Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Pc/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci manželky: A. J., R.. XX.X.XXXX, D. Š. XX, proti manželovi: A. J., R.. X.X.XXXX, D. D. R. T. XXX, o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

Manžel je povinný s účinnosťou od 20.3.2017 platiť manželke výživné vo výške 150,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 20.3.2017 do 10.5.2017 vo výške 208,06 eur súd povoľuje manželovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10,-eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Manžel je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 108,- eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.3.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal manžela platiť jej výživné vo výške 150,-eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu t. j. od 20.3.2017.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Potvrdením bývalého zamestnávateľa manžela - Ján Morvay, DISPO-M, Trnava; Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Manželka uviedla, že manželstvo stále trvá, bol podaný návrh na rozvod manželstva, zatiaľ rozhodnuté nebolo, v spoločnej domácnosti nebývajú od marca 2017, v čase podania návrhu už nebývala s manželom, odsťahovala sa k svojim rodičom, býva u nich v prístavbe - 2-izbovom byte spolu s maloletým S.. Manžel jej dáva sumu 100,- eur ako výživu na maloletého. V súčasnosti je na materskej dovolenke s maloletým S., jej príjem je rodičovský príspevok a prídavok na maloletého vo výške 226,-eur mesačne, brigádnicky pracovala od 27.2.2017 do 5.4.2017 v spoločnosti EZC, odpracovala 23 dní za čo jej bola vyplatená suma 130,-eur, išlo o prácu na 4 a pol hodiny denne podľa potreby spoločnosti, pracovala na určitom projekte, ktorý skončil, takže už pre ňu práca nebola. Nevlastní žiadny majetok, iné vyživovacie povinnosti nemá, má osobné motorové vozidlo Opel Corsa, ktoré patrí do BSM. Počas trvania manželstva nadobudli 2-izbový byt v ktorom býva manžel. V súvislosti s bývaním platia zatiaľ výdavky jej rodičia, bude ich však musieť splácať sama, tieto budú vo výške minimálne 100,-eur mesačne. Stravu jej zabezpečujú rodičia, i maloletému. So sebou a s maloletým má len bežné výdavky.

4. Manžel uviedol, že s predmetným návrhom nesúhlasí nakoľko je nezamestnaný, od 10.3.2017 je evidovaný na úrade práce, v súčasnosti poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 524,60 eur, túto sumu by mal poberať ešte 5 mesiacov, pokiaľ sa nezamestná. Naposledy pracoval u zamestnávateľa

- Ján Morvay Dispo-M Trnava, kde bol zamestnaný od 1.4.2015 až do 28.2.2017 ako vodič skladník. Pracovný pomer bol ukončený z toho dôvodu, že zamestnávateľ mu povedal, že sa na neho sťažovali zákazníci, nepovedal mu z akého dôvodu, povedal mu, že sa rozhodli, že s ním ukončia pracovný pomer, u zamestnávateľa mal jedno napomenutie, lebo zle vydal tovar, pomýlil sa, tak súhlasil s ukončením pracovného pomeru. Na otázku súdu, či si je vedomý porušenia pracovnej disciplíny a povinností? Manžel uviedol: ,,Načo by som tam bol nasilu, keď ma tam nechcú.“ Ďalej manžel uviedol, že jeho čistý mesačný príjem bol za obdobie október 2016 až február 2017 v priemere 850,- eur, menej ako 700,- eur nemal nikdy, v mesiaci február mu bola vyplatená aj daň, preto je čistá mzda vyššia ako hrubá. Iné vyživovacie povinnosti nemá, býva v 2-izbovom byte, ktorý je v spoločnom vlastníctve s manželkou, iný majetok nemá, spláca úver za byt vo výške 224,-eur, spláca ešte ďalšiu spoločnú pôžičku vo výške 70,-eur mesačne, výdavky v súvislosti s bývaním sú asi 150,-eur mesačne. So sebou má len bežné výdavky.

5. Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa manžela - Ján Morvay, DISPO-M, Trnava súd zistil, že jeho priemerná čistá mesačná mzda za obdobie október 2016 až február 2017 bola 855,64 eur.

6. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave súd zistil, že manželke je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou (vyhlásením za mŕtveho) niektorého z manželov; zaniká tiež právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, resp. o neplatnosti manželstva. Oprávneným na podanie návrhu na určenie výživného pre manžela je jeden z manželov za trvania manželstva, pričom aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, ako je životná úroveň druhého z manželov, resp. ak mu druhý z manželov neprispieva tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že v prípade tohto typu výživného nemusí byť splnená podmienka odkázanosti; prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem uspokojovania základných osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska - uplatnenie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní a teda schopní zabezpečovať si svoje osobné potreby, avšak v dôsledku oddeleného hospodárenia vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je v zákone upravený -spolu s výživným na dieťa- ako rozsahom najväčší a týka sa (tak ako iné druhy vyživovacej povinnosti) všetkých osobných potrieb, najmä stravy, ošatenia, bývania, športového, kultúrneho, spoločenského vyžitia, zdravotnej starostlivosti a pod., pričom východiskom je rovnaká životná úroveň manželov.(JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., Zákon o rodine, Komentár, C:H:BECK)

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov stále trvá, účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2017, manželka je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletým S., jej príjem je rodičovský príspevok a prídavok na maloletého vo výške 226,- eur mesačne. V období od 27.2.2017 do 5.4.2017 mala príjem z brigádnickej činnosti vo výške 130,- eur. Spolu s maloletým S. býva u rodičov, manžel jej dáva sumu 100,- eur ako výživné pre maloletého, stravu im zabezpečujú jej rodičia. Manžel je nezamestnaný, od 10.3.2017 je evidovaný na úrade práce, v súčasnosti poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 524,60 eur. Naposledy pracoval u zamestnávateľa - Ján Morvay Dispo-M Trnava od 1.4.2015 až do 28.2.2017, pracovný pomer bol ukončený dohodou, podľa vyjadrenia otca z dôvodu, že zamestnávateľ mu povedal, že sa na neho sťažovali zákazníci, súhlasil s ukončením pracovného pomeru. Býva v 2-izbovom byte, ktorý je v spoločnom vlastníctve s manželkou, výdavky v súvislosti s bývaním sú asi 150,-eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemá.

10. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný, manželka v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, preto nemá možnosť pracovať a zabezpečiť si príjem. Manžel podľa názoru súdu, nepreukázal žiadny vážny dôvod pre ukončenie pracovného pomeru, práve naopak, ak mal za to, že sa ničoho nedopustil, nebol dôvod dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru a to zvlášť s poukazom na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá je na materskej dovolenke a maloletému dieťaťu a nemal zabezpečenú inú prácu. Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, a pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho príjmu v čase skončenia pracovného pomeru v priemernej výške 855,64 eur. Porovnaním príjmov manželov je potom zrejmé, že ich životná úroveň je rozdielna, obaja majú bežné výdavky. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že určená suma výživného pre manželku je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

11. Výživné bolo priznané spätne s účinnosťou od podania návrhu v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, čím vzniklo dlžné výživné za obdobie od 20.3.2017 do 10.5.2017 (vyhlásenia rozsudku) vo výške 208,06 eur (pomerná časť za mesiac marec 2017 a to 150,- eur delene 31 dní krát 12 dní = 58,06 eur + 1 mesiac - apríl 2017 150,- eur), ktorú sumu súd povolil manželovi splácať, vzhľadom na výšku bežného výživného, jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, v splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle ustanovení § 6 ods. 1 a § 7 ods. 5, v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) a § 2 ods. 2 prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko manželka je v tomto konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza v rozsahu prisúdenej sumy na manžela. Základ súdneho poplatku bol v zmysle citovaných zákonných ustanovení vypočítaný z 3 násobku ročného plnenia, t.j. 150,- eur x 12 mesiacov krát 3, t.j. 5.400,- eur, z čoho 2% (položka 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov) predstavuje sumu 108,- eur.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.