Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/310/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Ing. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., T. Q. X, zastúpeného advokátkou: JUDr. Lívia Kňažiková, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, proti žalovaným 1. AJCOR Real, s.r.o., IČO: 43 946 569, so sídlom Komárno, Novozámocká cesta 2/3862, 2. AJCOR PLUS, s.r.o., IČO: 47 237 422, so sídlom Komárno, Pohraničná 3, 3. G.T.TRADE, s.r.o., IČO: 36 547 590, so sídlom Komárno, Hadovská cesta 870, všetci zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., IČO: 36 721 123, so sídlom Komárno, Pohraničná č. 4, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda 5C/51/2012-203 zo dňa 28.6.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1., 2. a 3. n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1. až 3. trovy konania 390,76 Eur k rukám JUDr. Romana Blazseka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v časti o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovi bol priznaný zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 21.4.2011 nárok na zaplatenie sumy 62.000,- Eur (konanie vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 30Zm/13/2011, právoplatne skončené dňa 9.6.2011). Voči konateľovi žalovaného 1. Ing. P. F. je vedené exekučné konanie EX 1566/2011 a to žalobcom ako oprávneným, exekučné konanie EX 1580/2012 na vymoženie výživného pre maloleté deti F., v ktorom na predmetné nehnuteľnosti bola vyhlásená dobrovoľná dražba v prospech veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa a.s., od ktorej bolo po vypracovaní znaleckého posudku č. 28/2014 (ktorým bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve Ing. F., zapísaná na LV číslo XXXX, byt číslo X na druhom nadzemnom podlaží vo chode číslo X nachádzajúci sa na parcele číslo 565/1, so spoluvlastníckym podielom 6637/69812, ocenená na 88.000,- Eur) upustené. Ďalej v exekučnom konaní EX/5767/13 si oprávnený T. T. vymáha pohľadávku voči Ing. P. F. vo výške 2502,80 Eur. Na uvedený byt č. X vo výlučnom vlastníctve Ing. P. F. bolo zriadené záložné právo pod číslom V - 1434/2004 v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., bol vydaný exekučný príkaz pod číslom EX/1580/12 zo dňa 17.1.2012 a zriadené exekučné záložné právo v prospech nároku maloletých detí F., exekučným príkazom EX/5767/13 zo dňa 27.5.2014 bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného T. T., exekučným príkazom EX/1566/11 bolo zriadené exekučné záložné právo dňa 10.6.2014 v prospech žalobcu.

4. Okresný súd mal v priebehu konania preukázané, že Ing. P. F. má vo výlučnom vlastníctve ďalšiu nehnuteľnosť - byt č. X., na ktorý boli zriadené exekučné záložné práva uvedené v odseku 3, pričom exekučné konanie sp. zn. EX/5767/13 na vymoženie pohľadávky 2.502,80 Eur riadne prebieha. Z uvedeného uzavrel, že je zrejmé, že nie je splnená podmienka ohrozenia práva žalobcu na plnenie zo strany žalovaného (Ing. P. F.) pre vymoženie pohľadávky za základe prebiehajúceho exekučného konania, ktorého predmetom je nehnuteľnosť zjavne prevyšujúca hodnotou pohľadávky žalobcu.

5. Ďalším a podstatným dôvodom pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby na určenie neplatnosti právnych úkonov je podľa okresného súdu možnosť postupu žalobcu v zmysle a § 42a Občianskeho zákona a to domáhať sa určenia, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5 citovaného ustanovenia, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Vyslovením neúčinnosti právneho úkonu, by dosiahol žalobca stav, že všetky právne úkony, ktoré učinil žalovaný (pozn. odvolacieho súdu: správne Ing. P. F.) pri prevode svojho obchodného podielu by voči žalobcovi neboli účinné a mohli by byť predmetom výkonu rozhodnutia. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, t.j. pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Právnická osoba, v ktorej má dlžník alebo jemu blízka osoba v čase, keď sa tento právny úkon uskutočňuje, majetkovú účasť aspoň 10%, rozsah tejto účasti sa posudzuje so zreteľom na základné imanie, ak sa povinne vytvára alebo ak sa vytvorí dobrovoľne, ako je to pri verejnej obchodnej spoločnosti, pomerom podielov k ich súčtu. Pri vlastníctve podniku je rozhodujúci spoluvlastnícky podiel na majetku tejto právnickej osoby.

6. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na formuláciu petitu žaloby, ktorým chcel žalobca dosiahnuť plnenie povinnosti z obchodných podielov spoločníka žalovaných na základe exekučného titulu, nebol daný naliehavý právny záujem na určenie a tým nebola splnená základná podmienka pre úspešnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, keď nárok bolo možné dosiahnuť inak, preto bolo nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V ďalšom súd sa už nezaoberal dôvodmi neplatnosti právneho úkonu.

7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd priznal žalovaným náhradu trov konania, ktoré u žalovaného 1. predstavujú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie veci 27.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 26.5.2015 a dňa 8.12.2015). Odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v roku 2014 činí 61,87 Eur, v roku 2015 64,53 Eur. Advokát zastupoval troch účastníkov, kde v prípade ďalších mu prislúcha 50 % z odmeny (§ 13 ods.2 citovanej vyhlášky), v prípade odročeného pojednávania 1/4 z odmeny 16,13 Eur, 1/2 z odmeny v roku 2014 činí 30,93 Eur z odmeny 64,53 Eur 32,26 Eur. V prípade účasti na pojednávaní, ktoré bolo odročené 8,06 Eur. Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku 2015 činila 839,- Eur z toho 1/100-ina činí 8,39 Eur. Výška výpočtového základu v roku 2014 činila 804,- Eur z toho 1/100-ina činí 8,04 Eur. Podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky si advokát účtoval stratu času na ceste z miesta sídla z Komárna do Dunajskej Stredy a späť 4 začaté polhodiny, 1/60 z výpočtového základu 839 Eur činí 13,98 Eur 2 x 55,92 Eur. Režijný paušál a stratu času si účtoval advokát len raz v mene všetkých žalovaných. Celkom odmena s hotovými náklady advokáta činí 390,76 Eur.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať trovy konania. Poukázal na § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a argumentoval tým, že súd prvej inštancie správne úplne zistil skutkový stav, ale tento nesprávne právne posúdil. Má za to, že žalobca má naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, nakoľko bez takéhoto určenia vo forme súdneho rozhodnutia právo žalobcu na vymožiteľnosť je ohrozené. Na základe zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 30Zm/13/2011 bolo začaté exekučné konanie a Ing. P. F. bol uložený zákaz nakladania s majetkom a zákaz prevodu obchodného podielu v spoločnosti AJCOR Real, s.r.o. (žalovaný 1.), v ktorej jeho podiel predstavoval zhruba 35 %. Táto spoločnosť vlastnila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, č. XXX pre kat. územie K. Y. a na LV č. XXXX a č. XXXX pre kat. územie K.. Spoločnosť AJCOR PLUS s.r.o. (žalovaný 2.), ktorá vznikla dňa 26.1.2012 kúpila od žalovaného 1. uvedené nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 33.000,- Eur so splatnosťou 30.7.2012. Žalovaný 2. dňa 10.2.2012 uzavrel so žalovaným 3. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli uvedené nehnuteľnosti. Vzhľadom na to akým spôsobom sa stal obchodný podiel Ing. P. F. bezcenným je zrejmé, že žalobca nemal možnosť podať žalobu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, keďže konal za žalované spoločnosti a nedošlo k prevodu jeho obchodného podielu.

9. Žalovaný 1., 2., 3. odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolanie bolo podané dňa 30.8.2016. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu žalobcu (o určenie neplatnosti Zmluvy o predaji podniku zo dňa 1.12.2012 uzavretej žalovaným 1. a žalovaným 2; i o určenie neplatnosti Zmluvy o predaji podniku zo dňa 10.2.2012 uzavretej medzi žalovaným 2. a žalovaným 3., pričom predmetom oboch zmlúv boli identické nehnuteľnosti špecifikované v žalobe) z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

13. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom dospel k záveru, že vyhodnotení vykonaným dokazovaním bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ako tie, s ktorými sa už riadne a správne vysporiadal prvoinštančný súd.

14. Z obsahu žaloby vyplýva, že podľa žalobcu žalovaný 1. a žalovaný 2. nemajú žiaden majetok, teda obchodný podiel dlžníka v týchto obchodných spoločnostiach sa stal bezcenným, bez požadovaného určenia vo forme súdneho rozhodnutia bude jeho právo na zaplatenie sumy 62.000,- Eur, priznanej mu Okresnom súdom Nitra sp. zn. 30Zm/13/2011 ohrozené a nevymožiteľné.

15. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), teda aj v čase rozhodovania prvoinštančného súdu, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, ako i podľa pôvodného § 80 písm. c) OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby mu súd mohol v rozsudku meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty; resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/91/2006).

18. V danom konaní žalobca podal určovaciu žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uzavretých Zmlúv o predaji podniku, pričom svoj naliehavý právny záujem na takto požadovanom určení postavil výlučne na tom základe, že vyhovením jeho žalobe nebude jeho právo voči Ing. P. F. ohrozené a bude vymožiteľné.

19. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo potrebné skúmať, či vyhovením podanej určovacej žalobe, sa odstráni aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho (nie faktického) postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že jeho naliehavý právny záujem na žalovanom určení je daný tým, že bez takéhoto určenia nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky voči Ing. P. F., o ktorej už bolo rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, nakoľko Ing. P. F. sa ako dlžník zbavil svojho majetku s úmyslom neplniť svoju povinnosť voči nemu. Cieľom žalobcu je dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky voči Ing. P. F. z jeho majetku, teda z predmetných nehnuteľností, ktoré dlžník vložil ako vklad do spoločnosti žalovaného 1., a ktoré sa následne stali predmetom oboch Zmlúv o predaji podniku medzi žalovanými. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, ktorý dospel k správnemu záveru, že na strane žalobcu nie je daná existencia naliehavého právneho záujmu na jeho určovacej žalobe. Je nutné ešte doplniť, že nehnuteľnosti, z ktorých chce žalobca uspokojiť svoju pohľadávku vložil Ing. P. F. (spoločník) do spoločnosti žalovaného 1. ako nepeňažný vklad podľa § 58 ods. 2 Obchodného zákonníka, ku ktorým žalovaný 1. nadobudol vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. A teda predmetné nehnuteľnosti prestali byť majetkom dlžníka Ing. P. F. a stali sa majetkom žalovaného 1. Pričom majetkom Ing. P. F. je jeho obchodný podiel ako spoločníka u žalovaného 1. Preto je zámer žalobcu dosiahnuť splnenie dlhu voči Ing. P. F. z predmetných nehnuteľností nemožný.

20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 147/2008 naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku musí byť kvalifikovaný

- naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 113b Exekučného poriadku, ktoré upravuje exekúciu na obchodný podiel, ktorý je majetkom Ing. P. F. a podľa ktorého možno postupovať aj v prípade žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi Ing. P. F. ako spoločníkovi v obchodných spoločnostiach žalovaných 1. a 2. Zákonná úprava obchodného podielu vyplýva z § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Veľkosť obchodného podielu Ing. P. F. ako spoločníka žalovaného 1. k základnému imaniu je 37,49 % vyčíslená ako výška splateného vkladu 12.448,- Eur k základnému imaniu 33.195,- Eur a k základnému imaniu žalovaného 2. je 50 % vyčíslená ako výška splateného vkladu 2.500,- Eur k základnému imaniu 5.000,- Eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by Ing. P. F. predal svoj obchodný podiel ako spoločník v spoločnostiach žalovaných 1. a 2., čo potvrdil aj samotný žalobca vo svojom odvolaní. Z uvedené teda vyplýva, že neporušil zákaz prevodu svojho obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 1. uložený mu exekútorom JUDr. Ladislavom Szabom v konaní 7Er/722/2011 a teda nič nebráni postupu podľa § 113b Exekučného poriadku.

22. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že neistota, či pohľadávka žalobcu voči Ing. P. F. bude niekedy uspokojená, nezakladá stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými 1., 2., 3., ale len stav faktickej, resp. ekonomickej neistoty v tom, či Ing. P. F. bude mať dostatočný majetok, z ktorého by pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. Skutočnosť, že by žalobca v prípade takéhoto určenia mohol uspokojiť jeho pohľadávku z majetku žalovaných 1. a 2. (ktorých je spoločníkom), by zmenila len ekonomické postavenie žalobcu v tom, že pohľadávku, ktorú už má priznanú súdom, môže aj od žalovaných 1. a 2. s úspechom vymáhať. Nie je pritom vylúčené, že žalobca môže svoju pohľadávku uspokojiť aj z iného majetku Ing. P. F., ktorým je nehnuteľnosť byt č. 5 zapísaný na LV č. XXXX, na ktorý okrem iných, bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu na základe exekučného príkazu EX 1566/11.

23. Odvolací súd sa ale nestotožnil so záverom okresného súdu ako ďalším dôvodom nedostatku naliehavého právneho záujmu, že žalobca mal možnosť postupovať podľa § 42a Občianskeho zákonníka, ktorý namietol žalobca v odvolaní. S poukazom na obsah citovaného ustanovenia § 42a ods. 1 jednoznačne vyplýva, že na danú situáciu žalobcu neprichádza do úvahy aplikovať príslušné ustanovenia o odporovateľnosti právnym úkonov, keď dlžník Ing. P. F. v súvislosti s predmetnými Zmluvami o predaji podniku nekonal vo vlastnom mene ale konali žalovaný 1. a žalovaný 2., t. j. obchodné spoločnosti, v ktorých je konateľom a spoločníkom (a bol aj v čase vykonania právnych úkonov). Avšak ani uvedené nemá žiaden vplyv na správnom závere súdu prvej inštancie, že žalobca nemá na žalovaných určeniach oboch Zmlúv o predaji podniku naliehavý právny záujem. Skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe (identické aj v odvolaní) podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú právny záujem žalobcu na žalovaných určeniach, ale len ekonomický záujem žalobcu spočívajúci v možnosti uspokojiť jeho pohľadávku, čím by sa zmenil len faktický a nie právny stav neistoty žalobcu ohľadom jeho pohľadávky voči dlžníkovi Ing. P. F., ktorý nie ani stranou tohto sporu.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu prvoinštančný súd správne uzavrel, že u žalobcu nebol daný naliehavý právny záujem na určení, že predmetné zmluvy o predaji podniku sú neplatné, čo je základnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, a preto bol nevyhnutý postup okresného súdu, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietnuť, bez potreby zaoberať sa ďalšou vecnou stránkou daného sporu.

25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorú nastolí. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací súd uzatvára, že keď súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním napadnutého bez uvedenia osobitných odvolacích dôvodov), ako vo výrokoch vecne správny, potvrdil.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným 1., 2., 3., vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní 1., 2., 3. v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

30. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Odvolací súd preto žalovaným 1., 2. a 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že sa dopustil zrejmej nesprávnosti, ak v napadnutom rozsudku vo výrokovej vete o náhrade trov konania označil ako právneho zástupcu žalovaných JUDr. Romana Blazseka, hoci zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaných v konaní zastupuje spoločnosť: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o., IČO: 36 721 123, so sídlom Komárno, Pohraničná č. 4, Komárno (plnomocenstvá na č.l. 138, 162 spisu). Preto je potrebné, aby súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 224 a túto zrejmú nesprávnosť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia opravil.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .