Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-465-2015.pdf
PDF · 106.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/465/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČ: 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO:47 234 547, proti žalovanému: J. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Q. I. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. B. G., o zaplatenie 102,90 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 64,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne:
- zo sumy 96,30 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 a
- zo sumy 64,20 eur od 15.07.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 38,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne:
- zo sumy 24,50 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 a
- zo sumy 38,70 eur od 15.07.2014 do zaplatenia, zamieta.
Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 sa žalobou zo dňa 24.09.2015 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 12.10.2015 domáhal proti žalovanému vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 102,90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 120,80 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 a zo sumy 102,90 eur od 15.07.2014 do zaplatenia a zároveň nahradiť mu trovy konania. 2. Pôvodný žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.06.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Obsahom úverovej zmluvy bol jeho záväzok poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 270,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 9 mesačných splátok vo výške 32,10 eur so splatnosťou prvej splátky 15.07.2013. Podľa ust. bodu 1.4 časti 1 úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu poskytol žalovanému úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Podľa ust. bodu 2.1. časti 3 úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa nedohodol s pôvodným žalobcom inak. Pôvodný žalobca splátku
použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy, prípadne podľa aktuálneho zverejneného Sadzobníka poplatkov, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný do dňa spísania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 224,70 eur, pričom na predžalobné výzvy nereagoval. Podľa ust. bodu 4.2. časti 3 úverovej zmluvy bol oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient bol povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Pôvodný žalobca súčasne poukázal na znenie ust. § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, znenie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a znenie ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013. Napokon pôvodný žalobca uviedol, že má žalovaný voči nemu ku dňu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 102,90 eur (z toho 102,90 eur titulom zvyšku úverovej istiny). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 120,80 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 a zo sumy 102,90 eur od 15.07.2014 do zaplatenia. 3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe spolu s jej prílohami, aj napriek výzve súdu písomne nevyjadril. 4. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd.: Sa, vložka č.: 2435/B zo dňa 06.10.2016 (na č. l. 67 spisu) vyplýva, že pôvodný žalobca bol na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Exre/311/2016-9 zo dňa 16.08.2016 a v zmysle ust. § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra, a to ku dňu 30.06.2016, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s ust. čl. R.123-74-1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. čl. 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 k cezhraničného zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (akciovou spoločnosťou) zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris a pôvodným žalobcom spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. 5. V zmysle ust. § 69 ods. 3 v spojení s ust. § 69aa ods. 10 Obchodného zákonníka prešlo na BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako na univerzálneho sukcesora (právneho nástupcu) imanie pôvodného žalobcu (teda vrátane žalovanej pohľadávky s jej príslušenstvom). Na základe tohto súd uznesením č. k. 6C/465/2015-70 zo dňa 16.02.2017 rozhodol v zmysle ust. § 64 CSP tak, že bude pokračovať v konaní na miesto pôvodného žalobcu s ako novým žalobcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. 6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 7. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 8. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 09.05.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 03.05.2017. 9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 10. Zo zmluvy označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere datovanej dňa 15.06.2013 (ďalej len „Zmluva“) vyplýva, že túto Zmluvu uzatvoril pôvodný žalobca (ďalej len „CS“) a žalovaný, pričom obsahom záväzku CS bolo poskytnúť v prospech žalovaného viazaný úver vo výške 270,- eur na nákup tovaru a obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť poplatky za poistenie v rovnomerne rozvrhnutých 9-tich mesačných splátkach po 32,10 eur, splatných vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky do 15.07.2013 a s konečnou splatnosťou úveru 15.03.2014. RPMN poskytnutého úveru bola uvedená vo výške 0 %, úroková sadzba 0 % ročne, pričom v zmluve bola uvedená tiež priemerná RPMN pre zodpovedajúci typ úveru 39,20 %, celková čiastka k zaplateniu 270,- eur, zvolený súbor poistenia: rozšírený súbor poistenia, poplatok za
