Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-133-2015.pdf
PDF · 97.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a prísediacich Milana Harabina a Jána Kavascha v trestnej veci obžalovaného U. R. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného U. R., nar. XX. X. XXXX v Kežmarku, trvale bytom F., Z. XXXX/X, spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku, č. Pv 533/15/7703-61 zo dňa 28.9.2015 pre skutok , ktorý
m a l s p á c h a ť t a k, ž e
dňa 29.3.2010 na parkovisku pri objekte prevádzky Betonárky Juh Krafčík s.r.o. nachádzajúcej sa na sídlisku Juh v Kežmarku odovzdal K. Š., nar. XX.X.XXXX jeden kus falošnej bankovky nominálnej hodnoty 500,-€, sériového čísla X06652093115, roku emisie 2002, o ktorej mal vedomosť, že sa jedná o falzifikát a požiadal ho, aby touto falošnou bankovkou zaplatil za kúpu nafty, čo K. Š. vykonal a to toho istého dňa vo večerných hodinách v obci Ľubica, okres Kežmarok, kde touto falošnou bankovkou zaplatil J. Š., bytom Ľ. za kúpu 40 litrov nafty, z čoho dostal od J. Š. výdavok vo výške 440,-€, ktorý následne odovzdal U. R.,
t e d a
- zúčastnil sa na dokonanom trestnom čine, pretože iného naviedol, aby falošné, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dal ako pravé,
č í m m a l s p á c h a ť
zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona,
p r e t o ž e
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 1.10.2015 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného U. R. pre zločin falšovania pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona.
Obžalovaný U. R. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku prehlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že v ten deň mal požičané auto Citroen Berlingo z požičovne v Poprade. Na tomto vozidle sa vozil po Kežmarku a v jeho okolí spolu so R. Y., F. L. C. K. Š., sedel vedľa K. Š.. Keď im došiel benzín, auto odstavil na sídlisku Juh pri betonárke. a rozmýšľali, ako sa z tejto situácie dostať, vtedy ho napadlo, že asi pred dvoma dňami predali J. Š. z Ľ. 40 litrov nafty a keďže mu dlhoval 20,- eur, tak povedal K. Š., aby mu zavolal, či tú naftu ešte má a či im ju môže vrátiť späť. R. Š. sa skontaktoval K. Š., keďže Š. dlhšie nechodil a práve okolo šli na vozidle K. F. a J. X., K. ich požiadal, či ho nemôžu vziať do Ľ. za Š.. Ešte predtým ako vystúpil z vozidla mu ukázal bankovku v nominálnej hodnote 500,- eur a opýtal sa, či to skúsia s touto bankovkou, on mu ju vzal do ruky a hneď vedel, že sa jedná o falzifikát, keďže bola vytlačená na obyčajnom papieri, vrátil mu ju naspäť s tým, že nechce mať s tým nič spoločné. K. Š. odišiel do Ľubice, vrátil sa k nim s naftou, túto preliali do vozidla zaplatili za auto a predlžili si požičovné auta o jeden deň a na druhý deň ráno ho kontaktovala polícia. Obžalovaný zároveň uviedol, že ešte pred samotným incidentom s bankovkou kontaktoval požičovňu vozidiel, že nemá peniaze na zaplatenie za vozidlo, vysvetlil im celú situáciu, na čo mu bolo povedané, že má nejakým spôsobom doniesť vozidlo do Popradu, nechať tam svoje doklady a do dvoch dní zohnať peniaze a bude všetko v poriadku. Tým chcel poukázať na to, že nemal dôvod sa oháňať falošnou 500,- eurovou bankovkou. Peniaze na požičovné aj na predĺženie požičovného dostal od Š.. Pre Š. bola najlepšia šanca ako zmeniť falošnú bankovku kúpiť za ňu naftu. Po prepustení Š. z väzby sa s ním stretol v Tescu v Poprade, kde som sa ho pýtal, prečo do toho zaťahuje aj ostatných, Š. pýtal od neho peniaze na reproduktory. Obžalovaný sa o danej veci rozprával aj s G. K., z jeho profilu na facebooku kontaktoval K. Š., že prečo do toho zaťahuje aj jeho, keď s tým nemá nič spoločné.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka K. Š., ktorý zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že v ten deň okolo 15.00 - 16.00 hod. sa dal dokopy s U. R., F. L. C. C. Y., a spoločne sa vozili po Kežmarku na požičanom vozidle zn. Citroen z Popradu, vozili sa až kým im nedošla nafta. Okolo 17.00 hod. mali vrátiť auto do Popradu, čas vrátenia sa predlžoval až na 20.00 hod., snažili sa zohnať peniaze na naftu. S vozidlom zastali pri betonárke v Kežmarku, vo vozidle sedel U. R. vpredu s F. L. a on vzadu s C. Y., s ktorou som mal v tom čase vzťah. U. sedel za volantom. Vedeli, že Š. bude mať naftu a keďže U. R. mu dlhoval 20,- eur, tak mu nechcel volať, preto ho kontaktoval telefonicky on. V tom čase oklo nich prechádzali na vozidle J. X. C. K. F., ktorý vzali F. L. domov a jeho F. Š. pre naftu. Keď vystupoval z vozidla s F., U. vytiahol bankovku a podal mu ju, aby ňou zaplatil za naftu. Toto videli aj C. Y. C. F. L.. Peniaze od U. zobral, vložil si ich do vrecka, šiel do Ľ. pre naftu, naftu zaplatil, potom ju natankoval do vozidla, vrátil výdavok 440,- eur U. R. a šli do Popradu. V Poprade U. zaplatil za auto a predlžil si požičanie vozidla a potom skončili na polícií. Po prepustení z väzby sa stretol s obžalovaným v Poprade v Tescu, kde sa rozprávali aj o tomto prípade, obžalovaný mu vtedy kúpil reproduktory, ktorými sa chcel vykúpiť a pri rozhovore o trestnom stíhaní mu povedal, že sa má na to vysrať. Povedal, že bankovku mal od K. a že bola falošná. Svedok zároveň vypovedal, že on nemal vedomosť o tom, že ide o falošnú bankovku, obžalovaný mu to nepovedal.
Svedok G. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný použil obžalovaný jeho profil na facebooku na napísane nejakých správ K. Š. a to ohľadne peňazí, niečo v tom zmysle, aby ho do toho neťahal, že to nie sú jeho peniaze a je to jeho problém.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa C. Y. ku skutku uviedla, že v ten deň prišiel pre ňu K. Š. C. U. R. domov na aute. Najprv sa vozili po Kežmarku, K. sedel za volantom, U. vedľa neho a ona vzadu. Keď boli na betonárke prišla aj F. L. a tá si sadla ku nej dozadu. Keď im došiel benzín, odstavili auto pri betonárke. Nemali peniaze ani na benzín, ani na vyplatenie auta, ktoré bolo požičané. Najprv volali, či im nemá niekto požičať alebo doniesť peniaze, nikto im peniaze nedal. Tak sedeli a rozmýšľali čo ďalej, potom K. odišiel, oni na neho čakali. K. išiel do Ľ. pre benzín, F. išla domov. K. sa vrátil sám s peniazmi, aj s benzínom. Išiel pre benzín, keď odchádzal peniaze nemal a keď sa vrátil už mal benzín aj peniaze, či niekto niekomu dával nejaké finančné prostriedky, resp. nejakú bankovku v aute, si nespomína. Naftu K. zohnal od nejakého pána z Ľ., nevie akým spôsobom, lebo keď sa vrátil, iba povedal poďme rýchlo do toho Popradu. Najprv nevedeli, že má peniaze, len hovoril, že poďme rýchlo, rýchlo do Popradu, až potom zistili, že má peniaze, ale nikto z nich sa nepýtal odkiaľ, na to si nespomína. Keď sa vrátil aj s peniazmi, odišli do Popradu, kde zaplatil za požičanie auta Nemá vedomosť o tom, akú finančnú hotovosť mal pri sebe, peniaze nikomu z nich neodovzdával. V tom čase bola s K. Š. dobrá kamarátka.
