Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/715/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Tallerova 4, Bratislava, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XX, I., o zaplatenie 580,26 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny v sume 137,50 eura zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 320,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 16.07.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V. Súd vracia žalobcovi: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Tallerova 4, Bratislava,, súdny poplatok za žalobu v sume 1,80 eura, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 17.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 591,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 737,50 eura od 16.07.2014 do 12.08.2014 a zo sumy 536,63 eura odo dňa 13.08.2014 do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 24.06.2014 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade s čl. III bodu 3 rámcovej zmluvy, na základe čoho žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 600,- eur. Predpokladom uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia žalovaného na internetovej adrese žalobcu a žiadosť žalovaného o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe toho žalobca zaslal žalovanému predzmluvný formulár obsahujúci informácie o podmienkach spotrebiteľského návrhu a návrh zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný vyjadril súhlas so zmluvou tým, že klikol na odkaz zaslaný žalobcom. Žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 737,50 eura, pričom suma za poskytnutie úveru vrátane príslušenstva tvorila 137,50 eura. Žalovaný v lehote uvedenú sumu žalobcovi nevrátil. Úver sa stal splatný dňa 150.07.2014. Žalobca si zároveň uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v

sume 55,- eur podľa čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 200,87 eura.

3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16C 715/205-19 zo dňa 21.01.2016, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením zo dňa 27.05.2016 zrušil.

4. Žalobca podaním zo dňa 09.02.2016 skôr, než sa doručila žalobca žalovaného, vzal svoju žalobu v časti 11,37 eura späť z dôvodu, že v tejto sume žalovaný uhradil dňa 26.01.2016 (t.j. po podaní žaloby) svoj dlh voči žalobcovi a preto žalobca v rámci žalobného návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 580,26 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 737,50 eura odo dňa 16.07.2014 do 12.08.2014, zo sumy 536,63 eura odo dňa 13.08.2014 do 27.01.2016 a zo sumy 525,26 eura odo dňa 28.01.2016 do zaplatenia.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti 11,37 eura pred jej doručením žalovanému, súd s odkazom na § 145 ods. 3 C.s.p. konal o zvyšku nároku žalobcu bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

8. Podľa § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

10. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

11. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

12. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení § 192 C.s.p. doručil žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému dňa 09.09.2016 do vlastných rúk.

13. Žalovaný k veci samej uviedol, že v prospech žalobcu uhrádza pravidelné mesačné splátky, ktoré si môže dovoliť, pričom zdôraznil, že všetky jeho úhrady boli platbami na istinu a nie na úroky. Aj napriek tomu, že úver mal byť splatný v lehote nepresahujúcej tri mesiace, žalobca predstavuje tzv. iného veriteľa a podľa § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. sa vzťahujú aj na tento úver ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný uviedol, že sa momentálne nachádza v zlej finančnej situácii a požiadal o možnosť splatiť dlh v mesačných splátkach po 11,37 eura vždy k 31. dňu v mesiaci.

14. Žalobca na margo vyjadrenia žalovaného, podaním zo dňa 27.12.2016, vzal svoju žalobu v časti sumy 137,50 eura späť bez uvedenia dôvodu s tým, že predmetom konania ostala už len istina dlhu, pričom námietky žalovaného považoval za neopodstatnené.

15. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu celkom späť v časti skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie a spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu nevyplýval z osobitného predpisu, súd konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p., aj bez prihliadnutia na súhlas, resp. nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 druhej vety a § 146 ods. 2 C.s.p., zastavil, na základe čoho predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 442,76 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 737,50 eura odo dňa 16.07.2014 do 12.08.2014, zo sumy 536,63 eura odo dňa 13.08.2014 do 27.01.2016 a zo sumy 525,26 eura odo dňa 28.01.2016 do zaplatenia.

19. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

20. Podľa § 182 C.s.p. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

21. Podľa § 219 ods. 2 C.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo.

22. Súd nariadil na deň 09.05.2017 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, súd podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie, súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa § 219 ods. 2 prvej vety C.s.p. vyhlásil tento rozsudok.

23. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisu z účtu žalobcu, upomienky zo dňa 07.08.2014, urgencie zo dňa 14.08.2014, upozornenia zo dňa 21.08.2014, výpisov z účtu žalovaného, výkazu príjmov a výdavkov žalovaného, čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu.

24. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov a žalovaný ako fyzická osoba uzatvorili dňa 24.06.2014 v písomnej forme prostredníctvo prostriedkov diaľkovej komunikácie (registráciou žalovaného na stránke žalobcu, následným zaslaním návrhu na uzavretie zmluvy žalobcom žalovanému prostredníctvom mailu a súhlasom žalovaného s týmto návrhom kliknutím na určený odkaz) rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky (ďalej len „rámcová zmluva“), predmetom ktorej bola rámcová úprava práv a povinností zmluvných strán pri budúcom poskytnutí spotrebiteľského úveru a pôžičky žalobcom žalovanému uzatvorením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V súvislosti s uzatvorením takejto budúcej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru (čl. IV. bod 1 rámcovej zmluvy) a v prípade svojho omeškania so splátkami poskytnutého úveru aj skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlžnej čiastky žalobcom v sume 15,- eur za prvú upomienku, 10,- eur za druhú a tretiu upomienku a 30,- eur za štvrtú upomienku. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutý úver je bezúročný, pričom pod pojmom úver bolo treba v zmysle definície pojmov rámcovej zmluvy chápať peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom žalovanému na základe budúcej uzatvorenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a pojem spotrebiteľský úver bolo treba chápať a vykladať ako dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému vo forme pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci.

25. Strany sporu následne dňa 24.06.2014 uzatvorili v písomnej forme prostredníctvom diaľkovej komunikácie, teda tým istým spôsobom ako rámcovú zmluvu, aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový úver (peňažné prostriedky) vo výške 600,- eur a to najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a záväzok žalovaného tieto peňažné prostriedky vrátiť aj spolu s príslušenstvo dňa 15.07.2014, čo bol dohodnutý deň splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

26. Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:

- RPMN predstavovalo 3 510,20 %,

- celkové náklady žalovaného predstavovali pevnú sumu 137,50 eura,

- celková žalovaným vrátená čiastka predstavovala sumu 737,50 eura,

- priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov predstavovala k 31.03.2014 hodnotu 391 %.

27. Žalobca dňa 26.04.2014 poskytol bezhotovostným prevodom na účet žalovaného peňažné prostriedky v sume 600,- eur.

28. Žalovaný peňažné prostriedky nevrátil v dohodnutom čase, t.j. do 15.07.2014, a preto žalobca zaslal žalovanému celkovo 3 upomienky, a to dňa 07.08.2014 (výzva na zaplatenie sumy 771,63 eura), 14.08.2014 (výzva na zaplatenie sumy 581,63 eura) a 21.08.2014 (výzva na zaplatenie sumy 591,63 eura).

29. Z tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe vyplývalo, že žalovaný do momentu podania žaloby uhradil žalobcovi sumu 200,87 eura, pričom následne žalovaný preukázal aj ďalšie úhrady žalobcovi a to dňa 26.11.2015 v sume 11,37 eura, dňa 26.01.2016 v sume 11,37 eura, dňa 25.02.2016 v sume 11,37 eura, dňa 21.04.2016 v sume 22,74 eura a dňa 18.06.2016 v sume 22,74 eura, čo celkovo predstavovalo žalovaným uhradenú sumu 279,59 eura.

30. Podľa § 1 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 40 ods. 4 vety prvej Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

33. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

34. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

35. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

36. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

37. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

38. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

39. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“) tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

40. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

41. Podľa § 2 písm. b) ods. 7 zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,

42. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

43. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

44. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

45. Podľa § 1ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

46. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

47. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

48. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

49. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

50. Podľa 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

51. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

52. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

53. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 05. 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

54. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

55. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

56. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

57. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

58. Podľa § 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

59. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

60. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

61. Súd považoval za nesporné, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a príslušných §§ zákona č. 266/2005 Z.z. dňa 24.06.2014 a poskytnutím peňažnej sumy žalobcom žalovanému vo výške 600,- eur občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval dohodu o prenechaní veci - resp. jej reálnom odovzdaní v určenom čase bez ďalšieho požiadania žalovaného, druhovom označení veci (peniaze), povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí žalobcom žalovanému, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke, keďže predstavuje reálny kontrakt. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko žalobca vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu však nebolo možné podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. subsumovať pod spotrebiteľský úver, ale aj napriek tomu sa na tento záväzkový vzťah podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikovala právna úprava tohto zákona uvedená v § 9 a 10 zákona č. 71/1992 Zb., teda požiadavka písomnej formy zmluvy, náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a povinnosť žalobcu konať s odbornou náležitosťou, na ktoré súd musel podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadnuť, a ktorých nedostatok mal za následok stratu nároku žalobcu ako veriteľa na úroky a poplatky vyplývajúce zo zmluvy.

