Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cb-30-2017.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Cb/30/2017
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia: DOKA Slovakia, Debniaca technika s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 28, 821 04 Bratislava, IČO: 31 354 335, právne zastúpeného: DEDÁK & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Carlton Savoy Courtyard, Mostová 2, 811 02 Batislava, IČO: 50 735 764, proti odporcovi: TATRA BUILDING INVEST, s. r. o., so sídlom Petzvalova 12/261, 059 01 Spišská Belá, IČO: 47 241 799, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s a z a m i e t a .
II. Odporcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s obsahom uvedeným v časti V. návrhu z 26.04.2017.
Návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého 27.04.2016 uzavrel s odporcom Rámcovú zmluvu č. 053/2016 RZ upravujúcu právne vzťahy jej účastníkov pri uzatváraní nájomných a kúpnych zmlúv formou potvrdenia objednávok.
Navrhovateľ sa na jej základe zaviazal prenajať alebo predať žalovanému tovar špecifikovaný v jednotlivých objednávkach tvoriacich prílohu k zmluve a po potvrdení objednávky navrhovateľom v rozsahu náležitostí potrebných pre vznik realizačnej zmluvy, t.j. nájomnej alebo kúpnej zmluvy, sa považuje za platne uzavretú zmluvu. Za uzavretú zmluvu sa pokladá aj plnenie navrhovateľa na základe objednávky odporcu.
Odporca sa zaviazal uhrádzať za nájom, kúpu a opravy debniacich systémov a prvkov a súvisiace služby ceny stanovené v platných cenníkoch navrhovateľa. Ten za poskytnuté nájomné, kúpu a opravy vystavil odporcovi v súvislosti s novostavbou BD na Sadovej ulici v Spišskej Novej Vsi a rekonštrukciou budovy pre ,,jednotku NFIU“ faktúry špecifikované v bode č. 11 a 12 návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Odporca neuhrádzal nájomné ani iné služby riadne a včas, čím sa opakovane dostával do omeškania aj napriek tomu, že ním neboli namietané. Dlh plnil čiastočnými úhradami 15.12.2016 vo výške 919,75, 28.09.2016 vo výške 263,38 eur, 05.01.2017 vo výške 3.500,- eur a 20.01.2017 zaplatením sumy 1.000,- eur. Podľa bodu 3.4 VZP vzniklo navrhovateľovi právo voči odporcovi na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18 % ročne a žalovanému záväzok zaplatiť ho v lehote siedmich dní od jeho vyúčtovania dodávateľovi. Celková výška úroku ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje podľa navrhovateľa 4.200,- eur. Celkový dlh odporcu tak 80.222,56 eur.
Podľa navrhovateľa je odporca jeho dlžníkom. Vyššie opísané skutočnosti podľa neho osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana.
Dôvodom potreby neodkladnej úpravy pomerov je obava navrhovateľa z možného predaja majetku odporcu, keďže jeho doteraz realizované úkony smerovali k zhoršeniu vymáhateľnosti pohľadávok navrhovateľa a zaťažovaniu majetku odporcu.
Nehnuteľné veci špecifikované v bode 31 návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorých výlučným vlastníkom je odporca, boli založené v prospech veriteľa - Všeobecnej úverovej banky, a.s. a v prospech G. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. E. Q. XX, XXX XX G. na základe zmlúv o zriadení záložného práva v roku 2016, t. j. v čase omeškania žalovaného s úhradou záväzkov navrhovateľovi.
Okrem toho navrhovateľ eviduje zaregistrované záložné právo voči odporcovi v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. v Notárskom centrálnom registri pod sp. zn. NCRzp 26339/2016 s dátumom a časom vykonania zápisu: 21.09.2016 o 08:46:05 hod., zabezpečujúce pohľadávky s najvyššou hodnotou istiny 350.000,- eur.
Navrhovateľ v bode č. 34 návrhu uviedol, že odporca účelovo zaťažuje svoj majetok v prospech tretích osôb. V prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia súdom by výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, keďže preukázateľne existuje veľký predpoklad, že do právoplatného skončenia veci by odporca predal, prípadne zaťažil všetok svoj majetok vo svojom vlastníctve a navrhovateľ by nemal z čoho uspokojiť svoje vymáhateľné pohľadávky.
Navrhovateľ v ďalšom konštatoval, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti a pohľadávky odporcu by odporcovi nebola spôsobená ujma. Zároveň by sa bez výrazného zásahu do jeho práv zabezpečili pohľadávky uplatňované v súdnom konaní a bola by zachovaná zásada právnej istoty navrhovateľa (bod 36 návrhu).
Podľa navrhovateľa odporca nemá záujem splniť záväzok dobrovoľne a uhradiť navrhovateľovi odplatu za dodanie tovaru a vykonané služby (bod č. 37).
