Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-260-2016.pdf
PDF · 100.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/260/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu: R., zastúpený M. proti žalovanej O., zastúpenej advokátkou M., o zaplatenie 6.982,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. marca 2016, č.k. 3C/157/2015-101, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca n e m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.982,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.982,94 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 418,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 48,60 eur titulom trov zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že spoločnosť O., štátny podnik A., uzatvoril dňa 03.09.1990 so žalovanou pracovnú zmluvu s tým, že žalovaná mala nastúpiť do práce 04.09.1990, a že dňa 01.04.2002 uzatvoril zamestnávateľ žalovanej - spoločnosť O., a.s., A., so žalovanou Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej bol so žalovanou dojednaný iný druh práce od 01.04.2002 na hospodárku ZV SOZ TOK s miestom výkonu práce v A.. Závodný výbor Z. H. O., a.s., A. na svojom zasadnutí dňa 18.12.2000 odsúhlasil návrh predsedníčky ZV p. N. o vymenovaní žalovanej za hospodárku ZV SOZ TOK O., a.s., A.. Z uvedeného dôvodu bola žalovaná preradená z obchodného závodu na stredisko 1910, od 01.01.2001. Uvedené bolo zistené z výpisu z uznesenia zo dňa 02.01.2001. Z výpisov z účtov žalobcu bolo zistené, že žalovaná si z účtu žalobcu zaslala v prospech svojho účtu nasledovné čiastky: dňa 29.03.2012 sumu 195,15 eur, dňa 08.04.2012 sumu 226,23 eur, dňa 25.06.2012 sumu 358,58 eur, dňa 24.07.2012 sumu 459,15 eur a sumu 459 eur, dňa 20.08.2012 sumu 113,68 eur, dňa 21.09.2012 sumu 535,17 eur, dňa 24.09.2012 sumu 478 eur, dňa 26.09.2012 sumu 478 eur, dňa 20.11.2012 sumu 1.350,22 eur, dňa 17.01.2013 sumu 345,92 eur, dňa 20.02.2012 sumu 535,41 eur, dňa 25.02.2013 sumu 500 eur, dňa 27.03.2013 sumu 409,92 eur, dňa 03.06.2013 sumu 538,51 eur. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná tým, že si bez právneho dôvodu v období od 03/2012 do 6/2013 previedla z účtu žalobcu na svoj účet celkovo čiastku 6.982,94 eur, vznikol jej záväzok z bezdôvodného obohatenia, ktorý je povinná žalobcovi vrátiť. To, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiaden právny vzťah, potvrdzuje výpoveď nielen žalovanej, ale aj samotného žalobcu a svedkyne N. v trestnom konaní, z ktorých vyplynulo, že zmluva o pôžičke, datovaná 07.03.2012, bola uzavretá až po tom, ako žalovaná realizovala jednotlivé prevody (po nástupe novej predsedníčky navrhovateľa do funkcie). Žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku. Vychádzajúc z právnej kvalifikácie - záväzok žalovanej z
bezdôvodného obohatenia - a z ustanovení § 100, § 107 a § 112 Občianskeho zákonníka má súd však za to, že námietka premlčania nie je dôvodná, a že právo žalobcu uplatňované v tomto konaní z titulu bezdôvodného obohatenia nie je premlčané. Za začiatok plynutia premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka sa považuje deň, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. V danom prípade nebol preukázaný presný dátum, kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, v konaní však bolo preukázané, že žalobca sa najskôr o tomto bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť 01.04.2013, kedy do funkcie predsedníčky žalobcu nastúpila p. W.; uvedený dátum je tiež smerodajný v súvislosti s tým, že žalobca sa najskôr od tohto dátumu dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil. Uvedenú skutočnosť preukazuje nielen výpoveď žalobcu, ale aj výpoveď svedkyne N. a tiež aj vyjadrenie žalovanej, že na čiastky, ktoré si prevádzala z účtu žalobcu, nemala žiaden právny nárok, a že zmluva o pôžičke je antidatovaná a v čase, keď nová predsedníčka žalobcu kontaktovala p. N., táto sa o žiadnej zmluve o pôžičke so žalovanou nezmienila. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca dňa 05.11.2014 do zápisnice podal trestné oznámenie, v ktorom trestnom oznámení si uplatnil náhradu škody voči žalovanej a žiadal, aby ju v plnej výške 6.982,94 eur uhradila. Uznesením Obvodného oddelenia PZ, A. ČVS: P.-XXXX/PU-PB-XXXX zo dňa 05.03.2015, právoplatným dňa 13.03.2015, bolo trestné stíhanie zastavené; počas tohto konania v období od 05.11.2014 do 13.03.2015 však v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba neplynula. Nakoľko žalobca si nárok uplatnil v občianskom súdnom konaní dňa 23.04.2015, uplatnil si ho v rámci premlčacej doby. Bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná si v období od 03/2012 do 06/2013 postupne previedla z účtu žalobcu na svoj účet čiastku v celkovej výške 6.982,94 eur. Keďže žalovaná sa v konaní bránila aj tým, že nemá žiaden dlh voči žalobcovi, bolo jej povinnosťou tieto jej tvrdenia aj preukázať. Súd poukazuje na rozpor medzi jej výpoveďou v trestnom konaní a v tomto súdnom konaní. V trestnom konaní totiž uvádzala, že celú žalovanú čiastku splatila z úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 11.07.2013. V tomto občianskom súdnom konaní následne svoje tvrdenia a výpoveď zmenila s tým, že sumu 1.500,15 eur zaplatila dňa 16.07.2013 v hotovosti predsedníčke navrhovateľa p. W. a čiastku 5.482,79 eur vložila do pokladne navrhovateľa niekedy v mesiaci máj - jún 2013, ktorú čiastku mienila vložiť na účet žalobcu s tým, že tieto peniaze mala požičané od svojho známeho - svedka S.. Žalobca tvrdenia žalovanej poprel, a pretože žalovaná na preukázanie svojich tvrdení neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, súd jej tvrdeniam neuveril. Výpis z účtu žalovanej zo dňa 31.07.2013, z ktorého je zrejmé, že žalovaná dňa 15.07.2013 vybrala peniaze vo výške 1.650 eur, pričom vlastnou rukou na daný výpis napísala „vrátenie do pok“, bez ďalšieho nepreukazuje, že žalobcovi skutočne čiastku 1.500,15 eur aj odovzdala; takýto dôkaz preukazuje jedine výber z bankomatu. Žalobca síce potvrdil, že žalovaná niekedy v 6-7/2013 vložila do pokladne čiastku 1.500 eur, súd však uveril tvrdeniam žalobcu, že sa jednalo o sumu, ktorú si žalovaná zobrala z pokladne (mimo žalovaných 6.982,94 eur), keďže tomu nasvedčuje aj obsah poznámky na výpise z účtu žalovanej zo dňa 31.07.2013 - „vrátenie do pok“. Výpoveď svedka S. o tom, že si od neho žalovaná požičala sumu 5.000 eur, žiadnym spôsobom nepotvrdzuje tvrdenia žalovanej, že čiastku 5.482,79 eur aj skutočne žalobcovi vrátila. Opätovne táto výpoveď svedčí len o tom, že svedok poskytol odporkyni čiastku 5.000 eur a nie to, kde tieto peniaze skončili. Okrem iného, z výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaná aj v čase PN mala prístup k účtovníctvu a účtovala bankový účet aj pokladňu žalobcu, takže, ak by tak vysoká žalovaná čiastka nebola zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, určite by na to upozornila či už samotného žalobcu, resp. vyšetrovateľa v trestnom konaní, alebo súd na pojednávaní. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 6.982,94 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 01.01.2015, nakoľko od tohto dátumu bola jednoznačne žalovaná v omeškaní so zaplatením danej čiastky, do zaplatenia. Právne vec posudzoval aj podľa § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Tieto trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 418,50 eur a trovách zástupcu žalobcu vo výške 48,60 eur (cestovné verejným hromadným prostriedkom z N. do A. N. v súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 22.09.2015, dňa 07.01.2016 a 22.03.2016 - 1 cesta N. - A. 8,10 eur x 2 x 3 pojednávania). O povinnosti zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania a trovami konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Mala za to, že súd prvej inštancie v zmysle § 205 ods. 1, 2 písm. d), f) O.s.p. nesprávne rozhodol. Trvala na tom, že uplatnený nárok
žalobcu neuznáva, nakoľko všetky finančné prostriedky, ktoré si v minulosti od žalobcu požičala, vrátila a žaloba je z toho dôvodu nedôvodná. Svoje tvrdenia podložila dôkazmi, a to zmluvou o flexipôžičke, svedkom A. S. a inými dôkazmi, ktoré nevylúčili tvrdenia, že dlh žalobcovi vrátila. Dôvodila, že práve skutočnosť, že štatutárna zástupkyňa žalobcu dňa 01.04.2013 nastúpila na pozíciu predsedníčky ZO IOZ O., a.s. a prebrala zodpovednosť, a preto antidatovala zmluvu o pôžičke, pretože finančné prostriedky na účtoch boli znížené o žalovanú sumu. Zástupkyňa žalobcu trvala na podpísaní zmluvy o pôžičke dňa 01.04.2013, a keďže finančné prostriedky z účtu žalobcu na účet žalovanej boli poukázané pred týmto dátumom, práve na ochranu p. W.. Namietala tvrdenie svedkyne W., že informácie o chýbajúcich peniazoch nemala, pretože vo funkcii hospodárky pracovala žalovaná. P. W. po nástupe do pozície predsedníčky sa stala zodpovedným subjektom žalobcu a následne žalovaná od 27.06.2013 odišla na PN a je absolútne vylúčené, aby počas PN žalovanej predsedkyňa organizácie nevykonávala účtovné operácie a neriadila subjekt, za ktorý bola zodpovedná. K tvrdeniu súdu o skutočnosti, že počas trestného stíhania od 05.11.2014 do 13.03.2015 v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba neplynula, uviedla, že ide o nesprávne posúdenie súdom, pretože žalobca, i keď podal 05.11.2014 trestné oznámenie a uplatnil náhradu škody, žalovaná nebola obvinená, nikdy jej nebolo doručené uznesenie o začatí trestného stíhania a vo veci bola vypočutá a bolo s ňou konané len ako s podozrivou a trestné stíhanie bolo vykonané len vo veci, ale nie voči konkrétnej osobe. Následne aj bolo takéto trestné stíhanie zastavené. Preto premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu riadne plynula a zotrvávala na námietku premlčania. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie spolu 245,92 eur.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovanou došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že žalovaná tým, že si bez právneho dôvodu v období od 03/2012 do 6/2013 previedla z účtu žalobcu na svoj účet celkovo čiastku 6.982,94 eur, vznikol jej záväzok z bezdôvodného obohatenia, ktorý je povinná žalobcovi vrátiť. To, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiaden právny vzťah, potvrdzuje výpoveď nielen žalovanej, ale aj samotného žalobcu a svedkyne N. v trestnom konaní, z ktorých vyplynulo, že zmluva o pôžičke, datovaná 07.03.2012, bola uzavretá až po tom, ako žalovaná realizovala jednotlivé prevody (po nástupe novej predsedníčky žalobcu do funkcie). Námietku premlčania, vznesenú žalovanou, nepovažoval za dôvodnú. Mal za preukázané, že žalobca sa najskôr o tomto bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť 01.04.2013, kedy do funkcie predsedníčky žalobcu nastúpila p. W.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca dňa 05.11.2014 do zápisnice podal trestné oznámenie, v ktorom trestnom oznámení si uplatnil náhradu škody voči žalovanej a žiadal, aby ju v plnej výške 6.982,94 eur uhradila. Uznesením Obvodného oddelenia PZ, A. ČVS:P.-XXXX/PU- PB-XXXX zo dňa 05.03.2015, právoplatným dňa 13.03.2015, bolo trestné stíhanie zastavené; počas tohto konania v období od 05.11.2014 do 13.03.2015 však v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba neplynula. Nakoľko žalobca si nárok uplatnil v občianskom súdnom konaní dňa 23.04.2015, uplatnil si ho v rámci premlčacej doby.
7. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:
8. V danom prípade odvolateľka namieta nesprávne právne posúdenie otázky premlčania peňažného nároku žalobcu.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ rozhodoval o vznesenej námietke premlčania, postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie založil na konkrétnych, výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tvrdeniach.
10. Odvolací súd nepovažuje za správny názor odvolateľky, že počas trestného stíhania od 05.11.2014 do 13.03.2015 v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba neplynula, pretože žalobca, i keď podal 05.11.2014 trestné oznámenie a uplatnil náhradu škody, žalovaná nebola obvinená, nikdy jej nebolo doručené uznesenie o začatí trestného stíhania a vo veci bola vypočutá a bolo s ňou konané len ako s podozrivou a trestné stíhanie bolo vykonané len vo veci, ale nie voči konkrétnej osobe.
11. Podľa § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnenia práva na súde v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka tak prináša dôsledok v podobe neplynutia premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému nároku a rovnako tak aj vo vzťahu k osobe, voči ktorej bol nárok uplatnený.
12. Súd prvej inštancie do plynutia subjektívnej premlčacej doby nepočítal čas od žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v trestnej veci podozrenia z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona vedenej Okresným riaditeľstvom PZ v A. N., Obvodné oddelenie PZ A. č. ČVS:P.-XXXX/PU-PB-XXXX, t. j. čas od 05.11.2014 do 13.03.2015, t. j. do času, kedy trestné stíhanie v tejto veci bolo zastavené. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že trestné stíhanie bolo začaté vo veci a nebolo vedené proti konkrétnej osobe. Žalovaná v danej veci bola vypočutá ako podozrivá a svedok. Uznesením zo dňa 05.03.2015 č. ČVS:P.-XXXX/PU-PB-XXXX bolo trestné stíhanie vo veci podozrenia z prečinu sprenevery zastavené z dôvodu, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2015.
13. V posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu však účinky spočívania premlčacej doby nastali aj v prípade, keď trestné stíhanie nebolo vedené proti žalovanej. Z trestného spisu je zrejmé, že žalobca do zápisnice o trestnom oznámení dňa 05.11.2014 podal trestné oznámenie na žalovanú, ako osobu, ktorá vykonávala agendu hospodára IOZ pri O., a.s., a ktorá si od marca 2012 skoro každý mesiac odosielala platby formou prevodu na jeden a ten istý bankový účet v rôznych sumách, naposledy v mesiaci jún 2013, spolu vo výške 6.982,94 eur. Zároveň si voči žalovanej uplatnil aj nárok na náhradu škody v uvedenej výške. Trestné stíhanie vo veci podozrenia z prečinu sprenevery bolo zastavené uznesením zo dňa 05.03.2015 č. ČVS:P.-XXXX/PU-PB-XXXX z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že neboli vyvrátené tvrdenia žalovanej, že pôžička mala byť najskôr ústne schválená a dodatočne bola spísaná samotná zmluva o pôžičke. I keď toto trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery bolo zastavené, z vykonaného dokazovania v danej civilnej veci bolo preukázané, že zmluva o pôžičke bola antidatovaná a žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že najskôr medzi žalovanou a žalobcom bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke. S. N., ktorá pôsobila ako predseda Základnej organizácie IOZ O., a.s. A., zmluvu o pôžičke, datovanú dňom 07.03.2013, podpísala za žalobcu ako jeho zástupca, v trestnom konaní najskôr vo výpovedi ako podozrivá zo dňa 20.11.2014 uviedla, že nevedela o tom, že žalovaná zasiela finančné prostriedky organizácie na svoj účet, vo výpovedi zo dňa 04.12.2014 uviedla, že uvedená zmluva o pôžičke bola schválená na základe odsúhlasenia Závodného výboru OIZ pri O., a.s. a napokon vo výpovedi zo dňa 02.03.2015 ako svedkyňa uviedla, že v čase po nástupe novej predsedníčky ZO IOZ po 01.04.2013 O. W. spolu riešili so žalovanou vykonané platby na jej účet, pričom žalovaná im prisľúbila, že finančné prostriedky vráti na účet žalobcu, a preto bola dodatočne spísaná zmluva o pôžičke. Takýmto spôsobom chcela žalovanej pomôcť. Uvedené okolnosti prípadu podľa názoru súdu odôvodňujú spočívanie premlčacej doby, aj keď trestné stíhanie v uvedenej trestnej veci nebolo vedené voči konkrétnej osobe, žalovanej, avšak z celého priebehu tohto konania je zrejmé, že nárok na náhradu škody bol uplatnený voči žalovanej. Spočívanie premlčacej doby takto nastalo v období od 05.11.2014 do 13.03.2015, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.
14. Za nedôvodnú odvolací sú považoval aj odvolaciu námietku žalovanej, že všetky finančné prostriedky, ktoré si v minulosti od žalobcu požičala, vrátila, čo podložila dôkazmi, a to zmluvou o flexipôžičke, svedkom A. S. a inými dôkazmi, ktoré nevylúčili tvrdenia, že dlh žalobcovi vrátila. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovanú sumu uhradila žalobcovi prostredníctvom flexipôžiky alebo z finančných prostriedkov požičaných od svedka A. S.. Z výsluchu žalovanej v trestnom konaní ako podozrivej zo dňa 24.11.2014 vyplýva, že si posielala finančné prostriedky z účtu žalobu na svoj účet, a až dodatočne bola spísaná zmluva o pôžičke. Tvrdila, že uvedenú pôžičku splatila hotovostným vkladom do pokladne žalobcu, výšku nevedela uviesť, ale určite to bola celá pôžička, a bolo to niekedy v mesiaci máj alebo jún 2013. Uvedenú finančnú čiastku však do účtovníctva nezúčtovala. V ďalšom výsluchu ako svedka žalovaná uviedla, že celú sumu vo výške 6.982,94 eur vrátila žalobcovi do pokladne a už v priebehu mesiaca júl 2013 bola uhradená celá suma. Žiadne potvrdenie o vyplatení tejto sumy však nemala. Peniaze z pôžičky použila na rekonštrukciu bytu a na nové zariadenie. V odpore, ktorý podala žalovaná v tomto civilnom konaní, uvádzala, že sumu 1.500,15 eur uhradila k rukám pani W. a zvyšnú sumu 5.482,79 eur uhradila z finančných prostriedkov, ktoré jej na tento účel požičal jej známy a peniaze vložila do pokladne. Toto tvrdenie však nepotvrdila svedkyňa O. W., ani svedok A. S.. Svedok A. S. uviedol, že žalovanej požičal v júli 2013 čiastku 5.000 eur, keď ho žalovaná požiadala o túto pôžičku, aby si mohla vyriešiť otázku týkajúcu sa pôžičky, ktorá súvisela s jej bytom. Svedkyňa O. W. uviedla, že na stretnutí so žalovanou a pani N. na závodnom výbore v máji 2014 žalovaná priznala, že potrebovala peniaze, bola vo finančnej tiesni, a preto si peniaze zasielala na svoj účet. Zmluva o pôžičke bola spísaná so žalovanou dodatočne v máji 2014 po tomto stretnutí. K čiastke 1.500 eur, ktorú jej mala žalovaná odovzdať do rúk, uviedla, že niekedy v júni alebo júli 2013 žalovaná vložila do pokladne čiastku 1.500 eur, čo bola suma, ktorú si ona ešte predtým z pokladne zobrala. Táto čiastka v pokladni fyzicky nebola a doklad o tých 1.500 eur neexistuje. Na základe týchto dôkazov súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovanú sumu žalovaná neuhradila, na svoje tvrdenia o úhrade pôžičky neuniesla dôkazné bremeno. Odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na jeho odôvodnenie v napadnutom rozsudku.
15. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu.
16. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu však preukázateľne vyplýva, že v odvolacom konaní žalobcovi nevznikli žiadne trovy (k odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril), a preto odvolací súd vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).