Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-10Er/209/2016

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávnenej: AB 1 B. V., registračné číslo: 56007043, Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany proti povinnému: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, N. N. XXX, XXX XX N. N., v konaní pre vymoženie sumy 1707,22 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného, kde na miesto pôvodného oprávneného - AB 1 B. V., registračné číslo: 56007043, Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo v s t u p u j e nový oprávnený - AB 2 B. V., registračné číslo: 57279667, Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo.

II. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

III. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie v y h o v u j e.

IV. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 03.10.2016 začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1707,22 EUR s prísl., a to na podklade vykonateľného rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. XC/XX/XXXX-50 zo dňa 16.06.2015.

2. Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 20.10.2016 pod číslom 5508*043040 súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Gr?sslingová 62, 811 09 Bratislava.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. V priebehu konania súd zistil, že ku dňu 18.10.2016 došlo k zániku oprávneného v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 57279667, Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, ktorá sa stala jeho právnym nástupcom. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z obchodného registra. Nakoľko došlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu na strane oprávneného, súd v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) pripustil zmenu účastníka konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

5. Dňa 09.01.2017 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu dlhu a trov súdneho exekútora.

Uviedol, že od ukončenia živnosti je voči nemu vedených 7 exekúcií, mesačne zarobí okolo 450 EUR a manželka 300 EUR, z toho dajú 300 EUR na úver, 150 EUR na elektriku, cestovné do školy a práce a 160 EUR na splátky iných dlhov. Povinný súčasne požiadal súd, aby prihliadol na jeho finančnú situáciu a povolil odklad exekúcie, nakoľko hoci si je vedomý svojho dlhu aj následným sankciám, momentálne by ho to viac zaťažilo. Keďže mu sťahujú z príjmu v zamestnaní, už by nemal ďalej z čoho splácať, musel by predať dom, pričom ani to by nestačilo.

6. Po zistení, že povinný podal námietky v zákonom stanovenej 14 - dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.

7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

8. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe skutočností uvádzaných v námietkach povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného a hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Námietky povinného proti exekúcii musia byť odôvodnené v súlade s ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Povinný nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré uviedol v námietkach, a ktoré sú ustanovené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, t. z., že je povinný preukázať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

9. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. XC/XX/XXXX-50 zo dňa 16.06.2015, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1710,41 EUR s prísl. a nahradiť mu trovy konania vo výške 293,93 EUR. Povinný si v stanovenej lehote nesplnil uvedenú povinnosť, v dôsledku čoho oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie.

10. Pokiaľ povinný podal námietky proti exekúcii z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu pohľadávky, súd uvádza, že sa nejedná o skutočnosť predpokladanú v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorá by zakladala dôvod na vyhovenie námietkam proti exekúcie a jej následné zastavenie. Exekúciu na vymoženie peňažných pohľadávok možno vykonať viacerými spôsobmi uvedenými v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom je úlohou súdneho exekútora v rámci exekučného konania prešetriť majetkové a zárobkové pomery povinného. Postupom predpísaným v Exekučnom poriadku súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak na základe zistených skutočností dospeje k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť oprávnenému a exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Nemajetnosť povinného teda musí byť v konaní riadne preukázaná, pričom ku jej konštatovaniu nepostačuje samotné tvrdenie povinného. Do dňa vydania tohto rozhodnutia súdny exekútor podnet na zastavenie uvedenej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nepodal.

11. Predpokladom začatia exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu) a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu uvedené rozhodnutia ukladá. Oba tieto predpoklady boli splnené. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď námietky povinného proti exekúcii zamietol.

12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

13. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

14. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

16. Podľa § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení účinnom do 31.03.2017), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

18. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. (v znení účinnom do 31.03.2017), odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eur a najviac 33 193,92 eura.

19. Podľa § 5 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. (v znení účinnom do 31.03.2017), ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

20. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. (v znení účinnom do 31.03.2017), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

21. Podľa § 23 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (v znení účinnom do 31.03.2017), náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0, 66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

22. Následne sa súd zaoberal námietkami povinného proti trovám exekúcie. Z exekučného spisu mal súd preukázané, že v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 10.11.2016 určil súdny exekútor predbežné trovy exekúcie na sumu 322,53 EUR + DPH. Uvedená čiastka pozostávala z odmeny vo výške 219,75 EUR podľa § 5 ods. 1 a 2, vyhlášky č. 288/1995 Z. z., z náhrady hotových výdavkov vo výške 90,90 EUR podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, z náhrady za stratu času vo výške 11,88 EUR podľa § 23 Vyhlášky a z 20 % DPH vo výške 64,51 EUR. Vo vyjadrení k námietkam súdny exekútor uviedol, že hotové výdavky tvoria cestovné náhrady za doručenie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkazov na odblokovanie účtu, poštovné, kancelárske potreby ako obojstranná tlač, jednostranná tlač, internet, telefón/fax, poštové obálky, euroobaly, zakladač, poradač spisov, drobný materiál a náklady na archiváciu spisu.

23. Preskúmaním exekučného spisu súd zistil, že námietky povinného proti trovám exekúcie sú v časti určenia náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času, dôvodné.

24. Súd poukazuje na ustanovenie § 201 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v zmysle ktorého v rámci predbežných trov exekúcie súdny exekútor vyčísli náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na citované zákonné znenie, dospel súd k záveru, že súdny exekútor si nemohol uplatniť náhradu cestovných výdavkov za doručovanie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko predmetná listina bola vyhotovená až dňa 12.12.2016, a teda výdavky spojené s jej doručovaním v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie neexistovali. Obdobne to platí aj pre cestovné náhrady za doručenie príkazov na odblokovanie účtu do bánk a náklady na archiváciu spisu. Zároveň je nutné uviesť, že v exekučnom spise sa nenachádza ani žiadny doklad, ktorý by uskutočnenie pracovnej cesty preukazoval. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu za administratívny materiál a tlač dokumentov, táto podľa názoru súdu exekútorovi nepatrí. Jedná sa síce o veci resp. úkony potrebné pri vedení exekučnej administratívy, avšak predpokladá sa, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti (§ 25 vyhlášky). Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súdny exekútor nemá nárok ani na náhradu za stratu času vo výške 11,88 EUR za doručovanie súčinností do poisťovní, nakoľko z obsahu exekučného spisu nemal súd preukázané, že doručovanie vykonával osobne súdny exekútor a v rozsahu 9 hodín, ako to uviedol vo svojom vyjadrení.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Súdny exekútor v ďalšom konaní v súlade s týmto rozhodnutím, Exekučným poriadkom a s Vyhláškou č. 288/1995 Z. z. opätovne vyčísli účelne vynaložené hotové výdavky, ktoré mu reálne vznikli ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie, a ktoré sú preukázané z obsahu exekučného spisu.

26. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

27. Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie, pričom jeho zmyslom je zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktorej dôsledky by sa neskôr mohli ukázať ako neodvratné. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, a síce, pokiaľ sa povinný nie z vlastnej viny ocitol prechodne v takej situácii, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a jeho rodinu zvláštne priaznivé následky, pričom zároveň musí byť naplnená aj ďalšia podmienka, a teda že oprávnený nebude odkladom exekúcie poškodený.

28. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. Aby súd povolil odklad exekúcie musia tieto podmienky splnené súčasne.

29. V posudzovanej veci povinný síce žiadal povoliť odklad exekúcie z dôvodu nedostatku majetku. Avšak túto skutočnosť, rovnako ako splnenie ďalších podmienok pre povolenie odkladu exekúcie zo sociálneho dôvodu (§ 56 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017), žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd preto návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

30. Súd zároveň dáva do pozornosti ust. § 56 ods. 10 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v zmysle ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.