Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-110-2016.pdf
PDF · 83.24 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/110/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 1.372,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1372,22 eur s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1522,22 eur od 30.7.2013 do 31.7.2013 a zo sumy 1372,22 eur od 1.8.2013 do 27.9.2013. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1372,22 eur s príslušenstvom. Súčasne uplatnil zmluvný úrok 28% ročne zo sumy 1522 eur od 30.7.2013 do 31.7.2013 a zo sumy 1372,22 eur od 1.8.2013 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že 20.7. 2013 uzatvoril so žalovaným Dohodu o splátkovom kalendári, ktorou žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi, na základe ktorej bol debetný zostatok na účte žalovaného prevedený na vnútorný pohľadávkový účet banky 9005988004/5600. Vzhľadom na to že žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový plán, vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie celého debetného zostatku, čím sa podľa dohody stal celý záväzok splatným.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd zisťoval adresu jeho pobytu neúspešne, následne postupoval podľa § 116 a 106 Civilného sporového poriadku.
4. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania neustanovil. Neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o rastovom osobnom účte, s dohodou o splátkovom kalendári z 29.7.2013, ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 27.6.2000 žalovaný a Prvá komunálna banka (žalobca) uzavreli zmluvu o rastovom osobnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu žalovanému, tiež bol dohodnutý sankčný úrok 30% v prípade debetného zostatku na účte. Následne 29.77.2013 uzavreli strany dohodu o splátkovom kalendári v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok k žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte č. 9005987001 ktorý predstavoval k 29.7.2013 sumu 1522,22 eur z toho istina 1500 eur a úrok 22,22 eur a dohodnuté úroky z istiny vo výške 28% ročne odo dňa podpisu dohody do zaplatenia. Žalovaný sa zaviazal splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach 1.splátka 152 eur, ostatné po 77,78 eur, podľa bodu 3.1. neuhradenie ktorejkoľvek splátky má za následok, že banka pošle žalovanému výzvu na okamžité uhradenie omeškanej časti dohody. V prípade neuhradenia záväzku zo strany klienta v lehote stanovenej vo výzve, sa stane celý dlh splatným v deň nasledujúci po lehote uvedenej vo výzve.
7. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v dohode, splátky nepoukazoval riadne a včas. Žalobca dňa 5.9.2013 oznámil žalovanému zosplatnenie dlhu a vyzval ho k zaplateniu zostatku úveru s príslušenstvom najneskôr do 27.9.2013. Žalovaný doposiaľ žalovanú sumu nezaplatil.
8. Podľa § 558 prvá veta Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 27.6.2000 žalovaný a Prvá komunálna banka (žalobca) uzavreli zmluvu o rastovom osobnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu žalovanému, tiež bol dohodnutý sankčný úrok 30% v prípade debetného zostatku na účte. Následne 29.77.2013 uzavreli strany dohodu o splátkovom kalendári v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok k žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte č. 9005987001 ktorý predstavoval k 29.7.2013 sumu 1522,22 eur z toho istina 1500 eur a úrok 22,22 eur a dohodnuté úroky z istiny vo výške 28% ročne odo dňa podpisu dohody do zaplatenia. Žalovaný sa zaviazal splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach 1.splátka 152 eur, ostatné po 77,78 eur, podľa bodu 3.1. neuhradenie ktorejkoľvek splátky má za následok, že banka pošle žalovanému výzvu na okamžité uhradenie omeškanej časti dohody. V prípade neuhradenia záväzku zo strany klienta v lehote stanovenej vo výzve, sa stane celý dlh splatným v deň nasledujúci po lehote uvedenej vo výzve.
15. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v dohode z 29.7.2013 tým, že úverové splátky nepoukazoval riadne a včas. Išlo o záväzok spotrebiteľského charakteru, vyplývajúci pôvodne zo zmluvy o vedení účtu žalovanému. Žalobca dňa 5.9.2013 oznámil žalovanému predčasné zosplatenie záväzku z tejto dohody s príslušenstvom a vyzval ho k zaplateniu zostatku dlhu do 27.9.2013. Žalovaný doposiaľ žalovanú sumu nezaplatil.
16.V súlade s cit. dohodou je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nesplatenú časť úverovej istiny v sume 1372,22 eur s dojednaným ročným zmluvným úrokom do vyhlásenia predčasnej splatnosti ku dňu 27.9.2013. V časti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému platenia zmluvného úroku odo dňa nasledujúceho po zosplatnení záväzku, t.j. od 28.9.2013 do zaplatenia, súd žalobu za dôvodnú nepovažoval a zamietol ju. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015, v odôvodnení ktorého konštatoval, že "aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší súd konštatoval cit.,, Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ - uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania ( napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011). Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru ) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).
17. Dohoda, ktorá sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie: úroky z omeškania podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“ Neuzavretá a otvorená teda môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery.
18.Predčasné zosplatnenie záväzku predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti zmluvné úroky spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ). Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd dospel k záveru o neplatnosti takejto dohody pre rozpor so zákonom (§39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ)." V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlžných zmluvných úrokov, ktoré požadoval aj po zosplatnení záväzku 22% ročne od 28.9.2013 do zaplatenia súd návrh ako nedôvodný zamietol. Podľa právneho názoru súdu, žalobcovi zmluvný úrok po ukončení zmluvnej splatnosti v dôsledku zosplatnenia záväzku nepatrí, pretože od tejto doby patrí veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom ustanovení konštatuje, že nemožno uzavrieť že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 255 ods.1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní prevažne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.