovať ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda žalobca mal povinnosť dodať tovar na účel, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa, čo v skutočnosti aj dodal. Dodávaný betón sa používa úplne bežne, len je pri ňom potrebné dodržať technologický postup, ktorý sa vyžaduje. Nejde však o žiaden neštandardný betón ani o neštandardné technologické postupy, čo nakoniec podľa jeho názoru v konaní ani nebolo sporné. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný si objednal u žalobcu betónovú zmes s prísadou vyrobenou na báze SNF, žalobca zotrval na tvrdení, že podľa jeho názoru objednávka predstavuje neplatný úkon v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej predmetom bolo nemožné plnenie a to dodanie betónu, ktorý žalobca nikdy nevyrábal, nemal na túto bázu povolenie, v dôsledku čoho ho ani mohol dodať. Tiež namietol záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil dôkazy o tom, že pre neho išlo o nemožné plnenie. K tomuto je nutné uviesť, že žalobca ani nevie aké konkrétne dôkazy by mali byť predložené, aby preukázal, že konkrétny druh betónu nedodával a nevyrábal. Zdôraznil, že v čase dodania betónovej zmesi platil zákon č. 90/98 Z.z. o stavebných výrobkoch. V zmysle uvedeného zákona žalobca nemohol uviesť na trh stavebný výrobok, ktorý neprešiel presne stanovenými zákonnými procesmi schvaľovania. Výsledkom týchto procesov je vydanie certifikátu, teda certifikát na výrobu betónovej zmesi s prísadou na báze SNF žalobca nikdy nemal. Žalobca teda nemohol žalovanému dodať výrobok s vlastnosťami, na ktoré nemá certifikát, nakoľko by vážnym spôsobom porušil zákon. K premlčaniu práv z vád tovaru žalobca uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný si nesplnil povinnosť oznámiť vady tovaru včas, teda do 8 dní, keď predmetná dodávka bola žalovanému dodávaná spolu s dodacími listami, z ktorých bolo od počiatku zrejmé jej zloženie. Pokiaľ teda žalovaný nechcel prijať betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90, mal ju odmietnuť a vrátiť žalobcovi ihneď pri preberaní, teda ešte pred jej spracovaním. K záveru súdu prvej inštancie, že krátko potom, ako bol betón dodaný na stavbu a zapracovaný a podlaha začala vykazovať vady, žalovaný dňa 13.12.2011 požiadal žalobcu o poskytnutie špecifikácie betónu, pričom žalovanému nemal byť poskytnutý údaj o báze plastifikátora, žalobca uviedol, že tento bol poskytnutý už pri telefonickom rozhovore, keď konateľ žalobcu uviedol, že pri objednávaní používa prísady na báze
lignosulfonanol, čiže Pozzolith 90. Uvedené zloženie betónu bolo zrejmé aj z dodacích listov. Teda pokiaľ o takúto špecifikáciu betónu bola následne žiadaná spoločnosť KEMA, takéto konanie žalovaného bolo nadbytočné a nijak nesúviselo s tým, že žalovaný si neprezrel pri preberaní tovaru to, že tovar bol dodaný s prísadou Pozzolith 90 alebo mu pri preberaní tovaru táto konkrétna skutočnosť neprekážala. Kontaktovanie spoločnosti KEMA podľa názoru žalobcu nebolo vynaloženie odbornej starostlivosti, pretože na prečítanie si údajov z dodacích listov nie je potrebné vynaložiť žiadnu odbornú starostlivosť. Reklamáciu vád zo strany žalovaného teda považoval žalobca len za účelovú obranu, ktorej snahou je vyhnúť sa povinnosti zaplatiť za riadne dodaný tovar. Žalobca zdôraznil, že v prejednávanej veci boli vyhotovené znalecké posudky, pričom z dvoch vyplynulo, že prísadu Pozzolith 90 nemožno označiť za priamu či výlučnú príčinu vád podlahy, ale takáto prísada mohla ovplyvniť technologický postup, ktorý mal byť použitý pri spracovaní betónu. Ak žalovaný nechcel prijať betónovú zmes s touto prísadou, mal ju odmietnuť pri preberaní a nie použiť ju a spracovať nevhodným postupom. Žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom poukazoval na to, že žalovaný je podnikateľom v oblasti betónovania. Je odborne zdatným subjektom a nie žiadnym laikom, z čoho je zrejmé, že žalovaný sa pri preberaní neuistil, aký betón mu bol fakticky dodaný a túto skutočnosť nijak nezisťoval. Podľa názoru žalobcu vo výpovediach svedkov nemožno nájsť žiadnu informáciu o tom, či niektorý zamestnanec žalovaného akokoľvek zisťoval, či mu bol dodaný betón s prísadou, aká mala byť dodaná, je tak evidentné, že žalovaný nekonal v súlade s odbornou starostlivosťou, ani len so základnou obozretnosťou a prevzal tovar, o ktorom účelovo teraz tvrdí, že si ho objednal s inou špecifikáciou. V neposlednom rade poukázal žalobca na vyjadrenie svedka X., ktorý sa vyjadril k samotnej prísade Pozzolith 90 v tom zmysle, že na slovenskom trhu ide o známu prísadu a svedok je s jeho kvalitou spokojný, rovnako sa vyjadril aj A., ktorý navyše potvrdil, že jeho vlastnosti by mali byť známe profesionálom, ktorí ho používajú, čo priamo dokazuje to, že k poruchám betónu došlo zanedbaním odbornej prípravy žalovaným na prácu s betónovou zmesou s predmetnou prísadou. Poukázal tiež na závery znaleckého posudku č. 08/2014, z ktorého okrem iného vyplynulo, že zásadný vplyv na kvalitu podlahy malo nedodržanie technologického postupu pri realizácii vsypov do zatvrdnutého povrchu a dodatočné vlhčenie betónu pred realizáciou vsypu. Pre žalobcu sa javilo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie prekvapujúce, neočakávané aj z toho dôvodu, že napriek rozsiahlym zisteniam porušenia technologického postupu pri spracovaní betónovej zmesi súd svojím rozhodnutím zaťažil zodpovednosťou za vzniknutý stav práve žalobcu, ktorý sa na samotnom spracovaní betónu vôbec nepodieľal. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010, z ktorého okrem iného vyplynulo „ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument“. Ďalej poukázal na ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti, čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru. Na základe uvedeného bolo podľa žalobcu nutné skonštatovať, že k spôsobeniu škody nedošlo porušením právnej povinnosti zo strany žalobcu a to ani v prípade, že by tento dospel k záveru, že žalobca naozaj dodal betón s nesprávnou prísadou. Súd prvej inštancie sa totiž podľa názoru žalobcu nedostatočne zaoberal tým, či si žalovaný splnil alebo nesplnil povinnosť uvedenú v ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda či si prezrel tovar, ktorý mu bol dodaný. Ak si tento tovar neprezrel a nesprávne ho použil, nemožno toto porušenie povinnosti preniesť na žalobcu. Súd prvej inštancie sa týmto argumentom, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci nezaoberal, jeho rozhodnutie nie je možné považovať za riadne odôvodnené, napriek tomu že obsahuje pomerne rozsiahly text presahujúci 30 strán. Na záver zdôraznil, že žalobca neporušil akúkoľvek právnu povinnosť, resp. že by mal byť zodpovedný za to, že žalovanému vznikla škoda. Ak žalovaný spôsobil tretej osobe škodu použitím nesprávnej technológie vzhľadom k dodanému betónu, takúto zodpovednosť nesie sám a túto nemožno preniesť na žalobcu. Za týchto okolností je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný.
17. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru je svedok Z. nedôveryhodný a to hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade zastupuje výrobcu prísady, ktorá spôsobila vady betónu a je preto logické, že bude robiť všetko preto, aby vina nepadla na jeho vlastný výrobok. Problematické vlastnosti prísady použité žalobcom žalovaný jednoznačne preukázal výstrižkami z odbornej literatúry. Na rozdiel od predajcov katalógov výrobcov totiž nie je cieľom odbornej literatúry výrobok predať, ale poskytnúť informáciu. Pre Z. je žalobca navyše zákazníkom, no stratu žalobcu ako zákazníka by riskoval práve vtedy, keby sa žalobcovi nesnažil pomôcť. K argumentácii v súvislosti s výpoveďou svedka V. uviedol, že v danom prípade nejde ani o svedka, totiž pri výrobe dodaného betónu a podlahy nebol. K údajnej nemožnosti dodania prísady požadovanej žalovaným a z toho vyplývajúce a nemožnosť objednaného plnenia uviedol, že žalovaný tvrdí, že prísadu požadovanú žalobcom nikdy nepoužíval a nemal na betón
vyrobený s jej použitím ani potrebné certifikáty. Z toho dôvodu je zmluva, podľa ktorej ju mal použiť vo svojom betóne, od začiatku neplatná. Tento argument žalovaný dôrazne odmieta, nakoľko ak by sa dalo hovoriť o nemožnosti plnenia, musí ísť o nemožnosť objektívnu, teda takú, kedy za daného stavu poznania a techniky nie je uskutočnenie dohodnutého úkonu možné. To, že na objednaný betón nemá žalobca certifikát, takouto nemožnosťou určite nie je. Certifikát si totiž môže každý výrobca betónu štandardným spôsobom zabezpečiť. K otázke nesprávnosti technologického postupu žalovaného a včasnosti reklamácie uviedol, že nevhodnosť betónu sa v momente dodávky nedala nijako zistiť, hoci sa vady podlahy prejavili už po zatvrdnutí betónu jednoznačné určenie príčiny vadný betón bolo možné až po dôkladnom preverení všetkých okolností, a preto žalovaný objektívne mohol svoju reklamáciu urobiť až po určitom čase. Žalovaný si neobjednal konkrétny výrobok, ale len jeho chemickú bázu SNF. Žalobca preto mohol použiť akýkoľvek výrobok, ktorý zodpovedal danej báze. Žalobca však použil výrobok na báze inej, túto bázu však na dodacom liste neuviedol. Uviedol len presný obchodný názov výrobku. Žalovaný preto konal v dobrej viere, že výrobok má požadovanú bázu a betón štandardným spôsobom zapracoval do podlahy.
18. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Odvolací súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal so zamietnutým nárokom na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 22 133,40 eura s príslušenstvom, ktorý žalobca uplatnil žalobou a vymedzil ho v skutkovom opise žaloby ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, betónová zmes na stavbu Výrobná hala AUTO KOVO LAK, Ivanka pri Dunaji. Súd prvej inštancie sa správne ako prvou otázkou zaoberal otázkou uzavretia zmluvy medzi stranami sporu. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že na základe dodacích listov tvoriacich obsah spisu, mal za preukázané a považoval za nesporné, že žalobca dodal žalovanému v uvedených dňoch betón, ktorý žalovaný použil na vyhotovenie podlahy na stavbe „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ na Nádražnej ulici v Ivanke pri Dunaji. Tiež správne ustálil, že vzhľadom k tomu, že k podpísaniu záväznej objednávky medzi stranami sporu nedošlo, práve okamih dodania betónu zo strany žalobcu žalovanému treba považovať za okamih uzavretia ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a teda, že vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mal správne za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V tejto časti so záverom súdu prvej inštancie súhlasí aj odvolací súd. V ďalších právnych záveroch však odvolací súd už poukázal na predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, za nedostatočné zistený skutkový stav a z toho plynúci aj minimálne predčasný právny záver. V rámci konania pred súdom prvej inštancie tento súd zistil, že pred samotnou dodávkou betónovej zmesi prebiehali medzi stranami sporu ústne rokovania, pričom obsah týchto rokovaní sa ukázal ako sporný, keďže na jednej strane konateľ žalobcu Y. tvrdil, že žalovanému uviedol, že používa prísady buď na báze PCE alebo na báze lignosulfonamid, čiže Pozzolith 90, pričom prísadu Pozzolith 90 mal žalovanému aj odporučiť. Žalovaný však tvrdil, že obsah ústnych rokovaní bol premietnutý do špecifikácie v písomnej objednávke žalovaného. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval svedeckou výpoveďou Z., ktorý mal byť v čase ústnych rokovaní a to telefonického hovoru Vladimíra Ďuriša - konateľa žalobcu a J. - výrobného riaditeľa žalovaného v kancelárii Vladimíra Ďuriša, pričom súd prvej inštancie túto výpoveď vyhodnotil ako nedôkaznú, keďže svedok počul tieto informácie len sprostredkovane od Vladimíra Ďuriša z telefonického rozhovoru a ako jeho neúčastník nemohol presne zachytiť jeho obsah, teda s určitosťou potvrdiť, čo bolo obsahom ústnych rokovaní. S vyhodnotením tejto svedeckej výpovede súdom prvej inštancie odvolací súd nesúhlasil, nakoľko na jednej strane súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôkaznú svedeckú výpoveď osoby, ktorá mala byť prítomná pri telefonickom rozhovore, ktorého obsahom mali byť práve skutočnosti dotýkajúce sa jednotlivých prísad betónovej zmesi a na druhej strane prisvedčil tvrdeniam žalovaného, ktorý mal uviesť, že vychádzajúc z ústnych rokovaní premietol požadovanú prísadu konkrétne plastifikátor na báze SNF do písomnej objednávky a teda je nesporné a z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by žalobca pred dodaním betónu namietal nesprávne označenú prísadu a jeho tvrdenia vyslovené počas súdneho konania, že označeniu na báze SNF nerozumel považoval súd prvej inštancie za špekulačné. V tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd za nepreskúmateľné. Pokiaľ v danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že k plneniu došlo na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy (s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd) bude potrebné zo strany žalovaného kvalifikovane preukázať práve z dôvodu ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy existenciu ním požadovanej prímesy, ktorú vyžadoval v dodávke zo strany žalobcu, a to práve
pre zásadnú rozpornosť tvrdení strán sporu. Samotné skonštatovanie súdu prvej inštancie, že tvrdenia uvádzané zo strany žalobcu považuje za špekulačné, vyhodnotil odvolací súd za nedostatočné. Odvolací súd poznamenal, že zmluvný záväzok medzi stranami sporu sa týkal výlučne ich podnikateľskej činnosti. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu bola výroba a predaj betónu a predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného bola výroba stavebných prvkov z betónu. Ako vyplynulo z dokazovania, prísada Pozzolith 90 nebola vyhodnotená ako výnimočná, neznáma. Povinnosťou žalovaného v danom prípade bolo konať v súlade s odbornou starostlivosťou, pokiaľ mal záujem o konkrétnu prímes betónovej zmesi, keď ako vyplynulo z doposiaľ vykonaného dokazovania práve jednotlivé prísady boli predmetom ústnych rokovaní medzi stranami sporu. V danom prípade však je potrebné skonštatovať, že žalovaný s takouto odbornou starostlivosťou nekonal, pokiaľ svoje požiadavky nekonkretizoval a nešpecifikoval v písomnej objednávke vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo ústnou formou a nekonal ani so základnou obozretnosťou pri preberaní tovaru, keď v konaní bolo nesporné, že dodávka bola žalovanému dodávaná spolu s dodacími listami, z ktorých bolo od počiatku zrejmé jej zloženie, teda že sa jedná o betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90 a pokiaľ mal teda pochybnosť o tejto prísade, mohol túto odmietnuť, vrátiť žalobcovi resp. hneď pri preberaní sa informovať o vlastnostiach tejto prísady v čase ešte pred jej spracovaním. Naopak odvolací súd mal za to, že pokiaľ (ako žalovaný sám uvádzal) mal záujem o prísadu na chemickej báze SNF, logicky musel poznať vlastnosti prísady na báze lignosulfonanov, teda Pozzolith 90, keďže ako sám uvádzal túto prísadu od počiatku odmietal. Odvolací súd mal za to, že kontaktovanie spoločnosti KEMA bolo nadbytočné a nebolo vynaložením odbornej starostlivosti, nakoľko spoločnosť KEMA tak, ako vyplynulo i zo svedeckej výpovede Ing. L., odobrala na stavbe časť materiálu na vykonanie skúšok, pričom bolo zistené, že ako prísada bol použitý Pozzolith 90, ktorý vyžaduje určitý technologický postup pri spracovaní. Samotná skutočnosť o prísade betónovej zmesi (Pozzolith 90) bolo možné zistiť už z predložených jednotlivých dodacích listov. Pokiaľ teda žalovaný nechcel prijať betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90, resp. mal o vlastnostiach a spôsobe spracovania betónovej zmesi s touto prísadou pochybnosť, mal predmetnú dodávku buď odmietnuť a vrátiť žalobcovi ihneď po prebraní resp. mal sa oboznámiť dopytom ešte pred jeho spracovaním.
20. Odvolací súd určil, že úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie a to vyžiadať relevantné dôkazy zo strany žalovaného, aby tento preukázal kvalifikovaným spôsobom obsah objednaného tovaru, teda také dôkazy, ktoré jasne preukážu, že žalovaný trval na prísade na báze SNF a pokiaľ v konaní táto skutočnosť kvalifikovaným spôsobom nebude preukázaná je nutné vyhodnotiť žalobcom dodaný tovar v zmysle ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda skúmať, či žalobca dodal betón v súlade so zákonom (viď hore uvedené ustanovenie), teda či dodal betón, ktorý sa bežne na takýto účel používa a v prípade, že žalobca neporušil pri dodávke žiadnu právnu povinnosť, skúmať včasnosť uplatnenia práv z vád tovaru ako i opodstatnenosť uplatnenia týchto práv, berúc do úvahy hore uvedené skutočnosti zo strany odvolacieho súdu, a to i v súlade so závermi znaleckých posudkov, ktoré boli v priebehu konania skúmané.
