Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-24-2017.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/24/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému V. M., nar. X.X.XXXX v F. Z., trvale bytom P., X. D. XXXX/XX, prechodne bytom P., T. XXX/XX, trestne stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. mája 2017, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1T/54/2016 zo dňa 30. novembra 2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1T/54/2016 zo dňa 30. novembra 2016 bol obžalovaný V. M. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 28.01.2015 v čase asi o 09:50 hod. v Partizánskom po Šimonovianskej ulici, na mokrej vozovke v smere od ulice Nitrianska cesta I/64 viedol nákladné motorové vozidlo zn. I. Y., bielej farby, EČ: P rýchlosťou približne 59 km/h, pričom porušil dôležitú povinnosť vodiča uloženú mu v ustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona, spočívajúcu v povinnosti účastníka cestnej premávky správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, v povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, v povinnosti vodiča, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla, v povinnosti prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú má rozhľad a v povinnosti v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h, kde počas jazdy po X. ulici spôsobil dopravnú nehodu tak, že začal z ľavej strany obchádzať v jeho jazdnom pruhu stojace motorové vozidlo, pričom sa nepresvedčil či tak môže bezpečne urobiť, vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť oproti prichádzajúceho vozidla zn. X. P., bielej farby, EČ: O ktoré viedla K. P., pričom následne začal reagovať na oproti idúce osobné motorové vozidlo zn. Škoda na mokrej vozovke prudkým manévrovaním volantu a intenzívnym brzdením, čo spôsobilo stratu ovládateľnosti, následkom čoho sa jeho vozidlo dostalo do šmyku, prešlo do protismeru a narazilo do osobného motorového vozidla zn. Škoda Praktik, kedy v dôsledku nehody utrpela vodička tohto vozidla K. P. zranenie, a to: otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice a zmliaždenie kolena vpravo, s dobou práceneschopnosti v trvaní maximálne 5 týždňov a s obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní 20 dní.
Za to bol odsúdený podľa § 158 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.por. bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., škodu vo výške 616,37 € a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, škodu vo výške 495,30 €. Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená K. P. odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianskej súdne konanie.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaním prokurátora proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode podaného odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Prokurátor ďalej uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. a neodôvodnene neuložil obžalovanému aj trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Pri ukladaní trestu súd správne vyhodnotil u obžalovaného neexistenciu žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti, kedy pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2 Tr.zák. sa u neho trestná sadzba uvedená v § 158 Tr.zák. neupravovala a zostala zachovaná v rozpätí až na jeden rok. Súd však po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa, podľa jeho názoru nesprávne aplikoval u obžalovaného ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák., nakoľko nepostupoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 Tr.zák. a neuložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávky, napriek tomu, že boli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie. Prokurátor má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici základnej trestnej sadzby bez uloženia trestu zákazu činnosti nezabezpečuje u obžalovaného dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj odsúdenia páchateľa trestného činu spoločnosťou tak, ako to ustanovuje ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. Obžalovaný je stíhaný za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák., ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla, pričom u obžalovaného nejde o prvý delikt spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, nakoľko obžalovaný bol v rokoch 2012 až 2014 dvakrát postihnutý za spáchanie priestupku na úseku dopravy, z toho jedenkrát za prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti v obci. Prokurátor ďalej uviedol, že „uložením podmienečného trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby a neuloženie trestu zákazu činnosti, nenaplnil tak u obžalovaného M. ako aj u ostatných členov spoločnosti účel trestu tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko neuloženie jediného reálneho postihu vodiča nedodržiavajúceho ustanovenia zákona o cestnej premávky, teda trestu zákazu činnosti posunul nerešpektovanie dopravných predpisov a bezohľadnú jazdu osobným motorovým vozidlom, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví iného účastníka cestnej premávky a ku škodám na majetkových právach, na úroveň tzv. gentlemanského deliktu, za ktorý v očiach verejnosti nehrozí páchateľovi žiadne reálne postihnutie a trestom sa dostal na úroveň miernejšieho rozhodnutia v priestupkovom konaní, nakoľko páchateľom dopravných priestupkov, pri ktorých došlo k ublíženiu na zdraví alebo škode na majetku, je v správnom konaní možno uložiť sankciu zákazu činnosti až do troch rokov“. Z uvedeného podľa názoru prokurátora vyplýva, že z hľadiska individuálnej prevencie nemá hrozba trestného stíhania a uloženia podmienečného trestu, ako aj prejednania veci pred súdom na obvineného žiadny vplyv z hľadiska zábrany páchania trestnej, resp. inej protiprávnej činnosti, ako aj jeho prevýchovy k vedeniu riadneho života. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. na podklade správne zisteného skutkového stavu veci uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v prvej polovici trestnej sadzby ustanovenej zákonom.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom vyjadrení uviedol, že uložený trest považuje v tomto prípade za primeraný a postačujúci. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke je odôvodnené v prípadoch, keď páchateľ vyvolá svojím konaním pochybnosť o svojej spôsobilosti alebo spoľahlivosti viesť motorové vozidlo. Obžalovaný ku dňu spáchaniu prečinu viedol riadny život, od získania oprávnenia viesť motorové vozidlá bol priestupkovo riešený len dvakrát, čo možno považovať za výnimočné vo vzťahu k ostaným účastníkom cestnej premávky a preukazuje spoľahlivosť obžalovaného. Iná situácia by bola, ak by obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom návykových látok, čo obžalovaný nespôsobil. Obžalovaný na pojednávaní uviedol, že dôvodom, prečo neučinil vyhlásenie, že túto nešťastnú dopravnú nehodu a jej priebeh vnímal inak, ako popísal vo svojich záveroch súdny znalec. Obžalovaný počas pojednávania prehlásil, že v prípade uznania za vinného bude v plnom rozsahu rešpektovať rozsudok. Obžalovaného mrzí vzniknutá dopravná nehoda a samozrejme je mu ľúto všetkých následkov, ktoré boli touto nešťastnou udalosťou spôsobené. Obhajoba považuje za správny poukaz okresného súdu na to, že uloženie trestu zákazu činnosti nie je obligatórnou povinnosťou súdu, fakultatívna možnosť uloženia trestu má reflektovať práve osobitosti konkrétneho prípadu. Nakoľko obhajoba považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok „potvrdil“ vo výroku o treste.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní prokurátor ani nenamietal existenciu takých procesných chýb v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v podanom odvolaní.
Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor v dôsledku neuloženia aj trestu zákazu činnosti obžalovanému namietal porušenie ustanovení Trestného zákona pri ukladaní trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a neprimeranosť uloženého trestu v prospech obžalovaného v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Pokiaľ ide o dôvod odvolania v časti namietaného porušenia ustanovení Trestného zákona, z odôvodnenia podaného odvolania vyplýva, že prokurátor videl takéto porušenie v nesprávnej aplikácii ustanovení § 34 ods. 1 a § 61 ods. 2 Tr. zák., pri správnej aplikácii ktorých ustanovení mal byť obžalovanému uložený trest aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.
V nadväznosti na uvedenú argumentáciu prokurátora, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. a ani ustanovenie § 61 ods. 2 Tr. zák. neustanovuje pre prípad spáchania trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla zákonnú povinnosť súdu uložiť páchateľovi tohto trestného činu vždy trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák., ktoré ustanovenie dáva oprávnenie súdu rozhodnúť o uložení trestu v tom ktorom prípade, pričom podľa uvedeného ustanovenia tresty uvedené v § 32 Tr. zák. môže súd uložiť samostatne alebo môže uložiť viac týchto trestov popri sebe. Z uvedeného dôvodu je preto podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že súd pre prípad spáchania trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla nie je zo zákona povinný uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla, ak dospeje k záveru, že iný uložený druh a výmera trestu je súladný s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že ustanovenie § 34 Tr. zák. upravuje základné zásady ukladania trestov a opomenutie, prípadne nenáležité zohľadnenie niektorého z kritérií, uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák. môže mať za následok uloženie neprimeraného trestu a nie uloženie trestu v rozpore s ustanovením Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého neuloženie aj trestu zákazu činnosti obžalovanému v prejednávanom prípade by malo byť v rozpore ustanoveniami Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
Z hľadiska posúdenia primeranosti uloženého trestu napadnutým rozsudkom podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý obsah týmto odvolací súd poukazuje, najmä v časti týkajúcej sa úvah, ktorými sa okresný súd spravoval pri ukladaní trestu, na ktoré skutočnosti mal preukázané a prečo v danom prípade nepovažoval za potrebné uložiť obžalovaného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, pričom závery okresného súdu sa nepriečia zásadám pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. Pokiaľ prokurátor poukazoval na predchádzajúce dva postihy obžalovaného v oblasti dopravy, prokurátorom zadovážené dôkazy nesvedčia o závažnom charaktere uvedených takto sankcionovaných porušení a ani podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčia o sklonoch obžalovaného k nerešpektovaniu svojich povinností v oblasti dopravy. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením prokurátora v dôvodoch odvolania, podľa ktorého uloženie podmienečného trestu odňatia by bolo menšou sankciou, ak uloženie zákazu činnosti v priestupkovom konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že trest odňatia je najprísnejším druhom trestu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorý druh trestu nie je možné uložiť v priestupkovom konaní. Preto dôvodnosť uvedenej argumentácie prokurátora zjavne nemá oporu v platnom právnom poriadku. Ani podmienečný odklad trestu odňatia nemožno považovať za „nepotrestanie“ páchateľa trestného činu. Práve uloženie takéhoto trestu znamená trvanie hrozby týmto trestom odsúdenému po dobu plynutia skúšobnej doby, ktorá hrozba je veľkým tlakom na to, aby sa odsúdený vyvaroval konania rozporného s materiálnym obsahom pojmu „vedenie riadneho života“. Hrozba týmto trestom má v danom prípade význam na budúce správanie sa obžalovaného aj vo vzťahu k dodržiavaniu povinností vodiča v cestnej doprave, keďže prípadné priestupky obžalovaného v tejto sfére počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody by mohli byť podkladom k rozhodnutiu, že si obžalovaný uložený trest odňatia slobody vykoná. Podľa názoru odvolacieho súdu je obžalovanému uložený trest napadnutým rozsudkom aj v súlade s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák., keďže živnosť obžalovaného, ako prostriedok pre zabezpečenie jeho životných potrieb, je tesne spojená s potrebou viesť motorové vozidlo. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého napadnutým rozsudkom uložený trest obžalovanému by bol v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. neprimerane mierny.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.