poistenie 6,99 %. (časť 1 bod 1 Zmluvy označený ako Základné podmienky) V ust. časti 1 bod 2 Zmluvy bolo uvedené, že Zmluva je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo Zmluvy. Žalovaný zároveň súhlasil s tým, aby CS poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý mu predal tovar. 11. V ust. časti 3 bod 1 Zmluvy bolo uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2022 a CTM3032 uzavretými medzi CS a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. platnými v čase podpisu Zmluvy a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a. s., ktorými sa toto poistenie riadi, súhlasí s nimi a svojim podpisom Zmluvy vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach Zmluvy, a to C) Rozšírený súbor poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a straty zamestnania. Dlžník zároveň súhlasí s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je CS a berie na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach Zmluvy je vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky a že poistenie dojednané v Zmluve je oprávnený kedykoľvek ukončiť. 12. V ust. časti 3 bod 2 Zmluvy bolo uvedené, že klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s CS nedohodne inak. CS splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. 13. V Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa, vložka č. 2435/B bol pod touto spis. zn. zapísaný CS ako právnická osoba s predmetom podnikania mimo iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. 14. Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie žalobcu aj s poukazom na predložené potvrdenie odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, že CS dňa 18.06.2013 poskytol na účet predajcu sumu 270,- eur (obdobne toto vyplýva aj z výpisu z úverového účtu). 15. Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie žalobcu aj s poukazom na predložené potvrdenie prijatia splátok registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, že žalovaný na predmetný prípad vykonal nasledovné úhrady každú vo výške 32,10 eur v dňoch: 15.07.2013, 14.08.2013, 13.09.2013, 15.10.2013, 15.11.2013 a 13.03.2014, celkovo v sume 192,60 eur (obdobne toto vyplýva aj z výpisu z úverového účtu). 16. Súd považoval za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil celkovo až sumu 224,70 eur, t. j. o sumu 32,10 eur vyššiu ako táto vyplýva z potvrdenia prijatia splátok registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX (192,60 eur), a to dňa 14.07.2014, ako toto vyplýva z výpisu z úverového účtu. 17. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 18. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom nie sú: i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. 19. Podľa ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 22. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 23. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/19995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi CS a žalovaným vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej Zmluvy zo dňa 15.06.2013. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade bol úver poskytnutý bez úroku a ďalších poplatkov [pričom za poplatok nebolo možné aj napriek jeho označeniu v Zmluve považovať poplatok za poistenie v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. vzhľadom k tomu, že poskytnutie úveru nebolo podmienené uzavretím poistného], súd nepovažoval uzavretú Zmluvu za zmluvu podliehajúcu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. [§ 1 ods. 3 písm. i)]. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. 25. Zmluva o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. § 497 vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. 26. Naproti tomu zmluva o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ). Vznik pôžičky tak predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo 454/2006 zo dňa 29.5.2008). Nemožno ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú naďalej (od uzatvorenia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo 209/2005 zo dňa 28.3.2007). Ak konštantná judikatúra, v zhode s odbornou literatúrou (porov. Slivka, Spáčil, Škárová, Občiansky zákonník, komentár, II. diel, Praha, C.H.Beck 2008, str. 1690) nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, pokiaľ sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu potom je splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa ust. § 657 OZ. (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 28 Cdo 3790/2008 zo dňa 11.11.2008) 27. Je možné nepochybne konštatovať, že medzi CS a žalovaným (aj napriek takémuto označeniu Zmluvy) nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, keďže v danom prípade nebol dojednaný záväzok dlžníka zaplatiť úroky. Súd mal za to, že CS a žalovaným došlo s poukazom na uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ. 28. Súd tak vychádzal z toho, že povinnosťou CS ako veriteľa bolo poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 270,- eur a povinnosťou žalovaného bolo túto sumu CS vrátiť v 9-tich mesačných splátkach v sume 30,- eur a súčasne CS zaplatiť poplatok za poistenie vo výške 2,10 eur mesačne (ako 6,99 % zo sumy splátky bez poistenia, t. j. 30,- eur x 6,99 % = 2,10 eur). CS svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ nesporne splnil poskytnutím peňažnej sumy 270,- eur na účet predajcu tovaru. Žalovaný mal tak CS vrátiť túto sumu zvýšenú o mesačný poplatok za poistenie, a to v 9-tich mesačných splátkach vo výške 32,10 eur. 29. Možno konštatovať, že v danom prípade sa dostal žalovaný do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ) s plnením jeho peňažného záväzku zo zmluvy v nasledovnom rozsahu: a) v sume 32,10 eur (6. splátka splatná dňa 15.12.2013) od 16.12.2013 (deň po splatnosti 6. splátky) do 15.01.2014 (deň splatnosti 7. splátky), b) v sume 64,20 eur (6. splátka splatná dňa 15.12.2013 a 7. splátka splatná dňa 15.01.2014) od 16.01.2014 (deň po splatnosti 7. splátky) do 15.02.2014 (deň splatnosti 8. splátky), c) v sume 96,30 eur (6. splátka splatná dňa 15.12.2013 až 8. splátka splatná dňa 15.02.2014) od 16.02.2014 (deň po splatnosti 8. splátky) do 13.03.2014 (deň úhrady sumy 32,10 eur), d) v sume 64,20 eur (7. splátka splatná dňa 15.01.2014 a 8. splátka splatná dňa 15.02.2014) od 14.03.2014 do 15.03.2014 (deň splatnosti 9. splátky), e) v sume 96,30 eur (7. splátka splatná dňa 15.01.2014 až 9. splátka splatná dňa 15.03.2014) od 16.03.2014 (deň po splatnosti 9. splátky) do 14.07.2014 (deň úhrady sumy 32,10 eur) a
f) v sume 64,20 eur (8. splátka splatná dňa 15.02.2014 a 9. splátka splatná dňa 15.03.2014) od 15.07.2014 doposiaľ. 30. Na tomto závere súdu nemení nič skutočnosť, že CS vykonal zápočet plnenia žalovaného v celkovej sume 38,70 eur na účtované náklady spojené s uplatnením pohľadávky v celkovej sume 38,70 eur. Súd má za to, že žalobca jednak vynaloženie žiadnych skutočných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) nepreukázal a súčasne je nepochybné, že žalobca (predtým CS) tieto náklady uplatňoval voči žalovanému v paušalizovanej výške, pričom žalobca nijakým spôsobom ani nepreukázal prípadnú dohodu medzi CS a žalovaným o možnosti uplatňovania takýchto paušalizovaných nákladov zo strany CS voči žalovanému. Súd tak mal za to, že CS úhrady žalovaného v sume 38,70 eur na plnenie fiktívnej pohľadávky CS na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky započítal neoprávnene, a preto úhrady žalovaného v tomto rozsahu bolo potrebné započítať na plnenie peňažného záväzku žalovaného uhradiť CS dojednané splátky. 31. Ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci sa tak žalovaný nachádzal v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku zo Zmluvy zaplatiť CS (žalobcovi) splátky poskytnutej pôžičky spolu s poistení v rozsahu sumy 64,20 eur (8. splátka splatná dňa 15.02.2014 a 9. splátka splatná dňa 15.03.2014), a preto súd žalobe v časti o zaplatenie istiny 102,90 eur vyhovel v rozsahu o zaplatenie sumy 64,20 eur a vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie sumy 38,70 eur túto časť žaloby zamietol. 32. Vzhľadom k omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku uvedenému v odseku č. 29 odôvodnenia tohto rozsudku, vzniklo CS (resp. žalobcovi ako univerzálnemu sukcesorovi CS) proti žalovanému právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ vo výške podľa cit. ust. 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (pričom súd má zo svojej činnosti vedomosť, § 186 ods. 1 CSP, o tom, že základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25 % ročne) v nasledovnom rozsahu: a) vo výške 5,25 % ročne zo sumy 32,10 eur od 16.12.2013 do 15.01.2014, b) vo výške 5,25 % ročne zo sumy 64,20 eur od 16.01.2014 do 15.02.2014, c) vo výške 5,25 % ročne zo sumy 96,30 eur od 16.02.2014 do 13.03.2014, d) vo výške 5,25 % ročne zo sumy 64,20 eur od 14.03.2014 do 15.03.2014, e) vo výške 5,25 % ročne zo sumy 96,30 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 a f) vo výške 5,25 % ročne zo sumy 64,20 eur od 15.07.2014 do zaplatenia. Súd tak v ďalšom viazaný žalobným návrhom podľa ust. § 216 ods. 1 CSP (pokiaľ ide o obdobie, za ktoré si uplatňoval žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania) priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 96,30 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 a zo sumy 64,20 eur od 15.07.2014 do zaplatenia, teda v tomto rozsahu žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel a vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 24,50 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 a zo sumy 38,70 eur od 15.07.2014 do zaplatenia, túto časť žaloby zamietol. 33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to vychádzajúc z pomeru úspechu sporových strán vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP). Žalobca mal v spore úspech v rozsahu 26 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 09.05.2017: 64,20 eur , t. j. istina + 1,68 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 96,30 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 + 9,50 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 64,20 eur od 15.07.2014 do 09.05.2017 = 75,38 eur; celková výška pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 09.05.2017: 102,90 eur, t. j. istina + 2,10 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 120,80 eur od 16.03.2014 do 14.07.2014 + 15,23 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 102,90 eur od 15.07.2014 do 09.05.2017 = 120,23 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 75,38 eur / 120,23 eur = 0,63 = 63 %; úspech žalovaného 37 % = 100 % - úspech žalobcu 63 %; čistý úspech žalobcu 63 % - 37 % = 26 %]. Žalobca bol tak v konaní v pomerne väčšom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
38. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).