62. Zákonná úprava zmluvy o pôžičke podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, na základe čoho možno peňažnú pôžičku rozlíšiť na úročnú alebo bezúročnú, pričom akákoľvek iná dohodnutá odplata by bola v rozpore so zákonom (t.j. ustanoveniami o zmluve o pôžičke) a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Zo zmluvy nevyplývalo, že by sa strany sporu dohodli na úrokoch a preto súd považoval zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi

navrhovateľom a odporcom za bezúročnú. Rámcová zmluva však v čl. IV. bode 1 obsahovala dohodu o odplate za poskytnutie pôžičky, ktorú súd v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotil ako absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka a na základe toho súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím pôžičky v sume 137,50 eura za nedôvodný.

63. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 55,- eur súd uvádza, že takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok navrhovateľa podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. To znamená, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky a nie o ich paušálnu náhradu. Na základe toho súd považoval zmluvné dojednanie uvedené v čl. IV. bode 5 rámcovej zmluvy (teda dojednanie o vzniku nároku žalobcu na poplatok za upomienku) za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a aj z dôvodu, že nejde o individuálne dojednanie a žalovaný nemal možnosť toto zmluvné dojednanie nijako ovplyvniť, pričom samotné dojednanie predstavovalo neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením si záväzku žalovaného podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, teda neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo malo taktiež za následok podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnosť tohto zmluvného dojednania. Žalobca v danom prípade v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. vôbec nepreukázal, či jednotlivé urgencie skutočne žalovanému aj zaslal, akým spôsobom (poštou, kuriérom alebo elektronicky), a aké personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie a náklady za telefonické výzvy (či vôbec boli uskutočnené) mu vznikli. Na základe vyššie uvedeného považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 55,- eur z titulu náhrady nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky za nedôvodný.

64. Z uvedeného vyplynulo, že žalobcovi sa úspešne z titulu poskytnutej pôžičky mohol domáhať len vrátenia istiny pôžičky, teda sumy 600,- eur, pričom predmetom tohto súdneho sporu po druhom čiastočnom späťvzatí žalobcu bola suma 442,76 eura, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať už len istinu dlhu - pôžičky.

65. Nesporné bolo aj to, že žalovaný uhradil žalobcovi z titulu pôžičky sumu 279,59 eura. Na základe toho je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len dlžnú časť istiny pôžičky v sume 320,41 eura (600,- eur mínus 279,59eura), pričom v ostatnej časti 122,35 eura (442,76 - uplatnený nárok žalobcom mínus 320,41 eura) považoval súd žalobu za nedôvodnú.

66. Súd zároveň nevyhovel žiadosti žalovaného na plnenie peňažnej sumy v splátkach, keďže svoje nepriaznivé majetkové pomery nepreukázal takými dôkaznými prostriedkami, z ktorých by mal súd bez pochybností preukázané reálne vynaložené náklady na bývanie, stravovanie, dopravu za prácou a podobne, ktoré by bránili žalovanému jednorázovo uhradiť priznaný nárok žalobcovi.

67. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

68. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

69. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

70. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

71. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.06.2014 do 10.09.2014 vo výške 0,15 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania navrhovateľom, t.j. 16.07.2014 (t.j. deň po splatnosti pôžičky) bola 5,15 % ročne.

72. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,15 % a to až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.

73. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu, vzhľadom len na čiastočný pomer úspech žalobcu, ktorý predstavoval 10,44 % , právo (nárok) na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. nepriznal.

77. Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

78. Podľa § 11 ods. 4 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

79. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

80. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

81. Podľa § 7 ods. 7 druhej vety zákona č. 71/1992 Zb. ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.

82. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

83. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v časti predmetnej istiny a príslušenstva späť pred prvým pojednávaním, vznikol mu nárok na vrátenie zodpovedajúcej časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu podľa § 7 ods. 7 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., kráteného o 6,70 eura podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., prostredníctvom prevádzkovateľa systému podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 35,- eura (zo sumy 591,63 eura) a súdny poplatok za žalobu po späťvzatí predstavoval sumu 26,50 eur (zo sumy 442,76 eur), súd vrátil žalobcovi zodpovedajúcu časť tohto súdneho poplatku v sume 1,80 eura, už kráteného o 6,70 eura, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.