Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-165-2016.pdf
PDF · 121.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/165/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: W. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. L. D. XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Angelou Noskovičovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 223/190, 900 23 Viničné, proti manželovi: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. L. D. XX, XXX XX J., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: D. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u rodičov, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd návrh manžela na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd manželstvo účastníkov C.. W. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, a C.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti J. - D. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. - D. C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
III. Maloleté deti D. Y., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá D.“) a maloletý S. Y., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý S.“) sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
IV. Zastupovať maloleté deti D. a S. a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.
V. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
VI. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú D. vo výške 200,- Eur mesačne a na maloletého S. vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je povinné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.08.2016, domáhala rozvodu manželstva s manželom. Zároveň žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloletá D. a maloletý S. sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých striedavo v dvojtýždňových intervaloch. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka prvého nepárneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú odovzdávať deti v nedeľu v čase do 17.00 hod. Otec je povinný maloleté deti v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloleté deti v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca. Každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matka nežiadala určiť výživné.
2. Svoj návrh manželka odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX po dvojročnej známosti. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Podľa vyjadrenia manželky jej manžel ešte pred vstupom do manželstva a potom aj v jeho priebehu mal paralelné vzťahy, ktoré manželka tolerovala, pretože to brala ako ľudské zlyhanie a stále ho ľúbila. Manžel bol vždy spoločenský človek, mnoho večerov trávil mimo domu a raz-dvakrát do týždňa mal služobné cesty aj cez noc. Maloletá D. sa narodila po viac ako desiatich rokoch po tom, ako si manželia deti nemohli dovoliť, potom manžel deti nechcel a následne po sérii umelých oplodnení. Maloletý S. sa narodil dva roky po dcére. Na deti manželka preniesla veľkú časť svojich citov a aj keď bolo manželstvo pomerne stabilné, chýbali v ňom emócie, rešpekt a záujem o manžela zo strany manželky. Manželka uviedla, že manžel pracoval na C. E. D. ako policajt. Absolvoval G. S. G. v J.. V roku 2013 pôsobenie po takmer 20 rokoch ukončil a odišiel na výsluhový dôchodok. V tom čase manželka dostala pracovnú ponuku jej zamestnávateľa na Q., kde odišli celá rodina a manžel začal čerpať rodičovskú dovolenku so synom S.. V súčasnosti manžel poberá výsluhový dôchodok a pracuje na drobný čiastočný úväzok pre spoločnosť G.. Manželka pracuje na Q. na plný úväzok, manžel len niektoré dopoludnia; popoludní je s deťmi. Pracovnú zmluvu na Q. má manželka uzavretú do 31.12.2017. Počas školských prázdnin (celkom 4 mesiace v roku) účastníci cestujú domov na D.. Sociálne väzby majú stále hlbšie a bohatšie doma na D.. Deti tiež podľa vyjadrenia manželky preferujú život na D. pred Q.. Finančné zabezpečenie domácnosti, ako aj ostatné náklady na bývanie, zabezpečenie detí a ich záujmových voľno-časových aktivít zabezpečuje manželka z jej príjmu, vrátane cestovných nákladov domov na D.. Po presťahovaní sa na Q., vyprchal aj zvyšok lásky, rešpektu a záujmu o manžela zo strany manželky. Po narodení detí manžel začal pravidelne chodiť na drahé potápačské dovolenky sám, pretože manželka od detí nemohla odísť. Ako uviedla manželka manželstvo sa môže javiť pomerne stabilné, avšak chýbajú v ňom emócie. Manželia nekomunikujú. Podľa názoru manželky majú manželia odlišné názory na život a vedú odlišný spôsob života, ona je skôr šetrná a manžel je pôžitkár, pričom pracuje len málo, poobede je s deťmi, pestuje si svoje záľuby, cvičí v posilňovni, večer je doma pri televízii. Život bez vážnejších povinností a starostí priniesol do spoločného života nepríjemné stránky a to, že pod vplyvom alkoholu manžel prejavuje aj horšiu stránku svojej povahy - agresivitu spojenú s hádkami a sklonom k fyzickému násiliu, často aj pred maloletými deťmi. Navrhovateľka tvrdila, že manžel začal byť kontrolujúci, podráždený, výbušný. Zaobstaral si prístup na telefón manželky a facebook a detailne kontroluje jej textové správy a hovory. Blokoval prístupy vybraných ľudí, aby manželku nemohli kontaktovať. Dva roky si účastníci neprejavujú citovú náklonnosť a od januára 2016 sa intímne nestýkajú. Postupom času začala manželka pociťovať odcudzenie. Manželka už nie je schopná obnoviť manželské spolužitie.
3. Súd vyzval manžela na vyjadrenie sa k návrhu manželky. Manžel v podaní, doručeným súdu dňa 14.11.2016, uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Podľa vyjadrenia manžela nie sú mu známe žiadne okolnosti zakladajúce dôvod na rozvod manželstva. Dôvodil tým, že z jeho pohľadu manželstvo plnilo a naďalej plní svoju spoločenskú funkciu. Uviedol, že o svoju rodinu sa príkladne stará, s manželkou žijú harmonicky, nie sú medzi nimi žiadne zásadné rozpory, týkajúce sa manželského spolužitia alebo výchovy ich detí. Súčasná situácia, ktorú manželka zrejme vidí ako kritickú, je len prechodná a je tu priestor na vysvetlenie si prípadných rozdielnych pohľadov na budúce fungovanie manželstva. Zároveň požiadal o prerušenie konania a poskytnutie časového priestoru na to, aby si mohli s manželkou vzniknuté nedorozumenia vyjasniť a pokúsiť sa o ich nápravu bez nutnosti manželstvo rozviesť.
4. Manželka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu manžela, doručenom súdu dňa 08.12.2016, uviedla, že s jeho návrhom na prerušenie konania nesúhlasí. Podľa vyjadrenia manželky manžel súd zavádza, keď vo svojom vyjadrení tvrdí, že nie sú mu známe žiadne okolnosti, ktoré by zakladali dôvod na rozvod, avšak opak je pravdou, nakoľko rozvrat manželstva je dlhodobý, manželovi však takýto život vyhovuje, nemusí nič riešiť, nepracuje, bezstarostný život je mu príjemný a nechce sa ho vzdať. Žije si svoj pohodlný život bez zjavných povinností starať sa a zabezpečovať rodinu, ktorú zabezpečuje dostatočným príjmom manželka, preto sa nemusí vo svojich pôžitkoch vôbec obmedzovať. Manželka nepoprela, že o deti sa manžel vie postarať, deti ľúbia rovnako obidvoch rodičov, preto manželka v návrhu žiadala, aby súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti. Manžel sa mal v jej prítomnosti vyjadriť, že v prípade, ak bude manželstvo rozvedené, nechce, aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Manžel navyše svojím návrhom na prerušenie konania sleduje obštrukciami vyvolať zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
5. Súd za účelom zistenia právomoci vec prejednať a rozhodnúť aplikoval vo veci Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého vo veciach rozvodu majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia (článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia). Súd zistil, že navrhovateľka, ako aj odporca, sú slovenskými štátnymi občanmi, preto má tunajší súd právomoc konať vo veci rozvodu ich manželstva. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná v zmysle ustanovenia § 92 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“).
6. Podľa kapitoly II, oddiel 1, článok 3, ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
7. Podľa článku 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností, a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a ak manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
8. Podľa ustanovenia § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
9. Obidvaja účastníci ako nositelia rodičovských práv a povinností k maloletým deťom výslovne prijali právomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom na čas po rozvode v súlade s článkom 12 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.
10. Podľa ustanovenia § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
11. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 CMP, ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.
12. Súd vzhľadom na vyššie citované ustanovenia návrh manžela na prerušenie konania zamietol, nakoľko v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania, keďže manželka s prerušením konania nesúhlasila.
13. Súd vzhľadom na odlišné stanovisko manželov k otázke rozvodu manželstva viedol manželov k zmierlivému vyriešeniu veci. Po tom, čo si vypočul stanoviská oboch manželov, z ktorých vyplynulo, že manželia absolvovali psychologické poradenstvo, dospel k záveru, že postup podľa ustanovenia § 96 ods. 2 CMP, nie je v danom prípade účelný, pričom prihliadal na dôvody rozvratu, ktoré uvádzala navrhovateľka, s poukazom na ktoré prijal záver, že od navrhovateľky nemožno ďalej spravodlivo požadovať, aby v manželstve zotrvala. Z tvrdení oboch manželov vyplynulo, že kríza v manželstve má dlhodobý charakter, nepodarilo sa ju odvrátiť ani odborným poradenstvom a nezmiernilo ju ani odlúčenie manželov od novembra 2016, kedy sa manžel po tom, čo medzi manželmi došlo k vzájomnému fyzickému útoku, zo spoločnej domácnosti odsťahoval na D. s tým, že manželka s deťmi ostali na Q., kde manželka od tohto času sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti a sama zabezpečuje ich finančné potreby, pričom na manžela prispieva výživným X XXX,- Eur. K. sa od tohto času stretávajú, otec za nimi vycestoval dvakrát na Q., matka bola s deťmi trikrát na D..
14. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.05.2017 za prítomnosti manželky, jej právnej zástupkyne, manžela a kolízneho opatrovníka maloletých detí. Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, výsluchom manželky a manžela, vyjadrením právnej zástupkyne manželky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
15. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v J.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, a S. Y., nar. XX.XX.XXXX.
16. Manželka spočiatku pracovala ako daňová poradkyňa v nadnárodnej spoločnosti v J. a neskôr v investičnej spoločnosti G.. V roku XXXX narodením dcéry D. nastúpila na rodičovskú dovolenku, ktorú ukončila nástupom na pracovisko G. na Q., jej pracovná zmluva na Q. končí XX.XX.XXXX. Manželka finančne zabezpečuje domácnosť, ako aj ostatné náklady na bývanie, zabezpečenie detí a ich voľno- časové aktivity, výlučne z jej príjmu, vrátane cestovných nákladov na D.. Svoje mesačné výdavky manželka vyčíslila nasledovne: nájomné (dom na Q.) X XXX,- Eur, elektrina XXX,- Eur, voda XX,- Eur, benzín XXX,- Eur, strava X XXX,- Eur, lekár XX,- Eur, hypotéka BA XXX,- Eur, kozmetika XXX,- Eur, šport XXX,- Eur, poistka auto XXX,- Eur, vodné, stočné XX,- Eur, charita XXX,- Eur, oblečenie, obuv XXX,- Eur, dovolenka - jarné prázdniny XXX,- Eur (XXXX,- Eur pre štyroch), leto XXX,- Eur (odhad X XXX,- Eur), Silvester XXX,- Eur (odhad XXXX,- Eur), t.j. celkom 5 XXX,- Eur. Hrubý príjem manželky predstavuje XX XXX,- Eur mesačne.
17. Manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľného majetku - rodinného domu s pozemkom v E. - D. a záhrad v J. - L. C.. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je aj ideálna polovica na rodinnom dome v J. D. C. vrátane pozemku.
18. Manžel pracoval na C. E. D. ako policajt. V roku 2013 svoje pôsobenie ukončil. V súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný a poberá výsluhový dôchodok vo výške XXX,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť manžel nemá. Svoje mesačné výdavky manžel vyčíslil nasledovne: telefón 25,- Eur, pohonné látky 150,- Eur, strava 400,- Eur, kozmetika 100,- Eur, oblečenie 100,- Eur, ostatné (TV, internet, posilňovňa a pod.) 150,- Eur, t. j. celkom 925,- Eur.
19. Maloleté deti toho času navštevujú súkromnú materskú školu na Q.. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý, zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom v konaní preukázané neboli. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloleté deti nasledovne:
a) maloletá D.: školné 446,- Eur (5 346,- Eur ročne), strava 310,- Eur, oblečenie a obuv 75,- Eur, krúžky
- gymnastika 48,- Eur, aikido 55,- Eur, crossfit 20,- Eur, lego 40,- Eur, slovenská škola 50,- Eur, letné tábory 22,- Eur, zubár 17,- Eur, detský lekár 13,- Eur, lieky 20,- Eur, hračky 20,- Eur, letenky 73,- Eur (4x do roka letenka pre každé dieťa po 220,- Eur), t. j. celkom 1 208,- Eur;
b) maloletý S.: školné 373,- Eur (4 476,- Eur ročne), strava 310,- Eur, oblečenie a obuv 75,- Eur, krúžky
- crossfit 20,- Eur, lego 40,- Eur, slovenská škola 25,- Eur, letné tábory 22,- Eur, zubár 8,- Eur, detský lekár 13,- Eur, lieky 20,- Eur, hračky 20,- Eur, letenky 73,- Eur (4x do roka letenka pre každé dieťa po 220,- Eur), t. j. celkom 999,- Eur.
20. Z prednesu právnej zástupkyne manželky na pojednávaní dňa 10.05.2017 vyplynulo, že pokiaľ ide o rozvod, pridržiava sa návrhu a má za to, že manželstvo už nie je možné obnoviť, čo napokon vyplynulo z vyjadrení účastníkov, ktoré súdu uviedli v rámci pokusu o zmierenie. Vzhľadom na nové skutočnosti a ponuku práce na strane otca v zahraničí, najmä však vzhľadom na to, že matka už stratila dôveru otca s poukazom na to, že otec sám nežiada zveriť deti do striedavej starostlivosti a striedavú starostlivosť odmieta práve z týchto pracovných dôvodov, navrhla súdu, aby maloleté deti na čas po rozvode zveril matke, styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko matka žiadnym spôsobom v styku nebráni, práve naopak, deti navrhla zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Výživné navrhla matka určiť otcovi vo výške 100,- Eur na každé dieťa.
21. Z výsluchu manželky súd zistil, že funkčnosť manželstva manželka považuje za neobnoviteľnú. Manželstvo je podľa jej vyjadrenia rozvrátené a nechce v ňom ďalej zotrvať. Ako príčinu rozvratu manželka označila povahové a názorové rozdiely, odlišný štýl života, čo vyústilo do straty úcty k manželovi a dokonca až k fyzickému odporu. Pokiaľ ide o deti, uviedla, že deti majú výborný vzťah k obom rodičom, pokiaľ je niečo, čo manžel robil dobre, tak to je starostlivosť o deti. Potvrdila, že deti po finančnej stránke zabezpečuje výlučne ona a dodala, že od odchodu manžela z Q. sa o deti aj osobne sama stará, a to za pomoci opatrovateľky.
22. Z výsluchu manžela súd zistil, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Pokiaľ ide o jeho odchod z Q., uviedol, že sa na ňom dohodli po porade so psychológom a bolo to za účelom nájdenia si práce, keďže aj od toho závisí obnova ich vzťahu a manželstva. Uviedol, že obnovu vidí reálne, keďže nie sú teraz v jednej domácnosti a vedia tak získať odstup od problematických vecí. Za príčinu rozvratu považuje zmenu prostredia, keďže stredomorský život je odlišný od toho nášho. Ku kríze podľa vyjadrenia manžela došlo v dôsledku toho, že na Q. boli stále spolu. Manželka v ňom prestala vidieť chlapa. Ublížilo mu to, že bol v domácnosti a manželke to začalo vadiť, v podstate mali ponorkovú chorobu. Ďalej uviedol, že manželka je najtolerantnejšia žena. Ona mu ukazovala cestu, on bol slepý, hluchý, ale stále ju má rád. Priznal, že komunikačné problémy medzi nimi pretrvávali už dlhší čas. Teraz už sú schopní spolu komunikovať. Manžel nechce byť rozvedený pred tým, ako odstráni príčinu. Manžel opätovne žiadal konanie prerušiť. Na otázku súdu manžel uviedol, že jeho jediný príjem je výsluhový dôchodok XXX,- Eur. Na úrade práce evidovaný nie je. Zároveň potvrdil, že manželka hradí jeho náklady v priemere mesačne asi X XXX,- Eur.
23. Právna zástupkyňa manželky v rámci záverečnej reči navrhla vyhovieť návrhu manželky a manželstvo účastníkov rozviesť, nakoľko bolo preukázané, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, intímne spolu nežijú, spoločne nezabezpečujú ani starostlivosť o maloleté deti. Ich manželstvo je formálnym zväzkom. Poukázala tiež na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že nie je reálna šanca na obnovu manželského spolužitia a vzhľadom na fakt, že manželia spolu nežijú, trvanie manželstva nie je už ani v záujeme maloletých detí. Pokiaľ ide o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode, navrhla zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať a určiť výživné vo výške 100,- Eur na každé z maloletých detí.
24. Manžel v rámci záverečnej reči uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, pričom dôvodil tým, že skutočnosť, že s manželkou sú odlúčení, je prostriedok nápravy manželstva a to, že manželstvo neplní všetky funkcie vyplýva z toho, že nie sú spolu. Nápravu manžel vidí v nájdení si práce a v plnení si povinností tak, ako to bolo pred krízou. Podľa názoru manžela je rozvod na ujmu detí. Manželka potvrdila, že keby situácia bola taká ako predtým, bola by šťastná. Návrh navrhol zamietnuť a dať priestor pre obnovu manželstva.
25. Kolízny opatrovník maloletých detí ako ich zástupca v konaní pred súdom vo svojom vyjadrení uviedol, že v prípade rozvodu odporúča súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, styk neupravovať, pričom zastupovať a spravovať majetok budú obaja rodičia. Výživné na maloleté deti navrhol určiť podľa výdavkov detí a prihliadnuť pritom na možnosti a schopnosti otca a nielen na jeho reálny príjem.
26. Z potvrdenia o výške školného súkromnej školy D. G. D. so sídlom v B. vyplynulo, že celková suma školného na maloletú D. predstavuje X XXX,- Eur a na maloletého S. X XXX,- Eur ročne .
27. Z Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 11.01.2013 uzavretého medzi S. W. ako prenajímateľom a W. Y. a C. Y. ako nájomcami vyplynulo, že počnúc aprílom 2015 predstavuje nájomné sumu 1 700,- Eur, a to až do konca platnosti Zmluvy.