21. Žalovaný sa rozhodnutiu odvolacieho súdu vyjadril tak, že nesúhlasí s jeho názorom, že k uzavretiu zmluvy došlo až momentom dodania betónu žalovanému, pretože je to v rozpore nie len so skutočným priebehom udalostí, ale aj s teoretickým chápaním mechanizmu uzavierania zmlúv. Ak totiž k uzavretiu zmluvy došlo až momentom dodávky betónu, tak na akom právnom základe dal žalobca pripraviť betón a doviesť ho na stavenisko. To, že žalobca vydal pokyn na prípravu a dodanie betónu v špecifickom zložení sa mohlo stať jedine na základe zmluvy. Z vykonaného dokazovania zrejmé, že medzi stranami sporu prebiehala pred dodávkou betónu jednania. Odoslanie a príprava betónu sa teda neudiali v právnom vákuu. Naopak, išlo práve o výsledok takýchto jednaní s tým, že momentom akceptácie objednávky muselo byť najneskôr odoslanie betónu na stavenisko žalobcom. Ústne potvrdenie objednávky mohol žalobca vydať aj skôr. No pretože neexistuje jednoznačný dôkaz o tom, kedy a ako tak urobil, musí byť v zmysle ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka za najneskorší moment uzavretia zmluvy považovaný práve odoslanie prvej várky betónu žalovanému. Žalovaný taktiež nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu týkajúceho sa vyhodnotenia výpovede svedka Leoša Vajnera, pričom za správny názor považoval názor súdu prvej inštancie. Medzi výpoveďou Z. a J. je totiž podstatný rozdiel. Výpoveď Z. nie je podopretá žiadnym písomným dôkazom. Obsah výpovede J. však potvrdzuje objednávka, ktorú žalobca dobrovoľne podpísal. Ako to vyplynulo z výpovedí oboch strán, žalobca viackrát namietal chyby v obsahu objednávky (označenie druhu cementu). Z toho vyplývalo, že objednávku čítal, kontroloval a zaoberal sa jej obsahom a teda do označení betónu sa vyznal. Časť týkajúcu sa plastifikátora ale nenamietol a túto žalovaný preto nikdy nemenil ani inak neopravoval. Preto žalovaný súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sú tvrdenia žalobcu o tom, že objednávke v časti týkajúcej sa
plastifikátora nerozumel, špekulačné. Žalovaný bol toho názoru, že obsah zmluvy s požiadavkou na určitý typ plastifikátora bol preukázaný dostatočne. Bez ohľadu na to, kto a ako v priebehu pojednávania vypovedal, je tu totiž nesporný písomný dôkaz v podobe žalobcom podpísanej objednávky. Bez ohľadu na moment uzatvorenia zmluvy je totiž práve ona dôkazom obsahu zmluvy a teda aj toho, že požiadavka na určitý druh plastifikátora bola od začiatku jej súčasťou. Žalovaný v priebehu konania predložil viacero svojich objednávok určeným rôznym dodávateľom betónu. Z úradnej činnosti súdu muselo byť súdu známe, že s ani jedným z týchto dodávateľom nemá žalovaný žiaden spor. Vo všetkých objednávkach boli pritom parametre betónu určené druhovo, rovnako aj v objednávke pre žalobcu. A to nie len vo vzťahu k plastifikátoru, ale ku každej jeho zložke. Bolo jedno, či dodávateľ dodá kamenivo z lomu A alebo B, podstatná bola len jeho frakcia. Taktiež bolo jedno, či dodávateľ vybral cement od výrobcu A alebo B. Podstatné bolo len jeho zloženie. Druhové určenie predmetu plnenia pozná aj zákon (ust. § 328 a § 409 Obchodného zákonníka) a je bežné aj v normálnom živote, a preto sa žalovaný domnieval, že druhové zadefinovanie plastifikačnej prísady bolo postačujúce. Žalovaný ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že betón bol pri dodávke kontrolovaný a boli vykonané aj jeho testy. A to aj priamo v betonárke žalobcu (kužeľová skúška a pod.) Všetky tieto testy dopadli dobre. Medzi stranami prebiehalo aj dolaďovanie obsahu objednávky s tým, že výber plastifikačnej prísady nebol nikdy žalobcom spochybňovaný. Navyše, prísada sa nedodáva osobitne, ale je priamo zapracovaná v betónovej zmesi. Vizuálnou kontrolou je preto táto prísada nezistiteľná. Odvolací súd tvrdil, že ak mal pri preberaní betónu žalovaný o prísade Pozzolith 90 pochybnosti, mal ju odmietnuť. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie o nej pochybnosti nemal a ani nemohol mať. Preto nebolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby ju odmietol. Prehliadku, ktorú bol žalovaný povinný vykonať pri dodaní betónu, žalovaný vykonal. Báza plastifikačnej prísady Pozzolith 90 sa nedá zistiť ani z jej technického listu, čo je predpísaný zdroj informácii o každom stavebnom výrobku. Na to, aby bázu zistil, sa musel dodatočne obrátiť až priamo na jej výrobcu, pričom ju nepoznal ani sám žalobca. Požiadavke odvolacieho súdu na odmietnutie betónu s danou prísadou teda nebolo možné spravodlivo vyhovieť. Odvolací súd taktiež poznamenal, že pokiaľ žalovaný poznal vlastnosti prísad na báze lignínu, musel poznať aj vlastnosti Pozzolith 90. Tento záver podľa žalovaného nebol správny, pretože nezohľadňoval jeden dôležitý predpoklad. Vlastnosti prísady Pozzolith 90 mohol žalovaný poznať jedine vtedy, ak by vedel, aká je jej báza. Túto sa však v čase, kedy ešte mohol betón odmietnuť, nepoznal. So záverom odvolacieho súdu o nedbanlivosti žalovaného pri preberaní betónu preto žalovaný nesúhlasil. Nedbanlivosti sa podľa neho dopustil žalobca a to hneď dvakrát. Prvýkrát vtedy, keď neoznámil žalovanému svoje výhrady voči ním špecifikovanej plastifikačnej prísade. Ak, ako sám uviedol, použitej skratke nerozumel, ako bolo možné, že objednávku akceptoval. Druhýkrát sa žalobca nedbanlivosti dopustil vtedy, keď rozhodol o použití prísady Pozzolith 90 bez toho, aby si preveril jeho bázu a vhodnosť do zimných podmienok. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca by svoju povinnosť dodať riadny tovar porušil aj vtedy, ak by požiadavka na báze plastifikátora nebola súčasťou zmluvy. Z dokladov, ktoré žalobca predložil totiž vyplývalo, že táto prísada nebola vhodná na použitie v zimnom období. Mohlo sa síce stať, ako tvrdil žalobca, že sa s ňou nikdy nemal problém. No to mohlo byť len tým, že mal šťastie. Odborná literatúra, ktorú žalovaný predložil súdu, totiž používanie prísad na báze lignínu v zimnom období neodporúča. Tým, že sa žalobca rozhodol použiť prísadu, ktorá bola potenciálne nebezpečná, vystavil riziku nielen žalovaného, ale aj budúcich užívateľov haly. Poznanie vlastnosti jednotlivých prísad je pritom predovšetkým povinnosťou žalobcu, pretože on vyrába betón a on rozhoduje o nákupoch konkrétnych surovín a aj preto by mal poznať aj vplyv, ktorý majú jeho vlastnosti.
22. Žalobca titulom záverečnej reči uviedol, že sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že k podpísaniu záväznej objednávky medzi stranami sporu nedošlo a práve okamih dodania betónu treba považovať za okamih uzatvorenia ústnej kúpnej zmluvy. Z uvedeného záveru preto vyplývalo, že objednávka je neplatná. Taktiež bolo preukázané, že žalobca nemohol dodať betón s inou prímesou, nakoľko ju nevyrába. Z dodacích listov, ktoré boli žalovanému odovzdané pri preberaní betónu, bolo od počiatku zrejmé jeho zloženie, teda že sa jednalo o betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90 a nie s prísadou na báze SNF. Napriek tomu žalovaný tento betón neodmietol. V konaní bolo podľa žalobcu preukázané, že použitý plastifikátor je certifikovaný a bežne používaný a s touto prísadou boli realizované mnohé jeho podlahové konštrukcie aj pri teplotách, ktoré v tom čase boli a žiadne vady sa nevyskytli. Žalovaný mal dodávku betónu reklamovať bez zbytočného odkladu, teda do 8 dní a reklamoval ju až po viac ako jednom mesiaci. Týmto porušil notifikačnú povinnosť, čím došlo k premlčaniu práva. Vady, ktoré na podlahe vznikli boli zapríčinené nesprávnym technologickým postupom žalovaného, čo bolo v konaní preukázané jednak znaleckým posudkom, ako aj viacerými výpoveďami svedkov. Svedok M. uviedol, že povrch betónu už bol biely, tvrdý, už sa neprepadával a bolo možné sekať
krompáčom. Taktiež uviedol, že tento betón použil v dvoch halách a žiadne vady sa nevyskytli. Svedok Z. uviedol, že bol prítomný počas telefonického rozhovoru žalobcu so žalovaným a vedel s určitosťou povedať, že p. H. povedal p. F. že používa prísadu na báze lingnínu a to prísadu Pozzolith 90, ktorá sa používa asi 10 rokov, pričom túto svedeckú výpoveď treba vyhodnotiť ako dôkaznú. Svedok C. uviedol, že deliminácia bola spôsobená omeškaním zapracovaním vsypov do zatvrdnutej podlahy. Svedok E. uviedol, že bola nesprávne spracovaná betónová konštrukcia, boli tam rôzne stupne tuhnutia, podlaha bola značne zatvrdnutá. Teplota v hlave bola v poriadku a taktiež Pozzolith 90 je bežne používaná prísada. Zlý technologický postup potvrdil aj svedok N.. Svedok X., ktorý používa Pozzolith 90 skoro 10 rokov uviedol, že je najlepší na trhu a doteraz sa žiadne vady u neho nevyskytli. Žalovaný sa snažil kvalifikovaným spôsobom preukázať obsah objednávky výpoveďami svedkov I. a F., ktorí zhodne až priam naučeno vypovedali. Tieto výpovede považoval žalobca za vykonštruované a preto kvalifikovane nepreukázal obsah objednávky, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca dodal betón, ktorý sa na tento účel bežne používa, pričom žalovaný neuplatnil právo z vád tovaru do 8 dní a teda porušil svoju notifikačnú povinnosť a jeho právo sa premlčalo. Žalovaný navyše pri preberaní betón nekonal s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou.
23. Žalovaný titulom záverečnej reči uviedol, že technologický postup z jeho strany nemohol byť zlý, nakoľko vady by v takom prípade mali celoplošný rozmer, pričom v predmetom spore išlo o izolované vady. Obsah objednávky preukázal jej písomnou formou a svedeckými výpoveďami, pričom poukázal na to, že žalobca sa odvolával na písomnú objednávku, na základe ktorej bola zmluva, pričom ju začal spochybňovať až počas konania. Pri argumentácii žalobcu žalovaný nerozumel, ako mohol konateľ žalobcu podpísať objednávku, o ktorej neskôr tvrdil, že jej nerozumie. Námietky žalobcu na výpovede svedkov I. a F. sa dajú použiť aj na svedka Vajnera, ktorý je dodávateľom plastifikátora pre žalobcu. Ak dôkaz telefonického rozhovoru je prípustný pre žalobcu, mal by byť takýto typ dôkazu prípustný aj pre žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že vyjadrenie spoločnosti BASF bolo podpísané svedkom Vajnerom a nebolo v ňom uvedené, za akých podmienok sa betón použil teda, napr. hrúbka, cement a podobne.
24. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 10.04.2017 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. odročil pojednávanie na deň 10.05.2017, na ktorom vyhlásil tento rozsudok.
25. Súd zopakoval vykonané dokazovanie z pôvodného rozhodnutia vo veci samej, ktoré doplnil o prečítanie nasledovných listinných dôkazov a to: technických listov betofuid, den braven sk, kim tec, isola bv, plastiment - bv 40 cz, spolostan 7g, berafluid, mapeplast bv 34, pozzolith 90, záväzných objednávok č. 032012, č. 082012, č. 132012, č. 192012, č. 222012, č. 312012, č. 552012, č. 1002012, cenníku žalobcu, meteorologickými záznamami, a výpovede svedkov Róbert Úlehla, Petra Kralčáka a konateľa žalobcu ako strany sporu.
