Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/322/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému U. J., bytom N. XX/XXX, N., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Lehnice 725, Lehnice, IČO: 42 264 154, zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42 185 726, o zaplatenie 1.754,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. mája 2016, č.k. 12C/517/2012-145, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. pripusti zmenu žaloby; výrokom II. návrh zamietol; výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,03 eur k rukám jeho právneho zást. JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.12.2010 uzatvoril žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávok od Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 22.8.2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0170222845/1 k bežnému účtu žalovaného s úverovým rámcom 1.161,79 eur, s úrokovou sadzbou 10,85 % ročne, s poplatkom za správu úveru 0,20% mesačne z úverového rámca s konečnou splatnosťou dňa 21.8.2004 s automatickým predlžovaním o 1 rok, ak dlžník neoznámi nezáujem o predĺženie. Listom zo dňa 27.9.2007 právny predchodca žalobcu vypovedal predmetnú zmluvu uplynutím 3. dňa odo dňa jej doručenia. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu t.j. ku dňu 21.12.2010, pohľadávka pozostávala z istiny po splatnosti vo výške 1.214,27 eur, nezaplatených úrokov vo výške 46,91 eur, úrokov z omeškania vo výške 484,24 eur a poplatkov vo výške 8,63 eur.

3. Súd posúdil predmetný nárok podľa ustanovení § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia zmluvy; § 497, § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka; § 52 ods. 2, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinného od 1.5.2014.

4. V danej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z. a spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter účastníkov konania. V dôsledku zmeny právnej úpravy v § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd z úradnej povinnosti skúma, či uplatnený nárok nie je premlčaný. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis, ktorý ma podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( bez prechodných ustanovení) prednosť pred ustanovenia Obchodného zákonníka ako všeobecného zákona.

5. Z dôvodu procesnej hospodárnosti konania súd najskôr skúmal, či žalovaný nárok žalobcu nie je premlčaný podľa § 101 a 103 Občianskeho zákonníka. Zo žaloby ako aj z Výpovede predmetnej zmluvy žalobcom listom zo dňa 27.9.2007 vyplýva, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a k možnosti vymáhania pohľadávky veriteľom. Dlh žalovaného z predmetnej zmluvy sa stal splatným výpoveďou zmluvy t.j. v september- október 2007 a od tohto dňa začala plynúť všeobecná 3- ročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Táto skončila september -október 2010. Žalobca podal žalobný návrh na súd dňa 26.1.2012, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, čím došlo k strate vymáhateľnosti jeho nároku. Z tohto dôvodu súd žalobný návrh ako premlčaný zamietol a z dôvodu hospodárnosti konania sa nezaoberal ďalšími skutočnosťami.

6. Podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. súd nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, pretože žiadnu nežiadal a žiadna mu ani nevznikla. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu účelne vynaložených trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Jeho trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia za 2 úkony ( prevzatie veci v r. 2012, písomné vyjadrenie r. 2016) po 61,41 eur (zo základu 1.161,79 eur) t.j. 122,82 eur a režijného paušálu za rok 2012 vo výške 7,63 eur a za rok 2016 vo výške 8,58 eur, t.j. 16,21 eur, spolu 139,03 eur. 7. Proti tomuto rozsudku proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu prvej inštancie doručil vyjadrenie zo dňa 2.5.2016, v ktorom sa podrobne zaoberal otázkou režimu úverovej zmluvy i premlčania, pričom súd prvej inštancie sa s obsahom tohto vyjadrenia nevysporiadal. Podotkol, že samotná zmienka o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah je vo vzťahu k limitom stanoveným požiadavkami na rozhodovaciu činnosť nepodstatná, nakoľko v ním uvádzaných prípadoch sa jednalo o obdobné vzťahy ako v tomto súdnom konaní. Len uvádzaný znak spotrebiteľa potom nemôže byť spôsobilý viesť k inému rozhodnutiu, bez ohľadu na to, že aj iné rozhodnutie musí byť v každom prípade náležite odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukázaním na rozhodnutia Krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálneho prokurátora Slovenskej republiky sú potvrdené závery a jeho tvrdenia o tom, že na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať 4 ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Pričom aplikovanie režimu Obchodného zákonníka a i 4 ročnej premlčacej doby bolo aktuálne potvrdené v rozhodnutiach iných okresných a krajských súdov, na ktoré poukázal. V rozhodnutí súdu prvej inštancie nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie odchylné od uvedených rozhodnutí s aplikovaním Obchodného zákonníka a 4 ročnej premlčacej doby. Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V skúmanom prípade závery súdu nespĺňajú dané podmienky, čím sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné. Pokiaľ bol návrh podaný dňa 26.1.2012 a vedľajší účastník uvádza výpoveď zo dňa 18.2.2008 (tento dátum sa uvádza i v žalobnom návrhu), nárok nemôže byť premlčaný. Namietal, že súd prvej inštancie otázku premlčania nesprávne posúdil. Rozsudok ďalej vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný. Rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti i z dôvodu, že súd prvej inštancie na strane 4 napadnutého rozsudku uvádza skončenie zmluvného vzťahu so žalovaným výpoveďou zo dňa 27.9.2007, pričom v žalobnom návrhu sa uvádza dátum vyhotovenia výpovede 18.2.2008. Nie je potom zrejmé, odkiaľ súd disponuje dátumom 27.9.2007, je však zrejmé, že na tomto dátume súd založil svoje rozhodnutie a zamietnutie návrhu. Rovnako nepovažuje trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania neprizná, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu v uvedenom rozsahu (druhý a štvrtý výrok) zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 12. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní, aj v priebehu konania, zotrváva na stanovisku, že daný právny vzťah medzi účastníkmi mal byť posudzovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to najmä otázka premlčania. 13. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že v danej veci, kedy sa žalobca domáha zaplatenia dlhu žalovaného z úverového vzťahu vzniknutého zmluvou o úvere, sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľa pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou, ktorý nekonal v rámci podnikania, povolania, či svojho zamestnania. Hoci v čase uzatvorenia zmluvy boli podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami len na kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. Časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva uzatvorená podľa § 55 Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ustanovenia § 23a v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých ustanovení bol žalovaný spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorý nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; právny predchodca žalobcu bol predávajúcim - podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby a zmluva o kontokorentnom úvere, ktorú uzatvorili bola tzv. typovou /spotrebiteľskou/ zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva /keďže úverový záväzkový vzťah je tzv. absolútnym obchodom/ potrebné aplikovať ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. 14. Ďalej odvolací súd uvádza, že práve na uvedený charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi / spotrebiteľský vzťah/ treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práv z tohto záväzkového vzťahu a žalovaným ako spotrebiteľom treba poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a to aj tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšie. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom medzi dvomi podnikateľmi ale vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom, pričom takéto spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. /1. 1. 2004/ došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 "spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje také zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Je

preto nevyhnutné a správne na otázku premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 15. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré vo veci správne aplikoval súd prvej inštancie, je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že právo žalobcu uplatnené návrhom na začatie konania v predmetnej právnej veci je premlčané. 16. Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie na strane 4 v napadnutom rozsudku uvádza skončenie zmluvného vzťahu so žalovaným výpoveďou zo dňa 27.9.2007, pričom v žalobnom návrhu sa uvádza dátum vyhotovenia výpovede 18.2.2008, a teda nie je potom zrejmé, odkiaľ súd disponuje dátumom 27.9.2007, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko tento dátum vyplýva priamo z listiny založenej v spise na č.l. 31, ktorú predložil sám žalobca. 17. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak ako to predpokladá ust. § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd v danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva žalovaného ako spotrebiteľa. 18. Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích súdov Krajský súd v Trenčíne v preskúmavanej veci viazaný nie je. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .