Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-74-2021.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/74/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného G. E., prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júna 2022 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G. E., narodený XX. E. XXXX v I., trvale bydliskom ul. E. č. XXX/X, XXX XX H. pri G.,
sa uznáva vinným, že
dňa 16.10.2020 v čase o 06.50 h viedol osobné motorové vozidlo zn. H. W., ev. č. G VIN: F farba modrá metalíza, v Malackách po štátnej ceste I/2, km 48,5, smerom do centra mesta, na Štefánikovej ulici pred rodinným domom č. 1560/4 sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho nespozoroval chodkyňu poškodenú G.. N. O., ktorá v tom čase prechádzala z ľavej strany cesty cez priechod pre chodcov vedúci cez hlavnú cestu a bola už v druhej polovici priechodu, keď do nej narazil obvinený prednou časťou vozidla, čím porušil § 4 ods. 1 písm. f), a § 137 ods. 1, ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, následkom čoho poškodená Mgr. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXXX/X, utrpela stredný otras mozgu, viaceré zlomeniny lebky a tvárových kostí, viaceré zlomeniny driekovej chrbtice a panvy, pomliaždenie kolena, pomliaždenie lakťa, otvorenú ranu vo vlasovej časti hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že výkon peňažného trestu bude úmyselne zmarený, sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenej Mgr. N. O., nar. XX. K. XXXX v G., trvale bydliskom ul. H. č. XXXX/X, XXX XX G., škodu vo výške 6.744,- eur,
- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 2.161,40 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 23. septembra 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu zo 23. septembra 2021, č. 1Pv/441/20/1106-14, na G. E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, príp. náhrady škody, a to oboznámením, resp. prečítaním vyčíslenia nákladov - VšZP č. l. 17, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody č. l. 42 - 44, zápis o dychovej skúške č. l. 53, vyčíslenia nákladov - poškodená Mgr. N. O. č. l. 71 - 73, evidenčnej karty vodiča č. l. 54 - 55, aktualizovaného odpisu registra trestov a centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 13. júna 2022.
Čo sa týka výroku o treste, vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí jeden až päť rokov. Už tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona], avšak podstatným tu je hlavne to,
že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi ešte stále menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 157 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty, ako napr. peňažný trest a pod., a to samozrejme aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (predmetné konštatovanie vyplýva z toho, že porušenie dôležitej povinnosti je znakom skutkovej podstaty pri stíhanom prečine).
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil najmä to, že obžalovaný vôbec nebol doposiaľ súdne trestaný, dokonca ani priestupkovo sankcionovaný, a tiež, že po spáchaní predmetného skutku, od ktorého uplynula už doba vyše jedného a pol roka, vedie riadny život, teda nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Pokiaľ ide o výpis z evidenčnej karty vodiča, tak pre ukladanie trestu je podstatným aj to, že obžalovaný disponuje vodičským oprávnením skupiny „B“ už od roku 1977 (t. j. v súčasnosti 45 rokov), pričom počas tejto doby nemá evidované žiadne záznamy, teda ani blokové pokuty, ostatné priestupky, zadržania vodičského preukazu, trestné činy, preskúmania, preskúšania a pod. Možno preto uzatvoriť, že pokiaľ u obžalovaného neboli, s výnimkou posudzovaného prípadu, počas cca 45 rokov zaznamenané žiadne porušenia zákonov v zmysle trestnej činnosti, ani len konania priestupkového charakteru, v jeho osobe tým pádom nejde o tzv. narušeného páchateľa, ktorý by sústavne a súčasne závažným spôsobom ignoroval pravidlá spoločnosti, teda v jeho osobe nejde ani o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by dlhodobo, sústavne a závažným spôsobom ignoroval pravidlá cestnej premávky, ale ide o vodiča, ktorá v prípade posudzovanej dopravnej nehody vybočil z inak 45 rokov vedeného riadneho spôsobu života.
Z uvedeného vyplýva, že súd u obžalovaného súd zistil 2 poľahčujúce okolnosti spočívajúce vo vedení riadneho života [§ 36 písm. j) Trestného zákona] a v priznaní sa k spáchaniu trestného činu [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 2:0. V prípade ukladania trestu odňatia slobody by súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (60 mesiacov - 12 mesiacov = 48 mesiacov; 1/3 zo 48 mesiacov = 16 mesiacov), t. j. z 5 rokov na 3 roky a 8 mesiacov; takýmto spôsobom by dospel súd k trestnej sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiace.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že k dopravnej nehode došlo 16. októbra o 06:50 hod., a to - v zmysle zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody - za dažďa, so zníženou viditeľnosťou vplyvom noci a verejného osvetlenia, a vplyvom poveternostných podmienok, na mokrej vozovke, pričom obžalovaný dodržal pravidlá o rýchlosti na danom úseku, nebol pod vplyvom alkoholu a jeho jediným pochybením bolo nedanie prednosť chodkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov.
Súd je po posúdení okolností prípadu a osoby obžalovaného toho názoru, že obžalovanému nebolo nutné ukladať najprísnejší druh trestu, ktorý upravuje Trestný zákon, a to trest odňatia slobody (hoci s podmienečným odkladom jeho výkonu), ale postačuje uloženie miernejšieho druhu trestu, a to peňažného trestu, keďže sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 56 ods. 2 Trestného zákona (obžalovaný spáchal prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného nebolo nutné ukladať trest odňatia slobody), teda na naplnenie účelu trestu postačí aj uloženie alternatívneho peňažného trestu vo výške 500,- eur (absencia akéhokoľvek skoršieho protiprávneho konania, a tiež to, že v prípade obžalovaného ide o takmer 80-ročného dôchodcu s príjmom 700,- eur, má dopad na to, že obžalovanému nebol ukladaný prísnejší peňažný trest, vzdialenejší od dolnej hranici trestnej sadzby), vrátane obligatórne ukladaného primeraného náhradného trestu odňatia slobody (5 mesiacov), ktorý je možné považovať za dostatočný, a to aj v kombinácii s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože obžalovaný pri predmetnej dopravnej nehode ako vodič motorového vozidla porušil povinnosť vodiča stanovenú zákonom o cestnej premávke, pričom ide o povinnosť, ktorej cieľom je práve predchádzanie takým kolíznym situáciám, aká sa odohrala aj v posudzovanom prípade. Tieto skutočnosti teda súd viedli k tomu, že uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá a vo výmere 2 roky, pričom miernejší trest zákazu činnosti súd neukladal najmä vzhľadom na - v skutkovej vete rozsudku uvedené - závažné následky, ktoré obžalovaný spôsobil poškodenej. Súd pritom pri ukladaní trestov vzal do úvahy aj postoj obžalovaného, v rámci ktorého sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznáva a úprimne ho ľutuje počas celého trestného stíhania a tiež, že poškodenej bol k dispozícii nápomocný až do príchodu sanitky po skutku, že sa poškodenej ospravedlnil tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, a súčasne aj mieru zavinenia obžalovaného, keď jeho zavinenie je vo forme nevedomej nedbanlivosti s tým, že z okolností prípadu vyplýva, že obžalovaný okrem nevšimnutia si chodkyne a nedania prednosti tejto chodkyni prechádzajúcej cez priechod pre chodcov, dodržal všetky ďalšie dopravné povinnosti.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej Mgr. N. O. škodu vo výške 6.744,- eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., škodu vo výške 2.161,40 eur, pričom tieto nároky na náhradu škody boli uplatnené riadne a včas v prípravnom konaní, v rámci čoho došlo aj k podrobnému rozpisu bodov (spolu 295) týkajúcich sa bolestného podľa lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára primára chirurgického oddelenia Nemocnice Malacky MUDr. K. D. a k podrobnému rozpisu úkonov vykonaných v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenej zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. Tieto nároky na náhradu škody obžalovaný nerozporoval a preto aj súd tieto nároky a sumy považoval za nesporné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.