Svedkyňa F. L. zotrvala na výpovedi z prípravného konania, kde vypovedala tak, že obžalovaný U. R. je nevinný, teda na tej výpovedi, pri ktorej bola s obžalovaným konfrontovaná a ku skutku uviedla, že bola spolu v aute s K., U. C. R. a pamätá si toľko, že K. Š.varc vytiahol tú bankovku z vrecka a ukazoval im ju, podal ju U. do ruky, ale U. mu ju následne vrátil, ona potom z auta vystúpila a odišla preč. K. sedel vpredu, chcel im ju ukázať. Ona potom z auta odišla. Vo vozidle nebola dlho, sadla do auta, vyfajčila cigaretu a odišla preč, nevie, čo sa odohrávalo potom.
Svedkyňa F. L. v prípravnom konaní vypovedala, že videla ako obžalovaný dáva K. Š. bankovku, o tom, či bola falošná alebo nie, nevedela. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa na tejto výpovedi nezotrvala, vypovedala tak preto, lebo bola ovplyvňovaná K. Š., ktorý jej vypisoval výhražné smsky a aj v čase, keď bol vo výkone trestu, tak podobné správy chodili cez internet, zrejme od jeho kamarátov. Vypovedala tak preto, lebo mala z neho strach, ale potom si povedala, že spravodlivosť je na prvom mieste a svoju výpoveď zmenila. Vo svojom telefóne má ešte jednu správu od neho v znení „Katka na každú sviňu voda vrie“, v podobnom znení jej chodili správy v januári tohto roku. Táto posledná správa jej prišla z Facebooku. Keď bol Š. doma osobne ju vyhľadal a volal jej cez súkromné číslo a keď bol v base tak jej chodili správy z rôznych nikov. Zároveň svedkyňa uviedla, že obžalovaný ju nijakým spôsobom neovplyvňoval, ovplyvňoval ju K. Š. celé roky v tom, ako má vypovedať celé roky, podľa nej nie je v poriadku. Mala vtedy 16 rokov a bála sa ho.
Svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal s odôvodnením, že by si svojou výpoveďou mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, keďže je tiež trestne stíhaný. Vzhľadom k tomu súd postupom podľa § 264 ods. 4 Tr. poriadku prečítal výpoveď svedka z prípravného konania, kde svedok uviedol, že dňa 29.3.2010 mu zavolal G. K., aby prišiel dole pred bytovku, kde v aute zn. Citroen Berlingo sedel na mieste vodiča U. R. a na mieste spolujazdca G. K.. V aute mu G. K. ukázal bankovku v hodnote 500,- eur, o ktorej mu povedal, že je falošná a opýtal sa ho, či nepozná niekoho, kto by ju mohol rozmeniť, alebo či by ju nezmenil sám s tým, že 100,- eur si nechá pre seba. Toto odmietol a povedal, že sa opýta svojich priateľov C. H. C. H. F., zobral teda falošnú bankovku a šiel B. F., ktorému dal bankovku, aby ju zmenil a vrátil sa naspäť do auta k R. a K.. Následne ako sa H. s F. pokúsili falošnú bankovku rozmeniť sa o tom dozvedeli policajti a on bol predvolaný na výsluch. U G. K. videl len tento jeden falzifikát, ktorý od neho potom zobral, nemá vedomosť odkiaľ ho mal a nevšimol si, aby mal U. R. v tom čase v ruke nejaké peniaze, hoci aj falošné.
Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi spôsobom a v rozsahu ako to vyplýva zo zápisnice na hlavnom pojednávaní.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že dňa 29.3.2010 odovzdal K. Š. jeden kus falošnej bankovky nominálnej hodnoty 500,- eur, o ktorej mal vedomosť, že je falošná a požiadal ho, aby touto bankovkou zaplatil za kúpu nafty, čo K. Š. aj vykonal.
Súd vyhodnotením výpovede obžalovaného, svedka K. Š. a ďalších dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti ustálil, že dňa 29.3.2010 K. Š. kúpil od J. Š. naftu, za ktorú zaplatil falošnou bankovkou v nominálnej hodnote 500,- eur, avšak vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že osobou, ktorá spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, mala K. Š. požiadať, aby touto falošnou bankovkou zaplatil za kúpu nafty, bol práve obžalovaný.
Súd v danom prípade konštatuje absenciu relevantného dôkazu, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo spáchaného skutku.
Súd nemal pochybnosti o tom, že naftu kúpil K. Š. za falošné peniaze, pochybnosti mal ale o tom, či o kúpu za falošné peniaze požiadal K. Š. práve obžalovaný. Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že v deň, kedy malo dôjsť ku skutku nemal pri sebe peniaze žiadne, ani falošné. Po tom ako im v požičanom vozidle došiel benzín, vozidlo odstavili a riešili situáciu a rozmýšľali ako sa dostať k peniazom, ktoré potrebovali na zaplatenie za požičanie vozidla ako aj na natankovanie. Vtedy ho napadlo, že J. Š.V. pred dvomi týždňami predal 40 litrov nafty a keďže mu bol dlžný 20,- eur, tak poprosil K. Š., aby pre ňu išiel. Ten sa s ním telefonicky skontaktoval a ešte predtým ako vystúpil z auta mu ukázal bankovku v hodnote 500,- eur, že či to neskúsia s touto bankovkou, obžalovaný si ju vzal do ruky a po zistení mu ju hneď vrátil späť s tým, že s tým on nechce mať nič spoločné. Ešte predtým sa skontaktoval s požičovňou
v Poprade, kde im uviedol, že nemá peniaze na zaplatenie požičovného. Š. sa vrátil s naftou a dal mu aj presnú sumu na zaplatenie požičovne.
V súlade s výpoveďou obžalovaného vyznela výpoveď svedkyne C. Y. a aj výpoveď svedkyne F. L. na hlavnom pojednávaní, ktoré popreli skutočnosť, aby obžalovaný vybral falošnú bankovku a navádzal K. Š. na nákup nafty za tieto falošné peniaze. Svedkyňa C. Y. vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že po tom ako im došiel vo vozidle benzín, toto odstavili, K. Š. šiel pre benzín, keď odchádzal peniaze nemal, keď sa vrátil mal peniaze aj benzín. Prišiel naspäť s benzínom a so slovami poďme rýchlo do Popradu. Peniaze nikomu nedával. Svedkyňa F. L. na hlavnom pojednávaní svojou výpoveďou potvrdila skutočnosti uvádzané tak obžalovaným ako aj svedkyňou C. Y.. Odlišne ale vypovedala v prípravnom konaní, kde uviedla, že videl ako obžalovaný dáva K. Š. nejakú bankovku, aby touto šiel zaplatiť za naftu. Súd postupom podľa 264 Tr. poriadku odstraňoval tento rozpor, pričom svedkyňa zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania a zmenu výpovede odôvodnila tým, že K. Š. ju ovplyvňoval ako má vypovedať, že z neho v tom čase mala strach, mala 16 rokov a bála sa ho. Nátlak na ňu vyvíjal takým spôsobom, že ju mal zastrašovať písaním sms správ ako aj správ na sociálnych sieťach prostredníctvom rôznych nikov.
Svedkovia G. K. a H. Š. sa ku skutku bližšie vyjadriť nevedeli. Svedok H. Š. uviedol, že dňa 29.3.2010, teda v deň, kedy malo dôjsť ku spáchaniu žalovaného skutku, ho kontaktoval G. K. s tým, že má falošnú bankovku v hodnote 500,- eur, či ju nechce ísť rozmeniť, prípadne osloviť niekoho, aby ju rozmenil. Túto bankovku od K.É. zobrala a dal ju svojim kamarátom C. H. C. H. F., aby ju rozmenili. Nevidel, aby v tom čase mal aj obžalovaný pri sebe nejakú bankovku, hoci aj falošnú. G. K. svojou výpoveďou potvrdil, že obžalovaný kontaktoval prostredníctvom jeho nicku na sociálnej sieti Facebook K. Š., prečo ho do tejto veci zatiahol, keď on žiadne falošné peniaze pri sebe nemal.
Na druhej strane zo spáchania skutku obžalovaného svojou výpoveďou usvedčoval svedok K. Š., ktorý tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní opísal okolnosti, za ktorých ho mu mal obžalovaný dať falošnú bankovku a požiadať ho, aby práve touto zaplatil za naftu.
