Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-37-2016.pdf
PDF · 119.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: M. L. - D.-W., so sídlom W. X, F., IČO: XXXXXXXX, zastúpený advokátskou kanceláriou PIHORŇA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach - mestská časť Staré mesto, Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785, proti žalovanému: C. H. K., so sídlom I.T. XXXX/XX, T., IČO: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom AK v Humennom, Námestie slobody 25, o zaplatenie 360,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Cb/4/2013-249 zo dňa 19.2.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uviedol že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 360,- eur spolu so zmluvným 0,1% denným úrokom z omeškania a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že žalovaný neuhradil faktúru č. FZ1200331 zo dňa 3.4.2012, splatnú dňa 13.4.2012, ktorou vyúčtoval žalobca dohodnutú odmenu za zrealizované dielo - vytvorenie inzerátu, jeho vytlačenie a odovzdanie kultúrnej organizácií za účelom zabezpečenia distribúcie reklamných plagátov.
2. Rozsudkom č.k. 21Cb/4/2013-150 zo dňa 12.3.2013 v spojení s uznesením zo dňa 18.12.2014 súd v žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 360,- eur spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy od 14.4.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
3. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie a Krajský súd v Prešove rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa uznesením č.k. 3Cob/3/2015-229 zo dňa 18.11.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní namietal jednak neplatnosť uzavretia zmluvy v zmysle § 49a OZ jednak to, že nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy, keďže k vylepovaniu plagátov nedošlo na tých reklamných miestach, na ktorých sa účastníci dohodli a napokon, že nedošlo k uzavretiu zmluvy v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože účastníci si dostatočne neurčili predmet svojich záväzkov, takže zmluva nebola uzavretá. Odvolací súd konštatoval, že predmet zmluvy tak, ako bol definovaný v článku 1 je vymedzený tak, že zmluvou sa zhotoviteľ zaviazal na základe požiadaviek a podkladov inzerenta a následnej korektúry inzerenta zhotoviť plošnú inzerciu na reklamné plagáty s kultúrnym, či športovým programom a zaistiť po dobu dohodnutú v zmluve vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou inzerenta na reklamných miestach, a to buď prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo výlepovej služby, a inzerent sa zaviazal zaplatiť za to zhotoviteľovi cenu vrátane DPH, to všetko za podmienok stanovených touto zmluvou, prílohami k zmluve a príslušnými ustanovenia Obchodného zákonníka a Zákona o dani z
pridanej hodnoty. Z takto vymedzeného predmetu zmluvy jednoznačne vyplynulo, že vylepenie plagátov s inzerciou inzerenta sa malo uskutočniť na reklamných miestach, a to prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo výlepovej služby. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ ide o termín reklamné miesta, termín prostredníctvom kultúrnej organizácie a výlepovej služby, je treba vykladať v súlade s vôľou účastníkov vyjadreného v tomto čl. 1 Zmluvy o vykonaní plošnej inzercie na plagátoch T., to znamená nepochybne bolo treba objasniť termín reklamné miesta a termín prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo výlepovej služby. Odvolací súd uviedol, že reklamnými miestami nemožno chápať hocijaké miesto na ktoré je možne vylepiť v meste T., a tak isto kultúrnu organizáciu alebo výlepovú službu nemožno stotožniť s pracovníkom žalobcu, ktorý vylepenie plagátov uskutočňoval. Z tohto hľadiska bolo treba sa zaoberať, či žalobca týmito formuláciami neuviedol žalovaného do omylu, a teda či neboli naplnené ustanovenia § 49a OZ. V prípade, že by tomu tak nebolo, je treba z hľadiska vymedzeného predmetu zmluvy skúmať aj to, či v tom ktorom bol predmet zmluvy naplnený tak, aby bolo rešpektované všeobecne záväzné nariadenie Mesta T., ktoré upravovalo vylepovanie informačných a propagačných materiálov, plagátov, úradných oznamov Mesta T. č. 29/96, ktoré v tom čase platilo. Pokiaľ súd prvého stupňa odkazoval na všeobecné podmienky prevádzania plošnej inzercie, tu odvolací súd upozornil na ustanovenie § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odchýlne dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v ods. 1 § 273 Obchodného zákonníka. Odvolací súd tu mal na mysli vymedzenie predmetu zmluvy čl. 1 a úpravu vyhotovenia a prevedenia inzercie uvedenú v čl. 4 všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie, ktorá je evidentne odlišná od znenia zmluvy v čl. 1.
4. Po vrátení veci prvostupňovému súdu žalobca trval na podanej žalobe a pokiaľ išlo o možnosť aplikácie ustanovenia § 49a OZ na predmetnú vec, bolo podstatné posúdiť, či žalobca tvrdený omyl vyvolal, alebo aspoň o ňom musel vedieť. Tak ako vo svojej výpovedi uviedol svedok G. žalovanému nikdy netvrdil, ani nesľúbil, že budú plagáty vylepené na miestach, ktoré patria Mestskému kultúrnemu stredisku v T.. Obchodný zástupca informoval žalovaného, že inzercia bude prevedená na území Mesta T. a v jeho okolí, a teda v súlade s čl. 1 zmluvy, ako aj s čl. 4 Všeobecných obchodných podmienok. Čo sa týka vzťahu medzi čl. 1 zmluvy a čl. 4 všeobecných obchodných podmienok mal za to, že tieto nie sú v rozpore. Čl. 4 všeobecných obchodných podmienok slúži ako špecifikácia rozsahu a spôsobu prevedenia inzercie, a preto ho nemožno brať ako protichodné pre tento prípad s prihliadnutím na § 273 Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s tým, že reklamným miestom možno chápať iba taký priestor, ktorý je definovaný všeobecným záväzným nariadením obce ako vylepovacia plocha. Reklamné miesto treba považovať za také miesto, ktoré svojou polohou a dostupnosťou umožňuje ovplyvňovať určitú skupinu, prípadne masu ľudí svojím obsahom so zámerom ovplyvňovania správania konečných spotrebiteľov. Ak by bolo pristúpené k reštriktívnemu výkladu reklamného miesta len na vylepovacie plochy určené obcou, tak aj akákoľvek reklama umiestnená na súkromnom majetku by nespĺňala účel reklamy. Takýto právny výklad reklamného miesta považoval žalobca za neudržateľný v intenciách Občianskeho i Obchodného zákonníka. Žalobca uviedol, že svojim konaním ani opomenutím neuviedol žalovaného do omylu, žalobca si svojím konaním splnil všetky svoje povinnosti, no napriek tomu žalovaný mu dlžnú sumu neuhradil.
5. Žalovaný mal za to, že v konaní bolo preukázané, že zmluva uzavretá so žalobcom dňa 16.11.2011 je neplatná v zmysle ustanovenia § 49a OZ, nakoľko zástupca žalobcu pri jej uzatváraní vyvolal u neho mylnú domnienku, že plagáty, resp. inzercia budú vyvesené na verejných miestach Mesta T., dokonca priamo na vývesných miestach Mesta T.. Aj celkový návrh plagátov vyvolával mylný dojem, že výves týchto sa bude diať so súhlasom a s účasťou Mestského kultúrneho strediska T., pretože na plagátoch sa mal nachádzať mesačný kultúrny program Mesta T. a aj preto, že v minulosti sa tieto robili a vylepovali v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom T.. V čase rokovania o uzatvorení zmluvy zástupca žalobcu deklaroval umiestňovanie na verejne prístupných miestach v Meste T., a to napriek tomu, že už v tom čase bolo zrejmé, že nemal uzavretú žiadnu spoluprácu s Mestským kultúrnym strediskom T.. Konanie v rozpore s právnymi predpismi nemôže požívať právnu ochranu. Nakoľko žalobca už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy vedel, že nebude môcť zabezpečiť účel zmluvy vylepovaním plagátov na dovolených vývesných miestach v T., snažil sa dodržať účel zmluvy tým, že mesačne vylepoval 150 plagátov. Týmto však dochádzalo k porušovaniu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta T. č. XX/XX zo dňa 17.12.1996, za čo mu boli uložené aj pokuty, nakoľko plagáty boli vylepované na miestach, kde bol výslovný zákaz ich vylepovania. Napriek tomu, že už v čase uzatvorenia zmluvy žalobca vedel, že nebude môcť zabezpečiť vylepovanie a distribúciu plagátov na povolených miestach túto skutočnosť všeobecnou formuláciou „na reklamných miestach“ v zmluve deklaroval, čím uviedol žalovaného do omylu, ktorý mal zásadný význam
pre jeho rozhodnutie uzavrieť zmluvu. Ak by žalovaný vedel, že predstava žalobcu o propagovaní jeho firmy je v rozpore so Všeobecným nariadením Mesta T., takúto zmluvu by neuzavrel. Poukázal na ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že vzájomné vzťahy účastníkov zmluvného vzťahu musia byť presne vymedzené, pričom v čl. 1 zmluvy nie je presne špecifikované, na akých reklamných miestach bude inzercia vyvesená, nie je v ňom špecifikované, prostredníctvom ktorej kultúrnej organizácie bude realizované vyvesenie, resp. akej výlepovej služby a na akú dlhu dobu bude inzercia vyvesená. Bez absencie týchto konkrétnych povinnosti žalobcu nie je možné hovoriť o platnom uzavretí zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
6. Dňa 16.11.2011 žalobca ako zhotoviteľ, zastúpený G. G., uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o prevedení plošnej inzercie na plagátoch T. č. 4. Podľa čl. 1 predmet zmluvy - touto zmluvou sa zhotoviteľ zaväzuje, že na základe požiadaviek a podkladov inzerenta a následnej korektúry zhotoví plošnú inzerciu inzerenta na reklamné plagáty s kultúrnym, či športovým programom a zaistí po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou inzerenta na reklamných miestach, a to buď prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo výlepovej služby a inzerent sa zaväzuje zaplatiť za to zhotoviteľovi cenu vrátane DPH, to všetko za podmienok stanovených touto zmluvou, prílohami tejto zmluvy a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a Zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa čl. 4 všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bod 4.2 zaistenie vylepovania plagátov podľa čl. 1 zmluvy nezahrňuje zaistenie konkrétneho vývesného miesta, či vývesných miest, ani kvantifikáciu zverejnených plagátov s inzerciou inzerenta ich vylepovaním alebo vyvesovaním čo do počtu zverejnených plagátov, množstva ich vylepenia alebo obnovy poškodených plagátov. Uvedené skutočnosti, t.j. umiestnenie, rozdelenie a množstvo zverejnených plagátov sú výlučne v kompetencii subjektu zaisťujúceho výlep (vyvesenie) plagátov. Podľa bodu 4.3 inzercia inzerenta je na plagáte umiestnená vždy spolu s ďalšími inzerentmi po obvode plagátu na dohodnuté obdobie. V prostriedku plagátu je voľná plocha pre aktuálnu dotlač inzercie kultúrneho, či športového programu.
7. Mesto T. - Mestsky úrad na výzvu súdu v odpovedi zo dňa 28.10.2015 tak oznámil, že Mestské zastupiteľstvo v T. schválilo Všeobecné záväzné nariadenie č. XX/XXXX o vylepovaní informačných a propagačných materiálov, plagátov a úradných oznámení v Meste T. a neskôr aj Doplnok č. 1 schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v T. č. 253 zo dňa 26.4.2005 v tomto všeobecne záväznom nariadení sú vymedzené podmienky a postupy pri vylepovaní informačných a propagačných materiálov, plagátov, úradných oznamov a podobne na území mesta T.. Ako prevádzkovateľ verejných vylepovacích plôch bolo určene Mestské kultúrne stredisko T.. Uvedený stav je platný aj v súčasnosti. Podľa čl. 1 nariadenia Mesto T. vydáva toto všeobecne záväzné nariadenie za účelom vymedzenia podmienok a postupu pri vylepovaní informačných a propagačných materiálov, plagátov, úradných oznamov a podobne na území mesta T.. Dodržiavanie vylepovacieho poriadku sa vzťahuje na fyzické osoby a právnické subjekty vykonávajúce činnosť, ktorá súvisí s umiestňovaním (vylepovaním) oznamov informačných a propagačných materiálov, plagátov a iných podobných materiálov na území mesta T.. Podľa čl. 2 nariadenia na lepenie informačných a propagačných materiálov, plagátov, verejných oznamov a podobne sa určujú osobitné tabule, skrinky a zariadenia (betónové skruže a iné) slúžiace ako vylepovacie plochy. Za vylepovacie plochy podľa tohto nariadenia sa považujú len tie vylepovacie plochy, ktoré sú umiestnené na verejnom priestranstve. Zoznam verejných (mestských) vylepovacích plôch sa nachádza na mestskom úrade a u prevádzkovateľa vylepovacej služby. Vylepovanie informačných a propagačných materiálov, plagátov verejných oznamov a podobne na verejných priestranstvách a plochách viditeľných z verejných priestranstiev je povolené len na určených vylepovacích plochách a vo vnútri výkladných skríň objektov občianskej vybavenosti. Na vylepovanie sa nesmú používať najmä stromy a iné porasty, plochy a steny budov, zvodidla okolo ciest, výkladné skrine a okná z vonkajšej strany, stĺpy verejného osvetlenia, telefonického a elektrického vedenia, autobusovej zastávky, čakárne MHD, telefónne búdky, podchody, mosty, nadjazdy. Podľa čl. 3 nové vylepovacie plochy je možne zriaďovať len na základe písomného súhlasu mestského úradu. Podľa čl. 4 majiteľ vylepovacej plochy je povinný túto udržiavať, zabezpečovať jej trvalú údržbu a dbať o jej esteticky vzhľad. Všetky vylepovacie plochy musia byť zabezpečené zreteľným označením majiteľa a jeho adresy. Za verejné vylepovacie plochy, ktoré sú majetkom mesta, zodpovedá určený prevádzkovateľ vylepovacích plôch. Prevádzkovateľom verejných vylepovacích plôch je Mestské kultúrne stredisko T.. Podľa čl. 5 na verejných mestských plochách je možné zabezpečiť vylepovanie informačných a propagačných materiálov, plagátov, verejných oznamov a podobne len prostredníctvom vylepovacej služby zriadenej pri Mestskom kultúrnom stredisku T.É.. Podľa čl. 6 pre zabezpečenie kontroly dodržania podmienok
vylepovania plagátov musí byť každý plagát pred umiestnením na vylepovaciu plochu označený evidenčným číslom, odtlačkom pečiatky ,,Vylepenie plagátu povolené“ a podpisom zodpovednej osoby. Vylepené plagáty musia byť označené údajmi, z ktorých je zrejmý objednávateľ služby alebo osoba, v prospech ktorej boli plagáty vylepené. Podľa čl. 8 nariadenia vlastníci objektov sú zodpovední za ochranu týchto objektov pred lepením plagátov a iných materiálov. Vlastníci objektov sa považujú za porušovateľov verejného poriadku, ak bezodkladne neodstránia z exteriérov svojich objektov nalepené plagáty a oznamy. Výlepovými miestami v meste T. podľa nariadenia sú E. ulica, T. ulica, E. B.. K. - L., E. B.. - C., V. - F., I. K. I. M.. E., H. - križovatka, E. D. E. - kostol, E. D. E. - autobusová zastávka, Q. Š. - F., A. Š., Ž. E., U. E. D., I. Z. - L. K. G. Ú. T.. V ďalších dôvodoch v rozsudku súd citoval ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 267 ods. 1, ustanovenie § 273 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a v kontexte s vykonaným dokazovaním súd konštatoval, že v čl. 1 zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch T. uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 16.11.2011 sa zmluvné strany jasne a jednoznačne dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ zhotoví plošnú inzerciu inzerenta na reklamné plagáty s kultúrnym, či športovým programom a zaistí po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou inzerenta na reklamných miestach, a to buď prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo vylepovej služby. Pre vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov v súlade s ustanovením tohto článku zmluvy na reklamných miestach, buď prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo vylepovej služby, bol zhotoviteľ povinný rešpektovať Všeobecne záväzné nariadenie