26. Z výpovede svedka A. vyplývalo, že spoločnosť KEMA dodávala na stavbu „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ v Ivanke pri Dunaji vsypy, avšak nie žalovanému, ale investorovi L. s tým, že tento investor odobral väčšie množstvo vsypov, lebo mal záujem robiť aj ďalšie veci. Svedok uviedol, že dňa 15.12.2011 jeho pracovníci odobrali na stavbe časť materiálu na vykonanie skúšok, pričom časť si zobral žalovaný, aby mohol sám vykonať skúšky. Svedok dňa 13.12.2011 oslovil žalobcu na predloženie presnej receptúry dodaného cementu, pričom zistil, že ako prísada bol použitý Pozzolith 90, ktorý spôsobuje rýchlejšie tuhnutie povrchovej vrstvy cementového poteru, v dôsledku čoho treba vsyp zapracovávať o niečo rýchlejšie ako je obvyklé. Svedok zároveň uviedol, že pri zapracovaní vsypov sú ešte dôležitejšie faktory, a to teplota povrchu materiálu, vlhkosť ovzdušia, relatívna vlhkosť vzduchu a preto je nutné, hlavne pri chladnejšom počasí, neustále kontrolovať stav betónu pri betonáži z hľadiska zapracovania vsypov. Výsledok skúmania vzoriek bol ten, že delaminácia bola spôsobená pravdepodobne omeškaním zapracovania vsypov, resp. zatlačením vsypov do už zatuhnutej podlahy, teda porušením technologického postupu a nie samotnými vsypmi, pričom ďalšou príčinou delaminácie bol aj väčší počet vzduchových pórov v dôsledku prísady. Svedok uviedol, že samotný vsyp bol v poriadku, a preto bola z jeho strany odmietnutá reklamácia, avšak bolo pravdou, že jedna paleta vsypov bola dodaná po záruke, pričom podľa svedka nebola použitá na predmetnej stavbe. Podľa svedka pokiaľ žalovaný zistil, že v podlahe bolo väčšie množstvo vzduchových bublín, mal k tomu prispôsobiť vhodný technologický postup.
27. Z výpovede svedka Z. vyplývalo, že v čase telefonickej objednávky žalovaného bol v kancelárii p. H., čo bolo asi tak týždeň pred dodaním betónu bez prítomnosti ďalší osôb, pričom p. H. povedal, že bežne sa používajú ako prísady do betónu prísady na báze lignínu a na báze PCE. Svedok nevedel uviesť s kým presne p. H. telefonoval, išlo o nejakého p. F. alebo podobne, pričom tento uviedol, že prísadu na báze PCE nechcú, lebo pri nej je betón moc pohyblivý pri spracovaní. Svedok uviedol, že prísada Pozzolith 90 je bežnou prísadou a nezaznamenal pri nej žiadne mimoriadne reklamácie, nespôsobuje rýchlejšie tuhnutie povrchovej vrstvy betónu a na zvýšený obsah vzduchu pri správnom návrhu receptúry nemá žiadny vplyv, pričom jeho použitie nemohlo spôsobiť delamináciu podlahy. O odlupovaní podlahy sa svedok dozvedel 2 až 3 dni po betonáži, pričom sa bol na toto odlupovanie s p. H. osobne pozrieť.
28. Z výpovede svedka E. vyplývalo, že hlavnou príčinou vzniknutej delaminácie podlahy bolo nesprávne spracovanie betónovej konštrukcie, následne vytvorenie nerovnomernej vrstvy vyspového materiálu, ktorý bol ukladaný na betónovú konštrukciu, ktorá javila rôzne stupne stuhnutia betónu, čo bolo spôsobené tým, že betónová konštrukcia bola nerovnomerne hutnená, čo malo za následok, že v niektorých miestach došlo k vystúpeniu cementového tmelu vo väčšej miere ako v miestach, ktoré boli horšie hutnené. Svedok vylúčil pôsobenie slnečného svitu a teploty na vady, pričom nemohol súhlasiť zo závermi znaleckého posudku č. 10-06/2013, ktorý vylúčil všetky vplyvy okrem prísad. Podľa informácie technického dozoru investora, nakoľko na niektorých miestach bola už podlaha značne zatuhnutá, sa použilo kropenie podlahy za účelom aplikácie vsypov, avšak tento technologický postup je nesprávny. Podľa svedka boli porušené technologické postupy tým, že nebol vytvorený kontrolný plán zapracovania vsypov, skúšky vlastností čerstvého betónu a nakoniec tým, že došlo k zapracovaniu vsypov do už zatuhnutej vybetónovanej konštrukcie. Svedok uviedol, že Pozzolith 90 nespôsobuje rýchlejšie tvrdnutie betónu, v dôsledku čoho je nutné rýchlejšie zapracovať vsypy, avšak môže spôsobiť vyššie prevzdušnenie betónu, a preto na zamedzenie toho výrobca používal odpeňovač, ktorý je obsiahnutý v každom výrobku. Svedok uviedol, že zo stavebného denníka vyplývalo, že pri realizácii podlahy boli použité aj vsypové materiály po záruke a že teplota dňa 07.12.2011 bola 3 stupne, dňa 08.12.2011 bola 7 stupňov, dňa 09.12.2011 bola 2 stupne, dňa 10.12.2011 bola 6 stupňov a dňa 11.12.2011 bola 5 stupňov, pričom podľa svedka optimálna teplota je medzi 5 až 30 stupňov. Svedok uviedol, že QUALIFOM nie je znalecký ústav, ale nezávislá odborná spoločnosť akreditovaná SN AS, ktorá vydáva odborné posudky na stavebné materiály a konštrukcie.
29. Z výpovede svedka L. vyplývalo, že bol prítomný pri hladení podlahy, pričom podlaha bola robená tak, že najskôr sa robili betonárske práce súčasne s nivelizačnými prácami, ktoré sa vykonávali od rána. Okolo 16-tej hodiny prišli ľudia, ktorí mali realizovať vsypy. Rozložili si materiál a potom sa odišli najesť. Vrátili sa okolo 18tej hodiny, na čo ich svedok upozornil, že betón je tvrdý, pričom oni odpovedali, že vedia čo robia. Následne pracovníci zmiešali vsypy s povrchovou vrstvou betónu a pri hladení strojom vlhčili povrch betónu vodou a tak následne hladili podlahu. Svedok uviedol, že betón berie od žalobcu, nakoľko je to jeho sused a že vždy v betóne bola použitá prísada Pozzolith 90, pričom betón od žalobcu použil v 2 halách a žiadne vady podlahy sa neobjavili. Svedok uviedol, že keď zistili vady podlahy, prišiel žalovaný na kontrolu, spísali reklamáciu a žalovaný si prizval TSUS n.o., avšak ešte predtým ako prišli stanovil žalovaný spôsob nápravy. Z TSUS zaslali list s možnými spôsobmi nápravy, avšak to bolo predtým, ako videli podlahu. Svedok uviedol, že v podlahe je zabudované kúrenie, a z toho dôvodu oprava podlahy nebola jednoduchá. Najskôr museli rozkúriť podlahu, aby sa betón ponaťahoval. Žalovaný navrhol realizovať opravy s dodávkou materiálu od moravskej firmy, avšak v podlahe bolo okolo 860 delaminačných fľakov, preto navrhli opraviť podlahu celoplošne, pričom k oprave však nakoniec nedošlo, keďže svedok s tým nesúhlasil. Podľa svedka dielo žalovaného nebolo riadne dokončené, pričom dostal od žalovaného list, v ktorom mu žalovaný oznámil, že nepožaduje doplatenie ceny diela, avšak všetky náklady na opravu mal znášať svedok. Svedok potvrdil, že spoločnosť KEMA dodala asi 6 vreciek vsypov po záruke a z toho tri vrecká použili, pričom bolo paradoxné, že na miestach, kde tieto vsypy po záruke použili, nevznikli vady. Svedok uviedol, že pán I.ažkými topánkami dupol na betón a podarilo sa mu spraviť stopu, avšak svedok s normálnymi topánkami stopu neurobil, pričom s Ing. F., ktorý mal na starosti stavbu za AUTO KOVO LAK konštatovali, že podlahu bolo možné sekať s krompáčom, ale vrch podlahy bol mazľavý a na povrchu zostala po svedkových topánkach stopa. Svedok uviedol, že vie rozoznať, že keď betón tvrdne, vykazuje biele fľaky a predmetná podlahy už takéto fľaky miestami vykazovala. Keďže pracoval v Doprastave na betonárke, vedel kedy betón tvrdne.
30. Z výpovede svedka J. vyplývalo, že pracuje ako výrobný riaditeľ pre žalovaného a bol to on, čo za žalovaného objednával na predmetnú stavbu betón od žalobcu tak, že sa telefonicky s p. H. dohodol, že špecifikáciu betónu mu pošle písomne, pričom svedok v telefonickom rozhovore spomenul, aké prísady do betónu požaduje, a to prísadu na báze naftalénu SNF, ktorú odporúčajú výrobcovia vsypov, pričom ju žalovaný používa výlučne pri výrobe podláh. Žalovaný nežiadal konkrétny plastifikátor, bola uvedená len báza. Objednávka č. 1972011 bola vystavená 3x z dôvodu, že p. H. reklamoval nejaký vzorec normy triedy betónu, kde bola nejaká chyba v obsahu chloridu, pričom p. H. nikdy nereklamoval žiadny nesprávne uvedený plastifikátor. Svedok uviedol, že bolo možné, že prvá objednávka bola predložená navrhovateľovi dňa 02.12.2011, druhá dňa 05.12.2011 a tretia dňa 28.12.2011. Svedok uviedol, že takto betón objednáva minimálne 2x do týždňa. Pri zadávaní objednávky zohľadňuje žalovaný vonkajšiu a vnútornú teplotu a ročné obdobie. Svedok uviedol, že skratky používa len pri písomnom styku. Pri telefonickom alebo osobnom kontakte uvádza celý názov, pričom nikdy sa v praxi nestalo, že by niekto týmto skratkám nerozumel alebo ich poplietol. Predmetná plastifikačná prísada bola objednaná telefonicky s tým, že mala byť potvrdená písomne aj napriek tomu, že bola v objednávkach urobená tlačová chyba, žalobca nenamietal uvedenú plastifikačnú prísadu. Na to, že vady podlahy boli spôsobené plastifikátorom prišiel žalovaný hneď, pričom najskôr mali podozrenie, že príčinou boli vsypy. Keďže si neboli istí, dali to na odborné posúdenie. O tom, že Pozzolith 90 má naftalénu bázu sa žalovaný dozvedel až na základe informácii, ktoré si vyžiadali od žalobcu, keďže v technickom liste tohto plastifikátora nebola uvedená jeho báza.
31. Z výpovede svedka Y. vyplývalo, že je zamestnanec žalovaného. Pracuje na pozícii hladič a upravuje povrch na finálny výsledok. Na tejto pozícii pracuje 6 rokov a spracoval asi 700 000 m2 podláh. Jeho konkrétnou úlohou pri zhotovovaní predmetnej podlahy bolo aplikovať na čerstvú betónovú zmes vsyp a zahladiť ju. Podmienky na prácu boli vtedy ideálne. Počas práce dostal pokyny od technika žalovaného a aj od zástupcu investora. Bolo mu povedané koľko vyspov má použiť na m2 a mal tiež určený počet vriec, ktoré bolo treba na určitú časť podlahy použiť. Zapracovávať vsypy nemožno kedykoľvek, keďže podlaha musí mať určitý stupeň zatuhnutia. Preto svedok vykonáva krokové skúšky, pričom ak je pri stúpnutí na podlahu zachovaná stopa okolo 1 cm, je možné začať s prácou. Na predmetnej podlahe vykonával skúšku svedkov kolega, pričom sa týchto skúšok vykonávalo viac. Predtým ako začali pracovať musel čakať, pretože ak by začali s prácou skôr, stroj by sa utopil alebo zahrabal a ak neskôr, vsyp by sa nedokázal zapracovať do betónu alebo by sa ho zapracovalo menej z dôvodu, že betón by nemal potrebnú vlhkosť, aby absolvoval vsyp. Na podlahu použili takmer všetko určené množstvo vsypov, zostali možno 2 či 3 vrecia vsypu. Na tvrdenia L. svedok uviedol, že na podlahe nebola žiadna voda. Na hladení podlahy spolupracoval s kolegami E. a K. a za testy tuhosti bol zodpovedný E.. Ak zistia, že tuhosť podlahy nie je ideálna, čakajú. Skúšky sa robia každých 15 minút, pričom sa nestáva, že by podlaha bola tvrdšia. Svedok uviedol, že nikdy pred aplikáciou vsypov nezavlažuje betón, a to ani pri realizácii predmetnej podlahy, pričom vodu použili až potom, ako boli zapracované vsypy. Je pravdou, že pred realizáciou vsypov sa bol svedok najesť.
32. Z výpovede svedka Z. vyplývalo, že vypracovaniu znaleckého posudku predchádzala žiadosť žalovaného a následne vykonali ohliadku na mieste, nasledovali technické skúšky. Pred vydaním samotného posudku prebieha u svedka v ústave vždy interné oponentské konanie, kde sa všetci riešitelia musia zhodnúť na výsledkoch. Svedok uviedol, že podlaha bola rovná, dobre spracovaná, ale vyskytovali sa tam na niektorých miestach lokálne poškodenia povrchu. Počet poškodení bol veľmi vysoký, boli tam stovky miest, kde separácia už bola viditeľná alebo hrozila bezprostredná separácia. Svedok nemohol povedať, že príčinu určili okamžite, naopak bolo tak viacero možných príčin ako zloženie betónu, doba prepravy betónu, vonkajšie podmienky ako teplota, keďže práce sa robili v pomerne chladnom počasí. Napokon zvolili postup porovnávania poškodených a nepoškodených miest na podlahe. V princípe Qualiform nehľadal príčinu vzniku poškodení, vykonali mechanické skúšky, ako však vyberali miesta týchto skúšok neuviedli. Qualiform vykonali skúšky prídržnosti vsypovej vrstvy k podlahe, ďalej vykonali skúšky pevnosti v tlaku, nerobili chemickú analýzu. Svedok uviedol, že použitá prísada má schopnosť mierne zvýšiť obsah vzduchu v zmesi. Zo záverov znaleckého posudku vyplývalo, že v poškodených častiach bol nameraný zvýšený obsah plastifikátora, pričom ako jednou z možných príčin zvýšenej koncentrácie prísady môže byť aj nedostatočné rozmiešanie betónu. V znaleckom posudku nekonštatovali žiadne technologické pochybenia. Svedok trval na svojom závere uvedenom v znaleckom posudku, že plastifikátor na báze lignosulfátu (Pozzolith 90) s najväčšou pravdepodobnosťou nemožno jednoznačne označiť ako výlučnú príčinu delaminácie. Svedok uviedol, že všetky zámesy mali nedokonalé rozmiešanie, a to na základe krátkych prepravných vzdialeností a toho, že podlaha
vykazovala veľký počet malých vád na veľkej ploche, čo indikuje nerovnomerné rozmiešanie. Ako ďalšiu príčinu naznačil vzájomnú nekompatibilitu vsypovej zmesi a prísady v betóne. Svedok uviedol, že nepredpokladá príčinu v technologickom postupe, aj keď to nemôže vylúčiť, keďže nebol prítomný pri realizácii, pričom ak by došlo k nesprávnym technologickým postupom, charakter vady podlahy by bol úplne iný, prejavili by sa celoplošne. Taktiež vylúčil, že by príčinou vzniknutej delaminácie podlahy mohlo byť nesprávne spracovanie betónovej konštrukcie a následne vytvorenie nerovnomernej vrstvy vsypového materiálu.
33. Z výpovede svedka Ing. R. vyplývalo, že na stavbe bol na ohliadke začiatkom r. 2012, kedy už bola viac menej hotová. V rámci ohliadky odkryli na troch miestach podlahu a odobrali vzorky. Zistenia boli také, že plocha bola poruchová, zistili nerovnomernosť štruktúry a vyšší obsah vzduchu a našli aj vzduchové bubliny. Príčinami mohli byť vyšší obsah vzduchu v betóne, zlé spracovanie, nedodržanie technologických postupov, nekvalitný povrch alebo zlá aplikácia vsypu. Dôvodom ohliadky bolo vylúčenie alebo potvrdenie niektorej takejto príčiny. V rámci objednávky neboli uvedené požiadavky, ktoré by sa dali analyzovať vo vzťahu k objednávke a reálne položenie podlahy, pričom táto objednávka neobsahovala všetky potrebné definície, ktoré by mala podľa noriem obsahovať. Navyše sa takáto skutočnosť nedá spätne zistiť ani z technologického hľadiska. Uviedol, že zistili, že porucha vznikla z porušenia povrchovej vrstvy. Konštatoval tak, ako je uvedené v znaleckom posudku, že vady v podlahe vznikli z viacerých vplyvov, pričom aj výrobca betónu a realizátor podlahy mali snahu urobiť všetko tak ako treba, ale po výslednom efekte nastali určité chyby. Takisto tomu mohlo napomôcť aj zimné počasie. Svedok po nahliadnutí do objednávky uviedol, že tá objednávka spĺňala základné informácie v zmysle normy STN 206-1 a to triedu betónu, vplyv prostredia, kategóriu obsahu koloridu a max. zrno kameniva aj konzistenciu. Nepresne boli uvedené doplňujúce požiadavky, a to najmä druh cementu, čo mohlo mať fatálny dopad na kvalitu cementu, pričom netvrdil, že toto bola v skutočnosti príčina vád podlahy. Takisto bola drobná nepresnosť ohľadom požiadavky na prísadu, nakoľko nebol vylúčený libosulfonát zo strany objednávateľa - žalovaného. Pri laboratórnych skúškach sa nepreukázal efekt použitej prísady na zvýšenie obsahu vzduchu. Pri overovaní nie sú k dispozícii tie materiály, ktoré sú už v podlahe zabudované, čo je problém takéhoto spätného overovania. Určitý súvis použitá prísada na vznik vady mohla mať, pretože ovplyvňuje začiatok tuhnutia betónu, presnejšie povedaná odďaľuje začiatok tuhnutia betónu, pričom neposunie čas uschnutia betónu na neskôr, takže túto dobu tuhnutia skracuje, čo má potom vplyv na správne použitie vsypu, pričom v praxi tomuto napomohli pravdepodobne aj zimné podmienky. Problém, ktorý videl svedok spočíval v neštandardnej dĺžke tuhnutia betónu a s tým súvisiacim hladením betónu a použitím množstva vody. Pri ohliadke zistili, že sa pomerne hladko oddeľoval cementový tmel z povrchu hrubých zŕn kameniva, kde videl veľký vplyv aj zimných podmienok vo vzťahu k rozdielnym teplotám v rôznych častiach betónu a okolitému vzduchu, čo mohlo mať vplyv na povrchovú vrstvičku, ktorá ovplyvňuje pevnosť, pričom podľa svedka sa obidve strany snažili urobiť všetko správne, ale stretli sa faktory, ktoré ovplyvnili kvalitu betónu. Ohľadom zimných podmienok myslel nižšiu teplotu pri výrobe betónu, pričom aj nižšia teplota pri realizácii podlahy mohla mať vplyv, i keď menší ako pri výrobe. Našli jeden útvar, ktorý nazvali ako zmrazky, čo mohlo byť zapríčinené buď zimnými podmienkami, alebo išlo o cudzorodý prvok. Tento prvok sa dostal do betónu pravdepodobne pri jeho výrobe, pričom sa nedá vylúčiť ani spätná kontaminácia z použitých zariadení, ale išlo o menšiu možnosť. Ohľadom použitia konkrétnej prísady z hľadiska teploty výrobca odporúča v technickom liste jej použitie za určitých klimatických podmienok. Svedok po nahliadnutí do záväzných objednávky č. 1972011 zo dňa 02.12.2011, pričom v jednej bolo označenie betónu STN EN 206-1-C25/30-FX2, XC2 (SK) a v druhej bolo označenie betónu STN EN 206-1-C25/30-FX2, (SK) uviedol, že v základných otázkach nevidel rozdiel v predložených objednávkach, bol medzi nimi mierny rozdiel v uvedení zložky vplyvu prostredia, kde FX2 je prost. s miernym stupňom agresivity z hľadiska výskytu mrazu a ich XC je prostredie agresívne z hľadiska karbometizácie, pričom ani jeden z týchto označených vplyvov neboli dôvodom vzniku delaminácie. Pozzolith 90 je bežne používanou prísadou. Jeho vlastnosti by mali byť jasné pre profesionálov, ktorý ho používajú. K čomu presne došlo sa nedá s odstupom času jednoznačne určiť, ide len o hypotézu. Dá sa iba konštatovať, že keby možno boli upravené časy realizácie podlahy s ohľadom na zmenené prostredie, mohlo by sa predísť časti vád, ku ktorým prišlo. Svedok uviedol, že nakoľko nebol prítomný pri samotnej betonáži, ide iba o hypotézu, nakoľko sa exaktne ohľadom týchto vecí vyjadriť nedokázal. Jedným z vplyvov na delamináciu je prevzdušnenie betónu, pričom v každom betóne po jeho spracovaní ostane trocha vzduchu, priemerne asi 2 %. Niektoré prísady použité do betónu môžu zvyšovať percentuálny obsah vzduchu betónu, čo môže zvyšovať riziko deliminácie betónu. Na základe vykonaných skúšok svedok konštatoval, že prísada Pozzolith 90 má pri danej zmesi nulový obsah zvýšenia vzduchu betónu.
34. Z výpovede svedka H. vyplývalo, že sa zaoberá výrobou transportného betónu a podniká od r. 1994, pričom okrem iného aj sám realizuje priemyselné podlahy a poskytuje iné služby, napr. elektro. Uviedol, že nie je v žiadnom obchodnom vzťahu so žalobcom. Svedok uviedol, že od r. 2009 až doteraz používa ako stavebnú chémiu Pozzolith 90, pričom ide o výbornú stavebnú chémiu a jednu z najlepších na trhu. Doteraz nemal problém s podlahou, v ktorej túto stavebnú chémiu použil. Doteraz nezaregistroval žiadnu vadu ohľadom použitia tejto stavebnej chémie. Ročne vyrobí asi 10 000 m3 vyrobenej betónovej zmesi. Pri výrobe betónovej zmesi používa cement od maďarského výrobcu Duna-dráva Vác. Pozzolith 90 je známou prísadou na slovenskom trhu a svedok je s jeho kvalitou spokojný.
35. Z výpovede svedka K. vyplývalo, že na predmetnej stavbe bol ako stavbyvedúci a mal na starosti kompletnú realizáciu podlahy. Kroky realizácie podlahy prebiehali štandardne, teda prevzala sa stavebná pripravenosť, objednalo sa betónové čerpadlo, objednal sa betón a po jeho dodaní ho zahladili a zalakovali. Nemali žiadne neštandardné podmienky. Jedinou podmienkou investora bolo zabezpečenie priestoru proti poveternostným vplyvom, čo bolo dodržané. Bola vykonaná kužeľová skúška priamo na betonárke, pričom sa táto skúška niekoľkokrát opakovala na vyžiadanie investora, za jeho prítomnosti a priamo na stavbe, teda po príchode domiešavača vykonali kužeľovú skúšku, pričom dovezený betón nevykazoval žiadne výchylky, zodpovedal požadovanej konzistencii S3. Všetok betón, čo prišiel, prijali na stavbe. Svedok uviedol, že sa stáva, že dovezený betón nevykazuje požadovanú konzistenciu a vráti sa na betonárku. Svedok uviedol, že ako stavbyvedúci bol pri realizácii zhruba 1 000 000 m2 betónových podláh. Špeciálne betónovým podlahám sa venuje 10 rokov. Postup pri jednotlivých fázach betónovania je taký, že podľa poveternostných podmienok a typu betónu sa predbežne dohodne postup betónových prác, pričom sa tento postup v priebehu realizácie dopresňuje, napr. nástup hladičov betónu sa upresňuje rádovo v polhodinách, vzhľadom na správanie sa betónu v reálnom čase. Signál k nástupu hladičov betónu dával svedok spolu s parťákom od hladičov. Na základe pošlapovej skúšky určil s parťákom od hladičov, že je čas na realizáciu vsypu. Pošľapová skúška znamená, že v mieste začiatku betonáže sa skúša deformovanie betónu našliapnutím na jeho povrch a skúma sa jeho správanie v mieste takéhoto našliapnutia. Pohľadom ani kužeľovou skúškou sa nedá na stavbe zistiť použitie prísady v prípade, ak daný betón po kužeľovej skúške spĺňa požadovanú kvalitu. Pri kužeľovej skúške sa svedok nerozprával s dodávateľom o použití prísady, nemal dôvod sa ho na to pýtať, keďže žalovaný objednával prísady na báze naftalénu. Pri kužeľovej skúške sa nedá zistiť štandardnosť dĺžky schnutia betónu. Pri realizácii pokladanej podlahy si nevšimli neštandardné tuhnutie betónu. Nevšimli si pri realizácii, že sa skracuje čas na aplikáciu vsypu. Nevšimli si, že by sa skracoval čas tuhnutia betónu v súvislosti s použitou triedou betónu. Pokiaľ sa objednáva betón na certifikovanej betonárke, tak sa objedáva konkrétna triedu betónu, pričom betonárka má certifikovanú triedu betónu, ktorú na požiadanie oznámi. Tento krát mali požiadavku na pevnostnú triedu betónu a konkrétny plastifikátor, pričom ich nezaujímalo, od ktorého výrobcu tento plastifikátor betonárka odoberá. Priamo svedkovi v tomto konkrétnom prípade nebola daná receptúra triedy betónu a nevedel o tom, či bola dávaná nejakému inému zamestnancovi žalovaného. O receptúru by sa zaujímal len v prípade, ak by sa betón správal neštandardne počas realizácie.
36. Z opätovnej výpovede svedka K. vyplývalo, že je zamestnancom žalovaného ako stavebno-technický riaditeľ na úseku betónových konštrukcií, a to od konca októbra 2012. Dovtedy bol stavbyvedúcim. Sedí vo veľkej spoločnej kancelárii, ktorá ma viacero kójí, pričom v jednej sedia oproti sebe dvaja a kóje sú oddelené od seba skrinkami. Väčšinou má prehľad na čom p. F. pracuje. Prišiel do kancelárie, keď p. F. volal, pričom mu naznačil, aby si sadol. Započul koniec jeho hovoru, predmetom ktorého bolo zhrnutie objednávky, spresnenie receptúry betónu, frakciu kameniva, plastifikátor s prísadou na báze naftalénu. Keď ukončil p. F. hovor mu povedal, že telefonoval ohľadom objednávky betónu na zákazke v Ivanke. Začali riešiť vsyp, drátky, čerpadlo betónovej zmesi. Vtedy p. F. zabezpečil veci tak, aby technik, ktorý bude na stavbe, mal všetky informácie, kde je objednaný betón, predmet objednávky, kde sú objednané drátky, vsypy a podobne, na základe čoho technik mohol na stavbe sám dohadovať všetky potrebné dodávky s určením konkrétnych dní. V tom čase riešili s p. F. zákazku v Ivanke, takže nemal dôvod mu o tom telefonickom rozhovore nepovedať pravdu. U žalovaného pracuje 5 rokov. V čase výsluchu v roku 2014 bol oboznámený s predmetom sporu. V čase jeho predchádzajúceho výsluchu odpovedal na otázky, ktoré mu boli kladené, napr. či objednával betón a podobne. Nevedel uviesť, či by niekto iný vedel potvrdiť, že bol prítomný telefonického rozhovoru s p. F., nakoľko išlo o otvorenú kanceláriu, v ktorej bol veľký pohyb. Bol viackrát v betonárke, aj pred betonážou, avšak na plastifikátor sa nebol pozrieť. Po telefonickom rozhovore bola robená písomná objednávka, z ktorej bolo zrejmé čo sa objednávalo,
takže aj toto bol dôvod, prečo nepotreboval o telefonickom rozhovore p. F. v pôvodnej výpovedi hovoriť. Objednávku vypracoval a zasielal p. F., pričom svedok do kontaktu s objednávkami neprichádzal.
37. Z opätovnej výpovede svedka J. F. vyplývalo, že pracuje u žalovaného na pozícii výrobného riaditeľa. V práci sedia v tzv. otvorenom office, pričom oproti nemu sedel p. I.. Počujú, keď niekto hlasnejšie telefonuje, a preto aj p. I. má možnosť zachytiť jeho telefonáty. Túto možnosť mal aj v prípade telefonického rozhovoru, keď svedok riešil objednávku v Ivanke pri Dunaji. Bol vypočutý ako svedok v roku 2013 a predmet sporu vtedy poznal. V spore sa riešila písomná objednávka, pričom prvá bola telefonická objednávka a na jej základe vystavená písomná objednávka. V čase telefonického rozhovoru boli v miestnosti prítomní aj iný kolegovia.
38. Z výpovede konateľa žalobcu ako strany sporu vyplývalo, že spolupráca strán sporu na predmetnej stavbe vznikla tak, že žalobcu oslovil L., investor stavby s tým, že by od žalobcu odobral betón a tak si dohodli dodávky aj cenu. Následne L. žalobcovi oznámil, že realizovať podlahy bude žalovaný, ktorý by mal betón odobrať. Následne žalobcovi volal p. F., výrobný riaditeľ žalovaného za účelom dohody o druhu a účelu dodania betónu. Žalobca mu povedal, že vyrába betón z cementu CEM II / A- S 42,50 N a že bežne používajú prísady na báze PCE alebo lingosulfonamu (Pozzolith 90), pričom ten žalobca odporučil ako najviac vyhovujúci. Následne prišla žalobcovi dňa 02.12.2011 mailom objednávka, ktorá však obsahovala úplne iné údaje, a preto ju žalobca odmietol podpísať, pričom hneď telefonicky upozornil p. F., že údaje o type betónu, označenie R miesto N označujúce rýchlosť tvrdnutia v nej neboli správne. Na základe toho p. F. poslal dňa 05.12.2013 žalobcovi opravenú objednávku, avšak ani tá nebola správna z dôvodu zle označeného typu betónu a cementu. Žalobca prísadu označenie prísady SNF v objednávke nerozporoval, nakoľko bol presvedčený, že sa jednalo o prísadu na báze lingosulfitátu tak, ako sa dohodli. Žalobca nakoniec objednávku podpísal aj napriek označenému cementu.
39. Z opätovnej výpovede konateľa žalobcu ako strany sporu vyplývalo, že si veľmi dobre pamätal rozhovor s p. F., ktorému ponúkol dve prísady, pričom on žiadal prísadu na báze naftalénu, ktorú mu určite nemohol ponúknuť, pretože ju nemali vo výrobnom programe. Na základe toho nebolo možné, aby sa v telefonickom rozhodvore dohodli na prísade na báze naftalénu, pričom na základe tohto telefonického rozhovoru bola zaslaná písomná objednávka, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
40. Zo znaleckého posudku č. 08/2014 Ústavu súdneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU vyplývalo, že:
- príčinou delaminácie podlahy je synergický účinok týchto faktorov:
- pomalšie tuhnutie betónu v dôsledku nízkej teploty a nevhodného plastifikátora,
- nízka intenzita vibrovania, v dôsledku čoho zostala časť vzduchu v betóne a betón vykazuje značný výskyt makropórov a kavern, pomerne nerovnomerne rozmiestnených v objeme betónu,
- pravdepodobne neskorší začiatok aplikácie vsypu a tiež jeho intenzívnejšie hladenie a kropenie,
- kratší tzv. otvorený čas, teda čas v ktorom treba vsyp spracovať, v dôsledku nevhodnej plastifikačnej prísady,
- negatívny vplyv zimných podmienok výroby betónu.
- použitie prísady Pozzolith 90 môže viesť k ovplyvneniu priebehu tuhnutia tvrdnutia betónu, v dôsledku čoho sa oddiali začiatok aplikácie a skráti vhodný čas na spracovanie vsypu. Ak sa vsyp nestihne spracovať vo vhodnom čase z hľadiska tuhosti podkladového betónu, treba zvýšiť kropenie a intenzitu hladenia. To spolu nesie riziko prehladenia a vytvorenia slabších miest, miest so zníženou prídržnosťou, kde môže dôjsť k delaminácii.
- použitie prísady Pozzolith 90 nemožno označiť za priamu práčinu vzniku vád. Aplikácia danej prísady však mohla viesť k odlišnému správaniu sa betónu, na ktoré nemusel byť realizátor podlahy pripravený, a ktoré mohli ovplyvniť technologický postup realizácie podlahy.
- nedodržanie technologického postupu pri realizácii vsypov do zatvrdnutého povrchu môže mať zásadný vplyv na kvalitu podlahy, a teda aj na výskyt porúch. Ak sa vsyp aplikuje neskoro, jadrová vrstva je príliš tuhá, nedôjde k dokonalému prepojeniu dvoch vrstiev, dôsledkom čoho môže byť zníženie prídržnosti povrchovej vrstvy k podkladovému betónu a následne lokálna, prípadne aj celoplošná delaminácia povrchovej vrstvy. Neskorá aplikácia vsypu do už príliš zatuhnutého podkladu si spravidla vyžaduje nadmerné kropenie vsypu a intenzívnejšie hladenie, čo tiež môže znížiť jeho prídržnosť k podkladu.
- dodatočné vlhčenie betónu pred realizáciou vsypu musí mať zásadný vplyv na kvalitu podlahy. Dodatočná aplikácia vody do betónu a jej následné zapracovanie do štruktúry vedie k zvýšeniu vodného súčiniteľa betónu. So zvyšovaním vodného súčiniteľa pevnosť betónu výrazne klesá.
- súlad chemického zloženia betónu so zmluvou nemožno posúdiť, pretože v žiadnom zmluvnom dokumente nezistili požiadavky na chemické zloženie betónu. V objednávke je formou poznámky špecifikovaná požiadavka na druh plastifikačnej prísady, pričom požiadavka na druh prísady nie je splnená, keďže objednávateľ požadoval prísadu na báze SNF a použitá bola na báze Lignosulfonátov.
41. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
42. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
43. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
44. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
45. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
46. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
47. Podľa ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
48. Podľa ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
49. Podľa ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
50. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
51. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
52. Podľa ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
53. Podľa ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
54. Podľa ust. § § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
55. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
56. Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
57. Podľa ust. § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.
58. Podľa ust. § 377 ods. 2 Obchodného zákonníka ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
59. Podľa ust. § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
60. Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
61. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
62. Podľa ust. § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.
63. Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
64. Podľa ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
65. Podľa ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
66. Podľa ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
67. Podľa ust. § 424 Obchodného zákonníka predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.
68. Podľa ust. § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.
69. Podľa ust. § 425 ods. 2 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.
70. Podľa ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
71. Podľa ust. § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.
72. Podľa ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
73. Podľa ust. § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
74. Podľa ust. § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
75. Podľa ust. § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
76. Podľa ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
77. Podľa ust. § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
78. Podľa ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je
oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.
79. Podľa ust. § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
80. Podľa ust. § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
81. Podľa ust. § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
82. Podľa ust. § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
83. Podľa ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
84. Podľa ust. § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
85. Podľa ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
86. Podľa ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.
87. Podľa ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
88. Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
89. Podľa ust. § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
90. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
91. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
92. Podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
93. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
94. Podľa ust. § 43a ods.1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
95. Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
96. Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
97. Najdôležitejšou úlohou súdu prvej inštancie po zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie bolo vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom preukázania (zo strany žalovaného) obsahu uzavretej kúpnej zmluvy, teda či žalovaný naozaj trval na dodaní betónu s prísadou na báze SNF, pričom ak túto skutočnosť žalovaný nepreukáže, mal súd prvej inštancie skúmať, či žalobca dodal betón, ktorý sa bežne na takýto účel používa a v prípade, ak žalobca dodaním tovaru neporušil žiadnu svoju povinnosť, vziať do úvahy skutočnosti uvedené odvolacím súdom a skúmať včasnosť uplatnenia vád z tovaru, ako aj ich opodstatnenosť.
98. Ako súd prvej inštancie konštatoval už v pôvodnom rozsudku, medzi stranami sporu nebolo sporné, že v dňoch 07.12.2011 až 09.12.2011 žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti výroby a predaja betónu dodal žalovanému ako právnickej osobe - podnikateľovi, podnikajúcemu v oblasti výroby a liatí betónových a liatych priemyselných podláh dodal žalovanému v uvedených dňoch betón, ktorý žalovaný použil na vyhotovenie podlahy na stavbe výrobnej haly AUTO KOVO LAK v Ivanke pri Dunaji. Rovnako nesporné bolo aj to, že dodaniu predmetného betónu predchádzala telefonická komunikácia medzi Y. (za žalobcu) a J. (za žalovaného).
99. Na preukázanie obsahu telefonickej komunikácie, od ktorého sa mal odvíjať obsah kúpnej zmluvy, teda špecifikácia dodaného betónu vrátane jeho prísad, navrhli obe strany sporu vykonanie výpovede svedkov, pričom obe výpovede svedkov (t.j. Z. ktorý potvrdzoval žalobcovu verziu a K., ktorý zase potvrdzoval verziu žalovaného o obsahu telefonickej komunikácie), súd prvej inštancie musel považovať za nedôkazné, pretože ani jeden svedok nebol priamym účastníkom predmetnej telefonickej komunikácie, disponovali len sprostredkovanými informáciami, a preto títo svedkovia a ich svedecké výpovede nemohli slúžiť ako dôkazný prostriedok preukazujúci skutočnosti tvrdené jednou alebo druhou stranu sporu.
100. Nesporné však bolo to, že po uskutočnení telefonickej komunikácie J. (za žalovaného) ako účastník spomínaného telefonického rozhovoru vystavil žalobcovi písomnú objednávku. Uvedenú skutočnosť potvrdil sám žalobca vo svojej výpovedi ako strana sporu na pojednávaní dňa 22.03.2017, v ktorej uviedol, že „na základe telefonického rozhovoru bola zaslaná objednávka, ktorá je v spise založená.“. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie písomnú objednávku (resp. objednávky) vystavenú žalovaným žalobcovi za jediný kvalifikovaný dôkazný prostriedok, na ktorý sa mohol premietnuť obsah telefonickej komunikácie strán sporu a ktorý mohol preukázať obsah kúpnej zmluvy, teda špecifikácie betónu požadovaného žalovaným od žalobcu.
101. Rovnako nesporné bolo aj to, že z písomnej objednávky žalovaného zo dňa 02.12.2011 vyplývalo, že žalovaný požadoval dodanie betónu s prísadou na báze SNF za súčasného vylúčenia prísady na báze PCE. Nesporné bolo aj to, že žalobca v predmetnej objednávke namietal chyby, ktoré sa však týkali označenia betónu a nie označenia požadovanej prísady betónu. Z tohto dôvodu v rozhodnom čase
(t.j. v čase pred dodaním betónu, resp. v čase jeho dodania) písomnú objednávku nepodpísal. Nakoľko mal súd prvej inštancie preukázané, že v rozhodnom čase ostatné náležitosti písomnej objednávky žalobca nenamietal, ani neuviedol, že by niektorým špecifikáciám požadovaného betónu nerozumel, mal súd prvej inštancie za to, že predmetná písomná objednávka zo dňa 02.12.2011 môže slúžiť ako dôkazný prostriedok preukazujúci niektoré z vlastností betónu požadovaného žalovaným, teda je kvalifikovaným dôkazným prostriedkom preukazujúcim požiadavku žalovaného na dodanie betónu s prísadou na báze SNF. Súd prvej inštancie musí opätovne podotknúť, že v rozhodnom čase žalobca nenamietal nesprávne označenú prísadu betónu ani to, že takémuto označeniu nerozumie, a preto súd prvej inštancie považoval žalobcove tvrdenia vyslovené až počas súdneho konania, že označeniu na „báze SNF“ nerozumel a že si myslel, že je to označenie pre plastifikátor na báze lignosufitátu za špekulačné, keďže hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je práve výroba betónu, a preto sa od žalobcu ako výrobcu betónu vyžaduje konanie s odbornou spôsobilosťou a znalosťou v tom danom odvetví jeho podnikateľskej činnosti, pričom z predloženého odborného článku vyplývalo, že v praxi (teda aj v praxi žalobcu) sú bežne zaužívané označenia báz prísad ako LS, PC SNF alebo SMF. Aj s odkazom na uvedené považoval súd prvej inštancie konkretizovanie bázy požadovaného plastifikátora v betóne zo strany žalovaného za dostatočné a plne v súlade s odbornou praxou, a preto sa nemohol súd prvej inštancie stotožniť s argumentom, že objednávka žalovaného predstavovala absolútnej neplatný právny úkon z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie konštatoval už v pôvodnom zrušenom rozsudku. Rovnako sa súd nemohol stotožniť s argumentmi žalobcu o nemožnosti takéhoto plnenia, teda dodaniu betónu s plastifikátorom na báze SNF, keďže nemožnosť takéhoto plnenia žalobca nepreukázal, čo zároveň nemohlo slúžiť ako dôkazný prostriedok preukazujúci požiadavku žalovaného na dodanie betónu s plastifikátou na báze lignosufitátu tak, ako tvrdil žalobca.
102. V zmysle všetkých vyššie uvedených záverov súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že hoci samotná kúpna zmluva, ktorej predmetom bolo dodanie betónu žalobcom žalovanému, bola uzatvorená až samotným dodaním betónu žalobcom žalovanému (podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka), s čím sa stotožnil aj odvolací súd, obsah takto uzavretej kúpnej zmluvy (vrátane vlastností a špecifikácii požadovaného betónu) sa dal dôvodiť z písomnej objednávky žalovaného zo dňa 02.12.2011, ktorú v končenom dôsledku, aj keď až po dodaní predmetného betónu, žalobca aj podpísal, čo predstavovalo druhý znak toho (okrem jeho správania z rozhodného obdobia spočívajúceho v nenamietaní označenia požadovanej bázy plastifikátora), že žalovaný požadoval dodanie betónu s plastifikátorom na báze SNF s čím žalobca súhlasil, resp. bral na vedomie a nesporoval danú skutočnosť v rozhodnom období.
103. Nesporné bolo aj to, že žalobca dodal žalovanému betón s plastifikátorom Pozzolith 90, čo vyplývalo z dodacích listov, ktoré žalovaný obdržal od žalobcu pri preberaní betónu. Súd musí poznamenať, že Pozzolith 90 je označenie pre konkrétnu značku plastifikátora, pričom z takého označenia sa nedalo vyčítať, či si žalobca splnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy podľa ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka dodať tovar žalovanému v akosti ako určovala zmluva, teda dodať betón s plastifikátorom na báze SNF, keďže pri označení plastifikátora betónu dodaného žalobcom žalovanému nebola uvedená jeho báza. Vzhľadom na to nemohol žalovaný pri preberaní betónu, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti (čo je v tomto prípade znamená dôkladným prečítaním dodacieho listu s uvedenými vlastnosťami betónu) zistiť, či žalobca skutočne dodal taký betón, aký žalovaný požadoval. Až následne, keď sa na žalovaným vyhotovovanej podlahe vyskytli vady (odlupovanie podlahy), žalovaný dopytom na žalobcu zo dňa 13.12.2011, ohliadkou podlahy zo dňa 15.12.2011 a správy od spoločnosti KEMA stavebné materiály, s.r.o. zo dňa 16.01.2012 zistil, že žalobca nedodal betón s plastifikátorom na báze SNF, ale na báze LS (t.j. Pozzolith 90). Súd prvej inštancie si dovoľuje poukázať na skutočnosť, výsledkom skúšok od spoločnosti KEMA stavebné materiály, s.r.o. nebolo zistenie, že ako plastifikátor bol v dodanom betóne použitý Pozzolith 90 (táto skutočnosť bol predsa zrejmá už z dodacích listov), ale zistenie, že plastifikátor Pozzolith 90 je založený na inej báze, než ktorú žalovaný vyžadoval, čo sa z dodacích listov zistiť nedalo, preto súd prvej inštancie nepovažoval vykonanie predmetných skúšok spoločnosťou KEMA stavebné materiály, s.r.o. na žiadosť žalovaného za nadbytočné tak, ako to mylne uviedol odvolací súd, keďže práve týmito skúškami sa preukázalo, že žalobca nedodal tovar v akosti, resp. s vlastnosťami dohodnutými v kúpnej zmluve, a preto práve tieto skúšky treba považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nedodal žalovanému tovar (betón) s vlastnosťami určenými v kúpnej zmluve (písomnej objednávke), čím porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto bolo nutné konštatovať, že žalobcom dodaný tovar mal podľa ust. § 422 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka
vady, pričom tieto vady mal tovar už v čase jeho dodania, na základe čoho žalobca ako predávajúci podľa ust. § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedá za takúto vadu, aj keď sa stala zjavnou až po dodaní tovaru, pričom nebol daný ani jeden z liberačných dôvodov v zmysle ust. § 423 a 424 Obchodného zákonníka, čo súd prvého stupňa odôvodnil už v pôvodnom rozsudku.
104. Nesporné bolo aj to, že žalovaný dňa 18.01.2012 notifikoval žalobcovi, že žalobcom dodaný tovar (betón) mal vady, pričom nesporné bolo aj to, že o týchto vadách sa žalovaný dozvedel dňa 16.01.2012 zo správy spoločnosti spoločnosti KEMA stavebné materiály, s.r.o. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplývalo, že žalovaný oznámil žalobcovi vady tovaru dva dni po tom, ako ich zistil po vynaložením odbornej starostlivosti (dopyt na žalobcu zo dňa 13.12.2011, vykonanie odbornej skúšky spoločnosťou KEMA zo dňa 15.12.2011), pričom ani pri prevzatí tovaru žalovaný nepochybil, resp. nemožno konštatovať, že by nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže vadu takéhoto druhu, ako súd ž vyššie uviedol, nemohol žalovaný zistiť z údajov uvedených v dodacom liste a ani vizuálnym prezretím dodaného betónu. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie si žalovaný svoju notifikačnú povinnosť v zmysle ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil bez zbytočného odkladu potom, ako vadu betónu zistil, keďže vady dodaného betónu oznámil žalobcovi o dva dni po tom, ako ich zistil, pričom zároveň platí, že vady nemohol zistiť pri prevzatí betónu a zistil ju až po vynaložení odbornej starostlivosti. Na základe uvedeného mohol súd prvej inštancie žalovanému aj napriek námietke žalobcu vyslovenej v zmysle ust. § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka priznať právo z vád tovaru.
105. Ako súd prvej inštancie už konštatoval v pôvodnom rozsudku, zo záverov znaleckých posudkov bolo jednoznačné, že dodaný betón s inou prímesou ako požadoval žalovaný nebol priamou a výlučnou príčinou odlupovania podlahy, ale zároveň možno konštatovať, že táto prímes mala za následok iné správanie sa betónu, čo potvrdil aj odborný článok, pričom na takéto správanie nebol žalovaný pripravený a neočakával ho, kvôli čomu nezvolil úplne najvhodnejší technologický postup spracovania vsypov do podlahy, resp. žalovaným zvolený technologický postup aplikácie vsypov zodpovedal predpokladu dodania betónu s prímesou na báze SNF, čo sa však nestalo. Možno teda vysloviť predpoklad, že ak by bol žalovanému dodaný betón so správnou prímesou (plastifikátorom), nemuseli vady na podlahe vzniknúť, keďže by sa betón správal tak, ako žalovaný očakával, resp. ak by mal žalovaný vedomosť o báze predmetnej prímesy, mohol prispôsobiť svoj technologický postup, resp. mohol neprevziať dodaný tovar, nakoľko by vedel, že nezodpovedá jeho požiadavkám a zvolenému technologickému postupu, a tým pádom nemusel investorovi poskytovať 100 % zľavu z ceny diela (vyhotovovanej podlahy) v sume 35 131,80 eura, keďže ten opravu podlahy ako nárok z vád diela odmietol. Preto súd považoval dodanie vadného betónu za základnú a podstatnú príčinu odlupovania podlahy.
106. Aj vo vzťahu k nároku žalovaného na zľavu z kúpnej ceny za dodaný betón žalobcom žalovanému súd prvej inštancie považoval za potrebné zopakovať svoje závery z pôvodného rozsudku, keďže zľavu z kúpnej ceny považoval za primeranú a správnu, nakoľko žalobcom dodaný betón nemal pre žalovaného v konečnom dôsledku žiadnu hodnotu, keďže nespĺňal požadovanú kvalitu, od čoho sa odvíjal celý rad ďalších skutočností, ktoré vyústili do straty nároku žalovaného na cenu diela v plnej výške, ktorá prevyšovala nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny o takmer 13 000,- eura. Rovnaké dôsledky pre žalobcu by malo aj to, keby si žalovaný uplatnil ako nárok z vád tovaru dodanie náhradného tovaru za vadný tovar. Tiež by žalobca nedostal zaplatenú plnú kúpnu cenu za jednu dodávku betónu. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný uplatnením nároku na zľavu z kúpnej ceny dosiahol uspokojenie, a preto súd už jeho nárok na náhradu škody ďalej neskúmal.
107. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nároku žalovaného na zľavu z kúpnej ceny za žalobcom dodaný betón vo výške ceny dodaného betónu, nakoľko žalobca dodal žalovanému v zmysle ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka vadný tovar, čím porušil v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka svoju zmluvnú povinnosť dodať tovar v akosti/ vlastnosti ako určovala kúpna zmluva, čo malo za následok výskyt takých vád na podlahe, ktoré boli ťažko odstrániteľné a ktorých náklady na odstránenie prevyšovali hodnotu ceny samotnej podlahy (diela) a aj cenu za žalobcom dodaný betón.
108. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
109. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
110. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
111. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust.§ 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.