Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/72/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, Y., zastúpený: O., proti žalovaným: 1./ J., s.r.o., so sídlom Y. XX, Y., L.: XX XXX XXX, 2./ X., a.s., so sídlom D. XX, L. pri W., L.: XX XXX XXX, obaja zastúpení: JX., o zaplatenie 7.833,77 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.833,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.833,77 eur od 01. 12. 2009 do zaplatenia a zároveň žalobca je p o v i n n ý vydať žalovanému v 1. rade plastové okná a dvere dodané žalovaným v 1. rade na rodinný dom v S. na základe ústnej zmluvy o dielo z októbra 2007, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 07.05.2010, doručenou súdu dňa 11.05.2010 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 7.833,77 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal dodať žalobcovi na jeho rodinný dom plastové okná a dvere. Na základe tejto zmluvy žalobca uhradil žalovanému v 1. rade zálohu vo výške 3.983,27 eur (120.000,- Sk) a to dňa 04.10.2007, ďalšiu zálohu zaplatil dňa 02.11.2007 vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk) a zostávajúcu časť kúpnej ceny zaplatil vo výške 2.190,80 eur (66.000,- Sk) a to dňa 08.11.2007. Počas záručnej doby došlo k výskytu vád, ktoré spočívali v tom, že plastové rámy sa začali prehýbať, čím prestali plniť tesniacu a estetickú funkciu. Tieto vady si uplatnil riadne v záručnej dobe písomnou reklamáciou zo dňa 01.10.2008, ktorou požiadal o výmenu plastových okien u žalovaného v 1. rade a uvedené dal na vedomie aj žalovanému v 2. rade. Dňa 10.03.2009 došlo k výmene okien na prízemí a terasových dverí, pričom uvedenou výmenou sa sledovalo zistenie pôvodu vád. Vymenené okná začali vykazovať rovnakú vadu, pričom zistené vady si žalobca opätovne uplatnil u žalovaný v 1. rade a 2. rade listom zo dňa 18.09.2009 a žiadal odstránenie pretrvávajúcich vád. Nakoľko v zákonom stanovenej lehote nedošlo zo strany žalovaných k odstráneniu vád, žalobca listom zo dňa 19.11.2009 adresovaný žalovanému v 1. rade od kúpnej zmluvy odstúpil a v odstúpení od zmluvy požiadal o vrátenie

kúpnej ceny vo výške 7.833,77 eur a vyzval žalovaného v 1. rade, aby si platové okná a plastové dvere prišiel prevziať.

3. Súd vo veci vydal dňa 27.09.2010 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 15Cb/72/2010-23, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaný v 1. rade a 2. rade včas odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu (ich štatutárnych zástupcov) a svedka A. C., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 02.11.2007, 04.10.2007 a 08.11.2007, s prehlásením spoločnosti X. a.s. zo dňa 10.03.2009, s reklamáciou zo dňa 01.10.2008, s reklamáciou zo dňa 18.09.2009, s odstúpením od zmluvy zo dňa 19.11.2009, s reklamačným zápisom zo dňa 29.09.2009, so zápisnicou o obhliadke, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobca v konaní uviedol, že so štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade, pánom G., uzatvoril zmluvu v Y. v mesiaci október 2007, pár dní predtým ako zaplatil prvú zálohu vo výške 3.983,27 eur (120.000,- Sk). Predmetom zmluvy bola dodávka plastových okien na rodinnom dome v S.. Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade realizoval zameranie a montáž okien a dverí na predmetný rodinný dom. So žalovaným v 1. rade bola dojednaná cena za dielo vo výške 7.833,77 eur. Po úhrade tejto sumy mu nebola vystavená žiadna faktúra a to aj napriek písomnej žiadosti. Ohľadne zaplatenia tejto ceny boli vystavené zo strany žalovaného v 1. rade len príjmové pokladničné doklady. Montáž predmetných okien a dverí prebehla v mesiaci november 2007. Predmetné okná riadne užíval a trištvrte roka po montáži sa okná začali prehýbať, pričom sa neohol profil okien, ktorý je napevno zabudovaný do stien rodinného domu, ale ohlo sa krídlo okna. Tento stav bol na všetkých oknách, avšak na slnečnej strane bolo prehýbanie vo väčšom rozsahu. V dôsledku uvedeného sa okná ťažšie zatvárili a menej tesnili. Štatutárnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade zaslal písomnú reklamáciu 01.10.2008, avšak na túto reklamáciu mu nebolo zo strany žalovaného v 1. rade odpovedané. Následne si zistil, kto je výrobcom profilov a na základe žiadosti následne prišiel zástupca tejto spoločnosti. Táto obhliadka zástupcu spoločnosti H. prebehla niekedy v zime roku 2008, pričom tiež nevedel opísať vadu týchto okien. Následne prišiel p. G. so zástupcom žalovaného v 2. rade, pánom C., s ktorým sa dohodli na výmene krídel na slnečnej strane, za účelom zistenia príčiny vád. Výmena sa uskutočnila dňa 10.03.2009, pričom dňa 18.09.2009 tieto opätovne reklamoval. Žalovaný v 1. rade však na túto reklamáciu žiadnym spôsobom nereagoval, v dôsledku čoho odstúpil od predmetnej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že okná, ktoré neboli vymenené a ktoré sa nenachádzajú na slnečnej strane sú v takom stave, aké boli po zabudovaní. Čo sa týka uzamknutia vchodových dverí, tieto sa nedajú odomknúť alebo zamknúť pričom problém nie je v zámke. Pokiaľ ide o prehlásenie žalovaného v 2. rade zo dňa 10.03.2009, toto bolo doručené priamo žalobcovi, keď pán G. osobne dopísal vetu: „Na celom okne sú okná skrivené a budú vymenené“, zároveň tam dal tam pečiatku a podpis. Túto podmienku žiadal žalobca preto, že trištvrte roka nikto na jeho reklamáciu nereagoval, vzniknutá situácia sa začala riešiť až potom ako kontaktoval výrobcu profilov. K reklamačnému zápisu zo dňa 29.09.2009 žalobca uviedol, že mu nie je zrejmý jeho obsah, nebolo mu odporúčané, ako má ďalej postupovať a na uvedenom stretnutí prítomný nebol. Zároveň nebol informovaný o spôsobe vybavenia reklamácie zo dňa 18.09.2009.

6. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca sa stretol so zástupcom žalovaného v 1. rade a uzatvoril s ním ústnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie plastových okien a plastových dverí na jeho rodinný dom v S.. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 7.833,77 eur, keď súčasťou tejto bola aj montáž plastových okien a dverí. Žalobca zaplatil túto kúpnu cenu v troch splátkach, a to priamo žalovanému v 1. rade. Po namontovaní predmetných okien a dverí žalobca zistil tzv. krútenie okien, ktoré spočívalo v prehýbaní plastov. Žalobca reklamoval predmetnú vadu u žalovaného v 1. rade listom zo dňa 01. 10. 2008, v ktorom žiadal výmenu plastových okien. Žalobca zaslal reklamáciu aj žalovanému v 2. rade ako výrobcovi. Po tejto reklamácii nasledovala obhliadka, a to dňa 10.03.2009. Následne žalovaný v 2. rade prehlásil v písomnom podaní zo dňa 10.03.2009, že preberá záruku v zmysle platných zákonov SR za výrobky dodané na stavbu žalobcu, v uvedenom prehlásení zároveň uviedol, že žalovaný v 1. rade je jeho obchodným zástupcom. Z uvedeného dôvodu žalobca žaluje v prejednávanej veci o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny aj žalovaného v 1. rade aj žalovaného v 2. rade, nakoľko nebolo zrejmé, či žalovaný v 1. rade uzatváral kúpnu zmluvu vo svojom mene, alebo ako obchodný zástupca žalovaného v 2. rade. Po uvedenej obhliadke došlo k výmene okien na 1. poschodí, za účelom zistenia, čo je príčinou krútenia okien. Novovymenené okná sa však tiež začali krútiť. Žalobca o uvedených vadách

opätovne upovedomil žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, a to listom zo dňa 18.09.2009, avšak žalovaní nereagovali. Následne žalobca listom zo dňa 19.11.2009 odstúpil od predmetnej zmluvy a žiadal vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. K odstúpeniu od predmetnej zmluvy došlo v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., keď reklamácia nebola vybavená v zákonom ustanovenej lehote 30 dní. Žalobca zároveň vyzval žalovaných v 1. rade a 2. rade, aby si prišli predmetné plastové okná prevziať. Pokiaľ ide o označenie žalovaných v tomto konaní, žalobca bol uvedený do omylu, keď z prehlásenia zo dňa 10.03.2009 vyplynulo, že bol obchodným zástupcom, pričom žalobca nie je povinný zisťovať, aký je vzťah medzi žalovanými. Označený účastník má niesť zodpovednosť za prípadnú náhradu škody z dôvodu, že žalobca platil v zmysle príjmových pokladničných dokladov žalovanému v 1. rade, avšak podľa prehlásenia z 10.03.2009 žalovaný v 2. rade preberá záruku za vady a zároveň je uvedené, že žalovaný v 1. rade je obchodným zástupcom, čo bolo najskôr popierané. Pokiaľ ide o reklamáciu z 18.09.2009, nejednalo sa o novú reklamáciu, ale jednalo sa o tú istú reklamáciu, ktorá sa vybavovala tri roky. Reklamácia z 18.10.2008 nebola vybavená vôbec, prehýbali sa všetky okná a na skúšku boli vymenené iba niektoré.

7. Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade M. G., v konaní uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy došlo niekoľko dní pred tým, ako bola zložená záloha 3.983,27 eur (120.000,- Sk). Predmetom zmluvy bola dodávka okien a dverí na rodinný dom v S. s tým, že realizoval zameranie a montáž predmetných okien a dverí. Žalobcovi boli predložené dve cenové ponuky, jedna bola od spoločnosti X. a.s. (žalovaný v 2. rade) a druhá od spoločnosti V. s.r.o.. Žalobca sa rozhodol pre drahšiu verziu spoločnosti X. a.s. Zároveň uviedol, že je žalovaný v 1. rade obchodným zástupcom žalovaného v 2. rade a žalobcu tiež informoval, že od žalovaného v 2. rade nakupuje okná. So žalobcom bola dohodnutá cena za tento predmet plnenia vo výške 7.833,77 eur (236.000,- Sk), na základe čoho bola vystavená faktúra, táto bola doručovaná žalobcovi osobne dňa 09.11.2007, kedy došlo k zaplateniu sumy 2.190,80 eur (66.000,- Sk) a následne na žiadosť žalobcu sa mu doručovala ešte opakovane doporučene. Montáž prebehla riadne začiatkom novembra 2007. Na jar roku 2008 žalobca telefonicky reklamoval vadu okien. Následne išiel okná pozrieť a zistil, že sú plne funkčné, avšak nevedel posúdiť, či prehnutie krídiel okien je v norme alebo nie. Pri otváraní a zatváraní okien zistil, že tieto sa otvárajú a zatvárajú ľahko. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že voľným okom videl prehnutie balkónových dverí, avšak nevedel posúdiť, či to bolo v norme alebo nie, pričom išlo len o estetický vzhľad, pretože dvere boli plne funkčné. Žalobca žiadal vymeniť všetky okná a dvere na rodinnom dome. Na čo mu bolo prisľúbené, že budú vymenené okná na západnej strane za účelom vyskúšania, či sa budú znova prehýbať alebo nie. Čo sa týka prehlásenia, že na celom okne sú okná skrivené a budú vymenené, táto bola dopísaná z dôvodu, že by žalobca nevpustil žalovaného v 1. rade do predmetného rodinného domu a ani by nedovolil vymeniť krídla na západnej strane. V zmysle uvedeného mali byť vymenené všetky okná na rodinnom dome, ktoré boli skrivené a nezodpovedali technickej norme. Na jar roku 2009 došlo k výmene okien na západnej strane. Zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo ku kontrole tejto výmeny okien, až následne žalobca oznámil, že na vymenených oknách sa prejavujú rovnaké vady. Následne sa realizovala obhliadka aj za prítomnosti pána C. a po obhliadke sa dohodlo, že sa žalobca ohlási, keď bude intenzívnejšie slnečné žiarenie, aby sa dalo zistiť, či sa tieto okná prehýbajú, nakoľko pri tejto obhliadke nebolo tieto skutočnosti zistené. K takejto výzve zo strany žalobcu nedošlo. Z tohto stretnutia následne vznikol zápis z tejto obhliadky, kde bolo skonštatované, že okná sú plne funkčné. Tento zápis sa realizoval vo firme žalovaného v 2. rade a žalobca tam nebol. Nespomínal si, či tento zápis z obhliadky bol doručovaný aj žalobcovi.

8. Štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade L.. M. C. na pojednávaní uviedol, že žalovaný v 1. rade nie je obchodným zástupcom žalovaného v 2. rade, medzi žalovanými nie je uzavretá žiadna zmluva o obchodnom zastúpení, pričom žalovaný v 1. rade je len obchodným partnerom. K výmene krídiel okien na rodinnom dome žalobcu došlo z dôvodu, že žalobca intenzívne trval na tom, že predmetné okná majú vadu, ktorú on popisoval a kontaktoval aj spoločnosť H., ktorá je dodávateľom suroviny, z ktorej sa vyrábajú okná. Zástupca spoločnosti H. uviedol, že je potrebné, aby sa šírilo dobré meno spoločnosti a preto vyšiel v ústrety tým, že dodal žalovanému v 2. rade bezplatne materiál, z ktorého sa vyrobili nové krídla pre žalobcu. Ďalej uviedol, že nie je možné, aby prišlo k ohnutiu krídla tak, ako to uvádza žalobca, nakoľko keby prišlo k takému ohnutiu krídla, sklo by prasklo.

9. Zástupca žalovaných v 1. a 2. rade v konaní uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzavretá ústna kúpna zmluva, podkladom ktorej bol tzv. ponukový list s cenou aj technickým popisom ohľadom priebehu a montáže okien a dverí. Žalovaný v 1. rade pri uzavretí zmluvy so žalobcom vystupoval sám vo svojom mene, nie ako obchodný zástupca žalovaného v 2. rade. Predmetom kúpnej

zmluvy bola dodávka a montáž okien a dverí na rodinnom dome v S., pričom táto bola uzavretá v zmysle Občianskeho zákonníka. Ako dodávku, tak aj montáž okien a dverí realizoval žalovaný v 1. rade a nie žalovaný v 2. rade. Kúpna zmluva bola uzatvorená v lete roku 2007, nakoľko dodávka bola v októbri 2007. Dodávka a montáž okien, ako aj zaplatenie kúpnej ceny prebehlo riadne a až po roku došlo zo strany žalobcu k reklamácii okien. Žalovaný v 1. rade uznal vady reklamované žalobcom v liste zo dňa 01.10.2008, pričom vymenil okná na prízemí a žiadal od žalobcu, aby oznámil prípadné vady na týchto oknách a to s prihliadnutím, ako sa okná a dvere správajú pri vysokých teplotách. Do tohto vzťahu vstúpil žalovaný v 2. rade a to za účelom posúdenia existencie vád, pričom žalovaný v 2. rade je výrobcom okien. Ak žalovaný v 2. rade uviedol vo svojom prehlásení, že preberá záruku v zmysle platných zákonov SR za výrobky dodané na stavbu žalobcu, ktoré boli dodané a namontované žalovaným v 1. rade, ide len o prehlásenie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a nejedná sa o žiadne vyjadrenie právneho vzťahu k žalobcovi. Zástupca žalovaného v 2. rade sa zúčastnil aj obhliadky predmetných okien a skonštatoval, že na predmetných oknách ako nových, tak aj vymenených neexistuje žiadna vada, čo do funkčnosti, tesnosti a estetického vzhľadu a preto neexistuje žiaden dôvod na výmenu týchto okien. Žalovanému v 1. rade bola tiež zo strany žalobcu doručená druhá reklamácia a následne dňa 29.09.2009 sa zúčastnili ako žalobca, tak aj žalovaní obhliadky, kde bolo skonštatované, že okná nemajú žiadne vady a preto je reklamácia nedôvodná. Právny zástupca v konaní ďalej uviedol, že zákon č. 250/2007 Z.z. upravuje len lehoty čo sa týka vybavovania reklamácie, a teda proces vybavovania reklamácie a nie otázku existencie alebo neexistencie vád. Reklamácia bola zo strany žalovaného v 1. rade riadne vybavená v lehote 30 dní, v prípade prvej reklamácie tým, že boli vymenené okná a v prípade druhej reklamácie bolo skonštatované, že okná nemajú žiadne vady, a to na stretnutí dňa 29.09.2009, teda v rámci 30-dňovej lehoty. Z uvedeného dôvodu nie je možné použiť ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. ako dôvod odstúpenia od zmluvy, pretože zo strany žalovaného v 1. rade došlo k vybaveniu reklamácie v lehote 30 dní. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade navrhol zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

10. Svedok A. C. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalovaný v 1. rade ho oslovil v súvislosti s reklamáciou žalobcu, aby posúdil oprávnenosť reklamácie. Žalobca reklamoval krivosť krídiel okien. Z hľadiska funkčnosti boli okná plnohodnotné a funkčné. Prípadná krivosť je v rámci tolerancie, ktoré sú presne špecifikované normami a pri použitom profile u žalobcu tento vykazuje ešte väčšiu povolenú toleranciu možného priehybu. Pri odchode zo stretnutia žalocovi prisľúbil, že ak sa vada evidentne opätovne vyskytne, žalovaný v 2. rade ako výrobca mu okenné krídla vymení a žalovaný v 1. rade vykoná montáž. Prvé stretnutie so žalobcom sa uskutočnilo krátko po tom, ako sa žalobca nasťahoval do domu, za účasti žalobcu, pána G. a pána C.. Na stretnutie bol prizvaný pánom G.. Pri prvom stretnutí bola tiež vykonaná obhliadka okien, avšak nebol zistený žiaden nedostatok pokiaľ ide o okná, pre ktorý by ich bolo potrebné vymeniť. U žalobcu boli čiastočne vymenené dve okná a dvoje krídla na balkóne, na zadnej strane domu, pričom sa jednalo v podstate o ústretový krok voči žalobcovi. Tým, že bol daný pokyn na výrobu okien a na výmenu považoval záležitosť za vybavenú. Pokiaľ ide o možnú odchýlku v priehybe tá môže byť až 4,5 mm, závisí to od výšky výrobku, keď pokiaľ ide o balkónové dvere tu to môže byť pri farebných profiloch až 7,8 mm. Svedok ďalej uviedol, že nie je bežné, aby bola odchýlka 2,5 cm od vertikálnej roviny, pričom počas obhliadky na oknách nevidel žiadnu takúto odchýlku. V prípade 2,5 cm priehybu by bolo okno nefunkčné a nedalo by sa zatvoriť. Pri stretnutí v septembri 2009 ani na pôvodných ani na vymenených oknách nezistil žiaden priehyb, pričom žalobcovi uviedol, že by bolo zbytočné vymieňať okná, ktoré sú funkčné a ktoré boli aj správne namontované. V čase keď sa dodávali okná žalobcovi, mal žalovaný v 2. rade certifikát kvality ISO 2001 a aj výrobky mali certifikát preukázania zhody.

11. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 02.11.2007 vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému v 1. rade zálohu za okná vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk).

12. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 04.10.2007 vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému v 1. rade zálohu za okná vo výške 3.983,27 eur (120.000,- Sk).

13. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 08.11.2007 vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému v 1. rade doplatok za okná vo výške 2.190,80 eur (66.000,- Sk).

14. Z prehlásenia zo dňa 10.03.2009 vystaveného žalovaným v 2. rade súd zistil, že L., štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade prebral záruku v zmysle platných zákonom SR za výrobky dodané

na stavbu žalobcu, ktoré boli dodané a namontované 10/2007 obchodným zástupcom spoločnosťou žalovaného v 1. rade.

15. Z reklamácie žalobcu zo dňa 01.10.2008 adresovanej žalovaným v 1. rade a 2. rade vyplýva reklamácia plastových okien, pričom ako dôvod reklamácie je uvedené ich prehýbanie - krútenie a navrhnutý spôsob vybavenia reklamácie - výmena plastových okien.

16. Z reklamácie žalobcu zo dňa 18.09.2009 adresovanej žalovaným v 1. rade a 2. rade vyplýva reklamácia vymenených okien a terasových dverí.

17. Z podania označeného ako Odstúpenie od zmluvy súd zistil, že žalobca z dôvodu opätovného nevybavenia reklamácie v zákonom stanovenej lehote 30 dní odstúpil od zmluvy a zároveň požiadal o vrátenie zaplatenej sumy 7.833,77 eur s tým, že si žalovaní môžu prevziať výrobky po telefonickom dohovore po dodaní nových výrobkov od nového dodávateľa.

18. Z reklamačného zápisu zo dňa 29.09.2009 vystaveného žalovaným v 2. rade vyplýva, že dňa 29.09.2009 pri stretnutí za účasti pána G., pána N. a pána C. za účelom posúdenia kvality okien dodaných pre žalobcu bola riešená reklamácia žalobcu. Pri obhliadke okien dodaných v októbri 2007, ako aj vymenené okná v marci 2008 nebola výrobcom zistená žiadna vada okien. Nakoľko sa reklamovaná vada neprejavila z dôvodu klimatických podmienok bol žalobcovi vystavený doklad o vybavení reklamácie s tým, že v prípade vyšších teplôt, pri ktorých sa vada môže prejaviť, žalovaných kontaktuje za účelom ďalšej obhliadky.

19. Zo zápisnice o obhliadke uskutočnenej dňa 20.06.2012 vyplýva, že vykonanou obhliadkou boli obhliadnuté okná v rodinnom dome, konkrétne dve okná - kuchyňa, jedálenský kút, dve okná a dvojkrídlové balkónové dvere, pričom vizuálne na týchto oknách nebolo viditeľné pokrivenie a boli funkčné. Jedno okno v kúpeľni, jedno okno v kotolni a zadné vchodové dvere, boli po vyskúšaní funkčné a nebolo u nich zistené viditeľné zakrivenie. Pokiaľ ide o zadné vchodové dvere, bolo konštatované ťažšie odomykanie a zamykanie. Ohľadom okna na toalete pri vchodových dverách nebolo zistené viditeľné zakrivenie a bolo funkčné. Na prvom poschodí boli obhliadnuté jedno okno v prednej izbe, jednokrídlové balkónové dvere, zadná izba jedno okno, jednokrídlové balkónové dvere, v kúpeľni jedno okno a v bočnej izbe dve okná, pričom tieto boli funkčné. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že podľa vyjadrenia žalobcu okná vykazujú na zadnej slnečnej strane zakrivenie v poobedných hodinách. Žalobca poukázal na to, že na spojoch nad oknami a balkónovými dverami na obývačke z vnútornej strany vidno popraskanie, pričom pri obhliadke toto bolo viditeľné. Popraskanie sa nachádza medzi sadrokartónom a rámom okna, keď z vonkajšej strany medzi rámom okna a omietkou nie je vidno popraskanie.

20. V danej veci rozhodol súd rozsudkom č.k. 15Cb/72/2010-146 zo dňa 09.04.2014, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil predovšetkým tým, že v dôsledku vzájomnej viazanosti uplatnenie a uspokojenie práva žalobcu na vrátenie ceny diela je viazané na uspokojenie práva žalovaného v 1. rade na vrátenie predmetu diela a teda žiadna zo zmluvných strán si nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie. Pokiaľ teda žalobný návrh nie je takto formulovaný, nemôže byť žalobca v konaní úspešný. Plnenia sa môže domáhať len ten, kto už sám svoj dlh splnil , alebo je pripravený splniť, pričom v danom prípade žalobca svoju pripravenosť vrátiť predmet diela neosvedčil. Nakoľko žalobný návrh nebol formulovaný na vrátenie vzájomných plnení prijatých účastníkmi zrušenej zmluvy a žalobca sa nemohol domáhať samostatného plnenia a tiež s poukazom na to, že súd je viazaný žalobným návrhom, žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bez zaoberania sa či došlo k vybaveniu reklamácie v zákonom stanovenej lehote a platnému odstúpeniu od zmluvy, zamietol.

21. Na základe odvolania podaného žalobcom, Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21Cob/198/2014-180 zo dňa 29.12.2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že súd o žalobe rozhodol bez zaoberania sa otázkou dôvodnosti, či platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, hoci v tomto smere vykonal dokazovanie, a to bez primeranej aplikácie ustanovenia § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ukladajúceho súdu informačnú povinnosť voči stranám týkajúcu sa právne významných skutkových tvrdení, v danom prípade zahŕňajúcich aj tvrdenia o pripravenosti plnenia záväzku žalobcu. Námietka prekvapivosti rozhodnutia zaťažujúcej konanie vadou, ktorá mohla mať za následok

nesprávnosť rozhodnutia, je vzhľadom na postup súdu, stanoviská strán a zameranie dokazovania vo veci dôvodnou z hľadiska zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, rovnako ako skutočnosť, že žalobca v priebehu konania žalobný návrh zmenil v súlade so synalagmatickým charakterom vzťahu strán, pričom rozhodnutie o procesnom návrhu žalobcu ako aj rozhodovanie o zmenenej žalobe patrí do príslušnosti súdu prvej inštancie.

22. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca zároveň návrh na zmenu žaloby. Na základe toho súd uznesením č.k. 15Cb/72/2010-191 zo dňa 19.10.2016 pripustil zmenu žaloby tak, že bude rozhodovať o petite nasledovného znenia: „Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 7.833,77 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.833,77 eur od 01. 12. 2009 do zaplatenia a zároveň je žalobca povinný vydať žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade plastové okná a dvere, ktoré mu žalovaní dodali na rodinný dom v S., v 10. mesiaci v roku 2007, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.“ Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2016.