28. Z potvrdenia o hrubom príjme manželky za obdobie 07/2015 - 02/2017 súd zistil, že hrubý príjem manželky za uvedené obdobie predstavoval XX XXX,- Eur mesačne.
29. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
30. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci zhodne tvrdia, že nežijú spolu ako manželia, dlhodobo žijú oddelene, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú. Za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. V tejto súvislosti súd konštatuje, že obdobie od 11/2016 bolo dostatočné na obnovenie manželského spolužitia účastníkov konania, k čomu však nedošlo. Navrhovateľka sa vyjadrila, že jej citové väzby k manželovi absolútne ochladli a stratila k nemu úctu. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia z jej strany. Napriek tomu, že manžel sa písomne vyjadril, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, na pojednávaní vo veci napokon sám uviedol, že manželstvo neplní všetky funkcie, čo vyplýva z toho, že s manželkou nie sú spolu. Vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu konania, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol. Príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, spočívali podľa tvrdenia navrhovateľky v povahových a názorových rozdieloch, odlišnom štýle života. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka dlhodobo (od roku 2013) prevažne sama finančne zabezpečovala rodinu, pričom jej príjem je nadštandardný. Preto nesúhlas manžela s rozvodom za stavu, kedy je manžel dobrovoľne nezamestnaný, poberá iba výsluhový dôchodok v sume nižšej ako ním vyčíslené mesačné náklady na život, pričom manželka mu dobrovoľne od času jeho pobytu na D. prispieva mesačným výživným, resp. hradí jeho náklady v sume 2 000,- Eur, možno hodnotiť ako účelový. Od manželov, za súdom zisteného stavu, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko navrhovateľka nemá z dôvodu straty úcty k manželovi, ako aj vzájomnej dôvery, záujem o obnovenie vzťahu s manželom. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.
32. Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádzajú maloleté deti, súd v priebehu konania zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V tejto súvislosti, poukazujúc na vyššie uvádzané skutkové závery, zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, zisťoval aktuálne potreby maloletých detí a výdavky spojené s ich výživou a výchovou.
33. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
34. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
35. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
36. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
37. V otázke zverenia maloletých detí na čas po rozvode manželstva ich rodičov vychádzal súd z návrhu manželky prednesenom na pojednávaní, odporúčania kolízneho opatrovníka, ako aj zisteného skutkového stavu, na základe ktorých skutočností zveril maloleté deti matke, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti sama od novembra 2016, kedy došlo k odchodu manžela zo spoločnej domácnosti. Jej starostlivosť v konaní spochybnená nebola. Manžel o zverenie maloletých detí nežiadal.
38. Zastupovať deti a spravovať ich majetok sú oprávnení v záujme zachovania rovnocennosti rodičovských práv obidvaja rodičia, čo rovnako v konaní spochybnené nebolo.
39. Z dôvodu, že účastníci nežiadali upraviť styk otca s maloletými deťmi, resp. otec sa v konaní úpravy styku s maloletými deťmi nedomáhal, súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko mal preukázané, že matka styku otca s deťmi nebráni a súd má za to, že v prípade záujmu otca by matka styk otca s maloletými deťmi umožnila.
40. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
41. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
42. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
43. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
44. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
45. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
46. V intenciách vykonaného dokazovania súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky účastníkov a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých detí, prezentovanom ním na pojednávaní, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode predstavuje výživné v sume 200,- Eur na maloletú D. a výživné v sume 200,- Eur na maloletého S. primeranú výšku. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol súd na majetkové pomery otca, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie odôvodnených životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj maloletých detí zo strany otca, vzhľadom na jeho príjem, ako aj na jeho možnosti a schopnosti. V konaní neboli preukázané žiadne zvýšené výdavky otca v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, resp. otec nepredložil lekárske potvrdenie o tom, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať určitú činnosť. Preto podľa názoru súdu s využitím potrebného úsilia je možné zo strany otca, ktorý je v produktívnom veku, zabezpečiť si príjem zodpovedajúci možnosti platiť určené výživné. U matky súd síce zohľadnil jej príjem, prihliadol však aj na mieru osobnej starostlivosti o maloleté deti, ako aj skutočné možnosti a schopnosti otca, preto rozhodol, že výživné navrhované matkou (100,- Eur na každé dieťa) nezodpovedá zákonným kritériám pre určovanie výživného v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine.
47. Vzhľadom na uvedené závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
48. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ustanovenie § 376 ods. 1 CMP).
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).