Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/961/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: JP.. W. S., M.., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXXX/XX, N., zast. advokátom Mgr. Tomášom Kováčom, AK so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 42 176 051 proti žalovanému: Trnavský samosprávny kraj, Starohájska 10, P.O.BOX 128, Trnava, IČO: 37 836 901, o zaplatenie odplaty , takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet vedený A. D. S., X..O.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/ XXXX sumu 3.825,90 eur s úrokom z omeškania 0,022 % denne zo sumy 7,02 eur od 18.6.2014 do 15.12.2015, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet vedený v D. S., X..O.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX sumu 7,02 eur denne od 16.12.2015 do 10.5.2017 s úrokom z omeškania 0,022 % denne zo sumy 7,02 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16.12.2015 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu 3.825,90 eur s úrokom z omeškania 0,022 % denne z sumy 7,02 eur za obdobie od 18.6.2014 do 15.12.2015 a zaplatiť mu 7,02 eur denne od 16.12.2015 do vyhlásenia rozsudku. Zaplatenie súm žiadal z titulu náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena, za užívanie jeho nehnuteľností a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca na podanej žalobe trval, žalovaný ju žiadal zmietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, písomnými vyjadreniami strán sporu, listom vlastníctva č. 931, výzvou žalobcu zo dňa 17.9.2015, odborným stanoviskom 055/2017 znalca Y.. O., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

4. Žalobca je výlučným vlastníkom (v podiele 1/1) nehnuteľnosti v obci a k.ú. I., okres O., a to parc. reg. „J. Č.. XXX/XX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere XXXX m2 mimo zastavaného územia obce I., zapísané Okresným úradom Skalica , katastrálny odbor na LV č. XXX (ďalej len „nehnuteľnosť“). Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol žalobca do vlastníctva kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 18.6.2014 pod č. A.-XXXX/XXXX. Na celom pozemku žalobcu vo výmere XXXX m2 je postavená cesta II. triedy č. II/426, ktorej vlastníkom je od 1.1.2004 žalovaný . Žalovaný pozemok užíva bez

akéhokoľvek protiplnenia žalobcovi. Cesta II. triedy č. II/426 sa nachádza pod medzi N. X. O. v križovaní s príjazdovou komunikáciou do obce I.. Doposiaľ žalovaný neuzavrel s žalobcom žiadnu zmluvu či dohodu, v zmysle ktorej by bola určená odplata za zriadenie zákonného vecného bremena k parc. č. XXX/XX.

5. Z obsahu LV č. XXX mal súd preukázané, že parc. reg. „C“ č. XXX/XX o výmere XXXX m2 je charakterizovaný druhom pozemku: zastavané plochy a nádvoria., umiestnenie pozemku: mimo zastavaného územia obce, spôsob využitia pozemku: je na ňom postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia .

6. Právny zástupca žalobcu listom z 17.9.2015 vyzval žalovaného na navrhnutie riešenia veci, ktorú výzvu žalovaný prevzal 21.9.2015. Z obsahu písomnej odpovede žalovaného na predmetnú výzvu súd zistil, že žalovaný nadobudol predmetnú cestu do svojho vlastníctva z vlastníctva štátu ku dňu 1.1.2004 na základe cestného zákona. Potvrdil, že pozemky pod cestou neboli predmetom prechodu vlastníckeho práva. Prijatím zákona č. 66/2009 Z. z. sa od 1.7.2009 upravilo zákonným spôsobom usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce a vyššieho územného celku. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že v zmysle § 4 citovaného zákona užíva žalovaný od 1.7.2009 pozemok vo vlastníctve žalobcu zo titulom zákonného vecného bremena. Podľa vyjadrenia žalovaného nie je schopný v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. poskytnúť pozemok spĺňajúci zákonnú kvalifikáciu na zámenu. V závere odpovede k výzve žalobcu uviedol, že za účelom riešenia situácie ako vlastník cesty uplatní zákonný postup a požiada príslušný Okresný úrad o pozemkové úpravy podľa z. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

7. Žalobca odvolávajúc sa na článok 20 ods. 4 Ústavy SR poukázal na to, že aj nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len, ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky uvádzané v citovanom článku Ústavy SR. Osobitne poukázal na „primeranú náhradu“. Poukážuc na § 128 ods. 2 má za neprípustné obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle trvalého vylúčenia vlastníka z výkonu niektorej zložky vlastníckeho práva bez podpory v zákone. Cesta II. triedy č. II/426 je verejnou komunikáciou, každodenne užívanou žalovaným, občanmi, návštevníkmi, podnikateľmi. Žalobca nemá v úmysle brániť jej užívaniu, ale na druhej strane takéto bezodplatné užívanie jeho nehnuteľnosti je v rozpore s právnym poriadkom SR, hrubým zásahom do jeho vlastníckeho práva. Podľa žalobcu nie je náhrada za vecné bremeno jednorazová a nesúhlasí s tým, že nárok na náhradu vznikol k 1.7.2009 ( kedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota), skončil dňa 1.7.2012. Vychádzal z toho, že zákonné vecné bremeno je zriadené na dobu určitú, do doby vykonania pozemkových úprav v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z. Z toho mu vyplýva, že mu nepatrí len jednorazová odplata (náhrada) za zriadenie zákonného vecného bremena. V rámci svojich argumentácií sa žalobca odvolal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28.6.2006, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, rozsudok KS Trnava sp. zn. 10 Co/134/2012 z 4.12.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 89/2008. Je presvedčený o oprávnenosti svojho nároku za časovo obmedzené obdobie a preto ani nemohlo dôjsť k premlčaniu jeho práva ako celku, hlavne ak si uplatňuje odplatu za obdobie od 18.6.2014 do dňa vyhlásenia rozsudku.

8. Žalobca uplatnenú výšku náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena odôvodnil tým, že vychádzal z ceny za užívanie porovnateľných nehnuteľností v podobnom mieste a čase. Sumu počítal od 18.06.2014 ( kedy on nadobudol vlastníctvo k parc.č. XXX/XX) do dňa 15.12.2015 ( kedy je datovaná a ním podpísaná žalobu v tomto konaní). Pri opakovanej odplate vychádzal z sumy 1,00 euro / m2 /rok. Čiže pri výmere jeho pozemku XXXX m2 ide za rok o sumu 2.562 eur. Z toho potom vypočítal odplatu za jeden kalendárny deň užívania jeho pozemku vo výške 7,02 EUR. Pri počte dní užívania žalovaným 545 a sume 7,02 EUR na deň vypočítal sumu 3.825.90 EUR . Žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vychádzajúc z prvého dňa omeškania 18.6.2014, kedy bol ročný úrok z omeškania 8,15 %, t.j. denný úrok z omeškania bol 0,022328767%=0,022 % denne.

9. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia v konaní v prvom rade vzniesol námietku premlčania. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. mu ako vlastníkovi stavby (cesty) vzniklo dňom účinnosti tohto zákona (t.j. 01.07.2009) k pozemku pod stavbou vo verejnom záujme právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník stavby nemal k pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo. Odvolávajúc sa i na rozhodnutia sp. zn. 4Cdo 89/2008, ICo 79/2012) má za to, že finančná náhrada za zákonom vzniknuté vecné bremeno je majetkovým právom a všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva sa premlčujú v trojročnej dobe so začiatkom plynutia odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa neho sa mohlo právo na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena po prvý raz uplatniť dňom účinnosti zákona, na základe ktorého vzniklo, t.j. 01.07.2009. Finančnú náhradu za vecné bremeno kvalifikuje za jednorazovú, čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. Z povahy vecného bremena vzniknutého zákonom mu vyplýva, že právo na náhradu má vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa titulom kúpnej zmluvy stal vlastníkom parcely pod cestou v čase ( vklad zmluvy povolený 18.6.2014), keď bol pozemok v celej svojej výmere zastavaný cestou. Dodal, že cesta bola dobudovaná v r. 1956, úprava trasy v r. 1974-1980. Z tohto dôvodu má žalovaný úvahu o špekulatívnej kúpe žalobcu a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného on neobmedzil vlastníctvo žalobcu, lebo žalobca nadobudol pozemok do vlastníctva už s takýmto obmedzením. Pri tomto argumente sa odvolal na rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. 6Co/479/2014. Žalovaný vlastní a udržiava predmetnú cestu na svoje náklady v prevádzkyschopnom stave, lebo prešla z vlastníctva štátu do vlastníctva samosprávnych krajov ku dňu 01.01.2004 na základe zákona č. 416/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pri delimitácii majetku štátu neprišlo k majetkovému vysporiadaniu pozemkov pod týmito cestami, preto aj cesty (stavby) stoja majetkovo nevysporiadaných pozemkoch, resp. na pozemkoch vo vlastníctve tretích osôb. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi ani nevznikol nárok na náhradu, lebo nebol vlastníkom parcely v čase vzniku vecného bremena v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.

10. V svojom vyjadrení sa odvolal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 49/2014, sp. zn. 7Cdo 26/2014 z 25.3.2015 s odkazom na jednorázovosť náhrady za vznik vecného bremena.

11. Žalovaný uviedol, že konzultoval možnosť a účelnosť vykonania jednoduchých pozemkových úprav (ďalej len „JPÚ“) v k.ú. I. s príslušným pozemkovým odborom Okresného úradu v Senici aj s inými pozemkovými odbormi. Poukázal na to, že vykonanie JPÚ financuje žiadateľ o ich vykonanie ( zákon č.330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a to sa týka aj úprav v súvislosti so zákonom č. 66/2009 Z.z. Dĺžka trvania JPÚ je je,5 až 2 roky. Po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel preto žalovaný k názoru, že vykonanie JPÚ v tomto prípade je neefektívnym vynaložením značných finančných prostriedkov s neistým výsledkom a preto ani o vykonanie nepožiadal. K určeniu hodnoty vecného bremena je podľa žalovaného relevantným znalecký posudok. Nie je si vedomý akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi po lehote splatnosti.

12. Z obsahu odborného stanoviska č. 055/2017 vyhotoveného znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu vecného bremena k nehnuteľnosti špecifikovanej v ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku 44.000 eur. Ďalej určil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena 2.637,35 eur a všeobecnú hodnotu dennej odplaty za zriadenie vecného bremena za celý pozemok vo výške 7,23 eur .

13. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi ani nevznikol nárok na náhradu, lebo nebol vlastníkom parcely v čase vzniku vecného bremena v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nesúhlasí s odborným stanoviskom č. 055/2017, lebo vychádza z ceny parcely evidovanej ako zastavané plochy a nádvoria ( na parcele bola vybudovaná cestná komunikácia). Podľa jeho názoru sa malo pri parcele žalobcu vychádzať zo stavu pred zastavaním. Ďalej k stanovisku uviedol, že na strane 4 dokumentu sa uvádza, že nie sú žiadne stavby. Znalec použil ako podklad listiny od žalobcu a to rozhodnutie o dani z nehnuteľností, kde predmetom dane nie sú zastavané plochy a nádvoria. Nemožno poskytovať náhradu za pozemok zapísaný ako zastavané plochy a nádvoria, lebo potom je vyššia náhrada ako za ornú pôdu. Zastavanou sa plocha stala vybudovaním cestnej komunikácie.

14. Žalobca reagoval i na námietky žalovaného k odbornému stanovisku. Predmetom ocenenia nie sú stavby , ale len pozemok patriaci žalobcovi.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa § 128 ods. 1, 2 OZ, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

20. Podľa § 151o ods. 1 veta práv OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v platnom znení, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v platnom znení, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v platnom znení, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v platnom znení, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v platnom znení, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

26. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

27. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu (1952) k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva“. Podľa judikatúry ESĽP sa pod majetkom rozumie majetok hnuteľný aj nehnuteľný, hmotný aj nehmotný.

28. Podľa čl. 1 tretia veta Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov účinných k 18.6.2014, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Predmetom konania je zaplatenie sumy 3.825,90 eur s úrokom z omeškania 0,022 % denne z sumy 7,02 eur za obdobie od 18.6.2014 do 15.12.2015 a platenie 7,02 eur denne od 16.12.2015 do vyhlásenia rozsudku z titulu náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena, za užívanie jeho nehnuteľností. 32. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov, zaoberal sa nimi individuálne i vo vzájomných súvislostiach. Z listinných dôkazov i vyjadrení strán sporu mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná dňa 18.6.2014. Do tejto jeho nehnuteľnosti ( p. č. XXX/XX ) v celej jej výmere XXXX m2 zasahuje cesta II. triedy č. II/426, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Predmetná cesta II. triedy č. II/426 prešla ako majetok štátu v správe Slovenskej správy ciest do vlastníctva žalovaného od 1.1.2004 na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení v spojení s zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Správcom cesty II. triedy č. II/426 je Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja ako rozpočtová organizácia žalovaného. Súd mal preukázané, že žalovaný ako vlastník stavby nemal ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. (01.07.2009) k pozemku pod stavbou (p.č. XXX/XX) zmluvne dohodnuté iné právo, preto aj vzniklo s účinnosťou od 01.07.2009 vo verejnom záujme v prospech vlastníka stavby zákonné vecné bremeno k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom. Paralelne k tomu vznikla povinnosť vlastníkovi pozemku trpieť výkon takéhoto práva. a to až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území (čl. 4 ods. 2 z.č. 66/2009 Z.z.). Žalovaný užíva p.č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu od 1.7.2009 titulom zákonného vecného bremena v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný užíva pozemok bez akéhokoľvek protiplnenia žalobcovi. V liste pre žalobcu žalovaný sám uviedol, že nie je schopný v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. poskytnúť žalobcovi pozemok spĺňajúci zákonnú kvalifikáciu na zámenu s p.č. XXX/XX a že požiada príslušný Okresný úrad o pozemkové úpravy podľa z. č. 330/1991 Zb. V rámci konania z vyjadrení žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný nežiadal o vykonanie pozemkových úprav, pozemkové úpravy teda ani vykonané neboli, lebo by to bolo neefektívnym vynaložením finančných prostriedkov s neistým výsledkom.

33. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania a taktiež tvrdil, že za vzniknuté vecné bremeno má nárok len na jednorazovú odmenu a to vlastník vlastniaci parcelu k dňu vzniku vecného bremena, súd sa s týmito jeho argumentmi obligatórne vyporiadal ako s predbežnou otázkou. Súd sa ďalej musel vyporiadať s otázkou, či po vzniku vecného bremena (a jemu zodpovedajúceho práva) zo zákona možno pripustiť, aby zákonom konštituované vecné bremeno obmedzovalo vlastníka pozemku pod

stavbou bez toho, aby za takéto obmedzenie patrila náhrada a ak to pripustiť nemožno, aké sú možnosti pri poskytovaní náhrady.

34. Žalobca ako vlastník svojej nehnuteľnosti má právo s ňou od 18.6.2014 nie len právne ale i fakticky nakladať, užívať ju, požívať z nej plody a úžitky. Od tohto dňa si mohol začať uplatňovať svoje práva k nehnuteľnosti. Žalobca doručil žalobu na súd 16.12.2015 domáhajúc sa svojich práv, teda v všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a preto nárok premlčaný nie je. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza , že vecné bremená vzniknuté podľa § 4 ods. 1 vznikajú za náhradu, je nutné v tejto súvislosti vychádzať z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Finančná náhrada z zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena. Toto vecné bremeno vzniká in rem (k veci) a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Odvolávajúc sa na čl. 20 ods. 4 Ústavu SR súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že žalobcov nárok na priznanie primeranej a opakovanej náhrady je dôvodný. Vzhľadom na obdobie, za ktoré žiada žalobca náhradu a ustálenia si opakovateľnosti plnenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného ako nedôvodnú. Nie je možné vychádzať pri premlčaní od 1.7.2009, kedy vzniklo zákonné vecné bremeno, lebo v tom čase žalobca nebol vlastníkom vyššie uvádzanej parcely.

35. Zákon č. 66/2009 Z.z. je jedným zo zákonov predpokladaných v § 151o ods. 1 veta prvá OZ, ktorý ustanovuje vznik vecných bremien priamo zo zákona. Predmetný zákon č. 66/2009 Z.z. je vzhľadom na svoj účel predpisom slúžiacim na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov, nadobudnutými od štátu, práve analýzou a výkladom tejto úpravy teba dospieť k vyriešeniu otázky, či citovaný zákon poskytuje rovnocennú možnosť stranám sporu použiť prostriedky na odstránenie nerovnováhy. Nerovnováha spočíva v tom, že žalovaný užíva cestu, ale žalobca je obmedzený v užívaní svojej parcely pod cestou bez akejkoľvek náhrady. Logickým a gramatickým výkladom § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. si súd ustálil, že zákonné vecné bremeno je zriadené na dobu určitú . V citovanom paragrafe je presne špecifikovaný koniec doby, a to vykonaním pozemkových úprav. Súd mal preukázané, že v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcom a ani doposiaľ neboli na sporej nehnuteľnosti vykonané pozemkové úpravy a žalovaný ani o ne nepožiadal. Z vyjadrení žalovaného súd zistil, že nemá na zámenu iný pozemok pre žalobcu a ani nepožiadal o vykonanie pozemkových úprav(JPÚ). Zhodným tvrdením strán sporu mal súd preukázané, že žalobca je nútene obmedzený v užívaní svojej parcely požívajúc len funkciu „holého vlastníka“, keďže žalovaný doposiaľ nič nezaplatil za zákonné vecné bremeno aplikované v čase vlastníctva žalobcu.

36. Ochranu vlastníctva popri vnútroštátnej úprave zaručuje tiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dodatkový protokol č. 1 k predmetnému dohovoru. ESD k tomu uviedol , že „Vlastnícke právo je zaručené v právnom poriadku Spoločenstva v zhode so spoločnými ústavnými zámermi členských štátov, ktoré odráža aj prvý dodatková protokol k Dohovoru o ľudských právach. Príslušný článok Dohovoru uznáva, že štát môže „prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom“. Pripúšťa sa teda obmedzenie vlastníka, ktoré je však potrebné obmedziť na mieru, ktorú štát považuje za potrebnú s ohľadom na ochranu „všeobecného záujmu“ (Z odôvodnenia - Ro ESD vo veci Liselotte Hauer v. Porýnie - Falcko z 13. 11. 1979, sp. zn. C - 44/1979, ECR 1979, s. 3727). Súd považuje nárok žalobcu vo forme opakovaného mesačného plnenia za dôvodný aj z dôvodu, že pri preukázanom obmedzení vlastníctva nedošlo k zmene osoby vlastníka (ako je to pri vyvlastnení) , ale k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručeného práva vlastniť majetok ( nález ÚS SR z 26.3.1997, sp. zn. II. ÚS 8/97). Nárok je dôvodný za celé obdobie od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku dňa 18.6.2014 do dňa datovania žaloby následnej podanej na súd (do tohto konania) 15.12.2015 ako aj nárok od 16.1.22015, kedy bola podaná žaloba na súd, do 10.5.2017, kedy bolo v merite veci rozhodnuté.

37. Pri zaoberaní sa otázkou, či je nárok na náhradu žalobcu dôvodný súd vychádzal z jeho preukázaného núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Samotná SR ako zákon najvyššej právnej sily pripúšťa možnosť núteného obmedzenia vlastníckeho práva za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona, za primeranú náhradu. Čiže už v samotnej Ústave SR je deklarovaná primeraná náhrada. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z§ 128 ods. 1 OZ. Súd vychádzal z premisy, že obmedziť žalobcu (vlastníka) vo výkone jeho vlastníckeho práva, resp. v jednotlivých jeho zložkách, t. j. v držbe, užívaní (požívaní) a nakladaní možno len na základe zákona, vo verejnom záujme a za náhradu. Avšak obmedzenie vlastníckeho

práva v zmysle trvalého vylúčenia vlastníka z výkonu niektorej zložky vlastníckeho práva bez opory v zákone a rešpektovania ďalších dvoch predpokladov, t. j. z dôvodu verejného záujmu a za náhradu, nie je prípustné. Preto ani vzhľadom na tvrdenia žalovaného o nejakom špekulatívnom nadobudnutí vlastníctva žalobcom nemožno vlastníka trvalo vylúčiť z výkonu jeho vlastníckeho práva. V konečnom dôsledku súd mal preukázané, že žalovaný bol ten, kto nemal pozemok na zámenu a ani nepožiadal o pozemkové úpravy. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a odvolávajúc sa podporne i na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a to vo forme odmeny či nejakej mesačnej renty spätne od nadobudnutia parcely do jeho vlastníctva, lebo preukázateľne mesačne je obmedzený vo faktickom užívaní s svojou nehnuteľnosťou. S/d vychádzal podporne i z toho, že ochrana vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi a právo na pokojné užívanie majetku je predmetom aj európskeho práva. Najmä v judikatúre ESĽP sa vytvorili viaceré hľadiská, ktoré je potrebné rešpektovať u príslušných ustanovení občianskoprávnych predpisov a Ústavy SR.

38. V ďalšom sa súd vyporiadal, či žalobcom uplatnená výška nároku je primeraná. Súd pri svojich myšlienkových pochodoch vychádzal aj z toho, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúra ESĽP pri odňatí vlastníctva priznáva právo na „primeranú náhradu“. Podľa názoru ESĽP náhrada musí byť vo výške „rozumne zodpovedajúcej hodnote majetku“, pričom sa zároveň vyžaduje, aby náhrada za obmedzenie vlastníckych práv k majetku bola v takej výške, aby bolo možné hovoriť o „spravodlivej rovnováhe medzi rôznymi záujmami prichádzajúcimi do úvahy“. „Otázka proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom alebo, inými slovami, či bola docielená spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca.“ Táto rovnováha je narušená, ak sa osobe zbavenej jej majetku uloží „neprimerané bremeno“ spočívajúce v nedostatočnej náhrade. Obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu bez platenia čiastky rozumne primeranej hodnote zákonného vecného bremena je neprimeraným zásahom, ktorý by nebolo možné pokladať za oprávnený z hľadiska článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Pri poskytnutí primeranej náhrady treba vyvážiť všetku ujmu, ktorá vznikne vlastníkovi. V tomto konkrétnom prípade súd vychádzal z toho, že žalovaný majúc vedomosť že jeho cestné teleso zaberá v plnom rozsahu parcelu žalobcu nevyriešil vec ani len žiadosťou o pozemkové úpravy či zámenou pozemku . Preto bolo potrebné prihliadať na to, aká je skutočná hodnota vecného bremena v danom čase a mieste. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, resp. odborným stanoviskom znalca, ako to bolo zrealizované v tomto prípade.

39. Znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností v svojom odbornom stanovisku č. 055/2017 určil všeobecnú hodnotu vecného bremena k nehnuteľnosti vo výške 44.000 eur, všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena 2.637,35 eur, všeobecnú hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena za celý pozemok vo výške 7,23 eur na deň .

40. Súd sa osobitne vyporiadal s námietkami žalovaného voči tomu, že znalec v odbornom stanovisku č. 055/2017 hodnotil pozemok žalobcu ako zastavané plochy a nádvoria, pritom sa podľa neho malo vychádzať zo stavu pred zastavaním. Súd mal z obsahu LV č. XXX preukázané, že parc.č. XXX/XX má vymedzený druh: zastavané plochy a nádvoria a preto dospel k záveru , že inak ako „zastavané plochy a nádvoria“ ani parcelu žalobcu v odbornom stanovisku označiť nemohol. LV č. XXX pritom vychádza zo skutkového stavu, že parcela žalobcu aj reálne zastavaná je cestnou komunikáciou vo vlastníctve žalovaného, k čomu sa žalobca ničím nepričinil. V takto stave kúpil žalobca nehnuteľnosť už v roku 2014. Z obsahu dokumentu súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť sumu opakovanej odplaty vo vzťahu k parc. č. XXX/XX bez konkretizácie druhu pozemku. Súd ešte dopĺňa, že znalec na strane 8 stanoviska charakterizoval vecné bremeno ako „závadu viaznucu na nehnuteľnosti“, pritom úlohou znalca bolo učiť hodnotu nie k závade ( t.j. ceste) ,ale k nehnuteľnosti. Z toho si súd logicky ustálil, že znalec hodnotil samotnú „holú“ parcelu bez cestného telesa na nej a preto ani na vyššie uvedenú námietku žalovaného v súvislosti s druhom pozemku neprihliadal.

41. Súd matematickým výpočtom zistil, že pri rozlohe celej parcely č. XXX/XX , období od 18.6.2014 do 15.12.2015 (545 dní) a dennej odplate 7,23 eur by mal žalobca nárok na odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.940,35 eur. Samotný žalobca si uplatňuje nárok na nižšiu sumu vychádzajúc z dennej odplaty 7,02 eur ( 7,02 x 545 = 3.825,90 eur), preto súd žalobe v tejto časti i vyhovel. V konaní mal súd preukázané, že do dňa vyhlásenia rozsudku žalovaný nepodal žiadosť na pozemkové úpravy ( pričom tak môže učiniť len on a práve na ukončenie pozemkových úprav je viazané zákonné vecné

bremeno v tomto prípade), preto súd považuje za dôvodný nárok žalobcu i za obdobie od 16.12.2015 do 10.5.2017 vo výške odplaty denne 7,02 eur. Žalobcovi súd priznal i ním správne uplatnený zákonný úrok z omeškania, ktorý si žalobca vyčíslil nie ako ročný (8,15 %, ), lež ako denný 0,022 %. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 18.6.2014, kedy sa stal vlastníkom pozemku súc obmedzený v jeho užívaní, pritom žalovaný o tomto zákonom vecnom bremene vedomosť mal.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

45. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

46. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).