Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/153/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: N. V., Y.. XX.XX.XXXX, E. K. I. XXXX/X, XXX XX N., zastúpený AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, o zaplatenie sumy 295,00 eur spolu s príslušenstvom, takto

rozhodol:

. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 165 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 22,17 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 165 eur od 23.3.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 10 eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20.dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 66 % .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 2.5.2016 domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia istiny vo výške 295 eur spolu so známym úrokom vo výške 437,61 eur, známym úrokom z omeškania vo výške 22,17 eur, s poplatkom vo výške 814,45 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eura, ako aj úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 295 eur od 23.3.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 295 eur od 23.3.2016 do zaplatenia, ako trov mediačného konania vo výške 281,74 eur a domáhal sa aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.609001437 dňa 5.12.2013 so žalovaným a poskytol mu spotrebiteľský úver vo výške 1700 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 818,45 eur, ako aj úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 665,55 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 3180 eur. Odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov bola vo výške 814,45 eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 87,06%, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca, uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. Úrok bol vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 665,55 eura. Spotrebiteľský úver sa úročí ročnou úrokovou sadzbou, ktorá predstavuje fixné percento vo výške 39,15% ročne, pričom výška úrokov sa vypočíta metódou: istina x úroková sadzba x počet dní trvania spotrebiteľského úveru. Úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie úveru. Žalovaný sa teda zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 3180 eur, ak nie je dohodnuté inak, do 14.12.2014 na účet žalobcu, alebo v hotovosti mandatárovi. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.609001437 zo dňa 5.12.2013 sa mení tak, že sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť celkovú čiastku 3180 eur v dvanástich splátkach vo výške 265 eur vždy k 14.- temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 14.1.2014. Žalovaný z uvedenej čiastky pred splatným dlhom uhradil 1325 eur. Keďže porušil podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržal splátkový

kalendár, bolo mu oznámené, že stratil v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere výhodu splátok, dlh sa stal splatný v celosti a žalobca ho vyzval na úhradu celého dlhu. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa obidve zmluvné strany v prípade omeškania žalovaného dohodli na úroku z omeškania v súlade s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojené s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dlh sa stal splatným dňa 15.12.2014 a od toho času je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva, spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy a to najmä avšak nie výlučne trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu v týchto konania a iné žalobcom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva. Zároveň súdu špecifikoval žalobca v podanej žalobe známy úrok vo výške 437,61 eur ako aj známy úrok z omeškania vo výške 22,17 eur, ktoré si uplatnil v podanej žalobe.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 14.10.2016 č.k. 15C/153/2016-23. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor ( č. l. 27), v ktorom uviedol, že bola dňa 5.12.2013 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úveru podľa zák.č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák.č.129/2010 Z.z.), na základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver vo výške 1700 eur. Poukázal na to, že úver mu síce bol poskytnutý na jeho meno, žiadne finančné prostriedky neobdržal, nakoľko tieto odovzdal pani Plachtinskej, ktorá ho opakovane žiadala, aby si požičal finančné prostriedky na svoje meno s tým, že ona sa sama zaviazala tieto uhrádzať, čo nedodržala. Svojím konaním ho uviedla do omylu, pretože jej v dobrej viere vyhovel a ona takmer nič nesplácala. Z tohto dôvodu podal na menovanú pani Plachtinskú trestné oznámenie, pričom voči menovanej sa vedie trestné konanie a konaním menovanej mu mala byť spôsobená škoda viac ako 63000 eur. Žalovaný vie, že na vyššie uvedené skutočnosti nie je povinnosť prihliadať, uvádza uvedené len na dokreslenie celkovej situácie, v ktorej sa ocitol nie vlastnou vinou. Súčasťou odporu boli aj doklady o úhrade. K meritu veci uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere mu bol poskytnutý úver vo výške 1700 eur, pričom len odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov bola 814,45 eur, čo predstavovalo RPMN 87,06% a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 665,55 eur, čo predstavuje v zmysle zmluvy 39,15% ročne. Žalovaný poukázal na to, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nie podnikateľ, a z tohto dôvodu sa považuje predmetná zmluva s poukazom na § 1 a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka ako zmluva spotrebiteľská. Ide o zmluvu formulárovú, vo forme predtlače s doplnením potrebných údajov pre daného dlžníka, pre ktorú je charakteristické, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť spravidla jej obsah. Podľa žalovaného táto zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky, predovšetkým čo sa týka odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a rovnako čo sa týka samotného úroku, ktorý bol dojednaný vo výške 39,15% ročne. V zmluve nie je obsiahnuté, čo tieto náklady zahŕňajú a z čoho bola vypočítaná ich neprimeraná výška. V zmluve sa uvádza, že RPMN je 87,06%, pričom je otázne, či sa jedná o neprimerane vysokú ročnú percentuálnu mieru nákladov ako neprijateľnú podmienku. Zároveň poukázal na to, že je dohodnutý úrok vo výške 39,15% a v podstate poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. V zmysle dojednaných zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa jedná o úver, poskytnutý na dobu jedného roka, dohodnutých dvanásť mesačných splátok. Zároveň priložil k podanému odporu prehľad úrokových mier úverov, zverejnené na stránke Národnej banky Slovenska za rok 2013, konkrétne za mesiac december, kedy bola zmluva uzatvorená, bola úroková miera úverov spotrebiteľských a ostatných úverov s dohodnutou splatnosťou do jedného roka vo výške 13,12%. Podľa jeho názoru je celá odplata za poskytnutý úver neprimeraná a javí sa ako neplatná. Čo sa týka výška úrokov a celkovej odplaty, nemožno tieto charakterizovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť s uvedeným sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť obsah s poukazom na ustanovenie § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že v zmluve absentuje údaj o výške mesačnej splátky, kde len žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza výšku mesačnej splátky vo výške 265 eur, nie je ale uvedené, akú časť predstavuje istinu, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. V zmluve chýba údaj o výške splátok, úrokov a poplatkov, vyžadovaný ustanovením § 9 ods.2 písm.l/ zák.č.129/2010 Z. z.. Odplata tak, ako ju stanovuje zmluva, je podľa žalovaného neprimeraná, nakoľko podstatne prevyšuje odplatu, stanovenú v § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, čo odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka, na základe čoho sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Úver bol síce poskytnutý, ale za neprimerané protiplnenie vo forme úrokov a celkových poplatkov. K trovám titulom mediačného konania žalovaný uviedol, že uvedené taktiež považuje za neprimeranú zmluvnú

podmienku, nakoľko je uvedená suma požadovaná k úhrade. Poukázal na ustanovenie § 53 ods.4 písm.v/ Občianskeho zákonníka. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, podľa jeho názoru taktiež ide o neprimeranú zmluvnú podmienku s tým, že poukázal na to, že viaceré súdy konštatovali, že zmluvná podmienka, zaväzujúca spotrebiteľa v prípade porušenia povinnosti platiť zmluvnú pokutu je neprijateľná a teda neplatná. Ďalej poukázal na to, že sa snažil splácať úver tak, ako mu finančná situácia umožňovala, keď spláca úver po 10 eur mesačne, o čom priložil aj doklady o úhrade, pričom v splácaní v takejo výške chce aj naďalej pokračovať.

