Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/94/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, R., V..Č.. L. L. X, L. a otca: Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., korešpondenčná adresa: R. XXXX, Y., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný platiť na maloletého Y. Š., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 80,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2022, sa matka maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. Súčasne s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, ktorým by súd na čas až do rozhodnutia vo veci samej dočasne upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Maloletého Y. navrhovala zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom otec bude povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci na účet maloletého, ktorý spravuje matka, počnúc dňom doručenia uznesenia. Otec nie je oprávnený stretávať sa s maloletým, a to z dôvodu rizikového správania, ktoré ohrozuje zdravý vývin maloletého až do zmeny súčasného stavu otca. Ak by však súd vyhodnotil túto situáciu inak, navrhovala styk pre otca pod dohľadom inej dospelej osoby alebo s tým, že sa budú zúčastňovať stretnutí sprostredkovaných v príslušnom Centre pre rodiny. Zároveň navrhovala, aby súd schválil jej návrh na zmenu priezviska maloletého z priezviska „Š.“ na „K.“ z dôvodu osvojenia si matkinho priezviska u maloletého.

2. Uznesením č.k. -15 zo dňa 26.05.2022 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. .

3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu rodičov. S otcom maloletého dieťaťa tvorili pár 11 rokov, z toho 8 rokov žili v spoločnej domácnosti, otec prispieval na chod domácnosti formou denných príspevkov na stravu a matka hradila nájom a ostatné výdavky. Keďže otec bol v práci platený týždenne, niekedy denne, financií mali vtedy dostatok. Keď mal maloletý tri roky, presťahovali sa v roku 2015 do L., do spoločného podnájmu a ich bežné partnerské nezhody sa začali stupňovať. Konflikty vznikali z dôvodu otcovej žiarlivosti a nedôvery. Všetko sa to však dalo

zvládnuť až do momentu, keď matka nastúpila naspäť do pracovného pomeru po skončení materskej dovolenky. Otec začal stupňovať svoje nátlaky voči nej, kontroloval ju na každom kroku, stratil záujem o svoju prácu a začal mať finančné problémy, ako aj problémy s alkoholom. Často pil, prišiel o vodičský preukaz pod vplyvom, celé dni spal a po príchode matky z práce a vyzdvihnutí syna zo školy, ho nachádzala v dezolátnom stave, tak ako aj stav domácnosti. Po zemi bývali smeti, otec vynadal matke, že nie je upratané, nadával a obviňoval matku z nevery, neprekážalo mu ani to, že toho všetkého bol svedkom maloletý syn. Otec prekročil všetky hranice znesiteľnosti, keď v matkinom mene z jej mobilného zariadenia písal na sociálnych sieťach jej známym, pýtal si v jej mene peniaze od jej zamestnávateľky (zálohu z výplaty) a jeho psychický stav sa rapídne zhoršil natoľko, že sa pokúsil o samovraždu. Táto udalosť sa stalo za prítomnosti svedkov, ktorí to celé videli, ako si otec berie stoličku na balkón a pred matkou a maloletým dieťaťom na ňu vystupuje s tým, že on ide skočiť, že sa chce zabiť, pričom matka ho zastavila a stiahla dnu, na druhý deň si nič nepamätal ako tvrdil, vraj bol príliš opitý. Matka mu pritom nikdy nedala jediný dôvod na podozrenia voči nej, je rodinne založená, so svojimi rodičmi má blízky vzťah, stará sa o syna a o svoju domácnosť riadne, zodpovedne chodí do práce. Otcove problémy s alkoholom sa začali zhoršovať, začal hrať aj automaty a od toho momentu to šlo dolu vodou veľmi rýchlo. Robil veľké scény, u matky v práci museli zablokovať jeho číslo, v škole u maloletého mu prestali učitelia odpovedať na otázky, matka prišla o veľa známych a dobrých priateľov kvôli jeho správaniu, pretože ich presviedčal, že ona je zlý človek. Viackrát bola privolaná polícia k ich hádkam, trpela matka a najviac maloletý syn. Skončilo to tým, že majiteľka bytu, v ktorom spolu bývali v podnájme jej dala ultimátum s hrozbou, že všetci prídu o strechu nad hlavou, a tak otca zo spoločnej domácnosti vyhodila a ukončila to s ním. U otca boli pokusy o nápravu, avšak nakoniec to vždy zlyhalo pre pretrvávajúce problémy s alkoholom a následné manipulatívne a agresívne správanie. Matka vyhovela otcovi zakaždým, keď chcel hovoriť alebo stretnúť sa so synom. Vždy to však dopadlo negatívne. Naposledy bola svedkom toho, ako maloleté dieťa prosilo do telefónu otca, aby prestal, aby mu nehovoril také veci a nakoniec hodil telefón o zem. Keď sa ho matka pýtala, čo sa stalo, povedal, že otec mu hovoril, že je kurva a môže za to, že s nimi nežije. Maloletý definitívne stratil dôveru voči otcovi potom, ako mu ten sľuboval, že Vianoce strávia spolu u jeho rodičov, nakúpi mu darčeky a nakoniec pre konflikty v jeho rodine a strate bývanie z týchto plánov a sľubov nič nebolo a dieťa nikam nešlo. Následne sa otec so synom stretli až na Veľkú Noc v apríli 2021, kedy ho otec zobral na návštevu k jeho rodičom, kde opäť maloletého obťažoval vulgárnymi rečami o matke a dokonca, podľa tvrdení syna a matky otca ako svedkyne, ho mal otec udrieť do tváre, pretože mu maloletý vyčítal, že sa oňho nestará. Od toho času maloleté dieťa a otec nie sú spolu v kontakte, nestretávajú sa, nevolajú si a zo strany otca nie sú žiadne pokusy o budovanie vzťahu. Ich posledný telefonický kontakt bol na narodeniny maloletého v roku 2021, kedy mu otec napísal správu, v ktorej mu oznámil, že ho má síce rád a všetko mu raz kúpi a budú spolu, ale až keď bude mať maloletý 18 rokov. Už je to rok, čo otec a maloletý syn nie sú v kontakte, rovnako tak otec nie je v kontakte ani s matkou, neprispieva na maloletého žiadnou čiastkou, nekontaktuje sa s ním. Otec si našiel novú ženu už s dvomi deťmi od iného otca a tvoria spolu rodinku. Keďže matka nevie vyriešiť pretrvávajúce problémy v komunikácii s otcom dieťaťa a blíži sa nový školský rok, potrebuje vypĺňať a podpisovať papiere vo veci maloletého, kde sú potrebné podpisy oboch rodičov, požiadala súd o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Od roku 2017 matka pracuje v N. O., kde si mesačne zarobí 300,- EUR. Okrem toho dostáva prídavok na dieťa vo výške 25,88 EUR a jej rodičia jej dopomôžu mesačne vo výške 50,- EUR. Spolu teda jej skutočný mesačný príjem činí 375,88 EUR. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, s maloletým dieťaťom býva v podnájme sama, nemá nového partnera a spolu so synom sa snažia vyžiť aj v skromných pomeroch. Otec maloletého je povolaním J.. Kým ešte rodičia spolu žili, zarábal mesačne aj 1500,- EUR a na starostlivosť o dieťa vtedy prispieval riadne. Po rozchode rodičov v roku 2020 a jeho odchode z domácnosti však neprispel významnou čiastkou vôbec a od septembra 2020 neprispel na maloletého nijako finančne ani materiálne. O jeho aktuálnom príjme a mesačných výdavkoch matka nemá predstavu, keďže spolu nie sú v kontakte. Vie len to, že sa často necháva vyplácať na ruku, býva v R. H. Y. L. s novou ženou a dvomi deťmi v podnájme a pracuje v centre. Maloletý aktuálne končí X. ročník základnej školy, v škole sa mu darí, jeho správanie sa výrazne zlepšilo po rozchode s otcom a maloletý sa začína pýtať na krúžky či iné voľnočasové aktivity. Zároveň má maloletý od lekára správu o tom, že má kratšiu ľavú nohu a jeho chrbtica pritom trpí, pri vývine a ako rastie sa mu začala zhoršovať chôdza a pribudli bolesti chrbta a nôh a kvôli lekárskym odporučeniam je potrebné chodiť na rehabilitácie do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia. Okrem toho si tento stav vyžaduje pravidelný nákup ortopedických vložiek do topánok a sledovanie stavu vhodnej obuvi u dieťaťa, ako aj ďalšieho vývinu tejto situácie. Zároveň čakajú na prijatie u očného lekára a nového zubára. Toto sú všetko výdavky, ktoré bude hradiť len matka sama. Má však za to, že aj otec je napriek všetkému povinný s danými výdavkami pomôcť aspoň tým, že bude plniť svoju mesačnú vyživovaciu povinnosť.

