Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-87-2016.pdf
PDF · 94.58 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-2C/87/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2C/87/2016-69
8616202620
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobkyne R. zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č.. zo dňa 25.7.2006 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 25.7.2006, ktorú uzavrela s Poštovou bankou a.s. na výkon zrážok z jej mzdy. -2- 2C/87/2016-69
2. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného - Poštovu bankou a.s. uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX z 25.7.2006. Súčasťou úverovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany pôvodného veriteľa, bola v čl. 3 bod 4, Dohoda o zrážkach zo mzdy. Nemohla zmeniť obsah tejto zmluvnej podmienky, ani získať úver bez pristúpenia k tejto forme zabezpečenia úveru. V čl. 3 bod 6 zmluvy, sa nachádza zmluvná podmienka, ktorá mala slúžiť ako rozhodcovská doložka, aj keď svojou formou sa javí ako nepodstatné zmluvné ustanovenie. Krajský súd Prešov, vo veci vedenej pod sp. zn. 7CoE/38/2014, potvrdil uznesením zo dňa 30.4.2014 prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo vnútenie rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere, a podľa jej názoru, je nutné na predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy aplikovať rovnaké posúdenie, keďže vyššie uvedené zmluvné podmienky sú uvedené v rovnakej zmluve. Žalovaný ako postupník, požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Pri poskytnutom úvere 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), žalovaný požaduje 3.466,83 Eur. Je presvedčená, že celý nárok žalovaného je premlčaný. Poukázala na § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 a na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z, ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný o § 5a ods. 1 písm. a/.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.10.2016 uviedol, že namieta nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Ďalej namieta nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. CSP. Uviedol, že žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu, resp. dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojnenie pohľadávky. Gramatickým -3- 2C/87/2016-69
výkladom § 53 odsek 4 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník je odôvodnený záver, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne, alebo nie. Naopak je to práve na dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Zároveň dal do pozornosti Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/994/2013 a rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 6C/197/2014.
4. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 25.7.2006 žalobkyňa ako dlžník a Poštová banka a.s., Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere č. 7657934206, na základe ktorej Poštová banka a.s poskytla žalobkyni úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur). Žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala uhradiť úver spolu s celkovými nákladmi na poskytnutý úver vo výške 28.717,66 Sk (953,25 Eur) dlžnú čiastku v 50-tich mesačných splátkach vo výške 1.565 Sk (51,95 Eur) počnúc dňom 25.8.2006 vždy k 25. dňu v mesiaci.
9. Súčasťou úverovej zmluvy v čl. 3 pod bodom 4 bolo, že podpisom tetjo zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky
zákonník) v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta.
10. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. -4- 2C/87/2016-69
12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby (§ 551 OZ - poznámka), ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
18. Poštová banka a.s je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jej podnikania (činnosti) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva, pohľadávka, z ktorej je zabezpečená predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy je preto zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo medzi účastníkmi sporné (žalovaný nespochybnil žalobkyňou tvrdený spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu). Preto
súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv -5- 2C/87/2016-69
v Občianskom zákonníku (§ 52 a násl.) s prihliadnutím na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
19. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
20. Citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, síce nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak pre takéto zabezpečenie vyžaduje kumulatívne splnenenie troch podmienok a to:
a/ dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, b/ spotrebiteľ bol poučený o následkoch jej uzavretia, c/ spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť.
23. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že ani jedna z uvedených podmienok nebola splnená. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny a taktiež nie je zrejmé, že by pred uzavretím zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ poučená o následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a ani to, že by mala možnosť túto dohodu odmietnuť.
24. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe, k čomu súd uvádza, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení povinnosti zdržať sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy bol daný a spočíva v tom, že určením povinnosti zdržať sa použitia dohody sa vyrieši sporná otázka, či žalobkyňa je oprávnená uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o urážkach zo mzdy alebo nie a tým sa odstránia pochybnosti o platnosti, prípadne neplatnosti tohto právneho úkonu. Žalobkyňa ako spotrebiteľ je v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti právnemu predchodcovi žalovaného ako dodávateľovi a má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav spočívajúci v realizácii uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasne v prípade určenia zdržania sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy sa prestanú realizovať samotné zrážky zo mzdy žalobkyne. -6- 2C/87/2016-69
25. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, tak k tomu súd uvádza, že okruh strán sporu určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. V konaní žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, čo vyplýva z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 25.7.2006 v spojení s výzvou zo dňa 6.5.2016 na vykonanie zrážok zo mzdy adresovanej jej zamestnávateľovi. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala uloženia povinnosti zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy, pričom z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako právny nástupca Poštovej banky a.s. je nositeľom týchto práv. Z tohto dôvodu považoval súd túto námietku za nedôvodnú.
26. Z uvedených dôvodov súd vzhľadom na zistenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, čo posudzoval ako predbežnú otázku žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. Taktiež súd uvádza, že je potrebné prisvedčiť námietke zástupcovi žalobkyne, že nárok žalobcu je premlčaný.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania (100%). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace -7- 2C/87/2016-69
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 10. mája 2017
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca