Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. O., K.. XX.XX.XXXX, O. T. Q. F.Ý. Y. XX, XXX XX Š. , zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - W. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. F. Y. XX, XXX XX Š. a otec - Z. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. P. W., za účasti Okresnej prokuratúry Dunajská Streda o návrhu matky na úpravu výkon rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu takto

rozhodol:

I. Maloletá W. O. K.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, počnúc od 01.09.2015.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú Sofiu vo výške 50,-€ mesačne, počnúc od 01.09.2015. Výživné je splatné vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 30.04.2017 v sume 1.000,-€ súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 10,-€ s tým, že neuhradenie čo i len jednej splátky výživného má za následok splatnosť celého dlhu.

IV. Styk otca s maloletou Sofiou sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka malol. dieťaťa návrhom zo dňa 22.06.2016 sa domáhala na tunajšom súde zverenia malol. W. do svojej osobnej starostlivosti , počnúc od jej narodenia ako aj toho, aby súd zaviazal otca prispievať na jej výživu mesačne 100,-€, počnúc od jej narodenia. Zároveň žiadala, aby súd zakázal styk otca s dieťaťom. Vo svojom návrhu poukázala na tú skutočnosť, že s otcom dieťaťa prerušila spolužitie ešte pred jeho narodením a odsťahovala sa k svojej matke do Š.. Od uvedenej doby nevedú žiadnu komunikáciu. Raz, krátko po narodení dieťaťa jej dal 2x po 50,-€. Následne už na malol. dcéru prestal prispievať finančné prostriedky z titulu výživného a vyhlasoval, že nemá dieťa. Otec malol. dieťaťa má hlásený pobyt bezdomovca v Q. P. W.. 2. Súd s poukazom na § 116 oznámil podanie návrhu otcovi s opisom príloh , procesným poučením ako aj termínom pojednávania na vývesnú tabulu súdu ako aj na webovú stránku súdu. 3. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca malol. dieťaťa. 4. S poukazom na § 13 ods. 1 do začatého konania vstúpila Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky malol. dieťaťa, oboznámil sa s pripojeným spisom 10P/70/2016, najmä s potvrdeniami o poberaní prídavkov na malol. dieťa ako aj rodičovského príspevku a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Malol. W. W. K. P. XX.XX.XXXX. Rodičia nie sú manželia. Matka uviedla, že vo vzťahu boli viaceré nedorozumenia, pretože partner v nadmernej miere požíval omamné a psychotropné látky a pod ich vplyvom bol aj agresívny. Ich vzťah sa skončil ešte v čase, keď bola tehotná. Po narodení dieťaťa 2x prispel menšou finančnou hotovosťou na dieťa. Návrh podala až dňa 22.06.2016 , pretože dôvodne očakávala, že otec dieťaťa sa k nim vráti, bude sa starať osobne o maloletú, pretože toto jej otec aj sľuboval. Keďže zistila definitívne, že sa tak nestalo a otec dieťaťa toto odmietol, dňa 22.06.2016 podala tento návrh. Matka s malol. W. žije u svojej matky a táto jej pomáha , pretože jej príjem nepostačí na úhradu všetkých osobných potrieb malol. W.. Ona sama poberá rodičovský príspevok ( čl. 8 spisu 10P/70/2016 vo výške 226,72 € a prídavky na 1 malol. dieťa 23,52 € ). Matka malol. dieťaťa uviedla, že otec už v čase, keď spolu žili nepracoval, okrem malol. W. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k malol. dieťaťu vo veku 7 - 8 rokov. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že nie je evidovaný zamestnávateľ otca v Sociálnej poisťovni. Matka uviedla, že otec dieťaťa je zdravý a je vyučený kamenár. 6. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia malol. dieťaťa ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí malol. dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme malol. dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. 7. Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni z rodičov. Kažeý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 8. Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu , zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Aki si rodič neplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima. 9. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú , súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného . 10. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre malol. dieťa. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov. Základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou oboch rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa prichádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne ak obaja rodičia alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa je dôvodné ,ak sa dieťa zverí do starostlivosti druhého rodiča, čoho cieľom je ušetriť dieťa negatívneho vplyvu a stresujúceho prostredia. Každý z rodičov je povinný plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, pričom existuje niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ( bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. ) a osobnou starostlivosťou, Rodič ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným ktoré určí súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku.

11. Výsledkami vykonaného dokazovania síce bolo preukázané, že otec dieťaťa je bezdomovec, bez príjmu ale je nepochybné, keďže nepracoval ani v čase keď matka bola tehotná, že sa zámerne vyhýba práci aby nemusel plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Napriek tomu, že súd nemal preukázané osobné a majetkové pomery otca dieťaťa, určil výživné nie na úrovni 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa ale sumou vyššou , 50,-€ mesačne . V osobe otca sa jedná o mladého človeka ktorý je vyučený ako kamenosochár a jedná sa o taký obor v ktorom otec si nepochybne vie prácu nájsť, pokiaľ o toto má záujem. Okrem malol. W. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, preto je potrebné, aby sa otec zamestnal a plnil vyživovaciu povinnosť k malol. deťom. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. V tomto prípade matka je na materskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky na malol. dieťa a vo zvyšku je odkázaná na pomoc svojej matky. Súd je toho názoru, že otec vzhľadom na svoj vek ako aj vzhľadom na vyučenie vo vyššie uvedenom odbore je schopný sumou 50,-€ mesačne prispievať na výživu malol. Sofie. 12. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúci sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, s právnymi ako zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností , konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy napĺňanie jeho potrieb, jeho istoty, spokojnosti, bezpečie vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Z obsahu spisu je nepochybné, že rodičia sa na úprave výkone rodičovských práv a povinností nedohodli, preto bolo úlohou súdu rozhodnúť. K dohode nedošlo z toho dôvodu, že rodičia v podstate od narodenia dieťaťa spolu nežijú, nekomunikujú, otec dieťaťa sa zdržiava na neznámom mieste. 13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že je potrebné malol. W. zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť primerané výživné zo strany otca a neupraviť styk , nakoľko úprava styku za daných okolností je zbytočná, otec je na neznámom mieste , dieťa nenavštevuje, preto momentálne nie je potrebné aby bol upravený jeho styk s malol. Sofiou. 14. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre malol. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade malol. sa narodila 01.09.2015. Matka predmetný návrh podala na súd 22.06.2016. Matka v podstate po narodení malol. zostala úplne sama na osobnú starostlivosť malol. W. v útlom veku odkázaná iba na pomoc svojej matky. Uviedla, že otec dieťaťa jej sľuboval, že dôjde k obnoveniu spolužitia resp. že začne platiť výživné a práve na tú skutočnosť, že matka sama osobne zabezpečovala starostlivosť dieťaťa v útlom veku, súd toto považoval na dôvod hodný osobitného zreteľa a priznal výživné spätne od narodenia dieťaťa, od 01.09.2015, pretože do podania návrhu uplynulo iba niekoľko mesiacov. Otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 30.04.2017. V roku 2015 teda otcovi vznikol dlh na výživnom za 4 mesiace ( 4x50=200), v roku 2016 za 12 mesiacov ( 12x50=600 ) a v roku 2017 4 mesiace ( 4x50=200 ), teda spolu 1.000,-€. Súd povolil dlh na zročnom výživnom otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,-€ spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok čo znamená, že neuhradením čo i len jednej splátky výživného nastáva splatnosť celého dlhu. 15. Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede navrhla, aby súd malol. W. zveril do osobnej starostlivosti matky, určil primerané výživné v rozpätí medzi sumou 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa a nie sumou 100,-€ tak, ako to požadovala matka, pretože sumu 100,-€ považuje za príliš vysokú. 16. Kolízny opatrovník taktiež žiadal, aby súd návrhu vyhovel , určil výživné podľa odôvodnených potrieb malol. a možnosti a schopnosti otca. 17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. 18. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti ktorému rozhodnutiu smeruje ( § 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 /. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 359 odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( Exekučný poriadok ).