Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpený Advokátkou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanému: E. o zaplatenie 288 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.8.2016 voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 288 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požaduje náhradu trov konania. 2. Žalobca uviedol, že dňa 10.4.2013 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX. medzi žalobcom a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému účelovú pôžičku vo výške 292 EUR na kúpu spotrebného tovaru. V Zmluve o pôžičke (ďalej len „Zmluva“) sa žalovaný zaviazal úver splácať v 18 pravidelných mesačných splátkach v sume 16 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, nakoľko ku dňu podania žaloby uhradil sumu 4 EUR a z toho dôvodu žalobca listom zo dňa 6.9.2013 vyzval žalovaného na úhradu celkového nedoplatku vo výške 288 EUR so splatnosťou do troch dní od doručenia upomienky. 3. Žaloba spolu s procesným poučením, uznesením č.k. 38Csp/51/2016-11 zo dňa 16.9.2016, v súlade s právnou úpravou účinnou od 1. 7. 2016 bola žalovanému doručená dňa 9.3.2017 v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neoznámil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 4. Podľa § 297 (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 eur, súd v zmysle § 297 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.5.2017 , s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: 6. Dňa 10.4.2013 strany sporu uzavreli Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX., na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka účelovú pôžičku na nákup mobilného telefónu a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Výška dojednanej pôžičky predstavovala sumu 288 EUR. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 18 splátkach po

16 EUR. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 47,29 % a RPMN 0 %. Akontácia predstavovala sumu 4 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď si svoju povinnosť neplnil riadne a včas. Na základe tejto skutočnosti žalobca listom zo dňa 6.9.2013 žiadal uhradiť celkový dlh vo výške 288 EUR v lehote 3 dní od doručenia upomienky. 7. Žalobca žiada okrem dlžnej sumy 288 EUR tiež o priznanie úroku z omeškania z dlžnej sumy od 15.9.2013 do zaplatenia vo výške 5,5 % ročne. 8. Žalobcu priložil k žalobe okrem uvedených zmlúv listiny - Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX., Prílohu č. 2 - štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Prílohu č. 3 informácie o finančnom sprostredkovaní, Predžalobnú upomienku, tiež Prehľad splátok a úhrad žalovaného.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 9. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 10. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 11. Podľa ust. § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 12. Podľa ust. § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 13. Podľa ust. § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 14. Podľa ust. §185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 17. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovanému skutočne pôžičku poskytol, a teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav. Žalovaný bol listom zo dňa 6.9.2013 vyzvaný na predčasné splatenie dlžnej sumy, pričom žalobca určil žalovanému lehotu troch dni od doručenia. Žalobca súdu nepredložil Poštový podací hárok, ani žiaden dokument, ktorý by preukazoval, že žalovanému bola zasielaná listová zásielka, ani kedy bola predmetná zásielka žalovaným prevzatá, resp. sa vrátila žalobcovi ako nedoručená. 18. Z formulácie zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu, ktorým je odovzdanie predmetu pôžičky, teda peňazí, dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí, teda peňazí, veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, 25Co/289/2012). 19. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. 20. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia

dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP. 21. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. 22. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol takto : 23. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 263 ods.1 bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 25. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).