Výpoveď tohto svedka súd vyhodnotil ako nevierohodnú, spochybniteľnú a v konečnom dôsledku aj ako nelogickú a vzhľadom na trestné stíhanie svedka aj ako účelovú. V tomto súd poukazuje na to, že priamymi svedkami celého incidentu boli štyri osoby a to obžalovaný a svedkovia Radko Š., F. L.Á. C. C. Y., ktoré v kritický deň a v kritický čas sedeli spolu vo vozidle Citroen Berlingo, zapožičané z Popradu. Všetci svedkovia vrátane obžalovaného potvrdili svojou výpoveďou skutočnosť, že po tom ako im došiel benzín, riešili situáciu od koho si požičajú peniaze, jednak na natankovanie a jednak na zaplatenie za požičanie vozidla. Obžalovaný medzitým telefonicky oznámil majiteľke požičovne vozidiel v Poprade, že nemá peniaze na zaplatenie požičovného. Pri hľadaní riešenia ho napadla možnosť požiadať o poskytnutie nafty J. Š., no keďže tomuto dlhoval peniaze, z tohto dôvodu sa s ním telefonicky skontaktoval práve K. Š., ktorý nakoniec šiel pre naftu osobne. Skutkový dej bol takto opísaný všetkými vyššie uvedenými svedkami, vrátane obžalovaného. Aj vzhľadom na tieto tvrdenia, súd výpoveď svedka Š., že mu obžalovaný dal falošnú bankovku, aby touto zaplatil Š.Á. za naftu vyhodnotil ako nelogickú, pretože by obžalovaný danú „nepriaznivú“ situáciu neriešil hľadaním spôsobu, ako sa dostať k peniazom na zaplatenie za požičanie vozidla a na tankovanie, ale pri vedomí, že má pri sebe peniaze hoc aj falošné, by tieto na daný účel použil hneď po zistení, že im došiel benzín a je možné predpokladať, že priamo on by sa skontaktoval s J. Š., ktorému by pri kúpe nafty zaplatil aj dlh a navyše by telefonicky neoznamoval požičovni, že nemá na zaplatenie za požičanie vozidla. Ako účelovú súd vyhodnotil výpoveď svedka aj vzhľadom na jeho trestné stíhanie vedené pre obdobný trestný čin, kde sa mu kladie za vinu, že dňa 29.3.2010 zaplatil bankovkou v nominálnej hodnote 500,- eur za naftu J. Š. a to aj napriek jeho vedomosti, že sa jednalo o bankovku falošnú. Svedkyňa C. Y. vypovedala zhodne ako obžalovaný, keď uviedla, že obžalovaný nenavádzal K. Š. na kúpu nafty za falošné peniaze, peniaze nikto z nich nemal, K. potom odišiel a vrátil sa aj s peniazmi aj naftou. Súd výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil ako hodnovernú, vzhľadom k tomu, že vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom k objektivite výpovede tejto svedkyne prispieva aj jej vzájomný vzťah s K. Š., ktorý potvrdil aj K. Š. a rovnako aj svedkyňa uviedla, že boli spolu dobrými kamarátmi.
Vykonané dôkazy tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní pripúšťajúce dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej obžalobou na podklade v prípravnom konaní prezentovaných svedeckých výpovedí predovšetkým F. L. a K. Š.
mohol obžalovaný spáchať žalovaný skutok spôsobom uvedeným v obžalobe, avšak podľa druhej, prezentovanej obžalovaným a potvrdzovanej svedkami C. Y. C. C. F. L. na hlavnom pojednávaní, skutok uvedený v obžalobnom návrhu tam uvedeným spôsobom obžalovaný nespáchal, nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Vzhľadom k tomu, že vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového deja, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a tieto nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, súd zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu.
Na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.
K preukázaniu viny obžalovaného by musel mať súd k dispozícii viacero nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, ktoré však nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom trestného činu mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného.
V konaní pred súdom nebol produkovaný taký súhrn dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku a preto súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro preo“ a obžalovaného v zmysle § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.