Mesta T. platné v tom čase, t.j. Nariadenie č. XX/XXXX zo dňa 17.12.1996, účinné od 2.1.1996 v znení Doplnku č.1 schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v T. dňa 26.4.2005, účinného od 15.5.2005. Toto všeobecne záväzne nariadenie presne vymedzuje podmienky a postup pri vylepovaní informačných a propagačných materiálov, plagátov, úradných oznamov a podobne na území Mesta Humenné a jeho dodržiavanie sa vzťahuje na fyzické osoby a právnické subjekty vykonávajúce činnosť, ktorá súvisí s umiestňovaním (vylepovaním) oznamov, informačných a propagačných materiálov, plagátov a iných podobných materiálov na území mesta T.. Zároveň presne definuje pojem vylepovacie plochy, ich umiestnenie a subjekty oprávnené tieto vylepovacie plochy využívať. Súd vyslovil záver, že predmetnú zmluvu o vykonaní plošnej inzercie treba posúdiť spojením so všeobecne záväzným nariadením Mesta Humenné, a teda skúmať, či v tom ktorom mesiaci bol naplnený predmet zmluvy tak, aby bolo rešpektované všeobecne záväzné nariadenie. Podľa súdu si zmluvné strany v zmluve pomerne jasne vymedzili termíny. Reklamne miesto je istým spôsobom v tomto prípade terminus technicus, ktorý nemôže byť vysvetľovaný tak, že je možné robiť výlep alebo vyvesenie plagátov hocikde, ale len tam, kde sú reklamné miesta. Je zrejmé, že žalovaný chápal tieto reklamné miesta ako miesta, ktoré sú majetkom mesta, pričom sa tak dôvodne domnieval súvislosti s tým, že podstatnú časť plagátu, na ktorom mal mať zverejnenú svoju inzerciu mal tvoriť kultúrny program mesta T., a teda mal osloviť obyvateľov a návštevníkov mesta T., čo bola aj jeho cieľová skupina, pretože tu má žalovaný zriadenú svoju firmu. Zároveň sa v tejto súvislosti žalovaný dôvodne domnieval, nakoľko súčasťou plagátu je kultúrny program mesta T., že mesto bude zabezpečovať vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov na reklamných miestach v súlade zo Všeobecne záväzným nariadením Mesta T. o vylepovaní informačných a propagačných materiálov, plagátov a úradných oznamov v meste T. a že žalobca bude toto všeobecne záväzné nariadenie rešpektovať. Toto napokon potvrdil aj sám žalobca, keď uviedol, že súčasťou plagátu mal byť Kultúrny mesačník Mesta T.. Z výpovede žalobcu však vyplynulo, že pre neho je zmluva s Mestom T. o výlepných miestach neefektívna, pretože mesto má k dispozícii asi len 12 betónových skruží, na ktoré je možné plagáty vylepiť, pričom žalobca ich distribuuje okolo 150. Žalobca tiež uviedol, že plagát obsahujúci inzerciu žalovaného bol vyvesený na vývesnom mieste mesta asi v mesiaci júl alebo august 2012. Zo strany žalobcu tak nedošlo ani k naplneniu predmetu zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia v žalobe. Súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy a tiež za to, že žalovaný bol žalobcom pred jej uzatvorením i pri jej uzatváraní uvedený do omylu, a to práve čo sa týka reklamného miesta a miest na vylepovanie týchto plagátov. Žalobca za takejto situácie nemôže preukázať svoje tvrdenie tým, že vylepoval plagáty obsahujúce inzerciu žalovaného na akýchkoľvek verejnosti prístupných miestach, a to vzhľadom na znenie čl. 1 zmluvy, kde sú uvedené reklamné miesta, kde je uvedená aj kultúrna organizácia Mesta T.. Z týchto dôvodov, keďže zmluva je neplatná, žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pretože sám spôsobil omyl v konaní pri uzatváraní tohto právneho úkonu. Okrem toho žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti zo zmluvy, ak by aj bola platná. Konkrétne nevylepoval plagáty na dohodnutých reklamných miestach, nevylepoval ich cez kultúrnu organizáciu mesta ani cez vylepovú službu, hoci pred uzatváraním zmluvy a pri uzatvorení zmluvy to žalovanému sľuboval a vyplýva to aj zo zmluvy. Žalovaný len z tohto dôvodu zmluvu uzatvoril a neskôr zistil, že ju žalobca nedodržal. Na reklamných miestach mesta plagáty žalobca nevylepil a ani
nemohol pretože s mestom nemá uzavretú zmluvu. Tým žalobca jednak uviedol žalovaného do omylu pri uzatvorení zmluvy, tento omyl spôsobil a predmet zmluvy nenaplnil.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, pripadne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa namiesto riadneho zistenia skutkového stavu pristúpil k zmene rozhodnutia bez riadneho posúdenia všetkých relevantných skutočností. Nesprávne prisúdil váhu jednotlivým vykonaným dôkazom a namiesto posúdenia sporu ako celku, pristúpil k jednostrannej zmene rozhodnutia. Nie je pravdou žalovaného, že bol uvedený do omylu, a to tak, že mu bolo pri podpisovaní zmluvy sľúbené, že inzerciu bude zabezpečovať v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom T. a ich vylepných plochách. Pokiaľ by bola takáto spolupráca dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným, bola by uvedená v textácii zmluvy a nebola by vychádzala z jedno stranného tvrdenia žalovaného. Pokiaľ má žalovaný takú vôľu, mal si vymieniť zmenu zmluvy a nie brániť sa nezaplatením po vykonaní inzercie. V niektorých rovinách má takéto konanie charakter nekalo- súťažnej praktiky až obchodovania v zlej viere. Súd nezohľadnil jeho tvrdenie, že pri podpisovaní zmluvy bolo jednoznačne uvedené, že na vylepných miestach kultúrnej organizácie inzercia visieť nebude. Toto tvrdenie bolo preukázané aj výpoveďou svedka G.. Takto bola prevádzkovaná inzercia zo strany žalobcu aj v roku predchádzajúcom roku, kedy uzavrel dohodu so žalovaným. Žalobca nesúhlasil s reštriktívnym vykladaním reklamného miesta ako miesta určeného všeobecne záväzným nariadením obce. Podľa neho je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, ako aj s obvyklými obchodnými vzťahmi, aby vylepným miestom na území mesta bolo iba také miesto ktoré je určene VZN. Žalobca pripomenul, že pokiaľ chcel žalovaný mať vylepenú dohodnutú inzerciu iba na vylepných miestach patriacich Mestu T. mal si tak vymieniť toto v zmluve. Žalobca má súhlas vlastníkov nehnuteľností, kde vylepoval inzerciu, a to na celé obdobie trvania zmluvy. Nakoľko neboli v zmluve presne identifikované výlepné miesta ako výlepné miesta Mestského kultúrneho strediska T., mal žalobca právo vylepiť inzerciu aj na miesta patriace súkromným tretím osobám, a tým si splniť povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Podľa žalobcu nemožno zobrať do úvahy tvrdenia uvádzané žalovaným o porušovaní akýchkoľvek predpisov bez toho, aby to preukázal akýmkoľvek dôkazom. Je síce pravdou, že žalovaný vo výpovedi tvrdil, že osoba zodpovedná za vylepenie plagátov dostala pokutu, avšak toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom dôkaze. Žalobca nesúhlasil s tým, že čl. 4 všeobecných obchodných podmienok je v rozpore s čl. 1 - predmet zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky majú doplňujúci a upresňujúci charakter k zmluve. Samotné ustanovenie bodu 4.2 všeobecných obchodných podmienok nie je evidentne odlišné od čl. 1 zmluvy. Žalobca mal za to, že je nesprávne a nespravodlivé od neho žiadať splnenie požiadaviek, ktoré neboli dohodnuté v zmluve. Zmluva žalobcovi umožňovala viac spôsobov zaistenia výlepu plagátov, a preto nevyužitie jedného subjektu na zaistenie výlepu plagátov ešte neznamená nesplnenie si povinnosti podľa zmluvy.
10. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu mal za to, že pri uzatváraní zmluvy bol uvedený do omylu a súd správne vyhodnotil porušenie všeobecne záväzného nariadenia mesta pracovníkom žalobcu. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na výpoveď svedka G., tu opomenul uviesť, že ide o osobu, ktorú nie je možné hodnotiť ako nezaujatú, pretože pracuje pre žalobcu. Účelovo však žalobca opomenul výpoveď svedka Š., vylepovača plagátov, ktorý pri výpovedi na súde ako svedok navrhnutý žalobcom potvrdil, že mu boli udelené pokuty za to, že vylepoval plagáty na miestach v meste v rozpore so všeobecne záväzným nariadením mesta, preto touto výpoveďou bolo preukázané porušovanie predpisov, ktoré požaduje preukázať žalobca v odvolaní. Žalobca tvrdí, že mal súhlas vlastníkov nehnuteľností na vylepovanie plagátov, ale takéto súhlasy, nepredložil napriek tomu, že sa nich v odvolaní odvolával. Toto jeho tvrdenie však nezodpovedá výpovedí svedka Š. a tvrdeniam žalovaného a svedka R., ktorí pri výpovediach uviedli, že sa plagáty často povaľovali na zemi, resp. na miestach, kde nebolo umožnené tieto vylepiť (napr. budova Daňového úradu v T. a pod.). V neposlednom rade žalovaný poukázal na list z Mestského kultúrneho strediska T. zo dňa 12.4.2012, ktorým bol upozornený na to, že na propagačnom materiáli žalobcu bol použitý program Mestského kultúrneho strediska a Kina W. bez jeho súhlasu a vedomia, pričom Mestské kultúrne stredisko Humenné konštatovalo porušenie ich práv zo strany vydavateľa, teda žalobcu. Aj tento list svedčí o tom, že žalobca sa od začiatku snažil vyvolať u žalovaného a iných svojich klientov dojem, že spolupracuje s Mestským kultúrnym strediskom T. čo od novembra 2011 nebola pravda. Skutočnosť, že žalobca v minulosti spolupracoval s Mestským kultúrnym strediskom T. a že túto spoluprácu ukončil až v novembri 2011, teda v čase, keď uzatváral
zmluvu so žalovaným, svedčí aj list z Mestského kultúrneho strediska v T. zo dňa 7.11.2012, adresovaný jednému z ďalších klientov žalobcu. Žalovaný mal za to, že v čase podpisu zmluvy žalobca uvádzal, že plagáty budú vylepované prostredníctvom kultúrneho strediska mesta, čo však následne žalobca splniť ani nemohol, pretože medzi ním a Mestom Humenné došlo k ukončeniu spolupráce. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP prejednal odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 9.5.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., pričom došiel k záveru že nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd z tohto dôvodu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:
12. Odvolací súd pripomína, že už v návrhu na začatie konania žalobca uviedol, že je obchodným partnerom kultúrnych organizácii na území Slovenska, že vyrába pre tieto organizácie farebné bianko plagáty obsahujúce mesačné programy týchto kultúrnych organizácii s prezentáciou cca 24 až 30 inzerátov po obvode tohto plagátu. Bianko farebný plagát i s inzerátmi je s pravidla vyrobený na 12 mesiacov a kultúrna organizácia zaisťuje dotlač a distribúciu plagátu s programom kultúrnych akcii. Ďalej žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že jeho činnosť spočíva predovšetkým v tom, že hľadá pre tieto kultúrne organizácie inzerentov z daného regiónu, spisuje s nimi zmluvy prostredníctvom svojich obchodných zástupcov a potom vyrába (tlačí) pre inzerentov a kultúrne organizácie spoločný plagát, ktorý je používaný pre dotlač a distribúciu kultúrneho programu organizácie. Už z tohto textu návrhu na začatie konania vyplýva, v akom zmysle a za akým účelom bola uzatvorená zmluva o prevedení plošnej inzercie na plagátoch T. č. 4 zo dňa 16.11.2011. Preto tvrdenie žalobcu v priebehu konania aj v priebehu odvolacieho konania, že nie je pravdou, aby žalovaný nebol uvedený do omylu tým, že mu bolo sľúbené, že inzerciu bude zabezpečovať v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Humenné a na jeho výlepných plochách nie je pravdivé. Nakoniec aj v texte zmluvy, kde je vymedzený predmet sa uvádza, že vylepovanie plagátov s inzerciou inzerenta sa uskutoční na reklamných miestach, a to buď prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo vylepovej služby, a teda evidentne nie je pracovníkom žalobcu. Zmluva o prevedení plošnej inzercie na plagátoch Humenné musela rešpektovať pri jej napĺňaní Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Humenné, a preto odvolávka súdu prvého stupňa na text tohto nariadenia je dôvodná. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ak by aj zmluva o prevedení plošnej inzercie zo dňa 16.11.2011 bola platná, nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy, a preto nemôže mať žalobca nárok na zaplatenie ceny diela. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
13. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie senátu bolo prijate pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).