Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/110/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W., X. X, o zaplatenie 2.491,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/435/2014-26 zo dňa 2.6.2015 - v zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti o náhrade trov konania (výrok III.), takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania - vo výrokoch II. a III. r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. odporkyni (aktuálne žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) 615,93 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne z tejto sumy, počnúc od 23.9.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd vo zvyšku návrh zamietol a napokon výrokom III. vyslovil, že žiadny z účastníkov (aktuálne strán) nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil citáciou ust. § 39a, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 6, § 53 písm. d) Občianskeho zákonníka (bez uvedenia v akom znení). Súd vychádzal zo skutkových zistení, že účastníci uzatvorili dňa 21.9.2010 zmluvu o revolvingovom úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 8,37 Eur v dohodnutých termínoch, teda sa zaviazala zaplatiť žalobcovi 3.669,54 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlhu už pri prvej splátke a z platobnej histórie súd zistil, že zaplatila 884,07 Eur.

3. Súd uzavrel, že je nepochybné, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver a preto na vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Následne súd prvej inštancie bez bližšej argumentácie ustálil, že uzavretie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bolo dosiahnuté za použitia úžery a preto túto zmluvu považuje za neplatnú. Za nepochybné označil, že na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- Eur, pričom žalovaná mala žalobcovi vrátiť 3.669,54 Eur. Žalovaná uviedla vo výpovedi, že zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Súd potom považoval predmetnú zmluvu za neplatnú s tým, že žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť iba rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a sumou, ktorú žalobcovi uhradila (1.500,- Eur plus 884,07 Eur). Súd potom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 615,93 Eur s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.

4. Proti tomuto rozsudku výslovne v zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil a žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovaných nárokov včítane náhrady trov konania, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, pričom si zároveň uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia vo vyčíslenej sume 107,67 Eur.

5. Odvolateľ argumentoval tým, že rozhodnutie neobsahuje okrem všeobecných záverov žiadne konkrétne závery a dôkazy, ktoré oprávňujú súd k tvrdeniu o úžere. Rozsudok neobsahuje žiadne konkrétne zdôvodnenie, v čom by mala tieseň žalovanej spočívať. Súd bez bližšieho zdôvodnenia uvádza, že žalovaná uzavrela zmluvu za zjavne nevýhodných podmienok, čo nie je v rozsudku zdôvodnené ani po skutkovej, ani po právnej stránke. Závery súdu preto odvolateľ označil za predčasné, nedávajúce oporu pre aplikáciu súdom označenej právnej normy. Súd prvej inštancie uvádza, že sa má splatiť dvojnásobok obdržanej sumy, avšak v tej sume je zahrnutá aj suma úveru. Okrem toho nie je zrejmé ako súd zohľadnil trvanie doby splácania 3,5 roku. Tieto skutočnosti by mali význam vo vzťahu k záverom, ktoré súd naznačuje, avšak nie bez toho, aby bolo presne a jednoznačne konkretizované ako boli tieto údaje posúdené, v akých súvislostiach a podobne. Odvolateľ namietal tiež, že súd odkazuje na právne normy neúčinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, pre posudzovanie výšky odplaty platilo iné znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd ale neuvádza žiadne konkrétne údaje, z ktorých vychádzal a preto jeho skutkové závery sú nepreskúmateľné aj čo do aplikácie „správneho“ znenia tohto ustanovenia. Odvolateľ uzavrel, že skutkový stav bol súdom zistený nedostatočne a následne aj nesprávne právne posúdený, preto podáva odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), c) a e) OSP.

6. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 OSO aj 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, e/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, c/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok v napadnutej časti zamietajúceho výroku II. a v závislom výroku o náhrade trov konania III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 ods. 1 .

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo preskúmať rozhodnutie výlučne v napadnutej časti, ktorou bola žaloba v nepriznanom zvyšku zamietnutá (výrok II.) a zároveň i v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.), a to s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu, resp. odvolacie dôvody

uplatnené žalobcom. Vo vyhovujúcej časti výroku I. rozsudok v dôsledku nepodania odvolania nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

10. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietnutie zvyšku žaloby, v časti, v ktorej jej prvým výrokom nebolo vyhovené, odôvodnil iba citáciou vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a vecne veľmi stroho tým, že je názoru, že uzavretie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bolo dosiahnuté za použitia úžery a preto túto zmluvu považuje za neplatnú s poukazom na to, že úver bol poskytnutý vo výške 1.500,- Eur a žalovaná sa zaviazala žalobcovi zaplatiť 3.669,54 Eur s tým, že vo výpovedi uviedla, že zmluvu uzavrela v tiesni za zjavne veľmi nevýhodných podmienok. Z uvedených dôvodov súd preto považuje zmluvu za neplatnú a preto žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamieta.

11. Ako na to správne poukázal odvolateľ, súdom aplikované ust. § 39a Občianskeho zákonníka o úžere bolo zavedené novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zák. č. 106/2014 Z.z. účinným od 1.6.2014. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ale podľa záverov prvoinštančného súdu strany uzatvorili dňa 21.9.2010, teda pred nadobudnutím účinnosti aplikovaného ustanovenia. Prvoinštančný súd sa pritom s touto skutočnosťou (spätnou účinnosťou právnej normy) v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nijako nevysporiadal.

12. Je tiež pravdou, že súdom prvej inštancie aplikované ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka malo v čase uzavretia zmluvy do 30.6.2011 iné znenie ako ho súd cituje v preskúmavanom rozsudku, pričom súd sa v odôvodnení nijako neriešil jeho spätnú účinnosť, teda aplikáciou na záväzkový vzťah medzi stranami, ktorý vznikol za predchádzajúceho znenia tohto ustanovenia.

13. Ak by aj bolo dôvodným na vec aplikovať súdom prvej inštancie citované uvedené ustanovenie, je potrebné opätovne prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie svoj záver o tom, že v danom prípade boli naplnené všetky podmienky hypotézy § 39a Občianskeho zákonníka o úžere, riadne bližšie neodôvodnil. Ako dostatočné odôvodnenie kumulatívnych objektívnych a subjektívnych podmienok vzniku úžery v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka pritom rozhodne nepostačuje strohá konštatácia, že úver bol poskytnutý vo výške 1.500,- Eur a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť ho výške 3.669,54 Eur. V hypotéze danej právnej normy sa ani nenachádza formulácia „v tiesni a za zjavne veľmi nevýhodných podmienok“, použitá prvoinštančným súdom, ktorá skôr korešponduje s ust. § 49 Občianskeho zákonníka; § 39a Občianskeho zákonníka používa formálne i obsahovo diametrálne odlišné slovné spojenie „zneužije tieseň“. Odvolateľ správne namietal, že súd prvej inštancie svoje závery o tiesni a zjavne nevýhodných podmienkach pre žalovanú v danej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nijako bližšie nezdôvodnil a preto sú nepreskúmateľné. Obdobne súd prvej inštancie nezdôvodnil právne (ani vecne) prečo ako následok neplatnosti zmluvy o úvere, žalobe sčasti vyhovel, keď na vec neaplikoval žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (a nadväzne návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol).

14. S poukazom na vyššie uvedené je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec aplikoval nenáležité zákonné ustanovenia, resp. ich retroaktívnu aplikáciu žiadnym spôsobom nezdôvodnil a zároveň v súvislosti so správnym právnym posúdením, ani nevykonal potrebné dokazovanie. Keďže v danom prípade žalovaná je spotrebiteľka a teda slabšia strana v spore, treba zohľadniť už i ust. § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práv spotrebiteľských právnych vzťahov.

15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

18. Podľa § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 167 ods. 2 OSP akt. § 234 ods. 2 musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2) je nepreskúmateľné.

20. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

21. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

22. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

23. S poukazom na uvedené potom treba uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno, vzhľadom na jeho závažnosť a rozsah, napraviť v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania, s použitím § 289 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne komplexne (s prihliadnutím už aj na argumenty predostreté v odvolacom konaní) posúdiť neprávoplatný zvyšok žalobou uplatneného nároku žalobcu, za tým účelom prehodnotiť právne posúdenie veci, podľa hypotézy zvolenej právnej

normy, potom prípadne v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie už aj s prihliadnutím na ust. § 295 CSP, výsledky celého konania nato náležite zhodnotiť, následne vo veci opätovne rozhodnúť (s výnimkou právoplatne skončenej časti konania), pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 , nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .