Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-94-2016.pdf
PDF · 96.34 KB
Case nature
Subarea
24Co/94/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. G. XXXX/XX, N., zastúpená advokátom: JUDr. Andrej Cifra, J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti združenia: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpené advokátom: JUDr. Andrej Cifra, J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 2.556,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7C 211/2015-128 zo dňa 22. decembra 2015, vo výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
I. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako osobitný subjekt do odvolacieho konania n e p r i b e r á .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 128,48 eur zastavil, odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 607,66 eur v splátkach po 20,- eur mesačne počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania po citácii § 142 ods. 2 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že žiadnemu z účastníkovi nepriznal náhradu trov konania keďže každý z účastníkov bol úspešný len sčasti.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom advokáta a zhodne aj vedľajší účastník prostredníctvom advokáta výlučne proti výroku IV. ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa odvolateľov nie je zrejmé prečo súd prvej inštancie nepriznal žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania s ohľadom na pomer úspechu v konaní. Súd prvej inštancie náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne nerozdelil a procesný neúspech žalobcu v konaní pritom nebol ani približne rovnaký oproti procesnému úspechu žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Vyjadrenie čistého úspechu žalovanej a vedľajšieho účastníka nepredstavovalo nepatrné percentuálne vyjadrenie (76,23% - 23,77% = 52,46%). Majú preto za to, že pomerne úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej bolo namieste priznať náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomernej výške vyjadrenej čistým úspechom 52,46% a to aj s poukazom na skutočnosť, že úspešne a účelne boli bránené práva žalovanej v súdnom konaní. Majú za to, že úkon prevzatia a príprava zastúpenia vedľajšieho účastníka je úkon právnej služby bez ktorého nie je možné riadne hájiť záujmy zastúpeného a ide o
individualizovaný úkon právnej služby. Bez takéhoto úkonu nemôže dôjsť k samotnému zastúpeniu vedľajšieho účastníka a k ďalším úkonom právnej služby spojených s právnym zastúpením. Rovnako vzdialenosť sídla advokáta žalovanej a vedľajšieho účastníka od miestne príslušného súdu je vo vzťahu účelnosti trov zjavne primeraná, pretože zodpovedá zákonným atribútom práva na voľbu advokáta. Poukázali aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Mcdo 16/2008 zo dňa 29.10.2009. Vo vzťahu k účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že aktívnym prístupom a ochranou žalovaného spotrebiteľa daným vedľajším účastníkom bol v súčasnosti vytvorený stav, kedy žalobca a jemu obdobné spoločnosti prestali podávať na súdy žaloby založené na pochybných právnych tituloch resp. tieto podávajú už len v minimálnej miere, čím došlo k odbremeneniu súdov od prejednávania nedôvodných nárokov. Úlohou vedľajšieho účastníka je pomoc v spore žalovanému. Vzhľadom na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka treba hodnotiť ako dôvodné, účelné a sledujúce legitímny cieľ. Neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia nemožno vyvodzovať z rutinnosti zastúpenia v tzv. hromadných veciach, pretože podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nemožno vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Taktiež je potrebná schopnosť procesnoprávneho uplatnia hmotného práva. K vyčísleniu trov konania a ich špecifikácii dochádza až pri učinení odôvodneného písomného podania. Ďalej odvolateľ poukázal na článok 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38 Charty základných práv EÚ, článok 48 Charty základných práv EÚ a vyvodil záver, že právna pomoc sa poskytuje osobám ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09. Vedľajší účastník poukázal na desiatky rozhodnutí krajských súdov. Keďže v predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Nezastupiteľnú úlohu pri naplnení cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov vystupujúcich na ochranu spotrebiteľov. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť trovy prvostupňového konania žalovanej vo výške 137,82 eur a vedľajšiemu účastníkovi vo výške 411,97 eur keď celková požadovaná náhrada špecifikovaná a vyčíslená v tomto podaní v priložených tabuľkách je spolu 549,79 eur po zohľadnení čistého úspechu 52,46% v konaní. Žalovaná si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 27,06 eur aj vedľajší účastník si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie vo výške 27,06 eur.
4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, správnosť postupu súdu prvej inštancie bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva čl. 2 ods. 1, 2 CSP (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6Cdo 633/2015).
8. V odvolacom konaní podalo dňa 08.07.2016 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS návrh, ktorým žiadal, aby odvolací súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením ako osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP.
9. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
10. Z § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to na ochranu práv strany.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci vstúpilo dňa 2.6.2014, aj bez návrhu, do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS poskytlo ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľa pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom s tým, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov tohto združenia, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda do 30.6.2016, sú zachované. Odvolací súd preto považuje za daného stavu v prejednávanej veci pribratie totožného združenia - Združenia na ochranu občana HOOS v zmysle § 95 ods. 1 CSP od 1.7.2016, ako osobitného subjektu v tomto štádiu konania za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, ak ako pôvodný vedľajší účastník vykonal na ochranu práv spotrebiteľa - žalovanej v čase do 30.6.2016 všetky nevyhnutné úkony a odvolací súd na tieto úkony v zmysle vyššie uvedenej úpravy § 470 ods. 2 CSP prihliadal. Možno uzavrieť, že v tomto štádiu odvolacieho konania bola ochrana práv spotrebiteľky - žalovanej aj postupom samotného Združenia na ochranu občana HOOS ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, dostatočná a v plnom rozsahu napĺňajúca účel postavenia tohto združenia v konaní. Odvolací súd je, teda, toho názoru, že po 1.7.2016 inštitút vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní prestal existovať, preto pôvodne vedľajší účastník na strane žalovaného v konaní naďalej ako vedľajší účastník vystupovať nemôže. Civilný súdny poriadok už pojem vedľajšieho účastníka nepozná. Subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 1.7.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.6.2016 zaniklo. O ďalšom postavení vedľajšieho účastníka v konaní (v tomto prípade Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) je po 1.7.2016 potrebné vždy rozhodnúť, nakoľko takýto subjekt môže po 1.7.2016 vystupovať v konaní ako osobitný subjekt v súlade s § 95 CSP, pričom do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana sporu súhlasí, alebo len ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP. Keďže pôvodne vedľajší účastník v odvolacom konaní nepredložil súdu súhlas strany sporu, aby v konaní vystupoval ako osobitný subjekt, odvolací súd Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do odvolacieho konania nepribral.
12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho
celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
13. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
14. Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Takýto záver súd urobiť nemohol, vzhľadom na nutnosť argumentačného základu odôvodňujúceho jeho postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Zároveň z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako súd rozhodol o náhrade trov vedľajšieho účastníka - združenia.
16. Vo všeobecnosti podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí pomerne. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru víťazstva vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. V prípade, že je pomer úspechu a neúspechu približne rovnaký (50% alebo blízky tomuto pomeru), môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
17. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil odvolateľovi, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok, vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
18. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať už podľa nového procesného kódexu CSP, avšak so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré patria odvolateľovi v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania a ich uplatnením. Je pritom nutné rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania.
19. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver odôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a súčasne musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 193/06, III.ÚS 198/07).
20. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).