Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/417/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej U. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej Z.Á. T. XXX, o zaplatenie 203,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 7. marca 2016 č.k. 13C/144/2014 -74 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 203,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,87 eur a s úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 203,80 eur od 21.11.2010 do zaplatenia z titulu nedoplatku splátok úveru, ktorý poskytol žalovanej jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 576696928 zo dňa 19.12.2005. Zároveň vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak potom, ako jeho rozsudok zo dňa 8.7.2014 č.k. 13C/144/2014 - 42 o zamietnutí žaloby zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.9.2015 č.k. 1Co/826/2014 - 67 a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 19.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 576696928, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 746,86 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 28,38 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci pri pevnej úrokovej sadzbe vo výške 17,30 % ročne s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru 20.11.2010, že žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, pričom podľa tvrdenia žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky žalovaná dlhovala sumu 1.620,90 eur, pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok úveru a príslušenstva. Žalobca si žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.2.2010 do 20.11.2010 v počte desať a v celkovej výške 203,80 eur.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 568/2007 Z.z., § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, vychádzajúc zo zistenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 19.12.2005, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru 20.11.2010, konštatoval, že na uplatnenie nároku zo zmluvy začala plynúť trojročná premlčacia lehota od 21.11.2010, ktorá uplynula dňa 21.11.2013. Pretože žaloba bola podaná dňa 27.1.2014, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, a preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) poukazom na procesný neúspech žalobcu a fakt, že v spore úspešná žalovaná priznať trovy konania nežiadala.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhoval zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť alebo zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol predovšetkým správnosť aplikácie v ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby. Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, teda o absolútny obchod, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Zdôraznil, že označená úverová zmluva bola uzavretá dňa 19.12.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Dodal, že zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, a preto sa na účastníkov úverovej zmluvy podľa žalobcu nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka a novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú ani nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Na podporu argumentácie poukázal žalobca na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 7MCdo/9/2014, 2MCdo/3/2011, 6MCdo/4/2012, 7MCdo/15/2014, 6MCdo/5/2013), ako i viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené žalobca zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok úveru spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky do zaplatenia.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, z čoho vyplýva, že sa má riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako i zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v § 23a ustanovoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podčiarkla, že právny názor žalobcu o použití Obchodného zákonníka na zmluvy uzavreté pred 1.1.2008 je absolútne nesprávny, nakoľko už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety .

9. Odvolací súd (§ 34 v intenciách uvedeného prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), ten bol v súdnej praxi vykladaný tak, že muselo ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdi po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov, typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného peňažného nároku nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p., z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver, že nárok žalobcu je premlčaný.

13. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 a len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku dodáva nasledovné:

14. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 19.12.2005, kedy Občiansky zákonník až do 31.12.2007 za spotrebiteľské zmluvy považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.

15. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poznamenáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v danom prípade v znení platnom v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere dňa 19.12.2005) tak, ako na to správne poukazuje i žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ako i príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď nepochybne tento v čase jej uzavretia dňa 19.12.2005 za spotrebiteľské zmluvy považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto smere správne súd prvej inštancie dovodil, že charakter predmetnej zmluvy nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie a predovšetkým v súlade so zmyslom, účelom a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej súd členského štátu ako vnútroštátny súd ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

16. V danom prípade nie je sporné, že žalobca (jeho právny predchodca) je dodávateľom služby poskytovania úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri a že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere vystupovala ako fyzická osoba, pričom zo žiadnych ustanovení zmluvy o splátkovom úvere nevyplýva, že by žalovaná konala s cieľom smerujúcim k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS), ako i že zmluva o splátkovom úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý právny predchodca žalobcu mal už vopred pripravený, bežne ho používal v rámci svojej obchodnej činnosti a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá nemala možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnila. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, a teda aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to správne učinil súd prvej inštancie v danom spore. Samotným východiskom je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zo stretu autonómie vôle a z myšlienky rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov.

17. Odvolanie žalobcu takisto nemožno považovať za dôvodné, keď vychádza z názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd zamietol jeho nárok pre stratu jeho súdnej vynutiteľnosti z dôvodu premlčania. Pri skúmaní otázky premlčania súd prvej inštancie správne aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovanú spotrebiteľku (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

18. K otázke právneho posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľského úveru a aplikácie ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014 tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Súd prvej inštancie teda otázku premlčania v posudzovanom spore posúdil v súlade s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorého nie je dôvod odkloniť sa ani v posudzovanej veci. Pre úplnosť možno doplniť, ako to konštatoval najvyšší súd v citovanom rozhodnutí, že tak ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014 (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnej od 1.5.2014), ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou tieto ustanovenia sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V okolnostiach daného prípadu na uvedenom podľa názoru odvolacieho súdu nemôže nič zmeniť ani poukaz žalobcu na ním označené súdne rozhodnutia.

19. S poukazom na tieto dôvody, ako aj na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny, vrátane vecne správneho súvisiaceho výroku o trovách konania.

20. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

21. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí, žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, a preto súd priznal žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods. 1, 2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 .