23. V priebehu ďalšieho konania (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie) právny zástupca žalobcu uviedol, že odstúpenie od zmluvy bolo z dôvodu nevybavenia reklamácie, na ktorú má spotrebiteľ právo na základe zákona o ochrane spotrebiteľa, čiže nie je na dokazovaní, či vady nejaké boli alebo nie, to malo byť v reklamačnom konaní. V rozhodnutí Ústavného súdu sp. zn. 259/2012 zo dňa 18.05.2012 bolo konštatované, že žalobný návrh je možné meniť počas celého konania pričom toto konanie nebolo ešte právoplatne skončené. Zároveň žalovaný mohol účelne vzniesť námietku premlčania skôr ako na pojednávaní, navyše námietka smeruje proti rozšíreniu petitu o povinnosť žalobcu voči žalovanému, teda je to nárok žalovaného, ktorý bol doplnený, nie nárok žalobcu, dopĺňal sa len synalagmatický vzťah.

24. Právny zástupca žalovaných v ďalšom konaní uviedol, že Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom konštatoval, aby okresný súd zvážil svoje rozhodnutie na nenaplnení synalagmatického vzťahu v tom zmysle, že tento prvok v žalobe nikdy neuviedol a tento nedostatok žalobca napadol podaním v roku 2014, to znamená, že žalobca síce môže meniť alebo dopĺňať svoj žalobný návrh počas konania, avšak tento musí spĺňať aj lehoty na uplatnenie nároku. Žaloba bola podaná v roku 2010, teda v lehote, v ktorej uplatnil pôvodnú úpravu v tom, aby súd rozhodol aj o jeho povinnosti vrátiť dodaný tovar, uplatnil po lehote. Vzniesol preto námietku premlčania, a to v uplatnení zmeny petitu, o ktorom rozhodol súd uznesením zo dňa 19.10.2016, v ktorom žalobca doplnil do pôvodnej žaloby povinnosť vydať žalovanému v 1. a 2. rade plastové okná a dvere v 10. mesiaci roku 2007. Námietka sa týka lehoty uplatnenia nároku. Žalobu označil za účelovú, ktorá na báze určitého formálneho nedostatku zo strany žalovaného spôsobila tento spor, pretože v reklamačnom konaní žalovaný v 1. rade aj po prizvaní žalovaného v 2 .rade ako dodávateľa predmetu dodávky riadne konal, vymenil časti, ktoré žalobca požadoval vymeniť, 10 rokov tieto okná a dvere nemenne užíva a využijúc prísne formálne nedodržanie 30-dňovej lehoty požaduje vrátenie kúpnej ceny. Nedoručenie prípisu od žalovaného v 1. rade, že reklamáciu neuznáva a tento formálny nedostatok, keďže tak žalovaný v 1. rade neurobil, využil žalobca na uplatnenie nároku, napriek tomu pripustil aj po tejto lehote vykonať určité reparácie na častiach dodaného tovaru. Bolo by veľmi prísne len s poukazom na literu zákona zaviazať žalovaného v 1. rade k nárokovaným plneniam, pričom pripravenosť k odovzdaniu okien a dverí do dnešného dňa zo strany žalobcu nie je.

25. Podľa ustanovenia § 631 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

26. Podľa ustanovenia § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

27. Zmluva o zhotovení veci na zákazku je osobitným druhom zmluvy o dielo. Zhotovenie veci na zákazku možno vymedziť ako odplatný záväzkový vzťah spočívajúci v zhotovení novej veci podľa požiadaviek (objednávky) objednávateľa. Na základe zmluvy o zhotovení veci na zákazku vzniká záväzkový vzťah, v ktorom je zhotoviteľ povinný zhotoviť objednávateľovi podľa jeho objednávky vec a odovzdať ju

objednávateľovi do vlastníctva a objednávateľ je povinný vec prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi odmenu za zhotovenie veci. Podstatou zmluvy o zhotovení veci na zákazku je zhotovenie novej veci podľa individuálnych požiadaviek objednávateľa. Zhotovením veci je teda výroba nového hmotného predmetu určeného objednávkou, ktorá vyjadruje individuálny charakter novej veci.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo v októbri 2007 k uzavretiu ústnej zmluvy, v zmysle ktorej žalovaný v 1. rade dodal a namontoval žalobcovi plastové okná a dvere na rodinnom dome žalobcu v S. na základe objednávky žalobcu a žalobca zaplatil žalovanému v 1. rade dohodnutú odplatu v troch častiach v celkovej výške 7.833,77 eur. Z vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobcovi boli predložené dve cenové ponuky, žalobca sa rozhodol pre drahšiu verziu spoločnosti X. a.s. (žalovaný v 2. rade) a následne žalovaný v 1. rade zameral, dodal a namontoval predmetné plastové okná a dvere na rodinný dom žalobcu. Podľa obsahu právneho úkonu posúdil súd ústnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako zmluvu o zhotovenie veci na zákazku podľa § 644 Občianskeho zákonníka, keďže k zameraniu, dodaniu a namontovaniu tovaru (plastových okien a dverí) došlo na základe objednávky a špecifických požiadaviek žalobcu (keď plastové okná a dvere museli byť prispôsobené rozmerom rodinného domu žalobcu).

29. Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

30. Právna úprava reklamácií v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mala pôvodne doplniť úpravu Občianskeho zákonníka. Namiesto toho vytvorila druhú, paralelnú úpravu. Vybavenie reklamácie je v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa definované v § 2 písm. m). Podľa tohto ustanovenia vybavením reklamácie je „ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie“. „Určenie spôsobu vybavenie reklamácie“ aj „vybavenie reklamácie“ sa podľa zákona počíta odo dňa uplatnenia reklamácie. V oboch prípadoch lehota trvá 30 dní. Z hľadiska právneho účinku je nepodstatná lehota na určenie spôsobu vybavenia reklamácie, lebo na vybavenie reklamácie má predávajúci maximálne 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

31. Ak vybavenie reklamácie odstrániteľnej vady predanej veci trvá dlhšie ako 30 dní, má kupujúci (spotrebiteľ) v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (teraz § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.) rovnaké práva, akoby išlo o vadu neodstrániteľnú. Aj po márnom uplynutí tejto lehoty má ale právo zotrvať na požiadavke odstránenia vady alebo zmeniť voľbu a uplatniť práva uvedené v § 623 Občianskeho zákonníka. Touto voľbou je potom kupujúci viazaný a nemôže ju dodatočne meniť. V občianskom súdnom konaní sa potom môže domáhať priznania len toho práva, ktoré uplatnil u predávajúceho. Súd tieto vzájomne sa vylučujúce práva nemôže priznať formou alternatívneho petitu. (R 126/2014)

32. Ako už súd uviedol vyššie, medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením zmluvy o dielo ústnou formou, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal dodať žalobcovi plastové okná a dvere a tiež vykonať ich montáž a žalovaný v 1. rade sa zaviazal zaplatiť cenu za dielo. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že žalobca opakovane reklamoval vady diela a následne odstúpil od uzavretej zmluvy a teda opodstatnenosť svojho nároku na vrátenie zaplatenej ceny vyvodzuje s poukazom na odstúpenie od zmluvy z dôvodov nevybavenia reklamácie v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a s ohľadom na ktoré žalovaní v 1. a 2. rade po odstúpení od zmluvy nevrátili cenu diela.

33. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca reklamoval vady diela listom zo dňa 01.10.2008 a následne listom zo dňa 19.11.2009, pričom ako vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu, po prvej reklamácii vád diela v roku 2008 žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade zabezpečili dňa 10.03.2009 dočasnú výmenu okien na prízemí a terasových dverí za účelom zistenia príčin vád. Následne žalobca reklamoval vady diela opätovne listom zo dňa 18.09.2009, kde žiadal odstránenie vád. Sporným medzi stranami bolo, či došlo k vybaveniu reklamácie žalobcu v zákonnej 30-dňovej lehote.

34. V tomto smere súd uznal argumentáciu žalobcu, že v danom prípade nešlo o dve reklamačné konania, ale o vybavenie jednej reklamácie vád diela, keďže ako vyplýva aj z výpovede samotného žalovaného v 1. rade, po prvej reklamácii boli u žalobcu vymenené iba niektoré reklamované plastové okná a aj to len dočasne, kým sa zistí, či k vade diela (t.j. skrúcaniu a prehýbaniu okien) bude dochádzať aj po ich výmene. Niet sporu o tom, že žalobca uvedené vady diela reklamoval opätovne listom zo dňa 18.09.2009, čo potvrdili aj samotní žalovaní. Žalobca si pri reklamácii diela vymienil spôsob odstránenia vád diela - výmenou tovaru (okien a dverí). Zástupca žalovaných tvrdil, že dňa 29.09.2009 sa zúčastnili žalobca aj obaja žalovaní obhliadky, kde bolo skonštatované, že okná nemajú žiadne vady a preto je reklamácia nedôvodná. Žalobca poprel, že by bol prítomný na uvedenom stretnutí. Samotný žalovaný v 1. rade potvrdil, že z tohto stretnutia vznikol zápis z obhliadky, pričom tento zápis sa realizoval vo firme žalovaného v 2. rade a žalobca tam nebol. Zároveň žalovaný v 1. rade uviedol, že si nespomínal, či tento zápis z obhliadky bol doručovaný aj žalobcovi. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca sa nezúčastnil stretnutia, na ktorom bol spísaný zápis o obhliadke, ktorý mal predstavovať spôsob vybavenia jeho reklamácie, pričom žalovaný v 1. rade nijakým spôsobom nepreukázal, že by predmetná listina bola žalobcovi doručená a teda, že by tým splnil svoju zákonnú povinnosť vybaviť reklamáciu v lehote 30 dní. Žalobca teda platne odstúpil od zmluvy o dielo s poukazom na § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu a zmluvné strany sú povinné vrátiť si plnenia, ktoré si poskytli.

35. Podľa ustanovenia § 560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

36. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

37. Dôsledkom plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne ustanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Citované ustanovenie má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho stavu) a vzťahuje sa iba na tie situácie, keď obe strany fakticky plnili. Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal (ide o vzájomne podmienené plnenia podľa § 560 Občianskeho zákonníka).

38. V prejednávanej veci žalobca platne odstúpil od zmluvy, pričom doručenie odstúpenia od zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Keďže ide o synalagmatické plnenie, strany si po odstúpení od zmluvy musia navzájom vrátiť plnenia, ktoré si poskytli. Žalobca v odstúpení od zmluvy vyjadril ochotu vydať žalovanému v 1. rade časť jeho záväzku - t.j. dodané okná a dvere. Na základe toho súd žalobnému návrhu žalobcu v časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade vyhovel.

39. K vznesenej námietke premlčania žalovaných súd uvádza, že ide o nedôvodnú námietku, keďže namietané premlčanie by sa malo týkať povinnosti žalobcu vrátiť predmet plnenia (plastové okná a dvere) žalovaným v 1. a 2. rade. Podstata námietky premlčania spočíva v tom, že sa oslabuje právo oprávneného subjektu tak, že už nie je viac súdne vymáhateľné. Nemožno preto vznášať námietku premlčania povinnosti. Inými slovami, povinný subjekt nemôže namietať, že si oprávnený subjekt v premlčacej lehote neuplatnil vlastnú povinnosť, ktorú mal voči povinnému subjektu. Išlo by o absurdnú požiadavku, preto s ňou zákon ani neráta. Námietku možno vzniesť výlučne pri premlčaní práva.

40. Vykonaným dokazovaním zároveň dospel súd k záveru, že v danom prípade je potrebné žalobu zamietnuť vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a to z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

41. Žalobca si uplatnil svoj nárok na vrátenie ceny diela voči žalovanému v 2. rade s poukazom na prehlásenie zo dňa 10.03.2009, na základe ktorého žalovaný v 2. rade prevzal záruku za tovar dodaný žalobcovi, pričom žalobca toto vyhlásenie považuje za prevzatie ručiteľského záväzku zo strany žalovaného v 2. rade za žalovaného v 1. rade.

42. Z formulácie textu v Prehlásení zo dňa 10.03.2009 je očividné, že ho žalovaný v 2. rade nepochybne adresoval žalobcovi, pričom štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade v ňom vlastnoručne dopísal vetu a Prehlásenie podpísal tiež. Hoci sa teda súd nestotožnil s tvrdením žalovaných, že predmetné vyhlásenie žalovaného v 2. rade nebolo adresované žalobcovi, ale žalovanému v 1. rade, napriek tomu je potrebné poukázať na to, že Prehlásenie žalovaného v 2. rade sa týkalo prevzatia záruky za odstránenie vád diela, a nie vrátenia zaplatenej ceny diela.

43. Ručiteľské vyhlásenie pre svoju platnosť okrem všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) vyžaduje predovšetkým, aby: a) bolo urobené v písomnej forme, b) obsahovalo konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený, c) obsahovalo vyhlásenie ručiteľa, že splní určitý konkretizovaný záväzok uvedený v ručiteľskom vyhlásení, pokiaľ ho nesplní dlžník, d) bolo podpísané konajúcou osobou (t. j. ručiteľom).

44. V zmysle uvedeného treba zdôrazniť, že po odstúpení od zmluvy o dielo žalobcom sa táto zmluva od začiatku zrušila a tým došlo aj k zániku ručiteľského záväzku žalovaným v 2. rade, pretože zánikom hlavného záväzku zanikol aj zabezpečovací záväzok a žalovaný v 2. rade nie je zodpovedný za zaplatenie nárokovanej sumy s príslušenstvom, ktorú si žalobca so žalovaným v 1. rade dojednali v zmluve o dielo. Tento záväzok sa totiž týka len žalobcu a žalovaného v 1. rade. Po odstúpení od zmluvy o dielo žalobcom žalovaný v 2. rade nie je v žiadnom právnom vzťahu ani so žalobcom a ani so žalovaným v 1. rade.

45. Okrem toho súd neuznal tvrdenie žalobcu o tom, že ho žalovaní uviedli do omylu ohľadom ich vzájomného vzťahu, podľa ktorého mal byť žalovaný v 1. rade obchodným zástupcom žalovaného v 2. rade. Žalobca v konaní sám uviedol asi týždeň po jeho telefonáte ohľadom reklamácie okien k nemu prišiel osobne pán G. ktorý si okná pozrel a povedal, že sa na to prídu pozrieť aj spolu s výrobcom. Kým sa prišiel výrobca pozrieť na okná, trvalo to trištvrte roka. Z výpovede žalobcu teda vyplýva, že mu bolo zrejmé, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ide o vzťah dvoch obchodných partnerov, čo je zrejmé aj z toho, že si žalobca u žalovaného v 1. rade pred uzatvorením zmluvy o dielo vyberal medzi dvoma cenovými ponukami a vybral si drahšiu verziu okien od spoločnosti žalovaného v 2. rade. Žalobca mal teda nepochybne vedomosť o tom, že predmetom činnosti žalovaného v 2. rade je výroba plastových okien a predmetom činnosti žalovaného v 1. rade je montáž plastových okien.

46. V konaní bolo preukázané, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, pričom na základe tejto zmluvy si strany poskytli navzájom plnenia a plnenia aj prijali. Odstúpením od zmluvy a teda zrušením zmluvy o dielo vznikol medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého je aj povinnosť žalovaného v 1. rade vrátiť žalobcovi cenu diela.

47. Tvrdenie žalobcu o tom, že prehlásenie žalovaného zo dňa 10.03.2009 možno považovať za prevzatie ručiteľského záväzku, je pre posúdenie vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade v tomto konaní irelevantné. V danom prípade bolo potrebné nárok na vrátenie zaplatenej ceny uplatňovať voči tomu, kto na základe tejto zmluvy plnenie prijal. Žalovaný v 2. rade nebol účastníkom záväzkovo-právneho vzťahu na základe zmluvy o dielo a po zrušení zmluvy o dielo nie je (a ani nemohol byť) nositeľom povinnosti uhradiť žalobcovi zaplatenú cenu diela ani titulom ručenia. Preto súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalovaného v 2. rade, súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania

žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný v 2. rade bol voči žalobcovi v konaní úspešný, pretože žalobca si uplatňoval svoj žalobný nárok voči žalovanému v 2. rade ako vecne nelegitimovanému subjektu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).