Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-111-2017.pdf
PDF · 74.09 KB
Case nature
Subarea
27P/111/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletého R. W., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Bratislava a F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XX/XX, M. R. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný do právoplatného skončenia konania vo veci samej platiť na mal. R. W., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 80 € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením toho uznesenia. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajší súd domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že otec si voju vyživovaciu povinnosť k synovi dobrovoľne neplní. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa manželstvo neuzavreli a nežijú ani v spoločnej domácnosti. Otec od narodenia o dieťa nejaví záujem, celá starostlivosť je výlučne na nej, na starostlivosť o dieťa jej neprispieva ani finančne. Žiadala otca preto zaviazať povinnosťou platiť výživné vo výške 120 € mesačne. Zo vzťahu s F. W.Y. sa jej dňa XX.XX.XXXX narodil aj maloletý P. F., ku ktorému odmieta uznať otcovstvo. S návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala otca zaviazať povinnosťou platiť na Lea výživné v sume 120 €. Potrebu predbežnej úpravy zdôvodnila tým, že otec jej dlhodobo neplatní na syna výživné, čím sú ohrozené základné životné potreby maloletého dieťaťa. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 2 27P/111/2017 Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov 3 27P/111/2017 povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba prevzal. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne opodstatnený. Otec dieťaťa neplatí výživné na mal. R., na jeho starostlivosti sa nepodieľa ani osobne. Je neprípustné aby celá osobná starostlivosť o dieťa ako aj starostlivosť po materiálnej stránke bola výlučne na matke. Matka dieťaťa má okrem R. ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. P. F., nar. XX.XX.XXXX, jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok, spolu s deťmi žije v rodičovskom byte spolu s matkou a svojim bratom. Otec bol naposledy zamestnaný v obchodnej spoločnosti V. B. B..T..Y.. s mesačným príjmom 549 €. Má vyživovaciu povinnosť k ďalším deťom - F. W.Š., nar. XX.XX.XXXX, H. W., nar. XX.XX.XXXX, C. V., nar. XX.XX.XXXX. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CSP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi , preto stanovil výšku nevyhnutej miery výživného sumou 80 € mesačne. Bude vecou dokazovania vo veci samej zistiť osobné a majetkové pomery oboch rodičov a na základe objektívneho zhodnotenia skutkových okolností následne stanoviť konečnú výšku výživného, ktorá bude odzrkadľovať skutočné potreby maloletého dieťaťa ako aj finančné možnosti otca. Vo zvyšnej časti súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Uznesenie nadobúda vykonateľnosť dňom doručenia /§ 331 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
4
27P/111/2017
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu. rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP) .