Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_70C-22-2021.pdf
PDF · 83.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-70C/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: U.. Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom T.. F. XX, F., proti žalovanej: F. O., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom X. 6, V., o zaplatenie 1 950,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 950,- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 650,- € od 1.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 650,- € od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 650,- € od 1.1.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd dňa 28.3.2021 domáhal zaplatenia istiny 1 950,- € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá zmluva o krátkodobom nájme bytu, pričom žalovaná bola povinná v súlade s článkom 4 zmluvy povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu. Nakoľko žalovaná si povinnosť hradiť nájomné nesplnila riadne a včas, bola dňa X.X.XXXX uzavretá dohoda o ukončení zmluvy o krátkodobom nájme bytu, v ktorej bode 2 žalovaná uznala svoj záväzok čo do jeho výšky a jeho právneho dôvodu a súčasne sa zaviazala uhradiť ho v troch splátkach. Z celkového uznávaného záväzku bol odrátaný depozit (článok d bod 6 zmluvy), ktorý žalovaná uhradila žalobcovi a ktorý žalovanej nebol vrátený, ale bol započítaný (celkový záväzok rozvrhnutý do troch splátok predstavuje sumu poníženú o depozit). K úhrade dlžnej sumy do podania žaloby nedošlo.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 6. apríla 2021 platobný rozkaz, ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej do vlastných rúk. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Miesto skutočného pobytu žalovanej, ktorý je fyzickou osobou, sa súdu zistiť nepodarilo, žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená oznámením o podanej žalobe zverejneným na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, zostala v konaní nečinná.
5. Súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. a) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- €.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení zákona č. 125/2016 Z. z. vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanej ako nájomcovi byt č. XXX nachádzajúci sa na 8. poschodí bytového domu na X. ulici v V., vchod 8, súpisné číslo XXXX. V zmysle článku 2 bod 1 nájom bol dojednaný na dobu určitú od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX. Podľa článku 4 bod 1 zmluvy si jej účastníci dojednali nájomné vo výške 530,- € mesačne, z čoho 370,- € predstavuje sumu za užívanie bytu a 160,- € predstavuje cenu zálohových platieb a služieb. Podľa článku 4 bod 6 sa nájomca zaviazal pri podpise tejto zmluvy alebo do 5 kalendárnych dní od podpisu tejto zmluvy uhradiť na účet prenajímateľa peňažnú zábezpeku (kauciu) vo výške 530,- €.
8. Z dohody o ukončení zmluvy o krátkodobom nájme bytu uzavretej podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení zákona č. 125/2016 Z. z. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca sa dohodli na ukončení zmluvného vzťahu založeného zmluvou o krátkodobom nájme bytu uzavretou medzi zmluvnými stranami dňa XX.XX.XXXX, a to ku dňu XX.X.XXXX. Podľa článku 2 dohody žalovaná mala dlh na zmluvne dojednanom nájomnom vo výške 2 480,- € ku dňu podpísania tejto dohody. Žalovaná vyhlásila, že tento záväzok uznáva čo do výšky, ako aj čo do právneho dôvodu. Zaviazala sa uhradiť záväzok vo výške 1 950,- € najneskôr do XX.XX.XXXX podľa nasledujúceho splátkového kalendára: 1. do XX.X.XXXX - 650,- €, 2. do XX.XX.XXXX - 650,- €, 3. do XX.XX.XXXX - 650,- €. Podľa článku 3 dohody sa zmluvné strany dohodli, že zábezpeka vo výške 530,- € nebude žalovane vrátená, ale bude použitá na čiastočnú úhradu záväzku a žalovaná si nebude nárokovať jej vrátenie.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v platnom znení (ďalej len ako „zákon o krátkodobom nájme bytu“) krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o krátkodobom nájme bytu zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.
11. Podľa § 4 ods. 2 zákona o krátkodobom nájme bytu úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
12. Podľa § 5 ods. 1 zákona o krátkodobom nájme bytu zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
13. Podľa § 6 písm. b) zákona o krátkodobom nájme bytu krátkodobý nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom.
14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
16. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o krátkodobom nájme bytu na dobu určitú od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX, ktorej predmetom bol krátkodobý nájom v zmluve špecifikovaného bytu. Strany si dohodli mesačné nájomné vo výške 530,- € a súčasne žalovaná zložila na účet žalobcu peňažnú zábezpeku vo výške 530,- €. Dohodou zo dňa X.X.XXXX si strany dojednali skrátenie doby krátkodobého nájmu, ktorý sa na jej základe skončil dňa XX.X.XXXX. Zároveň v predmetnej dohode žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi na zmluvne dojednanom nájomnom vo výške 2 480,- €. Súčasne sa strany dohodli na započítaní si vzájomných pohľadávok na nájomné a vrátenie peňažnej zábezpeky vo výške 530,- €, čím sa dlh žalovanej znížil na 1 950,- €, tento dlh sa žalovaná zaviazala splatiť v troch splátkach vo výške 650,- € splatných XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V konaní nebolo tiež sporné, že žalovaná svoj dlh vo výške 1 950,- € nesplatila, a to ani sčasti. Okrem toho už len pre úplnosť súd uvádza, že žalovaná v dohode zo dňa 1.9.2020 svoj dlh tiež uznala, čo má v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka za následok, že platí vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase uznania existoval. Žalovaná, nakoľko bola v konaní nečinná, existenciu dlhu nepopierala, preto uznanie dlhu nebolo pre toto konanie podstatné. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v čase istiny vyhovel.
17. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu žalobcovi riadne a včas v súlade s dohodou zo dňa 1.9.2020 neuhradila, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok podľa dohody. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola v tomto prípade vo výške 0 %, preto výška úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., predstavuje 5 % ročne. Súd z tohto dôvodu zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 650,- € od 1.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 650,- € od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 650,- € od 1.1.2021 do zaplatenia, teda žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.