Z dôvodu, že otec opakovane nerešpektoval dohody o stretávaní s maloletým dieťaťom, pričom si voči nemu neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a to ani len vo výške zodpovedajúcej zákonnému minimu, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, má matka za to, že je nevyhnutné, aby boli predbežným opatrením dočasne upravené pomery účastníkov.

4. Podľa predloženého rozpisu mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletého tieto matka vyčíslila celkovo na sumu 400,- eur mesačne a pozostávajú z týchto položiek: pomerné náklady na nájomné 100,- eur, hygienické a čistiace potreby 50,- eur, strava 80,- eur, oblečenie 20,- eur, ortopedické pomôcky (vložky do topánok) 10,- eur, rehabilitácie chrbtice a nohy 80,- eur, školské pomôcky a potreby 10,- eur, školské krúžky a voľnočasové aktivity 50,- eur.

5. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. konanie vo veci samej o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani

nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (, , ,, ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých ( ) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

18. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému , pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa vyššie uvedeného považoval súd za primerané výživné vo výške 80,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletého. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka t.j. 200 eur mesačne nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere, navyše je táto suma totožná s výškou výživného, ktorého sa matka domáha vo veci samej ( 200,- eur). Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.

19. Súd zamietol návrh v časti o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa nachádza už u matky a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia

325 ods. 2 demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to vyžadovala ochrana života, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Rovnako v časti úpravy styku, nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy, ktorej by sa v prípade záujmu, mal domáhať rodič, ktorý dieťa nemá v starostlivosti, teda otec, nie matka, ktorá má dieťa v starostlivosti. Súd preto aj v tejto časti návrh ako neodôvodnený zamietol. Až v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností rodičov k maloletému je v jeho najlepšom záujme. Z rovnakých dôvodov súd zamietol návrh aj v časti schválenia zmeny priezviska maloletého zo Š. na K.. Ide o závažný zásah do práv dieťaťa, ktorého nevyhnutnosť matka žiadnym spôsobom nepreukázala. Zmena priezviska si vyžaduje riadne dokazovanie a až po jeho vykonaní súd rozhodne, či sú alebo nie sú dôvody na túto zmenu.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní