Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-201-2022.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/201/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Alektum Capital II AG, IČ: CHE-496.825.067, Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, právne zast.: Hudec s.r.o., IČO: 36 855 260, Lazaretská 23, 811 09 Bratislava proti žalovanému: R. Y., nar. XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 277,10 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 277,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11,90 Eur od 1.10.2018 do zaplatenia zo sumy 11,10 Eur od 1.11.2018 do zaplatenia zo sumy 16,40 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia zo sumy 1,50 Eur od 1.1.2019 do zaplatenia zo sumy 1,50 Eur od 1.2.2019 do zaplatenia zo sumy 1,50 Eur od 1.3.2019 do zaplatenia zo sumy 1,50 Eur od 1.4.2019 do zaplatenia zo sumy 1,50 Eur od 1.5.2019 do zaplatenia zo sumy 1,50 Eur od 1.6.2019 do zaplatenia zo sumy 228,70 Eur od 11.7.2019 do zaplatenia to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania , pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.5.20222020 (pôvodne podaná v rámci upomínacieho konania na OS v Banskej Bystrici dňa 14.12.2021) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 277,10 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 15.06.2016 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvorená podľa zákona č. 351/2011 Z. z. číslo 30911737 (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby satelitnej televízie (ako aj s tým spojené služby nájmu koncových zariadení). Poskytnuté služby právny predchodca žalobcu v zmysle zmluvy účtoval žalovanému na mesačnej báze. Nakoľko sa žalovaná dostala s úhradou vystavených faktúr do omeškania, právny predchodca žalobcu odstúpil od predmetnej Zmluvy. Žalovaná porušila svoju povinnosť vrátiť prenajaté koncové zariadenie v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, poslednou faktúrou si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.4.2020. Následne sa žalobca pred podaním žaloby pokúsil o mimosúdne urovnanie dlhu, žalovaná však na opakované (aj telefonické) výzvy nereagoval.
2. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal vo veci platobný rozkaz dňa 26.1.2022, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanej na miestne príslušnom súde podľa CSP. Platobný rozkaz sa tak zrušil a vec bola postúpená Okresnému súdu Košice -okolie.
3. Súd uznesením podľa § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe, jej prílohám v súdom stanovenej lehote a poučil ich o procesných právach a povinnostiach. podľa správy OO PZ SS Jasov žalovaná odišla v roku 2018 do Anglicka na nezistenú adresu a doposiaľ sa nevrátila. Súd podľa § 116 ods. 2 CSP učinil oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke príslušného súdu.
Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
4. Predmetom konania sú nároky zo spotrebiteľskej zmluvy a keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- eur, súd v súlade s vyššie cit. zákonným ust. § 297 písm. b) CSP v danej veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku dňa 13.6.2022 bez nariadenia pojednávania.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú Zmluva o poskytovaní verejných služieb č.30911737 c zo dňa 15.6.2016, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 21.5.2019, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 30.4.2020, Výzva k úhrade z 2.12.2021, Upozornenie z 2.12.2016, faktúry, , lustrácia adresy pobytu žalovanej, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 15.6.2016 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb 30911737 na základe ktorej sa poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať služby satelitnej televízie a poskytol do nájmu koncové zariadenie s príslušenstvom počas dohodnutej doby viazanosti. Za obdobie august 2018 až máj 2019 vystavil právny predchodca žalobcu faktúry na úhradu nájmu koncového zariadenia a poplatkov , ktoré neboli uhradené a faktúrou z 24.6.2019 bola žalovanej fakturovaná suma 228,70 eur so splatnosťou 10.7.2019, v ktorej jej boli účtované aj poplatky - pokuta za nevrátenia zariadení a príslušenstva. Listom z 21.5.2019 odstúpila spoločnosť DIGI SLOVAKIA s.r.o. od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 31.5.2019 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytované služby. Dňa 30.4.2020 je datované Oznámenie o postúpení pohľadávky na súčasného žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi medzi žalobcom a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA s.r.o.. Nebolo preukázané aby žalovaná reagovala na výzvy na úhradu dlhu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 44 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
6. Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu t.j. uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ. Dojednanie zmluvnej pokuty v tomto prípade nespôsobilo nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Žalobca poskytol žalovanej výhodu a výška dohodnutej pokuty je primeraná a nemôže byť spôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. Obdobný názor je prezentovaný aj v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín 17Co/654/2015-57 z 29.6.2016 ako aj v rozhodnutí KS Košice 5Co/35/2018 zo dňa 26.6.2018.
7. Žalovaná si nesplnila povinnosť zo zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu, keď z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že neplatila za poskytnuté služby riadne a včas, kedy v čase pohľadávky žalobcovi jej dlh predstavoval sumu 277.10 eur s príslušenstvom. V tomto konaní si však žalobca uplatňuje zaplatenie aj zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaná po zániku zmluvy s právnym predchodcom žalobcu nevrátila zariadenie, ktoré bolo súčasťou služby súvisiacej so zabezpečením dohodnutých služieb pre žalovanú, kedy v súlade s článkom 1 písm.d,e,f,g a článkom 2 Zmluvy. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná povinnosť vrátiť prenajaté a vypožičané zariadenia s prísl. splnila, preto ju na zaplatenie žalovanej sumy zaviazal súd, a to žalobcovi, na ktorého titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky táto pohľadávka prešla.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Keďže žalovaná bola s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nej nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. V konaní bol úspešný žalobca v plnom rozsahu, keďže súd žalobe v celosti vyhovel, preto mu
súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.