3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 6.3.2017 len za prítomnosti žalovaného a jeho zástupcu. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť, žiadal, aby súd uskutočnil súdne konanie v jeho neprítomnosti. Na predmetnom pojednávaní žalovaný zhrnul tie skutočnosti, ktoré uviedol v podanom odpore. Ako nóvum poukázal aj na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje civilno-právnu úžeru a poukázal na to, že sú splnené objektívne aj subjektívne znaky civilno-právnej úžery tým, že vzájomné plnenia v danej zmluve sú skutočne v hrubom nepomere. Požičaná suma bola vo výške 1700 eur a povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške 3180 eur. Subjektívnym znakom, ktorý pristupuje k tomuto objektívnemu znaku, je podľa jeho názoru aj neskúsenosť žalovaného, ktorý konal pri nedostatku životných skúseností a chýbali mu všeobecné znalosti o danom druhu obchodu. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ by sa s týmto názorom súd nestotožnil, poukázal opätovne na to, že zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré sú nevyhnutné zo zákona a vzhľadom k tomu žiada, aby súd teda rozhodol, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov a aby v obidvoch prípadoch žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Zároveň v prípade, ak by súd rozhodol o povinnosti žalovaného dlžnú sumu splácať, požiadal žalovaný súd, aby rozhodol o povinnosti splácať túto sumu v splátkach po 10 eur mesačne. Zároveň na predmetnom pojednávaní žalovaný do konania doložil doklady, preukazujúce, že mal splácať poskytnutý úver od marca 2016 až do februára 2017 po 10 eur.

4. Zápisnica spolu s dôkazom, obsahujúcim poštové poukážky, výpisy z účtov s jednotlivými splátkami, ktoré mal realizovať žalovaný od marca 2016 do februára 2017, boli zaslané spolu s prípisom žalobcovi, aby sa k nim vyjadril. Žalobca sa nevyjadril.

5. Súd vo veci vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 12.4.2017, kde pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu za prítomnosti žalovaného, jeho zástupcu. Žalovaný, čo sa týka nových skutočností, ktoré uviedol bolo, že preukázal, že uskutočnil ďalšiu úhradu v súvislosti s predmetným poskytnutým úverom. Zároveň žalovaný dokladal, že celkovo mu bol poskytnutý úver vo výške 1700 eur, a ku dňu pojednávania uhradil čiastku 1525 eur, čiže mu zostáva na istine uhradiť čiastku 175 eur. Súdu o tom predložil sumár spolu s dokladmi, preukazujúcimi jednotlivé splátky predmetného úveru. Súd predmetné pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10.5.2017.

6. Podľa §470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa §470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní vecí, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. S účinnosťou od 1.7.2016 vstúpila do platnosti nová procesná úprava, a to CSP, ktorý sa použije aj na konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou vzhľadom na princíp okamžitej aplikability procesno- právnych noriem ( § 470 ods. 1 ). 9. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku ako dôkazy označil listiny, a to výpis z obchodného registra žalobcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dohodu o plnení v splátkach, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru ( č. l. 4, 7, 8). Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany ako dôkazy označil predvolanie vo veci splácania pôžičky, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, štandartné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výzva k označeniu rozhodcovského súdu, výzva na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania, návrh na začatie mediačného konania, písomné vyhlásenie mediátora o skončení mediácie, splátkový kalendár, odpoveď vo veci rozhodcovského konania, dohoda o zrážkach zo mzdy, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, poštové poukážky, výpisy z účtu v Poštovej banke, a.s. ,výzva na úhradu dlhu, úrokové miery úverov ( č. l. 31 až 53, 73 až 75, 86 až 91). Žalovaný navrhol aj jeho výsluch v konaní.

10. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu a právne argumenty a mal preukázané tieto skutočnosti:

11. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca je právnická osoba, ktorá má v predmete činností uvedené aj poskytovanie spotrebiteľských úverov.

12. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 5.12.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. zmluvy 609001437 / ďalej len „zmluva“/ ( č. l. 7), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1700 eur s tým, že sa zaviazal žalovaný vrátiť tieto peňažné prostriedky, zaplatiť odplatu a zaplatiť teda celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1480 eur. Tieto celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 665,55 eur, a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 814,45 eur s tým, že sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 14.12.2014 v sume 3180 eur. Čiže vzhľadom na uvedené si dohodli konečný termín splatnosti 14.12.2014, výška ročnej percentuálnej miery nákladov - RPMN je 87,06% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 28,84%. V deň uzatvorenia zmluvy uzatvorili žalobca so žalovaným Dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 609001437(č.l. 4 súdneho spisu), v ktorej sa dohodli, že žalovaný zaplatí celkovú čiastku 3180 eur v dvanástich splátkach vo výške 265 eur vždy k 14.-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 14.1.2014. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola uvedená v tejto dohode o splnení splátok vo výške 259,50% a ročná percentuálna miera nákladov ostala vo výške 28,84%. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru / ďalej len „Všeobecné podmienky“/( č. l. 8). Zmluvné strany v zmluve uviedli , že peňažné prostriedky boli poskytnuté na iný účel ako na výkon povolania.

13. Zo splátkového kalendáru ( č. l. 38 ), ako aj z poštových poukážok a výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný uskutočnil na predmetný úver, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 1 700 eur, čo nespochybnil a potvrdil aj v rámci svojho výsluchu na nariadených pojednávaniach, že mu bol poskytnutý úver vo výške 1 700 eur uskutočnil jednotlivé splátky dňa 10.1.2014 vo výške 265 eur ( č. l. 46 ), 20.2.2014 vo výške 265 eur ( č. l. 46), 7.3.2014 vo výške 265 eur ( č. l. 46), dňa 23.4.2014 vo výške 265 eur ( č .l. 46), 29.5.2014 vo výške 265 eur ( č. l. 46), dňa 22.1.2015 vo výške 10 eur ( č. l. 48), dňa 26.2.2015 vo výške 5 eur ( č. l. 48), dňa 30.3.2015 vo výške 5 eur ( č. l. 47), dňa 30.10.2015 vo výške 10 eur ( č. l. 45), dňa 30.11.2015 vo výške 10 eur, 28.12.2015 vo výške 10 eur, 28.1.2016 vo výške 10 eur, 25.2.2016 vo výške 10 eur, 25.2.2016 vo výške 10 eur, 22.3.2016 vo výške 10 eur, 29.4.2016 vo výške 10 eur, 30.5.2016 vo výške 10 eur, 30.6.2016 vo výške 10 eur, 29.7.2016 vo výške 10 eur preukázané na tieto platby ( č. l. 45), dňa 31.8.2016 vo výške 10 eur ( č. l. 73), 30.9.2016 vo výške 10 eur ( č. l. 45 ), 28.10.2016 vo výške 10 eur ( č. l. 44), dňa 30.11.2016 vo výške 10 eur ( č. l. 73), dňa 27.12.2016 vo výške 10 eur ( č. l. 73), dňa 31.1.2017 vo výške 10 eur (č. l. 73), dňa 20.2.2017 vo výške 10 eur ( č. l. 73), dňa 20.3.2017 vo výške 10 eur ( č. l. 87) a dňa 19.4.2017 vo výške 10 eur ( č. l. 95), spolu teda uhradil žalovaný v rámci istiny čiastku 1 535 eur. Na istine teda zostáva uhradiť čiastka 165 eur.

14. Vzhľadom k tomu, že nebola uhradená splátka splatná 14.6.2014 v lehote troch mesiacoch, dohoda o plnení v splátkach zanikla a právne vzťahy sa riadili iba zmluvou o úvere. Uvedené jednoznačne vyplynulo z dohody o plnení v splátkach, podľa ktorej je uvedené, že veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšie ako tri mesiace, tento dodatok zaniká od počiatku. Zároveň súd mal preukázané z skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli popreté zo strany žalovanej, že keďže nedodržal žalovaný splátkový kalendár a porušil podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere stal sa dlh v celosti splatný dňa 14.12.2014 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 15.12.2014 je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. 15. V bode 7.Všeobecných podmienok bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade neuhradenia celkovej časti úveru v lehote dohodnutej v zmluve sa žalovaný zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 33 eur. Ďalej bolo v tomto bode uvedené, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť za každú zaslanú upomienku sumu 10 eur, ako aj to, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi náklady, najmä trovy mediácie, rozhodcovského konania, súdneho konania, exekúcie a iné žalobcom vynaložené náklady na uplatnenie jeho práva. Žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, alebo teda si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Jej vyúčtovanie dôkaznými prostriedkami súdu alebo teda žiadne dôkazné prostriedky v súvislosti s predmetnou zmluvnou pokutou do konania nedoložil.

16. V bode 10. Všeobecných podmienok bolo uvedené, že veriteľ a spotrebiteľ prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmlúv. Zmluvné strany si dohodli možnosť pred rozhodnutím sporu v konaní pred súdom využiť mediácie, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy, vrátane sporu o jeho platnosť, výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom sa zmluvné strany dohodli nasledovne: mediačná dohoda uzavretá podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a doplnení niektorých zákonov v platnom znení: všetky spore, ktoré vzniknú zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred mediačným centrom registrovanom na Ministerstve spravodlivosti SR zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761. V prípade, ak zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu meditáciou, najmä, avšak výlučné, ak sa nedostaví na ústne konanie alebo nebude si preberať zásielky doručované mediačným centrom alebo na také zásielky nebude odpovedať má sa za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie tak zmarila. 17. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za IV. štvrťrok 2013 zverejnený dňa 31.1.2014 na webovej stránke Ministerstva financií vyplýva, že priemerná RPMN na úvery do 1 500 eur s lehotou splatnosti od 6 do 12 mesiacov bola 44,79 %. Ďalej z prehľadu úrokových zmien úverov v eurách ( č. l. 53) vyplýva, že za rok 2013, konkrétne za mesiac december bola úroková miera úverov spotrebiteľských a ostatných úverov s dohodnutou splatnosťou do jedného roka vo výške 13,12 %. 18. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ( účinnosť od 1.10.2013 do 31.5.2014) / ďalej len „ „/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 OZ, ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je na to prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa § 52 ods.3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.5 neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods.6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 53b ods.1 OZ, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Podľa § 54 ods.1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods.2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 39a účinného od 1.6.2014, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

21. Podľa § 1 ods.2 zák.č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zák. č. 129/2010 Z. z.“) účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a/, b/ zák.č.129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 9 ods.1 zák.č.129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods.2 písm. i/, j/, k/, y/ zák.č.129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovaný index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorej je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru; j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov, platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia; y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úveru, zverejnenú podľa § 21 ods.2 za príslušný kalendárny rok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere, uzatvorených do pätnásť kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods.1 písm. a/, b/ zák.č.129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/, y/; b/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. 23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dolu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. V období od 10.1.2014 do 15.3.2016 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %. 27. Súd má teda preukázané, že medzi stranami sporu žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá dňa 5.12.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení § 497 ObZ. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z., nakoľko bola uzavretá medzi žalobcom, ktoré peňažné prostriedky poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej, či obchodnej činnosti nakoľko zmluvu uzatváral ak fyzická osoba, nepodnikateľ a je úverovej zmluve označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby, nepodnikateľom, t.j. menom, priezviskom a bydliskom. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu. V zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo strany sporu dojednali poskytnutie úveru vo výške 1 700 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, teda odmenou a úrokom vo výške 3 180 eur. RPMN bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednaná vo výške 87,06 %. V rovnaký deň uzavretia zmluvy, t.j. 5.12.2013 si strany sporu dohodli v dohode o plnení v splátkach splácanie poskytnutého úveru v splátkach vo výške 265 eur mesačne, vždy ku 14. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 14.1.2014 pri dojednanej RPMN vo výške 259,50 %. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré pri zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. musia byť vykonané v písomnej forme a podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úver v dojednanej výške a záväzok dlžník poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z .z. aj údaj o RPMN. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je RPMN dojednaná na 87,06 % a v dohode o plnení v splátkach 259,50 %. Obidva právne úkony boli uzavreté v ten istý deň ako bezprostredne na seba nadväzujúce a obsahovo spojené právne úkony. Napriek tomu obsahujú odlišný údaj o RPMN, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dojednanie o RPMN v dvoch právnych úkonoch na seba bezprostredne nadväzujúcich v odlišnej výške je neurčité. Neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť jeho výšku. Rovnako povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj dojednanie o výške, počte, termíne, splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v dohode o plnení v splátkach je len uvedená výška splátok, splátky 265 eur, počet splátok 12 a dátum počiatku platenia splátok. Absentuje dojednanie o výške, počte, termíne splátok s rozčlenením na istinu, úroky a iné poplatky tak, ako to vyžaduje vyššie citované zákonné ustanovenie. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)žalovaného vzniklo právo len vrátenie sumy poskytnutého úveru, v danom prípade 1 700 eur. Nevznikol mu nárok na tzv. administratívny poplatok, príp. ďalšie poplatky, úroky. Žalovaný ako už bolo uvedené celkovo uhradil sumu na predmetný úver vo výške 1 535 eur, teda ku dňu rozhodnutia je žalovaný povinný vrátiť rozdiel medzi požičanou sumou 1 700 eur a zaplatenou sumou 1 535 eur, t.j. sumu 165 eur. Vzhľadom na to, že uvedenú povinnosť si žalovaný nesplnil, pričom splniť ju bol povinný v zmysle ust. § 497 ObZ, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 165 eur. Súd zarátal do zaplatenej sumy aj čiastku 10 eur, ktoré uhradil žalovaný a súdu to preukázal ešte v čase, keď nedošlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej, čo je v súlade s ust. § 296 podľa ktorého spotrebiteľ, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. 28. Čo sa týka požadovaného úroku z omeškania, tak celý úver mal byť splatný najneskôr do 14.12.2014. Dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu vznikla zákonná povinnosť platiť po dobu omeškania úrok z omeškania z dlžnej sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Žalobca si uplatnil kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, teda neprekročil maximálnu hranicu stanovenú nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to zo sumy 375 eur od 15.12.2014 do 22.1.2015 vo výške 2 eur, zo sumy 365 eur od 23.1.2015 do 26.2.2015 v sume 1,75 eur, zo sumy 360 eur od 27.2.2015 do 31.3.2015 v sume 1,63 eur, zo sumy 355 eur od 1.4.2015 do 30.10.2015 v sume 10,35 eur, zo sumy 345 eur od 31.10.2015 do 30.11.2015 v sume 1,47 eur, zo sumy 335 eur od 31.11.2015 do 28.12.2015 v sume 1,29 eur, zo sumy 325 eur od 29.12.2015 do 28.1.2016 v sume 1,38 eur, zo sumy 315 eur od 29.1.2016 do 25.2.2016 v sume 1,21 eur, z sumy 305 eur od 26.2.2016 do 22.3.2016 v sume 1,09 eur, spolu vo výške 22,17 eur. Takýto kapitalizovaný úrok vo výške 22,17 eur mu súd priznal vo výroku rozsudku. Súd uvádza, že zasielal žalobcovi na vyjadrenie dôkazy o ďalších splátkach, ktoré

mal realizovať žalovaný, avšak žalobca na uvedené nereagoval. Žalobca neupravil nárok na úrok z omeškania z dôvodu jednotlivých ďalších splátok, keďže žalovaný realizoval ďalšie splátky od 22.3.2016 až do 19.4.2017. V tomto smere žalobca neupravil petit, a preto mu súd priznal len 5% úrok z omeškania ročne z priznanej sumy 165 eur od 23.3.2016 do zaplatenia. 29. Ďalej si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, trovy mediačného konania vo výške 281,74 eur. Súd žalobu v časti uplatnenia sumy 33 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu zamietol. Keďže podmienkou platného dojednania zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 je písomná forma. Je treba zdôrazniť, že žalobca zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, ako aj trovy mediácie vyvodzuje z ustanovení Všeobecných podmienok čl. 10., ktorým malo dôjsť k uzavretiu mediačnej dohody o riešení prípadného sporu mediáciou a čl. 7., z ktorého vyplýva záväzok žalovaného nahradiť trovy mediácie, zmluvnú pokutu. Vo vzťahu k náhrade trov mediácie, k požiadavke zaplatiť zmluvnú pokutu podľa názoru súdu predstavujú tieto ustanovenia nekalú obchodnú praktiku. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a sú to zmluvné dojednania, na základe ktorých sú trovy mediácie požadované pre rozpor so zákonom neplatné. V súlade so zásadou dobrej viery je len také využívanie všeobecných podmienok, ktoré neobsahuje prekvapivé dojednania, teda dojednania, ktoré bežný spotrebiteľ, ktorý poníma všeobecné podmienky len ako niečo vysvetľujúce vo všeobecných podmienkach neočakáva. U všeobecných podmienok sa totiž to teda očakáva, že obsahujú ustanovenia bližšie vysvetľujúce obsah zmluvy, resp. ustanovenia, ktoré nie spôsobilé privodiť na postavenie spotrebiteľ negatívny dopad. Ustanovenia s negatívnym dopadom mohli byť len súčasťou samotnej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich zmluvný partner, spotrebiteľa skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné alebo, ktoré môžu uniknúť jeho pozornosti, najmä v majetkovej sfére. Za individuálne so spotrebiteľom dojednanú zmluvnú pokutu možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo spoločným konsenzom obidvoch zmluvných strán vyplývajúcich z týchto rokovaní. Navyše v konaní žalobca ani nepreukázal, že sa mediácia viedla, akým výsledkom, aké, a či vôbec mu tým vznikli výdavky, či boli účelne vynaložené, či ich vznik zavinil žalovaný. Akurát žalovaný doložil do konania začatie mediačného konania, ako aj jeho skončenie. Súd žalobu preto v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, ako aj trov mediačného konania zamietol. 30. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na to, že je potrebné posudzovať celý úkon uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. o úžere ( § 39aOZ). K uvedenému súd uvádza, že úžera bola zakotvená do Občianskeho zákonníka novelou účinnou od 1.6.2014. V zmysle § 879r prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.6.2014 sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. Júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1.6.2014. Čiže v zmysle uvedené je potrebné konštatovať, že nie je možné použiť ustanovenia o úžere na predmetný záväzkový vzťah, ako aj nároky, ktoré z neho vyplynuli. 31. Zároveň súd vo výroku rozsudku umožnil žalovanému splácať priznanú žalovanú sumu spolu s príslušenstvom v splátkach po 10 eur mesačne z toho dôvodu, že bolo preukázané, že sociálne a finančné pomery žalovaného nie sú dobré. Celkovo mu je v rámci príjmu vyplácaná mzda na účet vo výške 390,43 eur, čo preukazoval listinným dôkazom, a to výplatnou páskou ( č. l. 88 ). Okrem toho má náklady súvisiace s jeho bývaním, a to rozhlas, káblová televízia, elektrina, kde platí mesačne 44,27 eur ( č. l. 89), raz za tri mesiace platí za plyn 66,27 eur. Ďalej platí nájomné za byt, ktorý užíva vo výške 255 eur ( č. l. 90). Okrem toho ešte spláca spolu so ženou aj úver, ktorý má vo výške 169,76 eur ( č. l. 91). To znamená, že jeho príjmy a výdavky by mu neumožňovali splácať celú priznanú sumu naraz, z toho dôvodu mu súd predĺžil lehotu na plnenie, a to v splátkach po 10 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca pod stratou výhody splátok. 32. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci. Podľa §255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 295 eur istiny, vyčísleného úroku vo výške 437,61 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 22,17 eur, poplatku vo výške 814,45 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur a trov mediačného konania vo výške 281,74 eur, spolu si uplatnil sumu 1 883,97 eur, čo v %-nom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje sumu 187,17 eur ( priznaná istina a vyčíslené úroky z omeškania), ako aj sumu 130 eur (ide o sumu, ktorú zaplatil žalobca na žalovanej istine po podaní návrhu, a teda v tejto časti bol takisto jeho návrh dôvodný) spolu teda

317,17 eur, čo v % vyjadrení predstavuje po zaokrúhlení 17 %. Úspech žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu, ktorá bola súdom zamietnutá, čo v %-nom vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 83 %. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 83 % -17 %, čo je 66 %. Súd v rámci posudzovania pomeru úspechu a neúspechu zobral do úvahy nielen požadovanú istinu, ale aj jej príslušenstvo, pretože išlo o uplatnené nároky zo strany žalobcu. Preto súd vo výroku rozsudku rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.