Dôvodnosť obavy vzbudzuje podľa navrhovateľa i zlá finančná a ekonomická situácia odporcu. Ten je podľa navrhovateľových zistení zadlžený v rozsahu 82,19 %, z čoho je nepochybné, že nemá dostatok vlastných zdrojov na krytie podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 123 ods. 1 Civilného sporového poriadku podanie je úkon určený súdu.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podanie vo veci samej je o. i. i návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 324 ods. 1 v spojení s ust. § 344 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Podľa ust. § 326 ods. 1 v spojení s ust. § 344 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí existovať právny záujem.
Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.
Právny záujem na zabezpečovacom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 343 ods. 1 CSP.
Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.
Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.
Zistenie právneho záujmu na zabezpečovacom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v § 343 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 343 ods. 1 CSP a súčasne či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť úpravy pomerov odporcu.
V prvom rade skúmal, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.
Z tvrdení navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi vystupuje v právnom postavení dlžníka z rámcovej zmluvy č. 053/2016 RZ z 27.04.2016. Túto skutkovú okolnosť považoval súd za osvedčenú listinným dôkazom (č.l. 11 a nasl.).
Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu vzťahu medzi ním a odporcom upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa § 127, ako aj všeobecné náležitosti žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku.
Popri všeobecných náležitostiach musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať i osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 343 ods. 1 v spojení s ust. § 344 a § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
S poukazom na ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku je povinnosťou navrhovateľa opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Nemožno zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet
konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany.
Posudzované podanie navrhovateľa označené ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, keďže naň má podľa navrhovateľa nadväzovať konanie o merite veci. Na odstraňovanie jeho prípadných vád tak nemožno aplikovať ust. § 128 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona.
Z hľadiska právnej úpravy zabezpečovacích opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver v tejto otázke znemožňuje súdu návrh odmietnuť a musí byť o ňom za daných okolností rozhodnuté zamietajúcim alebo vyhovujúcim výrokom súdneho rozhodnutia.
Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 326 v nadväznosti na § 132 a 127 Civilného sporového poriadku. Prípadné nedostatky osobitných náležitostí spravidla stav brániaci pokračovaniu v konaní nespôsobujú. Vadou návrhu v zmysle jeho neurčitosti nie je to, že mu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Za daných okolností súd návrh zamietne. O tento prípad ide i v prejednávanej právnej veci.
Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd zabezpečovacie opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1110).
V návrhu z 26.04.2017 jeho navrhovateľ v časti I., II., III. osvedčil existenciu práva voči odporcovi v celkovej výške 80.222,56 eur. Právnym dôvodom tejto pohľadávky má byť podľa navrhovateľa porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej odporcovi z Rámcovej zmluvy 053/2016 z 27.04.2016. Túto právnu skutočnosť navrhovateľ potvrdil i vo IV. časti návrhu.
Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadal pre zabezpečenie práva na náhradu škody, nie však vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam obsiahnutým v predchádzajúcej časti návrhu. V prejednávanej právnej veci je tak založený logický a vecný rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a petitom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Takýto návrh je návrhom neurčitým v zmysle ust. § 128 Civilného sporového poriadku.
Na základe uvedeného tak podanie bolo vyhodnotené ako podanie neurčité, obsahujúce síce presné a úplné údaje, avšak údaje, medzi ktorými je vzájomný rozpor, keďže žalobný petit nevychádza z opísaných rozhodujúcich skutočností, ale zrejme z iných, v návrhu neuvedených okolností, a nemožno preto dôvodiť, na základe čoho má byť o petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodnuté. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí úplne a presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nemôže sporovej strane priznať iné práva a uložiť jej iné povinnosti ako tie, ktoré sú navrhované. Podmienka, aby bol petit určitý, nie je len formálnou požiadavkou na splnenie určitých procesných podmienok, ale je nevyhnutná pre výsledok konania, t. j. aby mohli nastať účinky zamýšľané navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia.
Uvedené platí o to viac, že súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa má zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam a iným majetkovým hodnotám odporcu a zasiahnuť tak do jeho vlastníckeho práva k nim.
Na záver súd považuje za dôležité upozorniť, že zabezpečovacie opatrenie má o. i. za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu. Preto musí navrhovateľ v návrhu na jeho nariadenie predložiť presné odpovede na dve základné otázky, a síce vo vzťahu k čomu nebezpečenstvo hrozí a o aké nebezpečenstvo ide. Konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému
statku (právu) musí byť súdom v individuálnom prípade osvedčené. Táto podmienka v prejednávanom prípade splnená nebola.
V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podanom pred začatím konania vo veci samej (§ 324 ods. 1 CSP) bol odporca úspešný. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, bolo podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, aplikujúc zásadu úspechu v konaní, rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove /§ 357 písm. d) CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.