Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-50-2017.pdf
PDF · 83.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca JUDr. Ivo Hlucháň vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R., J., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov J.. P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., J. XXX/X-X a A. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., D. XXX/X o návrhu matky o zvýšenie výživného a návrhu otca o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4P/73/2012-47 zo dňa 28. 02. 2013 a to tak, že otcovi zvyšuje výživné na maloletého J., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 90 € na sumu 150 € a u maloletého H., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 90 € na sumu 100 € mesačne u oboch od 01. 05. 2017.
Súd návrh otca o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkom n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom domáhala úpravy výživného na maloleté deti tak, že žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého J. zo sumy 90,- eur na sumu 180,- eur a na maloletého H. zo sumy 70,- eur na sumu 120,- eur mesačne u obidvoch detí od 01.03.2017 dôvodiac, že v súčasnej dobe sa zvýšili náklady spojené s maloletými deťmi a matka nie je už schopná zabezpečiť všetky tieto potreby.
2. Otec s návrhom matky nesúhlasil dôvodiac, že nemá dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby mohol výživné v takej výške, ako žiada matka platiť a poukázal aj na tú skutočnosť, že prakticky sa stará o deti aj on a výživné hradí aj iným spôsobom, a to tak, že deťom kupuje rôzne veci na oblečenie a podporuje ich.
3. Otec v priebehu konania žiadal, aby súd zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti dôvodiac, že má vytvorené všetky podmienky k tomu, aby sa mohol o deti starať a toto chcú aj deti. Preto súd takýto návrh pripustil.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom maloletého J., výsluchom maloletého H., opatrovníka, oboznámením sa stanoviskom zo šetrenia rodiny, osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi oboch rodičov, rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/73/2012-47 zo dňa 28.2.2013 a zistil nasledovné:
a/ Rodičia maloletých detí nie sú manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/73/2012-47 zo dňa 28.2.2013, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2013. Na základe uvedeného rozsudku boli na základe dohody rodičov zverené maloleté deti J.
a H. do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať výživným na J. 90,- eur a na H. 70,- eur mesačne.
b/ V dobe tejto úpravy výživného ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal. Otec zarábal podľa vlastného vyjadrenia cca 700,- eur mesačne, matka v dobe tejto úpravy výživného dosahovala príjem 489,- eur.
c/ Otec uviedol, že v súčasnej dobe má vytvorené podmienky k tomu, aby sa mohol podieľať na starostlivosti o maloleté deti a preto žiadal, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom dôvodiac, že to chcú aj deti, resp. deti sa takémuto niečomu nebránia. Uviedol, že sa s deťmi pravidelne stretáva, býva v súčasnej dobe so svojou družkou v rodinnom dome jej rodičov v obci F.. Zároveň však uviedol, že má trvalé bydlisko u svojho otca v J. L. v 2-izbovom byte, kde majú deti svoje lôžka a sú na toto prostredie zvyknuté, nakoľko sa tam s nimi pravidelne stretáva. Jeho družka v súčasnej dobe čaká narodenie dieťaťa a podľa vyjadrenia otca vzťah medzi chlapcami a jeho družkou je dobrý. Matka uviedla, že nemá problém s tým, aby sa otec podieľal na starostlivosti o deti aj takouto formou, avšak v súčasnej dobe nemá vytvorené podmienky k tomu, aby sa o deti mohol starať tak, ako žiada. Uviedla, že otec nemá v súčasnej dobe stabilizované bydlisko, nakoľko býva v byte svojej priateľky a taktiež u svojho otca a nemá teda vytvorené také podmienky, aby mohli mať deti stabilné bývanie. Otec uviedol, že v súčasnej dobe má podanú žiadosť o pridelenie bytu, a teda je predpoklad, že by mal vytvorené samostatné bývanie.
d/ Obaja rodičia v podstate zhodne navrhli vypočuť aj maloleté deti. Na pojednávaní konanom dňa 10.05.2017 potom súd vypočul maloleté deti, kde maloletý J. aj maloletý H. v podstate odmietli striedavú osobnú starostlivosť s tým, že s otcom majú veľmi dobré vzťahy, korektné, otec im pomáha, majú ho radi, stretávajú sa s ním, avšak chcú bývať naďalej u matky a chcú, aby bol zachovaný taký status ako doteraz, teda , že by otca mohli navštevovať vždy kedy chcú. Starší J. uviedol, že pozná otcovu priateľku a jej dieťa, ktoré považuje za rozmaznané a lezie mu na nervy a absolútne vylúčil, že by s nimi mohol bývať. Maloletý H. uviedol, že chodieva k dedkovi z otcovej strany, tam sa s otcom stretáva, avšak do F., kde v súčasnej dobe otec býva so svojou priateľkou, by nechcel ísť bývať. Bol tam len raz oblievať. Nechcel by tam bývať dlhšie, u mamy mu je dobre.
e/ Maloletí taktiež vypovedali k časti návrhu o zvýšení výživného, kde J. uviedol, že otec ho podporuje, dáva mu 25,- eur do fitka, občas mu kúpi nejaké oblečenie, ostatné finančné prostriedky si pýta od mamy, avšak stáva sa, že mama mu povie, že mu nemôže dať, nakoľko nemajú na to finančné prostriedky. Maloletý H. taktiež uviedol, že mu otec kupuje veci a v podstate mu otec kúpi to, čo mu povie, alebo to, čo potrebuje. Jedná sa o rôzne oblečenie.
f/ Aj v súčasnej dobe rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, i keď priateľka otca je tehotná, čakajú narodenie dieťaťa. Otec naďalej pracuje ako príslušník policajného zboru, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa má netto zárobok 804,- eur. Matka pracuje ako opatrovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje príjem vo výške 696,- eur. Matka v návrhu uviedla, že podstatnú zmenu pomerov vidí v tom, že starší syn začal od 01.09.2016 navštevovať Strednú odbornú školu strojársku v Považskej Bystrici, s tým jej vznikli náklady spojené s výdavkami s jeho štúdiom a dopravou do školy. H. je žiakom 6. ročníka. Uviedla, že má 300,- eur náklady, a to na potraviny, 180,- eur dáva na domácnosť, inkaso 80,- eur platí hypotéky. Taktiež do školy dáva H. 25,- eur, starší sa nestravuje. Ostatné výdavky má spojené s internetom a so stužkovou 10,- eur pre staršieho. Otec rozporoval tvrdenie matky, že nie je pravdou, že má výdavky na domácnosť tak, ako uviedla vo svojom návrhu, teda, že platí 180,- eur inkaso, nakoľko si to preveril a zistil, že je to len 150,- eur. V súčasnej dobe matka vidí zmenu pomerov aj v tom, že deti sú staršie, vyspelejšie. Nespochybnila, že otec sa s deťmi pravidelne stretáva a taktiež, že im prispieva nad rámec výživného tým, že im zakupuje rôzne veci. Otec uviedol, že v súčasnej dobe žije so svojou družkou v rodinnom dome jej rodičov, pričom taktiež chodieva aj k svojmu otcovi do J. L., ktorý žije v 2-izbovom byte. Jeho družka má ešte syna z predchádzajúceho vzťahu. Uviedol, že nie je schopný platiť viac ako 200,- eur, a to aj z toho dôvodu, že čakajú narodenie dieťaťa a musí pripraviť určité veci, na ktoré bude potrebovať finančné prostriedky.
g/ Opatrovník doporučil upraviť výživné podľa majetkových pomerov rodičov. Taktiež čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti, uviedol, že v súčasnej dobe nie sú splnené na to podmienky.
5. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
6. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/73/2012-47 zo dňa 28.02.2013 na základe dohody rodičov boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky. V súčasnej dobe otec požiadal o to, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že má vytvorené podmienky k tomu, aby sa o deti mohol starať. Taktiež uviedol, že v podstate je to aj vôľa detí. Súd v zmysle § 38 ods. 1 CSP zisťoval aj názor maloletých detí, ktoré vzhľadom k veku a mentálnej vyspelosti jednoznačne boli schopní vyjadriť samostatne svoj názor. Deti v podstate uviedli, že majú dobrý vzťah k otcovi, ale chcú bývať naďalej u mamy a zachovať taký stav, aký je doteraz, že by otca mohli pravidelne navštevovať. Na základe týchto skutočností potom súd návrh otca zamietol, nakoľko jednak skutočne otec nemá v súčasnej dobe vytvorené stabilné bytové podmienky, býva so svojou družkou, ktorá má ešte dieťa z predchádzajúceho vzťahu v obci F., kde deti odmietli ísť bývať. Uviedli, že pomer starostlivosti otca voči nim je dostatočný. Na základe týchto skutočností potom súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
9. Čo sa týka výživného, súd sa jednoznačne stotožnil s návrhom matky maloletých detí, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie a vyspelejšie. V súčasnej dobe, teda v čase rozhodovania súdu ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal. Čo sa týka príjmov, u obidvoch rodičov príjem za obdobie od poslednej úpravy výživného vzrástol v podstate rovnako. Na základe uvedených skutočností z pohľadu tohto potom k nejakej výraznejšej zmene pomerov na strane rodičov nedošlo. K výraznej zmene pomerov došlo však na strane maloletých detí, a to u J. v tom, že začal navštevovať strednú školu, kde nepochybne matka má zvýšené náklady spojené so štúdiom, cestovným a zabezpečovaním potrieb do školy. Okrem toho je vekovo starší, venuje sa rôznym záľubám, čo však treba uviesť, že na týchto jeho záľubách sa podieľa finančne aj otec. Maloletý H. je taktiež vekovo starší, vyspelejší, je už žiakom 2. stupňa základnej školy a taktiež aj s týmto sú zvýšené náklady. Na základe všetkých týchto skutočností sa potom súd stotožnil s návrhom matky ohľadne nutnosti upraviť výživné, avšak nie čo do výšky a výživné upravil podľa majetkových pomerov a možností otca, a to tak, že na staršieho J. zvýšil výživné zo sumy 90,- eur na sumu 150,- eur, čo považuje za adekvátne vzhľadom k všetkým potrebám matky ohľadne maloletého a u maloletého H. zvýšil výživné v nižšej sume zo sumy 70,- eur na 100,- eur mesačne. U obidvoch maloletých súd upravil výživné až od 01.05.2017, a to z toho dôvodu, že mal jednoznačne súd za preukázané, že otec prispieval aj nad rámec takéhoto výživného. Tu treba uviesť, že súd bral do úvahy skutočnosť, že otec sa taktiež podieľa aj nad rámec výživného kupovaním rôznych potrieb pre deti, najmä oblečenia a preto súd z tohto dôvodu v plnom rozsahu návrhu matky nevyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.