Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/9/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2017, v trestnej veci obžalovaného W. X., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/15/2014 zo dňa 17.01.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 33T/15/2014 zo dňa 17.01.2017 uznal obžalovaného W. X. vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

v období od mesiaca september roku 2008 až do septembra 2009 v priestoroch bytu, ktorý spolu obývali v B. na ulici O. č. XX opakovane, v niektorých prípadoch aj pod vplyvom alkoholu, napádal svoju priateľku W. Q., rod. F. a to takým spôsobom, že ju škrtil, rukami fackal po tvári, a v čase tehotenstva sa jej vyhrážal, že ju zabije, ako aj „pankharta“ v jej bruchu a taktiež so slovami „ty kurva, neprežiješ to, zabijem teba aj toho pankharta ty suka“, kde uvedené konanie nevyžiadalo lekárske ošetrenie a toto konanie pretrvávalo až do roku 2009, kde dňa 8.9.2009 vyhľadala po jeho útoku lekárske ošetrenie vzhľadom na poranenia, ktoré je spôsobil obžalovaný a to pomliaždenie tváre vľavo a pomliaždenie ľavého pleca s drobnými odreninami, kde uvedené poranenia si nevyžiadali žiadnu práceneschopnosť, čím takto svojím konaním vzbudil u menovanej dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to mu súd uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Oproti tomu podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného W. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. - M., O. XX, t. č. v P. a P. B., spod obžaloby okresného prokurátora pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že presne nezisteného dňa v mesiaci september roku 2009 v L. okres Z., v priestoroch rodinného domu č. XXX a zároveň v dobe od mesiaca júla do mesiaca septembra roku 2009, v B. na Ul. O. č. XX, v priestoroch bytu, ktorý užíval so svojou vtedajšou družkou W. F. a ich spoločným maloletým synom V. D., nar. XX.XX.XXXX, tomuto pravidelne počas prebaľovania rukou chytal jeho pohlavný úd a masturboval ho, vkladal si ho do svojich úst a cmúľal ho, za účelom sexuálneho vzrušenia, čím mal. V. D. nespôsobil žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku v spojení s § 86 písm. a/ Tr. zákona súd oslobodil obžalovaného W. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. - M., O. XX, t. č. v P. a P. Prešov, spod obžaloby okresného prokurátora pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že ako prirodzený otec mal. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ul. W. č. X/X si v B. a inde, od 17.04.2009 doposiaľ zanedbáva vyživovaciu povinnosť na svoje dieťa, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/59/2010, právoplatným dňa 08.07.2010, kde bol zaviazaný prispievať na výživu mal. V. sumou 50,- EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 17.04.2009 opakovane do budúcna, čím takto matke dieťaťa Bc. W. F. doposiaľ dlhuje sumu vo výške najmenej 2.900,- EUR, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 41T/l20/2009 zo dňa 27.01.2010, právoplatným dňa 02.03.2011, odsúdený, pretože zanikla trestnosť činu.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie voči výroku o vine, pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť rozsudku týkajúcu sa zločinu sexuálneho zneužívania, ktorý bol uvedený v obžalobe pod bodom II. Proti ostatným výrokom sa vzdal práva podať odvolanie.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.02.2017. Prokurátor konštatuje, že s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku sudcu Okresného súdu Prešov v časti napadnutej odvolaním, nie je možné sa stotožniť. Po vykonanom dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že skutok, ktorý bol popísaný v obžalobe pod bodom II. sa stal, ale podľa názoru súdu, nie je trestným činom, nakoľko nie sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty. Súd vyslovil názor, že pri všetkých trestných činoch so sexuálnym motívom, musí byť preukázané sexuálne vzrušenie na strane obžalovaného a v tomto prípade znalkyňa z odboru psychiatrie a sexuológie jednoznačne vylúčila ako motív konania psychické ochorenie alebo sexuálnu deviáciu. Maloletý z tohto konania neutrpel žiadnu ujmu, preto súdu chýba následok.

Podľa názoru súdu, nie sú splnené zákonné podmienky, ktoré vyžaduje , aby boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Poukázal aj na nezrovnalosti v časových súvislostiach, kedy sa uvedený skutok mal odohrať a na skutočnosť, že trestné oznámenie bolo podané až v júli 2010. Trestné oznámenie nebolo podané ani zo strany svedkyne W. a žiadne oznámenie neurobilo ani krízové centrum, kde poškodená mala tieto skutočnosti oznámiť už v novembri 2009. Objektom trestného činu kvalifikovaného ako zločin sexuálneho zneužívania je záujem na ochrane mravného, fyzického vývinu detí mladších ako 15 rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Osobou mladšou ako 15 rokov je osoba do dňa predchádzajúceho jej 15. narodeninám. Podľa ustálenej judikatúry, pohlavie ani pohlavná zrelosť či narušenosť ani citová väzba alebo súhlas tejto osoby nie sú rozhodujúce.

Prokurátor následne rozobral objektívnu stránku trestného činu a subjektívnu stránku spočívajúcu v úmysle a dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že skutok ako-taký sa stal, dieťa vo veku pár mesiacov bolo minimálne viackrát ako dvakrát vystavené neprimeranému a pomerne intenzívnemu zásahu do svojej pohlavnej sféry. Je len šťastím, že v súčasnosti takmer po ôsmich rokov vedenia trestného konania to nezanechalo, vzhľadom na mimoriadne konanie obžalovaného voči svojmu synovi, na ňom žiadne následky. Skutočnosť, že trestné oznámenie bolo podané až v neskoršom období, svedčí len o tom, že poškodená matka si potrebovala najskôr usporiadať bývanie a až následne po tom, čo spoznala základné a bežné postupy podala príslušné trestné oznámenie. O inteligencii a sile osobnosti poškodenej svedčí aj fakt, že v predchádzajúcom období, napriek prežitému príkoriu, vyštudovala vysokú školu, vydala sa a vedie usporiadaný život. Aktuálne prebieha aj osvojovacie konanie jej aktuálnym manželom na súde. E. W.. H.-O., nezistiac žiadne psychické ochorenie či sexuálnu deviáciu s jednoznačnou heterosexuálnou preferenciou dospelých zrelých žien, vylučuje ako dôvod skutku psychické ochorenie a zároveň konštatuje, že obžalovaný X. je vo svojom správaní výsostne promiskuitný, mal 50 sexuálnych partneriek, nie však deviantný. Pri hľadaní motívu jeho správania je potrebné poukázať na fakt, že konanie popísané v obžalobe a prokuratúrou kvalifikované ako trestný čin, už v sebe zahŕňa sexuálny motív, najmä ak je niekto tak sexuálne aktívny ako obžalovaný. V čase skutkov predsa s poškodenou mali množstvo sporov, hádok končiacich verbálnymi i fyzickými atakami.

Jednoznačne v tomto období si svoje sexuálne potreby musel uspokojovať alternatívne, teda spôsobom, ktorým nechce porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, no je uzrozumený, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Podľa názoru prokurátora, ak niekto tvrdí, že „so svojím dieťaťom si môže robiť, čo chce“, potom sa tak správa aj ku svojim partnerkám, rodine a vlastne celému okoliu predpokladajúc, že síce nie je to úplne v poriadku, ale veľmi dobre vie, čo robí. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dostatočne prehodnotil všetky preukázané dôkazy prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní a pri rozhodovaní o vine obžalovaného X. a o vine za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. rozhodol predčasne a nezákonne. Prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a vrátil vec tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie podané prokurátorom nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie a postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Dôkazy obstaral z úradnej povinnosti a s rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa týmto postupom plne naplnil základnú zásadu trestného konania vyplývajúcu z § 2 ods. 10 Tr. por.

Súd skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov hodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd prvého stupňa realizoval týmto postupom základnú zásadu trestného konania vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr. por.

Obžalovaný W. X. vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Tak, ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Ku skutku, ktorý bol uvedený v bode II. obžaloby bola vypočutá W.. W. Q. rod. F., ktorá tak, ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že u obžalovaného registrovala úchylku, že cmúľal ich synovi penis a raz ho načapala aj v sprche, ako mal syna na rukách a onanoval.

Ku skutku v bode II., ktorý bol uvedený v obžalobe, bola vypočutá svedkyňa S. W., ktorá konštatovala, že začiatkom júla, keď bola sobota, boli na svadbe a v nedeľu umývala riad, keď sa otočila, videla, že obžalovaný má v ústach penis malého, ktorý sa smial, asi ho to šteklilo. Ona na neho vybehla, že čo to robí a týmto dňom s ním prestala komunikovať. Poškodená sa k tomu nevyjadrovala, lebo vedela, že sa kvôli tomu trápi.

Orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania sa plne nevenovali objasneniu, čo mohlo byť motívom takéhoto konania obžalovaného. Až súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní pribral do konania znalkyňu z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie - sexuológie, W.. H. - O., ktorá konštatovala, že vykonala tak psychiatrické ako aj sexuologické vyšetrenie so záverom, že obžalovaný je psychicky zdravý. Nezistila, že by trpel psychiatrickým ochorením, ktoré by znižovalo úroveň jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností, netrpí sexuálnou deviáciou, je príslušníkom sexuálnej väčšiny, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť ani zo psychiatrického ani zo sexuologického hľadiska. Nezistila prítomnosť sexuálnej deviácie. Vykonala falometrické vyšetrenie, ktoré vyhodnotila a to potvrdilo heterosexuálnu orientáciu s jednoznačnou preferenciou dospelých somatosexuálne a psychosexuálne zrelých žien s preferenciou genitálneho spojenia. Nič z jeho sexuálnej anamnézy ani sexuálneho života nenasvedčuje, že by bol príslušníkom sexuálnej menšiny, t. j. aby bol pedofilný alebo aby bol sexuálnym agresorom.

Pokiaľ ide o konanie, z ktorého je obžalovaný podozrivý, malo byť ísť o správanie, ktoré vedie k sexuálnemu vzrušeniu, ev. k sexuálnemu uspokojeniu a vtedy by to hodnotila sexuologicky. Ale takéto

správanie môže mať aj iné roviny a vyjadrila sa, že jej neprináleží to skúmať ako znalcovi. Ako motiváciu takéhoto konania vylúčila dôvod psychické ochorenie a sexuálnu deviáciu.

Súd prvého stupňa, na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, vypočul aj svedkyňu W.. E. N., ošetrujúcu lekárku V. X., ktorá konštatovala, že na návštevy do ordinácie chodievali obaja. Otec vystupoval suverénne, dieťa malo koliky a keď dieťa malo rok, matka uviedla, že otec vyzliekal kojenca a bavil sa s ním neprimerane. Svedkyňa si už nepamätala, akými slovami to popísala. Nikdy na dieťati nepozorovala telesné násilie. Skutočnosť, že obžalovaný sa mal nevhodne správať, nezaznamenala do zdravotnej dokumentácie, nepovažovala to za potrebné.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral úvahy, ktorými sa spravoval pri vysporiadaní sa s dôkaznými prostriedkami a skutočnosťami vyplývajúcimi z týchto dôkazných prostriedkov. Sám súd prvého stupňa konštatoval, že aj keď ku skutku došlo, podľa jeho názoru, nedošlo k naplneniu všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu. S týmto záverom súdu sa krajský súd stotožnil a k tomu musí dodávať, že orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania sa nezaoberali motiváciou takéhoto konania obžalovaného. Neskúmali jeho stav z hľadiska psychiatrie a sexuológie. V tomto smere vykonal dokazovanie súd prvého stupňa, ktorý dôsledne sa zaoberal aj motiváciou obžalovaného a skúmal, čo ho viedlo k takémuto konaniu a dospel k správnemu záveru, že pre naplnenie znakov trestného činu pohlavného zneužívania nie je potrebné, aby páchateľ pri pohlavnom zneužití osoby mladšej ako 15 rokov, sa pohlavne ukojil. Stačí, ak páchateľ koná v pohlavnom vzrušení, v snahe svoje vzrušenie akýmkoľvek spôsobom ukojiť, pričom nie je rozhodujúce, či a do akej miery takéto ukojenie dosiahne. Rovnako ako súd prvého stupňa ani krajský súd nezistil túto motiváciu, že obžalovaný takýmto spôsobom sa snažil dosiahnuť sexuálne ukojenie. Jedine bývalá družka obžalovaného, poškodená naznačuje, že malo pri tejto činnosti dochádzať aj k ukojeniu obžalovaného, no v danom prípade ide o tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré nie je podporované žiadnym iným dôkazom, ba naopak, tvrdenia poškodenej sú vyvracané práve znaleckým posudkom z odboru psychiatrie a sexuológie.

Za danej dôkaznej situácie súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.